Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12C-98-2011.pdf
PDF · 84.73 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/98/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci navrhovateľa Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO 36 854 140 proti odporkyni W. Z., bytom U., Y.. T. XXXX/XX občianke Slovenskej republiky o zaplatenie 663,65 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu 574,06 eur s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 24.01.2007 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti s a návrh z a m i e t a .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa žalobou doručenou súdu dňa 25.02.2011, domáhal od odporkyni zaplatenia sumy 663,65 eur s 14,75% ročným úrokom z omeškania od 05.01.2007 do zaplatenia. Uviedol, že dňa 09.08.2006 uzavrel s odporkyňou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXX/XXX/XXXX, na základe ktorého jej poskytol úver do výšky úverového limitu 663,88 eur (20.000,- Sk) s úrokovou sadzbou 1,45 % ročne, určenou v čl. IV bod. 3
obchodných podmienok. Odporkyňa nedodržala dohodnutý splátkový kalendár, dostala sa do omeškania a z tohto dôvodu vyhlásil splatnosť celú sumu úveru listom zo dňa 04.01.2007. K tomuto dňu mal navrhovateľ voči odporkyni pohľadávku vo výške istiny 574,06 eur, úrokov vo výške 16,56 eur a poplatkov vo výške 73,013 eur, celkom 663,65 eur. Navrhovateľ tvrdil, že predmetná zmluva je absolútnym obchodno-právnym vzťahom a spravuje sa predovšetkým ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Z tohto dôvodu si uplatňoval 14,75 % ročný úrok z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka (o 10% vyššia ako základná úroková sadza). Navrhovateľ žiadal aj náhradu trov konania.
Odporkyňa sa k žalobe nevyjadrila. Na adrese trvalého pobytu sa nezdržiavala, súdu sa nepodarila zistiť adresa jej skutočného pobytu, preto jej súd doručuje zásielky uložením v súdnom spise podľa § 48 ods. 4 O.s.p.
Vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávanie podľa 115a ods. 2 O.s.p., lebo išlo o drobný spor, neprevyšujúci istinu 1.000,- eur (§ 200ea O.s.p.).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu, písomného vyjadrenia navrhovateľa, zmluvy o úvere s obchodnými podmienkami, oznámenia o zosplatnení úveru s doručenkou, výzvy a zistil tento skutkový stav veci:
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že medzi nimi došlo dňa 09.08.2006 k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a o vydaní a používaní kreditnej bankovej platobnej karty č. XXXXX/XXX/XXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie odporkyni spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 20.000,- Sk (663,88 eur) s úrokovou sadzbou zverejnenou bankou a v súlade s obchodnými podmienkami (čl. 3 zmluvy). V zmluve nebola uvedená žiadna úroková sadza, ani žiadne poplatky. Podľa výpisu z kníh navrhovateľa ku dňu 04.01.2007 evidoval stav pohľadávky voči odporkyni vo výške nezaplatenej istiny 574,06 eur, nezaplatených úrokov 16,56 eur a poplatkov 73,03 eur. Odporkyňa prestala riadne splácať úver, preto navrhovateľ listom zo dňa 04.01.2007 vyhlásil splatnosť úveru a zároveň vyzval odporkyňu, aby celú dlžnú sumu ku dňu 31.12.2006 vo výške 19.992,97 Sk (663,65 eur) vrátila do 5 pracovných dní od doručenia tohto oznámenia. Podľa poštovej doručenky odporkyňa prevzala tento list dňa 15.01.2007 a posledným dňom lehoty na zaplatenie bol deň 23.01.2007. Podľa vyjadrenia navrhovateľa odporkyňa zo žalovanej sumy nezaplatila žiadnu časť.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu uzavretia zmluvy dňa 09.08.2006, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného ku dňu uzavretia zmluvy dňa 09.08.2006, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
V prejednávanej veci účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú zmluvu dňa 09.08.2006, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka a spravuje sa ustanoveniami § 479 a nasl. Obchodného zákonníka. Zároveň však ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia osobitného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti spotrebiteľa, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie ako príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje obmedzenie pre použitie ustanovení Obchodného zákonníka, a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu podľa
Obchodného zákonníka. Uvedené znamená, že Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 258/2001 Z. z. Úprava úrokovej sadzby a poplatkov je upravená v zák. č. 258/2001 Z.z. a je pre spotrebiteľa výhodnejšia, pričom tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. Pokiaľ sa týka úrokov z omeškania, ich výšku zákon č. 258/2001 Z. z. v účinnom znení neupravoval. Úprava úrokov z omeškania bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v ust. § 517 Občianskeho zákonníka a v § 369 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník v čase uzatvorenia zmluvy výšku úrokov z omeškania upravoval vo vyššej výška ako Občiansky zákonník a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku je teda v tomto smere pre spotrebiteľa výhodnejšia, tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. Pokiaľ zákonodarca s účinnosťou od 15.01.2009 novelizoval ust. § 369 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že v prípade záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľských zmlúv možno úroky z omeškania dohodnúť najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, reagoval tak na úpravu ochrany spotrebiteľa, vyplývajúcu z predpisov Európskej únie, aproximovanú do slovenského právneho poriadku už skôr, v rámci ochrany spotrebiteľa v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.) a zákonom o spotrebiteľskom úvere, aby odstránil prípadné pochybnosti. Vychádzajúc však z právnej úpravy ochrany spotrebiteľa, platnej v čase účinnej zmluvy na základe ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahuje aj na zmluvy majúce charakter absolútnych obchodov aj do 15.01.2009, bolo potrebné na spotrebiteľskú zmluvu aplikovať ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže táto úprava bola pre spotrebiteľa výhodnejšia. Teda súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania v zákonnej výške platnej k 1. dňu omeškania, ktorým bol nasledujúci deň po uplynutí 5-dňovej (pracovnej) lehoty, uvedenej v liste navrhovateľa zo dňa 04.01.2007, ktorý odporkyňa prevzala dňa 15.01.2007. Splatnosť nastala dňa 23.01.2007 a omeškanie od dňa 24.01.2007.
Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že v nej neboli uvedené konkrétne úrokové sadzby a poplatky, iba odkaz na obchodné podmienky a zverejňovanie bankou. Z tohto dôvodu súd nepriznal úroky vo výške 16,56 eur a poplatky vo výške 73,03 eur podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z., pretože neboli dojednané v písomnej zmluve a podpísané obomi účastníkmi, ale priznal iba samotnú istinu vo výške 574,06 eur. Odkaz , uvedený v zmluve, na obchodné podmienky alebo zverejňovanie bankou nespĺňa požiadavku § 4 ods.5 zák. č. 258/2001 Z.z.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. pre pomerný úspech navrhovateľa vo veci súd nepriznal účastníkom náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.