Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51P-248-2013.pdf
PDF · 73.36 KB
Case nature
Area
Subarea
51P/248/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých: N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. I. XX, G., štátne občianstvo SR, v zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka
- D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. I. XX, G. a otec - Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, G., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu / vrátane úpravy styku/, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu nasledovného znenia:
Mal. dieťa N. N., nar. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude v bežných veciach zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa zaväzuje platiť výživné na mal. dieťa N. N., nar. XX.X.XXXX vo výške 30 eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 3.9.2013. Otec má právo styku s mal. dieťaťom N. N., nar. XX.X.XXXX bez obmedzenia. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka návrhom na začatie konania (§ 79 ods. 1, 2 OSP) zo dňa 03.09.2013 (doručený pôvodne miestne nepríslušnému súdu na konanie podľa § 88 ods. 1, písm. c) OSP ) žiadala, aby súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine z dôvodu, že s otcom maloletého dieťaťa nie sú manželia , spolu nežijú a pred podaním návrhu na začatie konania sa nedohodli o úprave výkonu svojich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Na pojednávaní dňa 20.01.2014 rodičia uzavreli podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine dohodu o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorú pre jej vykonateľnosť žiadali súdom schváliť tak, ako je dohoda uvedená vo výrokovej časti rozsudku. Rodičia uzavreli pred vyhlásením rozsudku aj dohodu o úprave styku otca s maloletým dieťaťom podľa § 25 ods. 1 v spojení s § 36 ods. 1 posledná veta Zákona o rodine v znení uvedenom vo výrokovej časti rozsudku . Kolízny opatrovník po oboznámení sa s pomermi na strane maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení za maloleté dieťa žiadal schváliť dohodu rodičov, rovnako súhlasil, aby styk otca s maloletým dieťaťom bol vykonávaný na základe dohody rodičov v rozsahu jej úpravy vymedzenej vo výrokovej časti rozsudku bez obmedzenia. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností .Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25a 26 sa použijú primerane. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
- 3 - 51P/248/2013 skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k ich maloletému dieťaťu mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že rodičia nie sú manželia, spolu nežijú , maloleté dieťa je vo faktickej starostlivosti matky, otec sa s dieťaťom stretáva, dobrovoľne prispieva na jeho výživu v peňažnej a nepeňažnej forme. Preto súd schválil dohodu rodičov uzavretú dňa 20.01.2014 podľa § 36 ods. 1 analogicky k § 24 ods.3 Zákona o rodine tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené z dôvodu, že dohoda rodičov nie je v rozpore so Zákonom o rodine, svojim obsahom sa neprieči záujmom maloletého dieťaťa a stabilite výchovného prostredia maloletého dieťaťa, ktorý dovŕšil vek 3 rokov, rovnako sa neprieči odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, prihliada na zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov za skutkového stavu, že matka je nezamestnaná v evidencii, otec pracuje ako skladník, jeho priemerná mesačná mzda je 340,- eur brutto, pričom ku dňu vyhlásenia rozsudku otcovi nevznikol dlh na zročnom výživnom. Rovnako súd v súlade so záujmami maloletého dieťaťa posúdil aj dohodu rodičov o úprave styku, uzavretú podľa § 36 ods. 1 v spojení s 25 ods.1 Zákona o rodine, a preto tvorí súčasť tohto rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) veta OSP, keďže konanie mohlo začať aj bez návrhu.
- 4 - 51P/248/2013 O náležitostiach odôvodnenia rozsudku platí § 157 ods. 3 OSP.
Poučenie:
Účastník môže padnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP) Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 od. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP). Bez právnych účinkov podajú odvolanie všetci účastníci, ktorí sa vzdali odvolania, účinne voči súdu po vyhlásení rozsudku na pojednávaní.(§ 207 ods. 1 OSP).