Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30P/320/2010

Zmenené rozhodnutím 10CoP/70/2011
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Róberta Urbana , v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Q. Q., nar. XX.X.XXXX, a maloletého X. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti matky B. Q., rod. R., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XXX, toho času H., T. A. X, a otca B. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XXX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/320/2010-152 zo dňa 6.6.2011 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 30P/320/2010-168 zo dňa 13.7.2011, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o zročnom výživnom, v časti týkajúcej sa výšky splátok zameškaného výživného, m e n í tak, že otec je oprávnený uhradiť zameškané výživné v mesačných splátkach po 30 Eur na maloletého Q. a po 20 Eur na maloletého X., spolu s bežným výživným, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku. Vo zvyšku, odvolaním nenapadnutom, z o s t á v a rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté deti

DX.

zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, bytom u matky, deti rodičov: matka Y. a otec Y., zastúpený správcom konkurznej podstaty N. adresa kancelária E. o zníženie výživného takto

rozhodol:

Návrh otca zo dňa 3X. X. XXXX o zníženie výživného na mal. deti z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu X. X. XXXX. sa otec domáhal zníženia výživného na mal. H. na 26 € mesačne a na mal. E. na 26 € mesačne s odôvodnením, že od posledného určenia výživného bol nútený zrušiť podnikateľskú činnosť k 16. 6. 2011, pretože nebol schopný platiť ani povinné odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne; zároveň brat matky maloletých s ním ukončil zmluvu a prestal mu zadávať prácu. Otec nezvládal platiť leasingy a iné záväzky a od uvedeného obdobia je nezamestnaný a nemá príjem. Poukázal na to, že má snahu kompenzovať svoju vyživovaciu povinnosť tým, že obom synom zabezpečuje osobnú opateru, sprevádza ich na športové tréningy, zabezpečuje im stravu.

Matka so znížením výživného nesúhlasila s odôvodnením, že otec sa viackrát vyjadril, že urobí všetko preto, aby neplatil žiadne výživné, napriek evidencii v nezamestnanosti chodí do práce a má príjem, čo matke potvrdil mal. H. a jednak tak zistila prostredníctvom detektívnej informačnej služby; otec pracuje na čierno v spoločnosti T. pri výstavbe radovej výstavby v časti T. Ďalej poukázala na to, že otec sa o maloletých nezaujíma, netrávi s nimi vôbec žiaden čas, neposkytuje im žiadne vecné plnenia ani v prípade sviatkov. Naopak poukázala na to, že mal. Alexa, ktorý prestúpil na základnú školu pre nadané deti do Závodia, vozí na tréningy po skončení vyučovania mikrobus a samotná matka si ho po tréningu vyzdvihuje. Vylúčila, že by otcovi mohla pomáhať s platením výživného jeho teta Q. nakoľko táto má sama príliš nízky príjem. Poukázala na to, že otcovi zostalo 3-ročné osobné vozidlo značky Q. v hodnote 27 tisíc €, ktoré po rozvode otec predal. Ďalej vlastní nákladné vozidlo značky M. Správca konkurznej podstaty navrhol znížiť výživné na obe deti spolu na sumu 139,52 €, t. j. do sumy, ktorá sa otcovi zráža zo mzdy na ich výživu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 62 Zákona o rodine (ZR)

- ods. 1 - plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

- ods. 2 - obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

- ods. 3 - každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

- ods. 4 - pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

- ods. 5 - výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ZR:

- ods. 1 - dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

- ods. 3 - pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Naposledy bolo výživné upravené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. XC XX/XXXX-XXX zo dňa XX. X. XXXX, ktorý v časti výživného v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č. k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX . nadobudol právoplatnosť dňa 28. 1. 2012, a to tak, že otec bol zaviazaný platiť po rozvode manželstva na mal. H. výživné vo výške 150 € a na mal. E. výživné vo výške 100 € mesačne. Zároveň uvedeným rozsudkom bol upravený styk otca s maloletými, v prípade mal. H. každý nepárny týždeň od stredy od 14.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a v prípade mal. E. každý nepárny týždeň od štvrtka 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Súd vychádzal z pomerov otca, keď dosahoval príjem 1.000 € pokiaľ pracoval na Slovensku a 2.000 € pokiaľ pracoval v Českej republike, pričom mal ďalší príjem z nákladnej prepravy vo výške 3.000 - 5.000 €. V prípade matky sa vychádzalo zo skutočnosti, že prevádzkuje kadernícke a kozmetické služby, pričom jej príjem v roku 2009 dosiahol 14.415 €. Mal. Alex v čase ostatného rozhodovania navštevoval X. ročník základnej školy. Mal. H. navštevoval X. ročník základnej školy. Obaja chlapci sa venovali futbalu.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že nie je dôvod na zníženie výživného. V prvom rade súd poukazuje na to, že aj keď bol otec evidovaný nezamestnaný od 16. 6. 2011 do 14.4.2013 po tom, čo ukončil živnostenské podnikanie, nezostal však bez príjmu, aj keď to tak tvrdil. Matka správou detektívnej služby v spojení s fotodokumentáciou jednoznačne preukázala, že otec vykonával stavebné práce bez zmluvy (z lustrácie v Sociálnej poisťovni ktorá eviduje všetky pracovné zmluvy a dohody mimo pracovného pomeru, nebolo zistené, že otec by bol evidovaný ako zamestnanec) a teda dostával finančné prostriedky za prácu bez toho, aby bolo možné zistiť ich výšku. Okrem toho samotná nezamestnanosť bez ďalšieho neznamená, že má automaticky dôjsť k zníženiu výživného. Súd poukazuje na tie možnosti, že je možné hradiť výživné aj počas nezamestnanosti z úspor, respektíve z poskytnutej podpory v nezamestnanosti. Pokiaľ otcovi nárok na podporu v nezamestnanosti nevznikol, bolo to z toho dôvodu, že si poistné odvody neplatil, čo sám potvrdil. Táto skutočnosť však musí ísť na jeho úkor, pretože prípadným zodpovedným správaním by mu tento nárok vznikol. Otec sa ďalej mohol aj po ukončení podnikania zamestnať za zodpovedajúcu mzdu, pričom zamestnanie na dohodu, ktorú vykonával od 18. 7. 2011 do 20. za mesačnú mzdu 33 €, celkom zjavne nezodpovedala jeho možnostiam a schopnostiam.

Pre úplnosť súd konštatuje, že bolo možné akceptovať ukončenie podnikania u otca, aj keď z daňového priznania za rok 2011 vyplýva, že dosiahol príjmy zo živnosti (za obdobie necelých 6 mesiacov) vo výške 10 913 € pri výdavkoch 2 181 € a dani 983 €, a teda dosiahol zisk, nakoľko z predložených

výkazov o majetku a záväzkoch vyplynulo, že došlo k nárastu jeho záväzkov zo sumy 29 700 € v predchádzajúcom období na sumu 59 404 €, teda viac ako dvojnásobne. V konaní ostalo tiež nesporné, že otcovi prestal zadávať zákazky hlavný odberateľ jeho prác - matkin brat, s ktorým pred rozvodom manželstva spolupracoval,

Ďalej však súd poukazuje na skutočnosť, že z priebehu celého konania o rozvod manželstva, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. XC XX/XXXX, vyplynulo, že už v tom čase boli obaja rodičia značne zadlžení, pričom zo vzniku jednotlivých dlhov sa vzájomne obviňovali. Súd príkladmo poukazuje na zmluvu o splátkovom úvere so Slovenskou sporiteľňou na sumu 300 tisíc Sk zo dňa 10. 3. 2006, zmluvu o úvere č. XX/XXXX-P voči Regionálnemu poradenskému a informačnému centru v PI. so zostatkom 3.984 € ku dňu 15. 9. 2010, zmluvu o spotrebiteľskom úvere so spoločnosťou T. s celkovou splatnou sumou 1.668 €. Rovnaké skutočnosti vyplývajú aj z výpisov z listu vlastníctva č. 1759 a č. 1730 Správy katastra v Žiline, kat. územie Turie, z ktorých vyplýva, že voči rodičom sa vedie niekoľko exekučných konaní, ktoré začali v rokoch 2010 až 2012, pričom súčasne na nehnuteľnosti vo vlastníctve rodičov bolo zriadené záložné právo pre Regionálne poradenské a informačné centrum so sídlom v T. táto spoločnosť dňa 23.3.2011 zažalovala otca aj o zaplatenie úveru 53 517 € s príslušenstvom poskytnutého na základe Zmluvy o úvere č. XX/XXXX/P zo dňa XX.X.XXXX. a jej 2 dodatkov zo dňa 5.5.2006 a 5.10.2009. Polovina rodinného domu je pritom v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov a 2/16-iny rodinného domu sú vo výlučnom vlastníctve otca.

Ďalej predloženými zmluvami o pôžičke mal súd preukázané, že otec si požičal sumu 4.000 € od veriteľa JE., ktorú splatil 4. 8. 2011. Ďalej si otec dňa 12. 7. 2011 požičal sumu 2.607 € od veriteľa K. ktorú splatil 8. 8. 2011. Uvedené pôžičky vznikli aj boli splatené ešte pred ostatným rozhodnutím (odvolacieho) súdu o určení výživného, boli splatené z predaja automobilu, ktorí rodičia po splatení leasingu nadobudli ešte za trvania manželstva, a teda k nim súd nemohol prihliadať; tieto okolnosti budú predmetom preukazovania v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva rodičov. Rovnako to platí o odvodoch do Sociálnej poisťovne vo výške 1 655 € a 1 097 €, ktorých zaplatenie v exekúcii za trvania manželstva otec preukazoval; na tieto skutočnosti súd pri rozhodovaní o znížení výživného nemohol prihliadať.

V priebehu konania dňa bol dňa 29.6.2013 (deň po zverejnení v Obchodnom vestníku podľa o konkurze a reštrukturalizácii, ďalej len „zákon o konkurze“) na majetok otca vyhlásený konkurz; podľa zákona o konkurze sa konanie o výživnom pre maloleté deti neprerušuje, správca však koná v mene a na účet úpadcu podľa zákona o konkurze, keďže výživné sa plní z majetku úpadcu. Účastníkom konania však naďalej zostáva otec a správca nevstupuje na jeho miesto, pretože plnenie vyživovacej povinnosti je svojím charakterom osobnou povinnosťou (napr. smrťou povinnej osoby neprechádza na právneho nástupcu), preto nebol dôvod rozhodnúť o vstupe správcu do konania osobitným uznesením, keďže doň vstupuje ako zástupca úpadcu priamo zo zákona. Naproti tomu však plná moc udelená otcom právnemu zástupcovi JUDr. Natálii Kanderkovej dňa 15.5.2013 zanikla v súlade s ust. zákona o konkurze, preto súd s ňou ďalej nekonal.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že vyhlásenie konkurzu na majetok otca nemohlo byť dôvodom pre zníženie výživného s ohľadom na už uvedené, keď záväzky, ktoré boli prihlásené do konkurzu, v zásade vznikli ešte za čas trvania manželstva, teda ešte v čase ostatného rozhodovania súdu, čo potvrdili aj samotní rodičia. Skutočnosť, že došlo k nútenému vymáhaniu týchto záväzkov formou exekúcii a následne až k bankrotu otca na tejto skutočnosti nič nemení. Neplnenie si záväzkov musí si znášať otec sám (respektíve matka s ním vzhľadom k tomu, že majetok bezpodielovom spoluvlastníctve bol zabezpečený v prospech niektorých prihlásených pohľadávok).

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že celková výška prihlásených pohľadávok dosahuje 97.427 €. Z uvedeného je zrejmé, že za účelom ich uspokojenia bude nutné predať rodinný dom, ktorý je v spoluvlastníctve rodičov; zabezpečeným veriteľom je už vyššie uvedená spoločnosť C. Pokiaľ teda dôjde k nútenému predaju rodinného domu (prípadne podielu patriaceho otcovi), nie je dôvod znižovať výživné, pretože by to bolo v neprospech mal. detí, ktoré sú voči svojmu otcovi tiež v postavení veriteľov. V prípade zníženia výživného by ich pohľadávka bola v pomere k ostatným prihláseným pohľadávkam nižšia a v mal. deti by sa tým ocitli voči ostatným veriteľom v nevýhode. Za daných okolností možno teda

spravodlivo požadovať, aby sa výživné na mal. deti uspokojilo aj takýmto spôsobom, t. j. z nehnuteľného majetku povinnej osoby, i keď v bežných prípadoch by nebolo spravodlivé od povinného rodiča očakávať, aby za účelom plnenia svojej vyživovacej povinnosti predával nehnuteľnosť, v ktorej býva.

V neposlednom rade do konkurzu bol spísaný aj majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva rodičov (napr. vybavenie kozmetického salónu); konanie o vyporiadanie bezpodielového nebolo do rozhodnutia súdu ukončené.

Ďalej od posledného určenia výživného došlo k zmene na strane mal. detí, ktoré prirodzene vyrástli a zvýšili sa aj ich potreby. Mal. H. začal študovať na strednej škole. Mal. E. prestúpil v septembri 2012 na základnú školu, kde sa môže venovať futbalu. Takisto začal nosiť zubný strojček, ktorý stojí 400 - 500 € a teda nie je na mieste ani z tohto dôvodu, aby došlo k zníženiu výživného. Nebolo však na mieste, ani z tohto dôvodu súd výživné zvýšil, s poukazom na súčasné pomery otca. Súčasne výživné súd považuje za primerané a dostačujúce na zabezpečenie ich súčasných potrieb.

Otec je od 26. 3. 2013 zamestnaný pre spoločnosť M. za minimálnu mzdu 337 € brutto, pričom v podstate vykonáva rovnakú činnosť v oblasti klimatizácií, ako tomu bolo počas trvania živnostenského oprávnenia. Súd má za to, že uvedená mzda nezodpovedá možnostiam a schopnostiam otca, keďže v podstate ide o mladého človeka s dobrým zdravotným stavom. Súd mal za to, že otec sa zamestnal za minimálnu mzdu aj účelovo z toho dôvodu, že je v bankrote a boli voči nemu vedené exekučné konania. V prípade, že by sa zamestnal za vyššiu mzdu, boli by mu vykonávané aj väčšie zrážky.

Súd preveroval aj okolnosť, či za rovnakú prácu ako otec nepoberajú vyššiu mzdu iní zamestnanci, nebolo však možné túto skutočnosť preukázať; súd zistil, že z desiatich zamestnancov spoločnosti M. len dvaja poberajú mzdu vyššiu ako minimálnu mzdu. V tejto súvislosti je však súdu je známe aj z jeho vlastnej praxe, že u niektorých zamestnávateľov sú podpisované zmluvy na minimálnu mzdu a ďalšie finančné prostriedky vyplácajú zamestnávateľa zamestnancom v hotovosti za účelom zníženia daňového a odvodového zaťaženia.

Keďže otcovi bolo preukázané, že klamal ohľadne skutočnosti, že nemá žiaden príjem, pričom chodil pracovať na stavby, nemohol súd uveriť ani tvrdeniu, že by si nemohol nájsť lepšie platenú prácu.

Súd tiež poukazuje na to, že otec vykonáva práce na stavbe rodinného domu pre svoju priateľku, ktorú skutočnosť vyhodnotil tak, že by mohol teda zarábať asi popri hlavnom pracovnom pomere aj brigádne. Napríklad práve pri týchto stavebných činnostiach a získať tak dodatočný príjem, aby mohol zabezpečiť výživu svojich detí aj po materiálnej stránke.

V neposlednom rade súd tiež poukazuje na to, že pri určovaní výživného sa prihliadalo k tomu, že u otca trávia nepretržite niekoľko dní v mesiaci. Odvtedy však došlo k zmene, otec nezabezpečuje osobnú starostlivosť o mal. detí tak často, ako to bolo určené doterajším rozsudkom, preto pri hodnotení jeho návrhu na zníženie výživného súd prihliadol aj k tejto skutočnosti.

Ohľadne pomerov matky súd nezistil zásadné zmeny na jej strane, naďalej pracuje ako kaderníčka na základe živnostenského oprávnenia. Matka v roku 2011 dosiahla príjem zo živnosti 12 862 € pri výdavkoch 9 290 € a v roku 2012 príjem zo živnosti 16.032 € pri výdavkoch 12.739 €. Za obe obdobia, teda tak pred rozvodom ako aj po rozvode manželstva, rozdiel jej majetku a záväzkov dosiahol zápornú hodnotu 22 000 €.

Vzhľadom k všetkým uvedeným okolnostiam návrh na zníženie výživného súd zamietol. O trovách konania rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výšleku, ak konanie mohlo sa začať aj bez návrhu, ktorým konanie o určení výživného mal. detí je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z. č. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.