Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Cob-33-2022.pdf
PDF · 82.81 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cob/33/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov - predsedu: JUDr. Peter Duman a členov: JUDr. Daniel Ilavský a Mgr. Monika Hrašnová v sporovej veci žalobcu: Fidelity Trade s.r.o., IČO: 50 254 081, so sídlom Kornela Mahra 3, Trnava, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., IČO: 53 598 806, Dolné Dubové 249, proti žalovanému: biomarina - biowaste s.r.o., IČO: 50 336 932, so sídlom Suchá pod Parnou 255, zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠEDOVÁ s. r. o., IČO: 52 981 436, so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, o 11.389,20 € s prísl., na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo 16.03.2022, č. k. 36Cb/72/2021-68, takto
rozhodol:
I. Napadnuté uznesenie sa potvrdzuje.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku Okresného súdu Trnava zo 16.02.2022, č. k.: 36Cb/72/2021-57, ktorý bol vydaný podľa § 274 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pre zmeškanie žalovaného.
2. Z napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie zistil, že žalovaný spolu s návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie predložil súdu aj písomné plnomocenstvo na zastupovanie žalovaného v konaní advokátom. Plnomocenstvo na celé konanie bolo žalovaným udelené advokátovi dňa 23.11.2021. V zmysle § 92 ods. 2 CSP ak bolo zástupcovi udelené splnomocnenie na celé konanie, alebo ide o splnomocnenie udelené advokátovi, zástupca je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana. Preto ak by aj súd pripustil, že žalovaný resp. jeho štatutárny zástupca, konateľ p. Ivan Škultéty z ospravedlniteľného dôvodu (povinnej karantény) zmeškal pojednávanie, tak toto je irelevantné. Súd prvej inštancie žalovaného na pojednávanie 16.02.2022 riadne a preukázateľne predvolal ešte dňa 01.12.2021. V čase pojednávania bol žalovaný už preukázateľne zastúpený advokátom, ktorý sa nariadeného pojednávania mal ako zástupca žalovaného zúčastniť, keďže bol oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana, t. j. sa aj zúčastniť pojednávania. Advokát žalovaného sa mohol zúčastniť pojednávania aj bez toho, žeby sa pojednávania spolu s ním zúčastnil osobne aj zástupca žalovaného (konateľ Ivan Škultéty), ktorému v účasti podľa jeho tvrdení bránil vážny dôvod. Žalovaný v návrhu však už žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý jeho advokát zmeškal pojednávanie vo veci neuviedol. Uviedol iba to, že ho mal advokát z neúčasti na danom pojednávaní ospravedlniť (čím žalovaný len potvrdil že ho advokát v čase pojednávania riadne zastupoval, a tiež, že jeho advokát vedel o termíne pojednávania). V prípade zastúpenia strany advokátom sa tak na úkony resp. opomenutie úkonov hľadí ako na úkony resp. ich opomenutie samotnej strany. Ak bol oprávnený sa pojednávania zúčastniť advokát žalovaného, tak žalovaný mal v návrhu tvrdiť (a preukázať) nie len existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania na jeho strane, ale predovšetkým aj na strane jeho advokáta, ktorý sa tak pojednávania mohol zúčastniť. Z uvedeného dôvodu sa znenie § 277 ods. 2 CSP nevyhodnocuje výlučne a len vo vzťahu k žalovanému (výslovne v ustanovení uvedenom),
ale aj k jeho zástupcovi - advokátovi. Žalovaný nepreukázal žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý (v zastúpení advokátom) zmeškal pojednávanie vo veci dňa 16.2.2022, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, a preto bol návrh žalovaného podaný nedôvodne a prvoinštančný súd ho zamietol. V závere ešte zdôraznil, že žalovaný sám uviedol, že v tom čase bol v povinnej karanténe a tomto dôvode vedel už niekoľko dní pred pojednávaním. Žalovaný mohol aj sám včas požiadať o odročenie pojednávania a mohol aj včas ospravedlniť svoju neprítomnosť. Žalovaný tak však neurobil a spoliehal sa iba na oznámenie advokáta, pritom opäť žalovaný neuviedol, aký vážny dôvod zabránil jeho advokátovi v takomto oznámení a žiadosti.
3. Včasným odvolaním proti tomuto uzneseniu sa žalovaný domáhal, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože pojednávanie zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu, ktorým bola povinná karanténa žalovaného. Pokiaľ ide o zastupovanie spoločnosťou EQUIDEM - advokátka kancelária, s. r. o. na základe plnomocenstva z 23.11.2021, je zo spisu zrejmé, že tento právny zástupca svoje plnomocenstvo súdu prvej inštancie vôbec nepredložil. Predložil ho až žalovaný dňa 07.03.2022 spolu s návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Z toho dôvodu súd s týmto právnym zástupcom vôbec nekonal a nebol mu súdom ani oznámený termín pojednávania. Žalovaný sa domnieval, že ho právny zástupca riadne v konaní zastupuje. To, že žalovaného tento právny zástupca nezastupuje, sa žalovaný dozvedel až z rozsudku pre zmeškanie. Právny zástupca žalovanému po tom, čo mu bolo dňa 17.03.2022 doručené napadnuté uznesenie, oznámil, že považuje svoje plnomocenstvo z 23.11.2021 za ústne vypovedané, aj keď so žalovaným počas konania o veci komunikoval. Napadnuté rozhodnutie je nespravodlivé, pretože v konaní nebol nečinný a mal úprimný záujem sa na pojednávaní zúčastniť. Nezúčastnil sa ho a včas sa z neho neospravedlnil len z vyššie uvedených objektívnych ospravedlniteľných dôvodov.
4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca predniesol, že súhlasí s napadnutým uznesením. Žalovaný uvádza len dôvody, pre ktoré sa pojednávania nezúčastnil on, avšak neuvádza dôvody, pre ktoré sa nezúčastnil jeho právny zástupca. Komunikačné nedorozumenie medzi žalovaným a jeho právnym zástupcom nie je dôvodom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný argumentoval tým, že on sám sa nedostavil na pojednávanie z dôvodu, že bol v povinnej karanténe. V návrhu však tiež uviedol, že už od 11.02.2022 (t. j. 5 dní pred pojednávaním) pociťovali v domácnosti konateľa žalovaného symptómy ochorenia COVID-19 a po potvrdení pozitivity PCR testu osoby, s ktorou bol konateľ žalovaného v kontakte, považoval za opodstatnené dodržať povinnú karanténu. O tomto však žalovaný súd prvej inštancie neinformoval, i keď mal na to dostatočný časový priestor. Pojednávanie sa totiž uskutočnilo až16.02.2022. Žalovaný mal tak niekoľko dní na to, aby svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, no nestalo sa tak.
5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané oprávnenou osobou proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť odvolaním [§ 357 písm. h) CSP], preskúmal dotknuté uznesenie v napadnutom rozsahu (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je neopodstatnené.
6. Svojím odvolaním žalovaný súdu prvej inštancie v podstate vyčíta, že nepostupoval správne, keď zamietol návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného z dôvodu, že nezistil ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré žalovaný zmeškal pojednávanie.
7. V danej veci súd rozsudkom pre zmeškanie žalobcu zo 16.02.2022, č. k. 36Cb/72/2021-57 rozhodol podľa § 274 CSP tak, že žalobe v časti o 9.097,20 € s príslušenstvom vyhovel, vo zvyšnej časti istiny a príslušenstva konanie zastavil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi nárok na náhradu 60 % trov konania. Žalovaný navrhol zrušenie tohto rozsudku v podstate z dôvodu, že konateľ žalovaného bol v čase pojednávania v povinnej karanténe a jeho neúčasť mal ospravedlniť jeho vtedajší právny zástupca.
8. Čo sa týka posúdenia žalovaného návrhu prvoinštančným súdom, zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP umožňuje na návrh žalovaného ustanovenie § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie.
9. Vo veci je nesporné (vyplýva to zo spisu), že žalovaný, ani žiadny jeho splnomocnený zástupca sa pojednávania, na ktorom bol 16.02.2022 na návrh žalobcu vyhlásený rozsudok pre zmeškanie
žalovaného, nedostavili a svoju neúčasť vopred neospravedlnili. Z návrhu na zrušenie rozsudku vyplýva, že žalovaný ospravedlňoval svoju neúčasť na pojednávaní následne svojou povinnou karanténou, o ktorej mal súd informovať jeho vtedajší zástupca. Tieto skutočnosti však za okolností prejednávanej veci súd prvej inštancie správne nepovažoval za ospravedlniteľný dôvod odôvodňujúci zrušenie rozsudku.
10. Zákon pojem „ospravedlniteľný dôvod“ bližšie nevymedzuje a jeho obsahový výklad ponecháva na úvahu súdu. Odvolací súd však nemá dôvod odkloniť sa od aktuálnej judikatúry najvyššieho súdu, podľa ktorej sú ospravedlniteľným dôvodom len také okolnosti, ktoré nastali neočakávane, boli príčinou, že sa strana nemohla na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.01.2020, sp. zn. 5Obdo/26/2019).
11. Žalovaného návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie neobsahuje skutočnosti, ktoré by naznačovali na strane žalovaného, či jeho (údajného) splnomocneného zástupcu okolnosti odôvodňujúce nemožnosť ich neúčasť vopred riadne ospravedlniť.
12. Žalovaný, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie tvrdil, že povinná karanténa neumožňovala jeho konateľovi zúčastniť sa pojednávania. Z návrhu ale vyplýva aj to, že sa o pozitivite na ochorenie COVID-19 osoby, s ktorou bol konateľ žalovaného v úzkom kontakte, sa dozvedel už 15.02.2022 a bol schopný o tom informovať aj svojho vtedajšieho (údajného) zástupcu. V návrhu na zrušenie napadnutého rozsudku žalovaný neuvádza žiaden dôvod, ktorý by jemu alebo jeho vtedajšiemu zástupcovi znemožňoval ospravedlniť ich neprítomnosť v čase, keď konateľ žalovaného oboznámil svojho zástupcu o svojej povinnej karanténe a nemožnosti zúčastniť sa pojednávania. Pokiaľ bol konateľ žalovaného schopný o tejto skutočnosti informovať svojho zástupcu, možno bez akýchkoľvek pochýb uzavrieť, že bol schopný túto skutočnosť oznámiť v rovnaký čas (teda ešte pred pojednávaním) aj súdu. Žalovaný tak mohol urobiť nielen telefonicky, ale aj obyčajným emailom, no zostal nečinný. Zo spisu je odvolaciemu súdu pritom známe, že konateľ žalovaného komunikoval s prvoinštančným súdom prostredníctvom elektronickej schránky žalovaného (č. l. 46) a že je majiteľom dvoch bežných elektronických schránok - a@b.c a a@b.c (č. l. 63). Emailovú formu komunikácie so súdom tak mohol žalovaný využiť aj v súvislosti s ospravedlnením neúčasti na pojednávaní odoslaním emailu na adresu elektronickej podateľne prvoinštančného súdu, ktorá je riadne zverejnená na www.justice.gov.sk. Namiesto toho však konateľ žalovaného zvolil (podľa svojho tvrdenia) priamu komunikáciu so svojím zástupcom, a nie súdom, ktorému by malo byť jeho podanie podľa § 123 ods. 1 CSP určené, aby vyvolalo procesné účinky. Takéto riadne adresované podanie spolu s návrhom na odročenie pojednávania by musel totiž prvoinštančný súd posudzovať podľa § 183 a 184 CSP, najmä by musel žalovaného (prípadne jeho zástupcu) prinajmenšom upovedomiť o rozhodnutí o návrhu na odročenie pojednávania podľa § 183 ods. 4 CSP.
13. Pokiaľ ide o otázku, či mal neúčasť konateľa žalovaného na pojednávaní ospravedlniť jeho zástupca, je nepochybné, že ak strana v konaní riadne splnomocní advokáta na svoje zastupovanie a požiada, aby jej neúčasť na pojednávaní tento advokát ospravedlnil, je povinnosťou advokáta učiniť tomu zodpovedajúce podanie určené súdu. Prípadné porušenie tejto povinnosti advokáta by však bolo z hľadiska existencie ospravedlniteľného dôvodu v zmysle § 277 ods. 2 CSP a citovanej judikatúry rozhodujúce len vtedy, keby advokát nemohol neúčasť svojho klienta riadne a včas oznámiť. Žalovaný však netvrdil žiadne okolnosti, ktoré by jeho vtedajšiemu (údajnému) zástupcovi znemožňovali vykonať takýto úkon.
14. Vzhľadom na závery uvedené v predchádzajúcom bode potom nie je ani podstatné, či plnomocenstvo z 23.11.2021, ktoré žalovaný udelil spoločnosti EQUIDEM - advokátska kancelária, s.r.o. (č. l. 66) platilo aj v rozhodujúcom čase (15.02. - 16.02.2022). Z vyjadrenia tejto advokátskej kancelárie z 21.03.2022 (č. l. 73) síce vyplýva, že žalovaný toto plnomocenstvo vypovedal deň po jeho podpise, ale aj keby sa malo vychádzať z toho, že žalovaný bol v tom čase zastúpený touto advokátskou kanceláriou, v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ale ani v odvolaní voči napadnutému uzneseniu žalovaný nepredniesol žiadne dôvody, ktoré by bránili tejto advokátskej kancelárii v tom, aby ospravedlnila neúčasť žalovaného na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku pre zmeškanie žalovaného.
15. Keďže žalovaný o pojednávaní vedel a svoju neúčasť mohol vopred riadne a včas ospravedlniť (čo platí aj pre jeho údajného zástupcu), nebolo možné tvrdenia prednesené v odvolaní kvalifikovať v zmysle citovanej judikatúry ako predstavujúce ospravedlniteľný dôvod podľa § 277 ods. 2 CSP. V dôsledku
toho súd prvej inštancie rozhodol správne, ak návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nevyhovel.
16. Pre poriadok sa žiada doplniť, že ak žalovaný tvrdí, že mal úprimný záujem konania sa zúčastniť a pritom naznačuje, že postup súdu prvej inštancie bol príliš formalistický, odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že už prvé pojednávanie, ktoré bolo nariadené na 03.11.2021, bolo odročené na návrh žalovaného, hoci sa tak stalo napriek tomu, že návrh žalovaného neobsahoval dôležitý dôvod v zmysle § 183 ods. 1 CSP. Tento návrh na odročenie pojednávania svedčí o inom postoji žalovaného ku konaniu a to, že mu súd prvej inštancie vyhovel, je zase znakom dostatočnej (až prílišnej) benevolentnosti voči žalovanému.
17. Na základe všetkých vyššie uvedených úvah odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, v dôsledku čoho ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil (výrok I).
18. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP) vychádzal odvolací súd z plného úspechu žalobcu v odvolacom konaní, a preto mu podľa § 255 ods. 1 CSP priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na ich plnú náhradu (výrok II).
19. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.