Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11P-1-2014.pdf
PDF · 80.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-11P/1/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Považská Bystrica, samosudca JUDr. Ivo Hlucháň, vo veci starostlivosti súdu o maloletú E. X. XXXX, bytom t.č. u otca, zastúpená opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, dieťa rodičov J. bytom Z. a K., adresa na doručovanie E., o návrhu otca o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca a určenie výživného od svojej matky takto
rozhodol:
Súd zveruje mal. E.8 do starostlivosti otca, ktorý bude maloletú vychovávať, zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach.
Matka je povinná prispievať výživným na maloletú E. po 90,- Eur mesačne od 1.1.2014, ktoré bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.
Vo zvyšku súd návrh otca zamieta.
Týmto sa mení rozsudok OS Pov.Bystrica 8P/115/2012-29, zo dňa 3.12.2012 v časti o úprave práv a povinností rodičov k maloletej.
Súd určuje nad výchovou maloletej E. dohľad , ktorý bude vykonávať orgán starostlivosti o rodinu a deti Pov.Bystrica, pracovisko Púchov
odôvodnenie:
Otec sa svojim návrhom domáhal zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného zo strany matky 250,- Eur mesačne od septembra 2013 dôvodiac, že rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp. zn. 8P/115/2012 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky. V súčasnej dobe matka nezvláda podľa tvrdenia otca starostlivosť o dieťa, pričom aj kurátor oznámil, že matka nie je schopná ďalej dieťa vychovávať kôli tomu, že ju vôbec nerešpektuje a s maloletou sú značné problémy.
Matka s návrhom otca ohľadne zverenia súhlasila, nesúhlasila s výškou výživného. Opatrovník doporučil zveriť maloletú do starostlivosti otca , pričom vzhľadom na správanie sa maloletej zároveň doporučil nad maloletou určiť aj výchovný dohľad.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, opatrovníka, oboznámením sa osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi oboch účastníkov, oboznámením sa obsahom pripojeného spisu Okresného súdu v Považskej Bystrici 8P/115/2012 a zistil nasledovné :
Rodičia maloletej nie sú manželia. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp.zn. 8P/115/2012-29, zo dňa 5.12.2012. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.12.2012. Súd na čas po rozvode schválil medzi rodičmi dohodu v tom, že maloletá E. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať výživným na maloletú po 200,- Eur mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd pri úprave výživného vychádzal z príjmu matky 545,- Eur a z príjmu otca 1150,- Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemali.
V súčasnej dobe otec maloletej uviedol, že matka výchovu dieťaťa nezvláda, dieťa ju nerešpektuje, pričom sám potvrdil, že s dieťaťom sú značné výchovné problémy, aj on sám má určité problémy s ňou. Otec uviedol, že dieťa malo by ísť na základe doporučenia kurátora do diagnostického ústavu, s čím on nesúhlasil a ako poslednú možnosť po dohode s kurátorom sa dohodol, že si dieťa zoberie do svojej osobnej starostlivosti s tým, že ak táto naďalej nebude poslúchať a bude mať s ňou výchovné problémy, podrobí sa diagnostickému ústavu. Ďalej uviedol, že za celý čas, čo je dcéra uňho, matka mu nedáva žiadne finančné prostriedky z titulu výživného. Poukázal však na tú skutočnosť, že matka bez jeho súhlasu, ako zákonného zástupcu vybrala zo stavebného sporenia dieťaťa 5 714,- Eur, pričom tieto peniaze použila pre svoju potrebu. Podľa potvrdenia zamestnávateľa Continentál Matador, s.r.o. Púchov otec dosahuje netto mzdu 1151,06 Eur. Z tejto sumy spláca firemnú pôžičku 84,- Eur mesačne, platil výživné na dieťa 200,- Eur mesačne, k čomu otec uviedol, že výživné zaplatil na dieťa aj za mesiac december a január, hoci dieťa bolo už uňho. Platí prvej stavebnej sporiteľni 49,- Eur, úrazové poistenie 8,70 Eur a zrážky do OTP banky 120,- Eur mesačne. Naďalej inú vyživovaciu povinnosť nemá. Ďalej uviedol, že dcéra ho v súčasnej dobe v podstate rešpektuje, navštevuje prvý ročník strednej školy, nevie, aké náklady bude mať so štúdiom.
Matka uviedla, že súhlasí s tým, aby sa o dcéru staral v súčasnej dobe otec. Taktiež uviedla, že dcéra ju vôbec nerešpektovala, správa sa k nej vulgárne. Uviedla však, že problémy nie sú v nej, ale v dcére, čo je aj potvrdené lekárskou správou a psychologickým vyjadrením psychiatrov. Preto sa rozhodla situáciu riešiť tak, že dieťa pôjde do diagnostického ústavu, s čím otec však zásadne nesúhlasil a rozhodol sa, že on si dcéru zoberie. V tomto ho podporil aj kurátor s tým, aby vyskúšal otec starostlivosť o dieťa, či sa táto zmení. Ďalej vo svojej výpovedi potvrdila, že je pravdou , že otec poslal výživné na dieťa aj za mesiac december a január, pričom nemieni tieto finančné prostriedky otcovi vrátiť, nakoľko dcéra chodievala denno denne za ňou a tieto finančné prostriedky ona minula na ňu. Potvrdila taktiež, že vybrala zo stavebného účtu uvedené finančné prostriedky, t.j. 5714,-Eur. Tieto finančné prostriedky použila na splatenie , resp. zohnanie si podnájmu. Pracuje ako riaditeľka materskej škôlky, kde podľa potvrdenia tohto zamestnávateľa dosahuje mzdu vo výške 573,40 Eur spolu s daňovým bonusom. Ani ona inú vyživovaciu povinnosť nemá. V súčasnej dobe žije v byte, za ktorý platí 350,- Eur, v čom je inkaso, nájom a platby do fondu. Okrem toho platí 30,- Eur do práce v obci Nimnica. Majetok väčšej hodnoty nemá. Tvrdila, že dňa 30.10.2013 jej otec dieťaťa vyplatil 30.000,- Eur, pričom z týchto finančných prostriedkov si chce zadovážiť bývanie.
Opatrovník uviedol, že doporučuje dieťa zveriť do starostlivosti otca, avšak vzhľadom k problémom, ktoré s dieťaťom sú, navrhuje nad dieťaťom určiť dohľad, teda nad jeho správaním.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákon o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine , každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1,veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 37 ods.2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení : písm. b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad, dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánov sociálno právnej ochrany detí , obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je dieťa umiestnené.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na čas po rozvode bola maloletá Nikola zverená do osobnej starostlivosti matky. V súčasnej dobe matka mala s maloletou E. značné výchovné problémy, pričom matky tieto problémy pripisovala zlému psychickému stavu dieťaťa. Potvrdila, že dieťa ju nerešpektuje a na základe doporučenia kurátora mala ísť maloletá do diagnostického centra. S týmto nesúhlasil otec a aj na základe doporučenia kurátora si otec dieťa z obral k sebe s tým, že v podstate sa bude snažiť vplývať na výchovu dieťaťa tak, aby s týmto výchovné problémy neboli. Na základe týchto skutočností potom súd zveril aj z toho dôvodu, že matka s týmto súhlasila, maloletú do osobnej starostlivosti otca. Súd zároveň určil primerané výživné, ktoré je schopná jednoznačne matka zo svojho príjmu 573,40 Eur platiť, pričom pri úprave výživného súd prihliada aj na tú skutočnosť, že matka nepoprela tvrdenie otca, že si zo stavebného sporenia patriace maloletej vybrala finančné prostriedky vo výške 5714,- Eur. Čiže aj túto skutočnosť pri úprave výživného zohľadnil. Súd upravil výživné na maloletú od 1.1.2014, teda od celého mesiaca, kedy bola maloletá jednoznačne u otca. Skutočnosť, že maloletá chodila k matke, ktorá nejakým spôsobom finančné prostriedky zo strany otca minula na dieťa, pri určení výživného z jeho počiatku nezavážila, nakoľko matka preukazateľne potvrdila, že za uvedené obdobie, čo je dieťa u otca , tomuto na výživu neprispela ničím.
Vo zvyšku súd návrh otca ohľadne úpravy výživného zamietol, čo do výšky výživného, nakoľko súd mal preukázané na základe vyššie uvedených skutočností, že matka maloletej vzhľadom k svojim zárobkovým a majetkovým pomerom nie je schopná platiť vyššie výživné, ako stanovil súd.
Vzhľadom k tomu, že súd mal preukázané jednak samotnou výpoveďou oboch rodičov, ako aj výpoveďou opatrovníka, že maloletá sa nevhodne správa, sú s ňou značné výchovné problémy a opatrovník navrhol nariadiť ako výchovné opatrenie dohľad, súd sa stotožnil s týmto názorom a preto nad maloletou Nikolou nariadil dohľad, ktorý v zmysle § 37 ods. 2 písm. b) bude vykonávať Orgán sociálno právnej výchovy dieťaťa v spolupráci so školou, pričom ÚPSVaR je povinný v pravidelných intervaloch písomne podávať súdu správu ohľadne správania menovanej .
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.
Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.