Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/250/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu: Profidebt Slovakia s.r.o., Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 925 922, zast.: Advokátska kancelária Guniš & Partners s.r.o., Bratislava, Klincová 37/B, IČO: 36 862 657, proti žalovanej: G. C., K. E. G. K. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka: právna pomoc spotrebiteľom, Košice, Sofijská 13, IČO: 42 247 268, zast. advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, Advokátska kancelária Košice, Budapeštianska 8, o 1.012,21 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie, č.k. -56 z 11.3.2013 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutej časti, vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka.

Zaväzuje žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 38,51 eur, ktorú je povinný zaplatiť advokátovi vedľajšieho účastníka JUDr. Ladislavovi Miklušovi do 3 dní po právoplatnosti uznesenia.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa uznesením zastavil konanie vo veci samej. Uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 138,08 eur na účet právneho zástupcu, do 3 dní po právoplatnosti uznesenia.

O zastavení konania rozhodol s poukazom na ust. § 96 ods. 1,2,3 , z dôvodu, že žalobca pred prvým pojednávaním písomným podaním z 20.2.2013 doručeným súdu prvého stupňa 21.2.2013 zobral žalobu celkom späť.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O. s. p. s prihliadnutím na ust. § 93 ods. 1,2 O.s.p. tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, keďže procesne zavinil zastavenie konania. Titulom náhrady trov konania priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci a to, za prevzatie veci a prípravu zastúpenia a vyjadrenie z 9.5.2012 po 61,41 eur ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b/ Vyhl. č. 655/2004 Z. z.), paušálnej náhrady 2 x 7,63 € (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.), čo je spolu 138,8 € s tým, že uvedenú čiastku je povinný uhradiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

Uznesenie vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca. Navrhol zmeniť napadnutý výrok tak, aby náhrada trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi nebola priznaná. Bol toho názoru, že priznanie nároku na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi v tomto konaní je v rozpore s procesnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania. Bol toho názoru, že z hľadiska výsledku konania vedľajší účastník nemá vo vzťahu k úspechu, či neúspechu v tomto konaní žiadny vzťah, a teda z rozhodnutia o veci samej mu neplynie žiadne právo,

či nárok ani nie je a nebol spoločne so žalovaným povinným na plnenie. Bol toho názoru, že ust. § 93 ods. 4 O.s.p. predstavuje len právny rámec postavenia vedľajšieho účastníka z hľadiska dôvodu, pre ktorý tento do konania vstupuje. Tvrdil, že nie je možné aplikovať zásadu úspechu v tomto konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania na vedľajšieho účastníka, lebo ten vo veci samej úspech alebo neúspech v tomto konaní nemal. Podľa jeho názoru úspech vedľajšieho účastníka nie je automaticky úspechom toho účastníka, popri ktorom vedľajší účastník má v konaní vystupovať. Uplatnenie nároku na náhradu trov konania vedľajším účastníkom podľa neho v tomto prípade je v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje výsledok účelovosti postupu a zneužívania § 93 ods. 2 až 4 O.s.p., evidentne motivovaného snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania. V prípade právnickej osoby, ktorej deklarovaný predmet činnosti je ochrana práv spotrebiteľov sa javí ako dôvodné predpokladať, že na realizáciu takejto činnosti bude dostatočne odborne a personálne vybavená a nebude sa dávať právne zastupovať advokátom. Podľa neho z názvu vedľajšieho účastníka vyplýva, že právna pomoc by mala byť poskytovaná priamo občianskym združením. Namiesto toho sa združenie dalo zastupovať advokátom, čo domnienku o účelovosti jeho účasti v tomto konaní popri paušálnych tvrdeniach o ochrane práv spotrebiteľa opodstatňuje. Náklady vedľajšieho účastníka z tohto dôvodu nepovažoval za účelne vynaložené trovy.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý výrok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že vedľajší účastník má principiálne právo na náhradu trov konania. V tejto súvislosti poukazoval na najnovšie komentáre k Občianskemu súdnemu poriadku, poukazoval na to, že v danom prípade bol návrh v celom rozsahu zamietnutý, teda žalobca mal vo veci plný neúspech, čo mu v sporovom konaní korešponduje plný úspech vedľajšieho účastníka. V tejto súvislosti poukazoval na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. , zdôrazňoval, že Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník (ktorýkoľvek) sa dal zastúpiť advokátom. Bol toho názoru, že už len v rámci princípu rovnosti zbraní, nie je spravodlivé, vyžadovať, aby proti navrhovateľovi, ktorý inicioval tisíce konaní v celej SR a je zastúpený silnou advokátskou kanceláriou, vystupovali iba laici združení v občianskom združení bez právneho zastúpenia. Namietal, že jeho trovy boli jednoznačne účelne vynaložené poukazujúc na to, že pojem účelne vynaložené náklady je nutné chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním pred nadbytočnými, či nadmernými nákladmi. Tvrdil, že v tomto prípade išlo o trovy právneho zastúpenia, ktoré bezprostredne súviseli s konaním. Jeho právny zástupca podal vyjadrenie k žalobe až potom, čo sa dôkladne oboznámil s obsahom žalobného návrhu a jeho príloh. Právne a skutkové posúdenie prípadu vykonal pri prvom úkone, ktorý mu patril a v dôsledku ktorého žalobca zobral žalobu späť, preto nie je tento úkon ani nadbytočným. Poukazoval na to, že jeho vyjadrenie bolo spôsobilé pozitívne ovplyvniť rozhodnutie súdu v prospech spotrebiteľa, keďže súd nemôže sám vzniesť námietku premlčania. Napokon tento úkon nebol ani nadmerný, pretože uplatnená hodnota trov konania bola vypočítaná v súlade s vyhláškou o odmenách a náhradách advokátov. Ním vyčíslené trovy vzhľadom na tieto skutočnosti je potrebné považovať za nanajvýš účelné aj s prihliadnutím na charakter sporového procesu, poukazoval na to, že pokiaľ zistil, že nárok je premlčaný a vzniesol námietku premlčania. Túto nie je možné odôvodniť vždy inak, iba tak, ako ju odôvodnil, trval na tom, že námietku premlčania nie je možné vznášať paušálne bez preštudovania žalobného návrhu, oboznámenia sa so základom nároku a s okolnosťami, za akých nárok bol uplatnený. V ďalšej časti vyjadrenia poukazoval na to, že znenie stanov alebo dokonca združenie samo o sebe nie je vyjadrením odbornej zdatnosti členov združenia poskytovať právnu pomoc spotrebiteľom. Poukazoval ďalej na to, že jeden z členov združenia má vysokoškolské vzdelanie filozofického smeru, dvaja členovia majú stredoškolské vzdelanie, členova vykonávajú iba nenáročné jednoduché práce, právnu činnosť členovia združenia nevykonávajú, lebo nemajú na to potrebné odborné znalosti. Za nesprávny, neústavný a neudržateľný považoval záver o tom, že občianske združenie musí mať zo svojej podstaty odborný aparát na právnu pomoc spotrebiteľom. Zdôrazňoval, že účelnosť trov právnej služby je možné posudzovať iba cez objektívne kritériá, teda, či v konečnom dôsledku úkon právnej služby bol spôsobilý pozitívne v prospech účastníka ovplyvniť rozhodnutie súdu. Poukazujúc na článok 47 ods. 2 Ústavy SR zdôrazňoval, že je riadnym účastníkom, teda v súlade s týmto článkom a Občianskym súdnym poriadkom, má právo vždy si zvoliť na zastupovanie advokáta od začiatku konania, nie iba podľa náročnosti prípadu. Poukazoval na rozsudok Súdneho dvora vo veci C 279/2009, z ktorého vyplýva právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka spotrebiteľského združenia právnickej osoby advokátom Bol toho názoru, že nie je možné zo strany súdu, vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, zmierňovať dôsledky špekulatívneho prístupu žalobcu, keď sa sám v nedobrej viere a vedome rozhodol

vziať na seba riziko prípadného neúspechu v konaní podaním predmlčaného nároku zneužívajúc stav nízkeho právneho vedomia priemerných spotrebiteľov a vyslovene skúša, ktorý súd mu plnenie prizná. Bol toho názoru, že pokiaľ žalobca vedome a sústavne skúša voči spotrebiteľom uplatňovať neprijateľné zmluvné podmienky, vzhľadom na neexistencie databázy vyhlásených neprijateľných zmluvných podmienok, môže sa bežne stať, že iný súd mu plnenie prizná.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ak nie je ustanovené inak považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považujú aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy.

Ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej, takže by po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť nároku vo veci samej. Preto pokiaľ navrhovateľ vzal návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť trovy konania odporcovi (pokiaľ neprichádza do úvahy postup podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.).

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. vedľajší účastník má rovnaké procesné práva ako účastník konania, na strane ktorého vystupuje. Preto to, čo sa vzťahuje na účastníka konania, platí, najmä z hľadiska náhrady trov konania aj pre vedľajšieho účastníka.

Základnou otázkou na rozhodnutie o náhrade trov podľa zásady úspechu vyjadrenej predovšetkým v § 142 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu ku trovám právneho zastúpenia advokátom, z ktorej je potrebné vychádzať aj pri rozhodovaní podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., t.j. v tejto veci, je to, či takéto trovy so zreteľom na skutkovú a právnu zložitosť predmetu súdnej ochrany sú alebo nie sú účelne vynaložené, ak sa súčasne vezme do úvahy aj to, že právne zastúpené advokátom je združenie podľa zákona č. 250/2007 Z. z.

Predpoklad na priznanie náhrady trov konania v posudzovanej veci spočívajúci v podmienke, že trovy musia byť účelne vynaložené, treba interpretovať v súlade s článkom 47 ods. 2 Ústavy a § 3 ods.

4 zák. č. 250/2007 Z. z.., z ktorých vyplýva, že každý má právo súdnu a inú ochranu a každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Do obsahu tohto základného práva na právnu pomoc nesporne patrí aj zastúpenie účastníka konania advokátom. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť združenia, aby vo veciach, v ktorých je účastníkom alebo vedľajším účastníkom v konaní pred súdmi konalo bez reálneho uplatnenia základného práva na právnu pomoc, ktoré patrí každému, vrátane právneho zastúpenia advokátom.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je taký výklad § 142 ods. 1 O.s.p., resp. § 146 ods. 2 O.s.p., ktorý akceptuje, že združenie spotrebiteľov, ak uplatní základné právo na súdnu ochranu, zásadne má právo na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Takáto náhrada by mohla byť nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom boli zbytočné, resp. neúčelné.

V danom prípade k späťvzatiu žaloby došlo dňa 21.2.2013 po vstupe vedľajšieho účastníka do konania (4.9.2012) a po doručení vyjadrenia vedľajšieho účastníka (6.9.2012), v ktorom namietal premlčanie uplatneného nároku. Za takýchto okolností je možné konštatovať, že v tomto prípade postup vedľajšieho účastníka viedol k ochrane spotrebiteľa a splnil funkciu vedľajšieho účastníctva na strane žalovanej.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p, podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má účastník, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, v danom prípade vedľajší účastník, ktorému prináleží titulom náhrady trov odvolacieho konania náhrada trov právneho zastúpenia advokátom za 1 úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu v sume 30,70 € a paušálna náhrada 7,81 €, čo spolu predstavuje čiastku 38,51 €. V súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. súd uložil žalobcovi povinnosť túto sumu zaplatiť advokátovi vedľajšieho účastníka do 3 dní po právoplatnosti uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.