Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/163/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.01.2014 v Humennom samosudcom JUDr. Ivanom Roháčom takto

rozhodol:

Obžalovaná:

V. M. F. M. N. T. O. Á. , I.. XX. XX. XXXX O. Z., G. Z. M., M. XXXX/XX, B. Z. M., B. XXXX/XX, živnostníčka

j e v i n n á , že

ako fyzická osoba s obchodným menom V. M. - U., R.: XXXXXXXX nevyplatila podľa pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 01. 01. 2004 mzdu k 30. dňu v mesiaci v Snine ani nikde inde Š. K. vo výške po 507,20 eur za mesiace september 2011, október 2011, november 2011, december 2011 a za prvých 10 dní v mesiaci január 2012 náhradu mzdy počas práceneschopnosti, hoci podľa výpisov z bankových účtov vo VÚB, a. s. ako aj peňažného denníka firmy V. M. - U. mala dostatok finančných prostriedkov na účte, ako aj v hotovosti v lehotách splatnosti v dňoch 30. 10. 2011, 30. 11. 2011, 30. 12. 2012, 30. 01. 2012 a 28. 02. 2012, čím svojím konaním spôsobila Š. K. škodu celkom vo výške 2 028,80 eur,

t e d a

ako fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, nevyplatila svojmu zamestnancovi mzdu a náhradu mzdy, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok v deň ich splatnosti, hoci v tieto dni mala peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotrebovala na zabezpečenie činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou,

č í m s p á c h a l a

prečin nevyplatenia mzdy podľa § 214 ods. 1 Tr. zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 214 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. m/, § 56 ods. 1, 2, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona na peňažný trest vo výške 300,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad marenia výkonu peňažného trestu súd ukladá obžalovanej náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov.

Podľa súd poškodeného Š. K., I.. XX. XX. XXXX, Z. M., M. XXXX/XX so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra v Humennom podala na tunajší súd obžalobu na obžalovanú V. M. pre prečin nevyplatenia mzdy podľa § 214 ods.1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že ako fyzická osoba s obchodným menom V. M. - U., R.: XXXXXXXX nevyplatila podľa pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 01. 01. 2004 mzdu k 30. dňu v mesiaci v Snine ani nikde inde Š. K. vo výške po 507,20 eur za mesiace september 2011, október 2011, november 2011, december 2011 a za prvých 10 dní v mesiaci január 2012 náhradu mzdy počas práceneschopnosti, hoci podľa výpisov z bankových účtov vo VÚB, a. s. ako aj peňažného denníka firmy V. M. - U. mala dostatok finančných prostriedkov na účte, ako aj v hotovosti v lehotách splatnosti v dňoch 30. 10. 2011, 30. 11. 2011, 30. 12. 2012, 30. 01. 2012 a 28. 02. 2012, čím svojím konaním spôsobila Š. K. škodu celkom vo výške 2 028,80 eur. Na hlavných pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom svedka- poškodeného, svedka K.Ľ.. Boli oboznámené aj relevantné listinné dôkazy.

Obžalovaná nepopierala, že s poškodeným mala uzavretú pracovnú zmluvu od 01. 01. 2004. Poukázala na to, že dňa 24. 07. 2009 dal poškodený okamžitú výpoveď z pracovného pomeru bez udania dôvodu. Touto výpoveďou dal najavo, že nechce u obžalovanej robiť. Dňa 17. 10. 2011 mu zaslala skončenie pracovného pomeru, kde mu oznámila, že pracovný pomer skončil dňom 14. 03. 2011. Toto skončenie pracovného pomeru skonceptoval jej právnik. Poškodený dal žalobu na Okresný súd Humenné o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Uznesením Krajského súdu Prešov bol zrušený rozsudok súdu I. stupňa vo veci zaplatenia mzdy za uvedené mesiace a dal to na prejednanie znovu. Poškodený v tom čase nechodil do práce, t.j. ani vlastne toho 15. 03.2011, kedy už bolo po právoplatnosti rozsudku o neplatnom skončení pracovného pomeru, sa nedostavil, ani predtým. Ona ho vyzývala ústne niekoľkokrát, avšak bezúspešne. Priznala, že sprvu za mesiac september, október, november a december 2011 a v mesiaci január 2012 - 10 dní mu nevyplatila mzdu, pretože považovala deň 14. 03. 2011 za skončenie pracovného pomeru. Jej právnik napísal list zo dňa 17. 10. 2011, ktorým oznámila cestou svojho obhajcu skončenie pracovného pomeru a to v tom znení „ Keďže ako zamestnanec ste zamestnávateľovi neoznámili, že trváte na tom, aby vás naďalej zamestnával, platí, že váš pracovný pomer skončil dňom 14. 03. 2011 v zmysle . Za obdobie od 12. 11. 2009 až do 15. 03. 2011 vám bola poukázaná náhradná mzda v sume 2662,90 eur na účet Vami uvedený na doručovanie mzdy zamestnávateľom. S pozdravom podpísaná V. M.“. Obhajovala sa tým, že predpokladala, že skončenie pracovného pomeru bolo 14. 03. 2011. Poukázala na to, že v súčasnosti už má poškodený vyplatenú mzdu do 31. 07. 2013, čo uskutočnila prevodom z účtu do 28. 8. 2013 ako bolo vo výpovedi dohodnuté. Tú sumu, čo sa týka čistého zárobku, platila do augusta v troch čiastkach, zhruba po 2000,- eur. Uviedla, že s poškodeným vedie občianskoprávny spor ohľadom stupňa náročnosti práce. Ona mu mzdu vyplácala podľa toho, že bol zaradený do druhého stupňa náročnosti práce a podľa toho ho aj vyplatila + odvody do sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne. Tvrdila, že nie je pravdou, že by robil funkciu riaditeľa a že bol zaradený do 4 skupiny náročnosti práce, pretože ona ho zaradila do druhej skupiny náročnosti práce podľa toho, čo robil. Funkciu riaditeľa nikdy nevykonával. V pracovnej zmluve z roku 2004, kedy začal byť jej zamestnancom, je zaradený do pozície ako vodič nákladného vozidla a nástrojár. Trvala na tom, že to, čo mal mať vyplatené, ona mu vyplatila. Poškodený bol zaradený zamestnávateľom do II. stupňa náročnosti práce, čiže jeho mzda bola vypočítaná koeficientom 1,2 a pri sume uplatneného nároku na náhradu škody, ktorá bola obžalobou vyčíslená vo výške 2028,80 eur za obdobie, ktoré je predmetom obžaloby sa vychádza zo sumy 507,20 eur mesačne a z koeficienta 1,6, čiže bola nesprávne vypočítaná.

Poškodený Š. K. potvrdil, že mu bola časť škody uhradená. Obžalovaná mu zaplatila 2028,80 eur a ďalšia čiastka je predmetom sporu, pretože on si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške zodpovedajúcej funkcii, ktorú vykonával. K skutku uviedol, že bol v riadnom pracovnom pomere. Asi

v 7. mesiaci 2013 ukončil pracovný pomer oficiálne. Asi dva až tri roky počas zamestnania mu nebol umožňovaný vstup do priestorov. Bola mu daná výpoveď, na ktorú sa odvolal. Súd rozhodol, že výpoveď je neplatná. Pracovný pomer s ním nebol ukončený a nebola mu vyplácaná ani mzda, ani odvody, tým pádom mu nebola vyplatená ani maródka. Ukončil pracovný pomer z iniciatívy bývalej manželky, dohodli sa tak. Za ostatné mesiace až doposiaľ mu bola vyplatená mzda až po dohode o výpovedi, ale trval na tom, že to bola iba časť mzdy. Bolo to v troch čiastkach, asi 6 alebo 7 000,- eur na účet. Čaká na ďalšie peniaze, kde súd rozhodol o doplatení 2300,- eur zhruba za celé obdobie, odkedy mu nevyplatila. Poukázal na to, že za mesiac september 2011, október 2011, november 2011, december 2011 mu obžalovaná uhradila 1,2 násobok minimálnej mzdy v auguste 2013. V mesiacoch jún, júl a august 2011 mu bola mzda vyplácaná prevodným príkazom z účtu na účet. Nasledoval september, október, november a december 2011, kedy už prestala platiť, čiže mu prestali prichádzať peniaze na účet vo forme mzdy a ďalej prvých 10 dní v mesiaci január 2012. On upozornil obžalovanú na to, že nemá zaplatenú mzdu za mesiace október - až december 2011. K otázke zákazu vstupu uviedol, že to bolo na základe pokynu bývalej manželky, ktorá dala pokyn SBS, aby mu neumožnili vstup do objektu. Svedčí o tom mnoho zápisov na polícii.

Svedok V.. W. K. pracoval ako člen SBS, poukázal na to, že bol tam doklad na papieri A4 buď to bola výpoveď alebo dočasná výpoveď alebo zákaz vstupu, ale mali doklad o tom, že poškodený nesmie vstúpiť do areálu firmy U.. Po Vianociach 2011 prvýkrát došiel a potom do marca 2012 asi 4-krát došiel do firmy, svedok ho nepustil a oznámil to svojmu šéfovi SBS a zavolal obžalovanej, ktorá povedala, aby ho počas služby nevpustil do areálu. Vo všetkých prípadoch hovoril, že ide do svojej firmy, aby ho pustil, že to je jeho firma. Od 15. 03. 2011 do Vianoc 2011sa poškodený nedomáhal vstupu do areálu.

Obžalovaná k výpovedi svedka uviedla, že poškodený sa nedomáhal dostať na pracovisko, ale iba do objektu firmy. Zákaz vstupu poškodenému nebolo z jej strany urobené preto, že s ním ukončila pracovný pomer a že má zákaz na pracovisku, ale kvôli ochrane majetku a ľudí, lebo predtým tam robil incidenty.

Z predložených listinných dokladov vyplynulo nasledovné: Pracovný pomer medzi obžalovanou a poškodeným skončil dňa 31.07.2013 dohodou. Okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané listom obžalovanej z 21.10.2009 bolo neplatné.

Krajský súd Prešov rozsudkom sp.zn. XCo XXX/XXXX potvrdil rozsudok Okresného súdu Humenné sp.zn. XXC XXX/XXXX o tom , že rozviazanie pracovného pomeru, ktorý obžalovaná skončila s poškodeným v mesiaci 11/2009, bolo neplatné. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 14.03.2011. Obžalovaná ani po tomto rozhodnutí neumožnila poškodenému výkon prác podľa pracovnej zmluvy a prostredníctvom strážnej služby mu zakázala vstup na pracovisko. Obžalovaná poškodenému sprvu zaplatila sumu 1401 eur v hrubom ako mzdu za obdobie od 06.09.2011 do 31.12.2011. Zvyšnú požadovanú sumu odmietala zaplatiť z dôvodu, že vychádzala z pracovnej náplne a z pracovnej zmluvy poškodeného, teda vychádzala pri výpočte mzdy zo stupňa náročnosti práce poškodeného a s koeficientom 1,2 násobku minimálnej mzdy. Zároveň uviedla, že mu náhrada mzdy za sviatky v spornom období nepatrí. Podľa vyššie spomínaného rozsudku v tamtom konaní bolo preukázané, že poškodený vykonával funkciu riaditeľa, vykonával všetky pracovné činnosti v súlade s prílohou č. 1 Charakteristika stupňov náročnosti pracovných miest k , preto má nárok na 1,6 násobok minimálnej mzdy so zaradením do 4. stupňa náročnosti pracovnej činnosti. Pracovná zmluva bola síce pôvodne uzavretá na pracovné miesto vodič ND a nástrojár, ale neskôr sa konkludentne zmenila, čo potvrdili obe strany, v čase neplatného skončenia pracovného pomeru vykonával poškodený práce zodpovedajúce pracovnej pozícií riaditeľa prevádzky, okrem toho začal vykonávať okrem iného aj funkciu zodpovedného vedúceho riadenia výroby, resp. riadil celý chod firmy, podpisoval objednávky na nákup tovaru, zadeľoval prácu zamestnancom, rozhodoval dokonca aj o prijímaní zamestnancov do firmy a o skončení pracovného pomeru. Na rozdiel od tvrdení obžalovanej súd rozhodol, že v súlade s /1/2/3 patrí poškodenému mzda aj za št. sviatky v žalovanom období, t.j. za dni 15.9.,01.11.,17.11. a 26.12. 2011.

Z ďalších listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:

Z pracovnej zmluvy uzavretej dňa 01.01.2004 vyplýva, že obžalovaná ako zamestnávateľka uzavrela s poškodeným ako zamestnanom pracovnú zmluvu s nástupom do práce 01.01.2004. žalobca bol prijatý na výkon práce vodič ND a nástrojár, miesto výkonu práce bolo dohodnuté v Snine a Humennom. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Pracovná zmluva nemala dohodnuté mzdové nároky.

Z listu poškodeného zo dňa 24.07.2009 označeného ako Okamžitá výpoveď z pracovného pomeru vyplýva, že on obžalovanej oznámil, že ku dňu 31.7.2009 vypovedá pracovný pomer bez udania dôvodu. V liste obžalovanej zo dňa 21.10.2009 označeného ako Okamžité zrušenie pracovného pomeru (ktorý sa nachádza v spis Okresného súdu Humenné, sp. zn. XXC XXX/XXXX na čl. 3) sa uvádza, že tá v dôsledku závažného porušenia pracovnej disciplíny v zmysle s poškodeným okamžite zrušila pracovný pomer.

V rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 19.07.2010, č.k.: XXC XXX/XXXX-XX, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 10.02.2011, č. k.: XCo XXX/XXXX-XXX súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané listom obžalovanej zo dňa 21.10.2009 je neplatné. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.03.2011.

Poškodený listom zo dňa 16.03.2011 adresovaným právnemu zástupcovi obžalovanej oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní a žiada, aby mu bolo umožnené pracovať. Listom zo dňa 17.10.2011 adresovaným poškodenému obžalovaná oznámila, že vzhľadom na to, že neoznámil, že trvá na tom, aby bol naďalej zamestnávaný, platí, že jeho pracovný pomer skončil dňom 14.03.2011 v zmysle .

Z potvrdenia OR PZ v Humennom zo dňa 28.06.2011 vyplýva, že poškodený sa dňa 28.06.2011 dostavil pred sídlo firmy obžalovanej, kde je právoplatným zamestnancom, kde mu neumožnili vstup do objektu. Zo zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 07.02.2012 OO PZ Humenné vyplýva, že bola vypočutá ako svedkyňa V. M., ktorá okrem iného uviedla, že poškodený, ktorého vedie ako zamestnanca firmy U. sa v dňoch 27.12.2011, 03.01.2012 a 05.01.2012, sa v čase celozávodnej dovolenky domáhal vstupu do firmy, vydala pokyn, aby ho do haly nevpustili.

Z potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby žalobcu za rok 2011 vyhotoveného žalovanou vyplýva, že úhrn jeho zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti bol v tomto roku vo výške 1.769 eur. Z príjmového a pokladničného dokladu vyplýva, že sociálnej poisťovni boli zaplatené odvody vo výške 611,96 eur za obdobie 1-4/2011, daňovému úradu zrážky dane z príjmu vo výške 65,65 eur, zdravotnej poisťovni 247,66 eur. Z registračného listu FO vyplýva, že zamestnanec Š. K. bol odhlásený ku dňu 14.03.2011 zo Sociálnej poisťovne ako zamestnanec V. M..

Podľa výpisu zo živnostenského registra poškodený začal podnikať pod obchodným menom Š. K.

- U. dňa 01.09.2009 s predmetom podnikania: výroba kovových konštrukcií a ich častí pre rezort stavebníctva, dopravy a priemyslu vrátane montáže, mechanická úprava kovov a plechov, výroba nádrží, zásobníkov a kontajnerov z kovu, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu s miestom podnikania M., M. XXXX/XX.

Podľa výpisu zo živnostenského registra obžalovaná začala podnikať pod obchodným menom V. K. U. (od 13.5.2009 ako V. M. U.) dňa 17.03.1992 s predmetom podnikania: výroba, nákup a predaj drevených výrobkov, výroba obalov z plastov, sprostredkovanie obchodu v uvedených oblastiach, maloobchod. Následne od 02.06.1999 bol predmet podnikania rozšírený na: zámočnícke a zváračské práce, výroba nádrží, zásobníkov a kontajnerov z kovu - mimo vyhradených technických zariadení, povrchová úprava kovov, mechanické úpravy na zákazku - kovoobrábanie, maloobchod v rozsahu voľných živností, veľkoobchod v rozsahu voľných živností, výkup ovocia, výroba kovového tovaru, sprostredkovanie obchodu a služieb. Následne od 29.09.2003 bol predmet podnikania rozšírený na : výroba kovových konštrukcií a ich častí pre rezort stavebníctva, dopravy a priemyslu vrátane montáže a od 05.11.2004 bol predmet podnikania rozšírený na : vnútroštátna nákladná cestná doprava. Z tohto výpisu je zrejmé,

že žalobca ku niektorým činnostiam vykonával funkciu zodpovedného zástupcu, ktorá bola zrušená ku dňu 09.11.2009.

Z výpisov bankových účtov vo VÚB, a. s. ako aj peňažného denníka firmy V. M. - U. bolo preukázané, že obžalovaná mala dostatok finančných prostriedkov na účte, ako aj v hotovosti v lehotách splatnosti v dňoch 30. 10. 2011, 30. 11. 2011, 30. 12. 2012, 30. 01. 2012 a 28. 02. 2012. Ku dňu 31.01.2012 mala na účte 38.844,28 eur, k 04.11.2011 sumu 23.996, 84 eur, k 02.12.2011 sumu 30.359,18 eur, k 31.12.2011 sumu 367,76 eur.

Súd z vyššie vykonaného dokazovania mal za dostatočne preukázané, že obžalovaná ako fyzická osoba s obchodným menom V. M. - U., R.: XXXXXXXX, ktorá uzatvorila pracovnú zmluvu so zamestnancom Š. K. dňa 01.01.2004, pričom pracovný pomer sa skončil 31.07.2013, tomu podľa pracovnej zmluvy nevyplatila mzdu a to k 30. dňu v mesiaci v Snine ani nikde inde vo výške po 507,20 eur za mesiace september 2011, október 2011, november 2011, december 2011 a za prvých 10 dní v mesiaci január 2012 náhradu mzdy počas práceneschopnosti v lehotách splatnosti. Súd mal za preukázané aj to, že mohla tak urobiť, pretože podľa výpisov z bankových účtov vo VÚB, a. s. ako aj peňažného denníka firmy V. M. - U. mala dostatok finančných prostriedkov na účte, ako aj v hotovosti v lehotách splatnosti v dňoch 30. 10. 2011, 30. 11. 2011, 30. 12. 2012, 30. 01. 2012 a 28. 02. 2012. Obžalovaná svoju povinnosť dodatočne splnila, avšak až v 8/2013, v konaní bolo preukázané aj to, že tieto finančné prostriedky, ktoré mala v lehotách splatnosti mzdy na účte, nevyhnutne nepotrebovala na zabezpečenie činnosti zamestnávateľa. Obhajoba obžalovanej v konaní pred súdom nie je vierohodná, súd jej neuveril, lebo ju považoval za tendenčnú, podanú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Po zhodnotení všetkých dostupných dôkazov jednotlivo i v súhrne, nadobudol súd vnútorné presvedčenie a dospel k záveru, že obžalovaná spáchala žalovaný skutok uvedený vo výrokovej časti rozsudku. Súd tak uznal obžalovanú vinnou zo spáchania prečinu nevyplatenia mzdy podľa § 214 ods. 1 Tr. zákona, pretože bolo v konaní preukázané, že obžalovaná ako fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, nevyplatila svojmu zamestnancovi mzdu a náhradu mzdy, na ktorých vyplatenie mal zamestnanec nárok v deň ich splatnosti, hoci v tieto dni mala peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotrebovala na zabezpečenie činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou.

Zo správy mesta Snina o povesti obžalovanej vyplýva, že obžalovaná je rozvedená. Doposiaľ nebola riešený v priestupkovom konaní pre spáchanie priestupku komisiou verejného poriadku.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na závažnosť prečinu, pomery obžalovanej a priaznivé možnosti jej nápravy. Súd zohľadnil spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku. Prihliadol pri výmere trestu na poľahčujúcu okolnosť § 36 písm. l/, n/ Tr. zák. oproti prítomnosti priťažujúcej okolnosti uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zák.. Bolo tak v súlade so zákonom za použitia § 214 ods. 1 použiť úpravu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zák.. Horná hranica určenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody sa znižuje o jednu tretinu. Súd má ale za to, že ešte nie je nutné, na dosiahnutie účelu trestu ukladať trest spojený s hrozbou či s priamym výkonom trestu odňatia slobody. Súd tak uložil obžalovanej samostatný peňažný trest vo výške 300 eur a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu uložil zodpovedajúci náhradný trest odňatia slobody, a to v trvaní 3 mesiacov. Nateraz je predpoklad, že už takýto postih bude viesť obžalovanú k tomu, že si uvedomí nesprávnosť svojho konania a v budúcnosti sa už nedopustí nielen podobnej ale akejkoľvek protispoločenskej činnosti. Pri ukladaní druhu trestu súd zohľadnil najmä skutočnosť, že obžalovaná sa pričinila o odstránenie škodlivých následkov trestného činu tým, že ešte pred ukončením trestného konania uspokojila sčasti mzdové nároky poškodeného.

Poškodeného súd podľa so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, keďže pre úplné ustálenie výšky jeho nárokov by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie nad rámec predmetného trestného stíhania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať a to i proti vôli obžalovaného v jeho prospech jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.