Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33Cb-308-2012.pdf
PDF · 108.34 KB
Case nature
Area
Subarea
33Cb/308/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok samosudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci navrhovateľa: KROKU, s.r.o., Horská 562/23, Svit, IČO: 45 925 909, zastúpeného advokátom: JUDr. Martin Cibuľa, M. Pišúta 919/2, Liptovský Mikuláš proti odporcovi: MONATKO, s.r.o., Hlavná 50, Prešov, IČO: 44 671 075 o zaplatenie 3.331,20 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.331,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 3.331,20 eur od 25.10.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania do rúk právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 199,50 eur za zaplatený súdny poplatok za návrh a vo výške 1.402,42 eur za trovy právneho zastúpenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 21.05.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 3.331,20 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako dodávateľ uzavrel s odporcom ako odberateľom zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa dodať odporcovi tovar a vykonať služby, a to montáž tovaru a záväzok odporcu zaplatiť navrhovateľovi za dodaný tovar a vykonané služby dohodnutú cenu. Faktúrou č. 110013 zo dňa 17.10.2011 splatnou dňa 24.10.2011 vyfakturoval navrhovateľ odporcovi dohodnutú cenu vo výške 3.331,20 eur s DPH. Odporca dlžnú sumu neuhradil ani napriek výzve navrhovateľa.
Odporca sa k veci vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že okrem faktúry č. 110013 navrhovateľ vystavil odporcovi aj faktúru č. 110005 za dodaný tovar a vykonané služby v sume 10.579,20 eur, ktorú odporca uhradil. Po odovzdaní stavby objednávateľovi boli odporcovi ako zhotoviteľovi nahlásené vady diela, ktoré podľa ďalších zistení vznikli konaním navrhovateľa (ako subdodávateľa) počas výkonu stavebných prác. Vzniknuté vady boli následne odstránené na náklady navrhovateľa s tým, že po ich odstránení sa vykoná medzi navrhovateľom a odporcom finančné vysporiadanie. O uvedených
skutočnostiach bol navrhovateľ informovaný písomným oznámením zo dňa 27.02.2012. Stav prác, vady diela a spôsob ich následného riešenia boli aj osobne prerokované so zástupcom navrhovateľa, pánom Y.. Navrhovateľ nebol oprávnený vyfakturovať odporcovi tovar a práce uvedené na faktúre č. 110013. Všetky zákonné a zmluvné povinnosti spojené s úhradou sumy za objednané tovary a práce si odporca dôsledne splnil a zo strany odporcu nedošlo k žiadnemu porušeniu.
Súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Navrhovateľ bol na pojednávaní zastúpený právnym zástupcom. Odporca sa na
pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, podaním doručeným súdu dňa 15.01.2014 len zaslal námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Pezinok a to z dôvodu, že odporca má sídlo v Prešove, Hlavná 50. Odporca o odročenie pojednávania nepožiadal, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa § 11 ods. 1 O.s.p. konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.
Podľa § 84 O.s.p. na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 85 ods. 2 O.s.p. všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode ktorého má právnická osoba sídlo.
Podľa § 105 ods. 1 O.s.p. súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.
Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že odporca mal sídlo od 12.03.2009 do 23.07.2013 v Svätom Jure, Krajinská cesta 52 a od 24.07.2013 v Prešove, Hlavná 50. Návrh na začatie konania bol dňa 21.05.2012 podaný na Okresný súd Liptovský Mikuláš. Odporca pri svojom prvom úkone - v odpore proti platobnému rozkazu namietol miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Liptovský Mikuláš a preto bol spis postúpený na Okresný súd Pezinok (keďže v čase podania návrhu mal odporca sídlo vo Svätom Jure). Súd začal konať vo veci samej na pojednávaní dňa 26.02.2013. Námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú odporcom dňa 15.01.2014 súd považoval za nedôvodnú, nakoľko bola vznesená v čase, keď už bolo začaté konanie vo veci samej, ďalej z dôvodu, že nebola vznesená pri prvom úkone, ktorý odporcovi patril a ďalej z dôvodu, že miestna príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu boli v čase začatia konania, kedy miestne príslušným súdom bol Okresný súd Pezinok a k zmene sídla odporcu došlo až po začatí konania. Okresný súd Pezinok je teda miestne príslušným pre toto konanie.
Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, a to faktúrou č. 110013, predžalobnou výzvou na zaplatenie zo dňa 10.2.2012, faktúrou č. 110005, výdavkovým pokladničným dokladom odporcu zo dňa 18.8.2011, 31.8.2011, oznámením odporcu zo dňa 27.2.2012, podacím lístkom zo dňa 29.2.2012, výsluchom štatutárneho zástupcu navrhovateľa a zistil nasledovný skutkový stav:
Faktúrou č. 110013 zo dňa 17.10.2011 splatnou dňa 24.10.2011 navrhovateľ ako dodávateľ vyúčtoval odporcovi ako odberateľovi sumu 3.331,20 eur za prahy, kľučky, vložky FAB, svetlíky a ich montáž, dymotesné dvere a ich montáž a protipožiarne a dymotesné dvere a ich montáž. Prevzatie faktúry odporcom bolo potvrdené podpisom dňa 19.10.2011. Navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie faktúry predžalobnou výzvou zo dňa 10.02.2012 zaslanou odporcovi dňa 14.02.2012.
Faktúrou č. 110005 zo dňa 08.09.2011 splatnou dňa 22.09.2011 navrhovateľ ako dodávateľ vyúčtoval odporcovi ako odberateľovi sumu 10.579,20 eur za obklady dlažby, domurovacie práce a soklík. Odporca navrhovateľovi dňa 31.10.2011 zaplatil sumu 3.000,- eur, dňa 14.11.2011 sumu 6.579,20 eur, dňa 18.08.2011 sumu 300,- eur a dňa 31.08.2011 sumu 700,- eur.
Listom zo dňa 27.02.2012 odporca navrhovateľovi oznámil, že po odovzdaní stavby "Bytový dom A1 Krompachy" odporcovi ako zhotoviteľovi boli nahlásené závady, ktoré vznikli počas výkonu stavebných prác navrhovateľom. Jedná sa o nezasilikované špáry medzi obkladom a vaňou, oddeľovanie sa špárovacej hmoty od stien, praskliny špárovacej hmoty, popraskaný a poodštiepovaný obklad v kúpeľni, poškriabaná glazúra vnútra vane od obkladačiek (vzniklo pri obkladaní kúpeľní) a zle osadená a uvoľnená dlažba na väčšine balkónov. Odporca navrhovateľovi v liste ďalej oznámil, že tieto závady budú odstránené na náklady navrhovateľa a nakoľko odporca nie je presvedčený o odstránení závad navrhovateľom v 100% kvalite, odporca osloví inú spoločnosť. Po odstránení závad odporca vykonaná finančné vysporiadanie, ktoré bude navrhovateľovi následne písomne zaslané. List bol navrhovateľovi zaslaný dňa 29.02.2012.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaniach uviedol, že argumenty odporcu uvedené v odpore proti platobnému rozkazu sú výslovne účelové, pričom odporca svoju argumentáciu zameral na inú faktúru, než je faktúra, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu. Navrhovateľ svoj nárok odvodzuje od dodania iného diela ako je dielo vyúčtované faktúrou č. 110005, na ktorú sa v odpore odvoláva odporca. Odporca v odpore namieta vady diela, za ktorých vykonanie však odporca cenu diela už zaplatil. Navrhovateľ svoj nárok opiera o vykonanie diela spočívajúceho v osadení a montáži dverí, prahov, kľučiek, svetlíkov a FAB zámkov, ktoré dielo navrhovateľ pre odporcu riadne vykonal na mieste, ktoré určil odporca ako objednávateľ. Medzi účastníkmi teda vznikol obchodnoprávny vzťah a to konkrétne zmluva o dielo, pričom odporca ako objednávateľ dielo riadne prevzal, zástupca odporcu riadne prevzal aj vystavenú faktúru č. 110013, zástupca odporcu pri odovzdaní diela dielo riadne prekontroloval, vykonával osobnú prehliadku diela, po ktorej navrhovateľovi nevytýkal žiadne vady, s odovzdaním diela bol spokojný. Účastníci sa nedohodli na osobitnej úprave záruky alebo splatnosti ceny diela, preto tieto sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ak by aj odporca tvrdil, že dielo vykazovalo vady, dňom odovzdania diela na odporcu prešlo nebezpečenstvo vzniku škôd na diele. Osobitné dojednania medzi účastníkmi o odovzdaní diela neboli dohodnuté, preto
v zmysle § 554 ods. 3 Obchodného zákonníka došlo k odovzdaniu diela a v zmysle § 554 ods. 5 Obchodného zákonníka prešlo nebezpečenstvo škody na odporcu. Odporca ako objednávateľ má v zmysle Obchodného zákonníka povinnosť prehliadnuť dielo s odbornou starostlivosťou bez zbytočného odkladu po odovzdaní diela. Z odporu vyplýva, že údajné vady vytýkané navrhovateľovi sú vady zrejmé, ktoré mali existovať už v čase odovzdania diela, preto tieto zrejmé vady mali byť navrhovateľovi oznámené už pri preberaní diela v zmysle § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka. Trval na tom, že dielo vady nemalo, ale ak by aj dielo vady vykazovalo, vzniesol navrhovateľ námietku premlčania, nakoľko vady neboli navrhovateľovi oznámené bez zbytočného odkladu, čím dochádza k strate nárokov odporcu z vadného plnenia. Prípadný nárok odporcu na náhradu škody resp. z vadného plnenia preukazuje odporca. Ak by aj existovali vady v čase odovzdania diela, odporca nebol oprávnený sám vady reparovať, mal postupovať podľa § 564 Obchodného zákonníka a teda uplatniť si nároky z vád diela, ktorý postup odporca nedodržal.
Štatutárny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že s pánom S., zástupcom odporcu, sa dohodli na vykonaní diela ohľadom montáži dverí, svetlíkov, prahov, kľučky a FAB zámkov. Navrhovateľ prácu vykonal, pán S. bol pri odovzdávaní diela, dielo si skontroloval, s tým, že bolo dohodnuté, že ak bude dielo v poriadku, podpíše prevzatie faktúry a tak sa aj stalo. Odporca navrhovateľovi neoznámil ani nevytýkal žiadne vady diela - montáže zámkov, dverí atď. Potvrdil, že odporca si dielo pri prevzatí prekontroloval. Účastníci si nedohadovali žiadnu záruku.
Podľa § 1 ods. 1 ObZ tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa § 1 ods. 2 ObZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 261 ods. 1 ObZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 324 ods. 1 ObZ záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
Podľa § 365 veta prvá ObZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 536 ods. 1 ObZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 560 ObZ:
(1) Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
(2) Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania (§ 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.
Podľa § 562 ObZ:
(1) Objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.
(2) Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela
a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,
b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1,
c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
(3) Ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky uvedené v odseku 2.
Podľa § 428 ods. 2 ObZ na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
Podľa § 428 ods. 3 ObZ účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.
Podľa § 564 ObZ pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.
Podľa § 440 ObZ:
(1) Nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je oprávnený požadovať náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava vzťahuje.
(2) Uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľ ako zhotoviteľ a odporca ako objednávateľ uzavreli zmluvu o dielo, na základe ktorej navrhovateľ dodal tovar a vykonal jeho montáž, teda vykonal dielo, ktoré odporca prevzal a za čo navrhovateľ odporcovi vystavil faktúru na dohodnutú cenu diela vo výške 3.331,20 eur, ktorú odporca neuhradil.
Odporca nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 3.331,20 eur z faktúry č. 110013 poprel, pričom sa však odvolával vád diela vyúčtovaného navrhovateľom faktúrou č. 110005 na sumu 10.579,20 eur. Vykonanie diela vyúčtovaného faktúrou č. 110013 odporca žiadnym spôsobom nespochybnil. Všetky jeho námietky sa týkali diela vyúčtovaného faktúrou č. 110005, ktorú odporca v plnom rozsahu uhradil. Navrhovateľ teda preukázal svoj nárok na zaplatenie ceny za vykonané dielo, ktorú navrhovateľ vyúčtoval faktúrou č. 110013, pričom odporca nepreukázal, že by pohľadávka navrhovateľa akýmkoľvek spôsobom zanikla, keďže odporcom vytýkané vady sa nevzťahovali na dielo, ktorého zaplatenia sa navrhovateľ v konaní domáha. Navyše však súd uvádza, že existenciu prípadných vád diela by súd aj tak neskúmal, nakoľko navrhovateľ v konaní namietol, že odporca v zmysle § 562 ods. 2
Obchodného zákonníka vady včas neoznámil, nároky z vád si neuplatnil a preto mu ich súd nemôže priznať. Odporcovi súd tiež nemôže priznať právo na náhradu škody, nakoľko táto nemôže suplovať nároky z vád diela.
Odporca ako objednávateľ bol v zmysle § 562 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka povinný oznámiť vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke diela. Súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by odporca túto povinnosť splnil. Odporca preukázateľne prvýkrát namietal kvalitu dodaného diela až listom zo dňa 27.02.2012, pričom však dielo bolo vykonané dňa 09.09.2011, čo vzhľadom na časový odstup viac ako 5 mesiacov nie je možné považovať za oznámenie bez zbytočného odkladu. Nebolo ďalej preukázané, že by odporca uplatnil právo z vád diela, ktorého uplatnenie mu zákon umožňuje či už podľa § 436 alebo § 437 Obchodného zákonníka. Odporca dal totiž vady odstrániť tretej spoločnosti a následne chcel vykonať finančné vysporiadanie. Takýto postup v rámci uplatnenia nárokov z vád diela Obchodný zákonník neumožňuje a teda odporca vady diela nereklamoval v súlade s Obchodným zákonníkom. Odporca súdu nepreukázal riadne a včasné oznámenie vád diela navrhovateľovi a uplatnenie nárokov z týchto vád, čo navrhovateľ na pojednávaní dňa 26.02.2013 namietol a preto súd odporcovi nemohol priznať žiadne nároky z vád diela, ani mu nemohol vzniknúť nárok na náhradu škody, a to v zmysle § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého uspokojenie, ktoré mohol odporca dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemôže odporca dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.
Odporca nepreukázal, že by navrhovateľ ako zhotoviteľ v čade dodania diela vedel alebo musel vedieť o skutočnostiach, ktorých dôsledkom boli vady diela, preto podľa § 428 ods. 3 ObZ nastali účinky § 428 ods. 2 a § 562 ods. 2 ObZ.
V konaní bol preukázaný vznik nároku navrhovateľa na cenu za vykonanie diela, pričom odporca nepreukázal, že jeho záväzok akýmkoľvek spôsobom zanikol, preto ho súd zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy.
Tým, že odporca riadne a včas nesplnil svoj záväzok z titulu úhrady ceny diela, dostal sa do omeškania s jej úhradou, ktoré omeškanie naďalej trvá. Súd preto priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške, ktorá je v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 ObZ platného v čase vzniku omeškania odporcu so splnením peňažného dlhu, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedenej vo faktúre, ktorú odporca nespochybnil.
Podľa § 369 ods. 1 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nar. č. 87/1995 Z.z. v znení nar. č. 586/2008 Z.z. výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania v podaní doručenom súdu dňa 21.01.2014 celkom vo výške 1.402,42 eur vynaložených na právne zastupovanie navrhovateľa advokátom JUDr. Martinom Cibuľom za nasledovné úkony právnej služby (v špecifikácii uvedená skratka RP znamená - paušálna náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné a prepravné služby - režijný paušál):
1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 09.02.2012 - vo výške 131,13 eur + RP 7,63 eur + 20% DPH
2. písomné podanie na súd dňa 21.05.2012 (žaloba) - vo výške 131,13 eur + RP 7,63 eur + 20% DPH
3. účasť na pojednávaní dňa 26.02.2013 - vo výške 131,13 eur + RP 7,81 eur + 20% DPH
4. účasť na pojednávaní dňa 17.01.2014 - vo výške 131,13 eur + RP 80,04 eur + 20% DPH
Navrhovateľ si ďalej uplatnil náhradu za stratu času stráveného cestou na pojednávanie z Liptovského Mikuláša do Pezinka a späť dňa 26.02.2013 (12 x začatá polhodina á 13,01 eur = 156,12 eur + 20% DPH) a dňa 17.01.2014 (12 x začatá polhodina á 13,40 eur = 160,80 eur + 20% DPH) a náhradu cestovného vo výške 149,19 eur + 20% DPH (540km x 0,183 eur = 98,82 eur, náhrada za PHM vo výške 50,37 eur pri priemernej spotrebe 6,5l/100 km a cene PHM 1,435 eur/l za cestu na pojednávanie dňa 26.02.2013) a vo výške 146,94 eur + 20% DPH (540km x 0,183 eur = 98,82 eur, náhrada za PHM vo výške 48,12 eur pri priemernej spotrebe 6,5l/100 km a cene PHM 1,371 eur/l za cestu na pojednávanie dňa 17.01.2014).
Podľa § 149 O.s.p. je odporca povinný platiť priznanú náhradu trov konania právnemu zástupcovi navrhovateľa advokátovi JUDr. Martinovi Cibuľovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, dvojmo.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).