Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Tv-4-2013.pdf
PDF · 82.4 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tv/4/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a prísediacich Anny Papcúnovej a Heleny Schnirerovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. januára 2014 v Prešove, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného A. B., E.. XX.X.XXXX K. M., J. I. M., J. Č.. XXXX/X, Z. I. X., F.Á. Č.. XXXX/XX, zo skutku právne kvalifikované ako zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že napriek tomu, že vedel, že ako nájomca bytu, ktorý je vo vlastníctve obce v zmysle ustanovenie § 170 ods. 2 písm. d/ Zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov, ozbrojených síl Slovenskej republiky, v znení zákona č. 253/2007 Z. z. je oprávnený poberať príspevok na bývanie vo výške jednej polovice sumy ustanovenej v § 170 ods. 1 Zákona, dňa 28.2.2008 na základe zmluvy o nájme bytu uzatvorenej s 1. X. W.. S.., Š. Č.. XX, X. sa stal nájomcom bytu č. XX/C E. Q. F. Č.. XXXX/XX K. X., ktorý je vo vlastníctve mesta Rožňava, uvedenú skutočnosť nenahlásil príslušným orgánom VÚ 8024 Rožňava, ktorého je príslušníkom a od 1.3.2008 do súčasnej doby neoprávnene poberal aj naďalej príspevok na bývanie v plnej výške priznaný mu na základe čestného vyhlásenia podľa § 171 ods. 2 Zákona zo dňa 2.7.2007, čím takto svojím konaním spôsobil pre Ministerstvo obrany SR škodu vo výške najmenej 6,256.77 Eur, pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 24.9.2013 obžalobu na obvineného rtn. A. B. pre zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, poškodeného, svedkov, oboznámil listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise a zistil nasledujúci skutkový stav:
Obžalovaný A. B. vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený za vinu. Uviedol, že je zaradený ako správca strelnice na vojenskom útvare X. a od augusta 2013 je zaradený mimo službu. Ďalej vypovedal, že nesúhlasí s tým, čo je mu kladené za vinu z dôvodu, že v čase keď on podpisoval čestné vyhlásenie, uvádzal tam pravdivé vyhlásenie. Obžalovaný priznal, že má trvalé bydlisko na adrese M., J. Č.. X, avšak nikde v tomto čestnom vyhlásení nebolo uvedené, že majú hlásiť nejakým spôsobom zmenu údajov. Uviedol, že oni ako profesionálny vojaci nemajú povinnosť hlásiť ak uzavrú novú nájomnú zmluvu, sú povinní nahlásiť osobné údaje o rodinnom stave alebo zmenu adresu trvalého pobytu. On však adresu trvalého pobytu nezmenil. Obžalovaný taktiež uviedol, že nie je povinný nahlásiť ani skutočnosti, ktoré ovplyvňujú jeho finančné náležitosti. Obžalovaný ďalej vysvetlil, že on keď sa sťahoval do predmetného bytu, ktorý bol čiastočne postavený zo štátnych peňazí, musel zložiť sumu 86.000,-Sk, aby tam mohol bývať, pričom každý rok s mestom podpisuje nájomnú zmluvu, či tam môže
bývať, t. j. či spĺňa podmienky na bývanie a to či príjem rodiny nepresahuje 3 násobok životného minima. Obžalovaný ďalej k samotnému priebehu podpisu čestného vyhlásenia v roku 2007 uviedol, že on ho podpisoval za prítomnosti čatára Z.o v kancelárii výkonného poddôstojníka Kamila Tótha. V čestnom vyhlásení bolo uvedené, či je nájomcom mestského nájomného, alebo podobného bytu, čo on v tom čase nebol. Obžalovaný ďalej uviedol, že im do dnešného dňa nikto nevysvetlil, kedy spĺňajú podmienky na poberanie celého a kedy polovičného príspevku na bývanie. Obžalovaný ďalej uviedol, že on príspevok na bývanie poberal aj pred podpisom tohto čestného vyhlásenia a nikým nebol poučený o tom, že to, že uzavrel nájomnú zmluvu má nejakým spôsobom hlásiť. Obžalovaný v závere uviedol, že jemu bolo vznesené obvinenie za tento skutok dva krát. Najprv bolo uznesenie o vznesení obvinenia v januári zrušené, kde mu bol vrátený celý príspevok na bývanie v plnej výške. Potom na pokyn prokurátora mu bolo v máji opätovne vznesené obvinenie a bol mu zobratý príspevok na bývanie. Uviedol, že potom, čo mu bolo zrušené obvinenie a bol mu vrátený príspevok na bývanie v plnej výške nikto od neho nežiadal, aby podpísal nové čestné vyhlásenie.
Svedok K. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracuje ako mladší pomocník finančnej služby na vojenskom útvare v Rožňave. Účinnosťou zákona č. 346/2005 dňom 1.9.2007 bolo v tomto zákone uvedené, že každý vojak, ktorý poberá príspevok na bývanie je do 15 dní povinný podpísať čestné vyhlásenie. Uviedol, že na ich útvare sa jednalo asi o 300 vojakov, preto sa začalo s podpisovaním. Niektorí podpisovali priamo u nich v kancelárii, ale niektorí vojaci, ktorí boli zaradení na brigádach alebo rotách mimo útvaru podpisovali tým spôsobom, že čestné vyhlásenia, ktoré sa vytlačili dostal nejaký poverený pracovník toho konkrétneho útvaru, bolo mu vysvetlené, o čo sa jedná a dal to vojakom na podpis. Svedok uviedol, že si nepamätá, kde toto čestné vyhlásenie podpisoval obžalovaný. Svedok ďalej vypovedal, že pred podpisom čestného vyhlásenia sa vojakom vysvetľovalo, že podpisujú čestné vyhlásenie aby mali nárok na príspevok na bývanie v plnej výške a že podpisujú, že nie sú vlastníkmi, spoluvlastníkmi, nájomcami alebo spolu nájomcami mestského bytu, alebo bytu v správe Barma, poučenie o tom, že majú hlásiť prípadné zmeny sa nevykonávalo. Svedok ďalej uviedol, že poberanie príspevku na bývanie nie je viazané žiadosťou a o jeho priznaní rozhoduje veliteľ útvaru. Svedok v ďalšej výpovedi uviedol, že vie o tom, že minulý rok bol obžalovaný obvinený v tej istej veci a bol tiež postavený dočasne mimo službu a počas tej doby mu príspevok nevyplácali. Ako náhle prišlo rozhodnutie o zrušení obvinenia, tak tým, že bol aj postavený do výkonu služby, mu bol príspevok doplatený a opätovne na novo vyplácaný v plnej výške, pretože obžalovaný uviedol, že on na príspevok na bývanie má nárok a oni nemajú žiadne možnosti a prostriedky na to, aby prešetrovali, kde býva a žije, aký je to byt, je to len na čestnom prehlásení. Svedok ďalej uviedol, že on vedel o tom, že obvinený býva v nájomnom byte, ale on nevedel, o aký byt ide. Vedel, že tieto byty stavalo mesto, bola tam len nejaká prvá Rožňavská spoločnosť, nevedel však o aký byt ide.
Svedok O.. A. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nárok na poberanie príspevku na bývanie ma každý profesionálny vojak odo dňa prijatia do dočasnej štátnej služby alebo odo dňa vymenovania a to v plnej alebo polovičnej výške. Tento nárok na poberanie príspevku na bývanie vzniká priamo zo zákona a každý profesionálny vojak odo dňa prijatia do dočasnej štátnej služby alebo odo dňa vymenovania je povinný podpísať čestné vyhlásenie na základe ktorého sa posudzuje, či spĺňa podmienky na poberanie príspevku v plnej alebo polovičnej výške. Svedok ďalej uviedol, že obžalovaný poberal príspevok od 1.9.2005, pričom predpokladá, že pred dátumom 1.7.2007 vojaci podpisovali obdobné čestné vyhlásenie na poberanie príspevku na bývanie, kde 1.7.2007 bola veľká novela zákona č. 346/2005, ktorá sa týkala aj poberania príspevku na bývanie. Svedok ďalej uviedol, že on sa nevie vyjadriť k tomu, akým spôsobom podpisovali vojaci predmetné čestné vyhlásenie, pričom v zákone č. 346/2005 nie je upravená povinnosť vojaka hlásiť zmeny týkajúce sa poberania príspevku na bývanie.
Svedok U.. Y. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v súvislosti s novelou zákona prišlo aj nariadenie z veliteľstva pozemných síl, že vojaci majú nárok na náhradu nákladov na bývanie s tým, že všetci vojaci o tom boli poučení a do 15 dní mali podpísať vyhlásenie. Vojaci tam boli poučení aj o tom, kto na to mal nárok a kto nie. Ak bol nájomcom mestského bytu, služobného bytu alebo býval vo vzdialenosti do 30 km od posádky, nemal na to nárok. Svedok ďalej uviedol, že zákon č. 346/2005 presne špecifikuje, ktoré skutočnosti je vojak povinný hlásiť, pričom povinnosť hlásiť zmeny v údajoch týkajúcich sa poberania príspevku na bývanie tam uvedená nie je. Svedok uviedol, že on konkrétne o tom vojakov nepoučoval, ani nikde v ozbrojených silách nemá vedomosť, aby bolo takéto poučenie.
Súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal svedecké výpovede svedkov O.. F. D. W. O.. D. I..
Svedok O.. F. D. vypovedal, že pracuje pre Ministerstvo obrany SR na úseku legislatívy a práva. Uviedol, že príspevok na bývanie v plnej výške obžalovanému priznal veliteľ K. X. podplukovník Y. L. na základe podpísaného čestného vyhlásenia zo dňa 2.7.2007. Následne dňa 27.11.2012 vznesením obvinenia došlo k zastaveniu vyplácania príspevku na bývanie a po zrušení obvinenia bol príspevok na bývanie doplatený za príslušné obdobie a následne vyplácaný v plnej výške.
Svedkyňa O.. D. I. vypovedala, že pracuje pre Ministerstvo obrany SR na úrade právnych služieb. Uviedla, že príspevok na bývanie v plnej výške obžalovanému priznal veliteľ VÚ Rožňava podplukovník Y. L. na základe podpísaného čestného vyhlásenia zo dňa 2.7.2007. Následne odo dňa 27.11.2012 už nepoberá príspevok na bývanie, pretože mu bolo vznesené obvinenie.
Súčasťou vyšetrovacieho spisu sú aj listinné dôkazy a to čestné vyhlásenie podpísané obžalovaným zo dňa 2.7.2007, kde uviedol, že čestne vyhlasuje, že v zmysle § 171 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z. v mieste výkonu štátnej služby alebo v mieste, ktoré je od miesta výkonu štítnej služby vzdialené najviac 30 km, nie je nájomcom, spoločným nájomcom, vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu uvedeného v § 170 ods. 2 písm. a) až g) zákona a nežije v spoločnej domácnosti s nájomcom, spoločným nájomcom, vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu uvedeného v § 170 ods. 2 písm. a) až g) zákona. Výpis z katastra nehnuteľností, z ktorého je zrejmé, že vlastníkom predmetného bytu je mesto Rožňava. Zmluva o nájme bytu medzi prenajímateľom A. X. a nájomcom a to obžalovaným ako aj dodatky k tejto zmluve. Vojenský rozkaz veliteľa útvaru 8024 Rožňava číslo 147/2007, ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2007 priznaný príspevok na bývanie v plnej výške obžalovanému.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach oslobodil obžalovaného spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Prešove, pretože skutok nie je trestným činom.
Súd tu vychádzal predovšetkým zo samotnej skutkovej podstaty zločinu subvenčného podvodu, ktorého sa dopustí ten, kto svojím konaním vyláka od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia a tak mu spôsobí väčšiu škodu. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný nevyvinul žiadne konanie smerujúce k tomu, aby mu bol poskytnutý príspevok na bývanie. Z listinných dôkazov ako aj z výsluchu zástupcu poškodeného ako aj jednotlivých svedkov bolo preukázané, že obžalovaný mal nárok automaticky zo zákona na poskytnutie predmetného príspevku, rozdiel bol len v tom, či spĺňa podmienky na poskytnutie príspevku na bývanie v plnej výške alebo v polovičnej výške. Z vykonaného dokazovania bolo zároveň preukázané, že obžalovaný v čase vypisovanie čestného vyhlásenia pre poskytnutie príspevku na bývanie v plnej výške uvádzal pravdivé údaje. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že je potrebné aktívne konanie páchateľa k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu z hľadiska stránky subjektívnej, čo v tomto trestnom konaní nebolo preukázané. Je pravdou, že obžalovaný po tom, čo sa presťahoval do nájomného bytu nespĺňal podmienky na poskytnutie príspevku na bývanie v plnej výške, ale len polovičnej. Z výpovede svedkov vyplýva, že vojaci neboli poučení o tom, že v prípade akýchkoľvek zmien pre posúdenie podmienok na poskytnutie príspevku na bývanie majú tieto zmeny hlásiť, ani to akou formou má byť to ohlásenie vykonané. Takáto povinnosť nevyplýva profesionálnym vojakom ani zo znenia zákona č. 346/2005 Z. z. a neboli usmernený ani žiadnym interným pokynom alebo rozkazom.
Súd teda k takto vykonanému dokazovaniu oslobodil obžalovaného spod obžaloby, pretože skutok, ktorého sa mal podľa obžaloby dopustiť nemožno právne kvalifikovať ako zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ani pod inú skutkovú podstatu trestného činu, pretože podľa názoru súdu nemožno niekoho stíhať pre porušenie povinností, ktoré mu neukladá žiaden právny predpis ani interný normatívny akt.
Súd zároveň v súlade s ustanovením § 288 ods. 3 Trestného poriadku pri vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku odkázal poškodeného na občiansko súdne konanie.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom Okresného súdu Prešov