Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1C/186/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, v právnej veci žalobcu CEE COLLECT FUND 1 LTD, sídlom Agiou Nikolaou, 67 - 69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408, Nikózia, Cyprus, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., IČO: 36715352, Jilemnického 4012/30, Martin, proti žalovanej N. E., rod. P., nar. XX.X.XXXX, D. XX, okres X. S., o zaplatenie 740,30 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Náhradu trov konania súd účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.8.2013 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 740,30 eur, úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne z uvedenej sumy od 16.8.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, pričom poukazoval na to, že uvedená pohľadávka mu bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.8.2012 spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s.. Ďalej uviedol, že žalovaná uzavrela s menovaným právnym predchodcom žalobcu zmluvu, predmetom ktorej bolo okrem iného aj poskytnutie povoleného prečerpania k jej bežnému účtu. Prehľad čerpania úveru žalovanou žalobca dokladoval výpisom z účtu žalovanej (správne prehľadom histórie transakcií na bežnom účte žalovanej). Uviedol, že žalovaná podpisom zmluvy súhlasila so všeobecnými obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa (ďalej tiež len „VOP“) pre depozitné produkty, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Uviedol, že právny predchodca žalobcu sa podpisom zmluvy zaviazal poskytnúť žalovanej povolené prečerpanie tým spôsobom, že bude realizovať platobné príkazy žalovanej na prevod alebo výbery v hotovosti a to aj vtedy, ak nebude existovať žalovanej pohľadávka voči pôvodnému veriteľovi z účtu žalovanej, ktorá vznikne v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu žalovanej, alebo vkladom v hotovosti. Zároveň sa žalovaná zaviazala povolené prečerpanie splácať pôvodnému veriteľovi formou započítania pohľadávky právneho predchodcu žalobcu proti pohľadávke žalovanej z jej účtu a to vždy v momente vzniku pohľadávky žalovanej z jej účtu a v rozsahu, v ktorom sa tieto pohľadávky kryjú. Právny predchodca žalobcu svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy splnil riadne a včas, t.j. žalovanej poskytol povolené prečerpanie k jej

bežnému účtu, a to za podmienok v zmluve uvedených. Nakoľko žalovaná využila možnosť prečerpania svojho bežného účtu v zmysle zmluvy, avšak pôvodnému veriteľovi svoj záväzok zo zmluvy na vrátenie povoleného prečerpania pôvodnému veriteľovi nesplnila riadne a včas, žalobca písomne vyzval žalovanú na splnenie svojho záväzku. K 23.8.2012 právny predchodca žalobcu evidoval voči žalovanej pohľadávku vo výške 740,30 eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom ako novým veriteľom došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej vrátane jej príslušenstva žalobcovi. Žalobca tak ku dňu spísania žaloby eviduje voči žalovanej

pohľadávku vo výške istiny v celkovej výške 740,30 eur. Vzhľadom na to, že nie je reálny predpoklad, že by si žalovaná dobrovoľne splnila svoj peňažný záväzok voči žalobcovi, žalobca žiadal, aby súd jeho žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Pojednávania nariadeného na deň 17.1.2014 sa žalobca a jeho právny zástupca nezúčastnili. Nik z nich nežiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd prejednal a rozhodol vec v ich neprítomnosti.

Žalovaná na pojednávaní vzniesla námietku premlčania. Zároveň uviedla, že banka jej ponúkla pôžičku nejakých 17.000,- Sk, vie, že jej v jednom čase stiahli aj materskú 3 mesiace po sebe, podľa nej ju žalujú neskoro, pohľadávka je premlčaná, chce, aby súd uplatnil premlčanie ku celému žalovanému nároku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením obsahu podanej žaloby, zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb k flexiúčtu, prehľadu histórie transakcií na bežnom účte pripojeného k žalobe, výzvy k úhrade dlžnej sumy, oznámenia o postúpení pohľadávky, potvrdenia o zápise žalobcu do príslušného obchodného registra, potvrdenia o sídle žalobcu vrátane jeho prekladu, potvrdenia o riadiacich orgánoch žalobcu, celej zmluvy o postúpení pohľadávok, prekladu potvrdenia o riadiacich orgánoch žalobcu, všetkých príloh zmluvy o postúpení pohľadávok, Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty, informatívneho výpisu právneho zástupcu žalobcu z obchodného registra, podania žalobcu doručeného súdu 28.11.2013 a k nemu pripojených : kompletného prehľadu transakcií na bežnom účte žalovanej, žiadosti o poskytnutie kontokorentného úveru, potvrdenia o poskytnutí flexikreditu a oznámenia o nastavení kontokorentného úveru, výňatku z prílohy 2 zmluvy o postúpení pohľadávok - zoznam postupovaných pohľadávok, podania žalobcu doručeného súdu 18.12.2013 (oznámenie o neúčasti na pojednávaní), ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

Dňa 20.10.2005 uzavreli žalovaná a právny predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s., zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu (ďalej tiež len „zmluva o bežnom účte“). V zmysle písm. g) jej Záverečných ustanovení VÚB, a.s. je oprávnená po splnení ňou stanovených kritérií klientovi zriadiť k bežnému účtu povolené prečerpanie. Podľa bodu 4.4.1. Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty (ďalej iba „VOP pre DP“) právny predchodca žalobcu na základe ním stanovených kritérií, ktoré závisia najmä od kreditných obratov realizovaných na bežnom účte žalovanej a pravidelnosti realizovania kreditných obratov na tomto účte mohol zriadiť k bežnému účtu žalovanej povolené prečerpanie, a to najneskôr do 3 pracovných dní od podania žiadosti klientom, pričom o výške a začiatku povoleného prečerpania mal žalovanú písomne informovať. Povolené prečerpanie malo byť úročené platnou úrokovou sadzbou, ktorej výšku

podľa bodu 4.4.5. VOP pre DP mohol právny predchodca žalobcu jednostranne meniť. Podľa bodu 4.4.8. VOP pre DP mala žalovaná byť povinná (okrem iného) po poskytnutí povoleného prečerpania zabezpečiť prostriedky na úhradu splátok úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na účte, zaplatiť vyúčtované úroky, zabezpečiť pravidelné poukazovanie kreditov na účet. O poskytnutie prečerpania požiadala žalovaná žiadosťou o poskytnutie kontokorentného úveru - flexikreditu zo dňa 16.1.2006, a to vo výške 12.000,- Sk (398,33 eur). Toho istého dňa jej právny predchodca žalobcu potvrdil poskytnutie flexikreditu vo výške 12.000,- Sk (398,33 eur), a to po dobu plnenia týchto podmienok - zasielanie príjmu (mesačne) minimálne vo výške 6.000,- Sk na bežný účet a splatenie poskytnutého limitu flexikreditu jedenkrát za kalendárny rok. Sumu prečerpania, 12.000,- Sk (398,33 eur), žalovaná čerpala dňa 19.1.2006 a od tej doby podľa predloženého prehľadu transakcií z jej strany nedošlo do 28.11.2008 (kedy právny predchodca žalobcu posledný krát na ťarchu účtu žalovanej vyúčtoval poplatok za vedenie konta flexiúčet v dôsledku čoho stav na jej účte predstavoval debetný zostatok12.751,81 Sk, teda 423,28 eur) ani raz k splateniu poskytnutého limitu flexikreditu. Posledná kreditná operácia v prospech účtu žalovanej bola vykonaná dňa 19.9.2009 vo výške 880,- Sk. Ako je už uvedené vyššie, stav účtu žalovanej ku dňu 28.11.2008 predstavoval debetný zostatok 423,28 eur, čím sa účet žalovanej najneskôr v daný deň dostal do „nepovoleného prečerpania“ v zmysle bodu 4.5.1. VOP pre DP, pričom podľa bodu 4.5.4. VOP pre DP bol právny predchodca žalobcu v takom prípade oprávnený zaslať žalovanej upomienku s požiadavkou o vyrovnanie nepovoleného prečerpania a ak nepovolené prečerpanie žalovanou by

nebolo vyrovnané v stanovenej lehote, mal podľa uvedeného článku VOP pre DP právny predchodca právo vyhlásiť okamžitú splatnosť celej pohľadávky vrátane príslušenstva. Doklady o takomto postupe neboli súdu predložené. Po 28.11.2008 však na bežnom účte žalovanej, na ktorom došlo k prečerpaniu, podľa predloženého prehľadu transakcií neboli vykonávané žiadne kreditné operácie z jej strany, ani debetné operácie akéhokoľvek druhu zo strany právneho predchodcu žalobcu, až 5.12.2011 za obdobie od 29.11.2008 do 5.12.2011 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej debetné úroky 317,02 eur (z akej sumy boli počítané, akou výškou úrokovej sadzby a či išlo o úrokovú sadzbu pre povolené prečerpanie alebo nepovolené prečerpanie nebolo súdu v konaní nijako preukázané). Zmluvou zo dňa 14.8.2012 (nie ako je v žalobe uvedené zo dňa 21.8.2012) mala VÚB, a.s. postúpiť žalobcovi pohľadávku voči žalovanej v celkovej výške istiny 740,30 eur (t.j. súčet debetného zostatku na bežnom účte žalovanej k 28.11.2008 vo výške 423,28 a sumy debetných úrokov od 29.11.2008 do 5.12.2011 á 317,02 eur), ktorej zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáhal. Žalovaná vzniesla námietku premlčania.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 708 ods. 1 OBZ, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 708 ods. 1 OBZ, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 710 OBZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523497'&ucin-k- dni='30.12.9999'> a nasl.).

Podľa § 497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 506 OBZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o bežnom účte), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, Obchodného zákonníka <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 53 ods. 1 (v znení platnom a účinnom k dňu uzavretia zmluvy o bežnom účte), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 1 (v znení platnom a účinnom k dňu uzavretia zmluvy o bežnom účte), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 (v znení platnom a účinnom k dňu uzavretia zmluvy o bežnom účte), v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splaniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 100 ods. 1, ods. 2 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 OZ, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Žalobcom predložená zmluva o bežnom účte, od ktorej odvodzoval podanou žalobou uplatňované nároky, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb., ako aj v zmysle v tom čase platného a účinného znenia § 52 OZ, ktoré treba vykladať v spojení s európskou legislatívou vtedy platnou a účinnou a s dôvodovou správou k následnej novelizácii zákonom č. 568/2007 Z. z., podľa ktorého tam uvedený výpočet právnych foriem spotrebiteľských zmlúv je len demonštratívny a teda spotrebiteľskou zmluvou môžu byť aj iné zmluvy. V danej veci právny predchodca žalobcu bol dodávateľom - právnickou osobou, podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaná bola spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy (preukázateľne vzhľadom na jej obsah) nekonala v rámci obchodnej činnosti. Právny predchodca (ako je súdu známe z jeho činnosti) obdobné zmluvy uzatváral vo viacerých prípadoch a žalovaná - spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnila. Obsah tejto zmluvy vrátane všeobecných obchodných podmienok nie je výsledkom rokovania strán, ale bol právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom vzhľadom k jeho postaveniu silnejšej strany v danom vzťahu určený vopred bez toho, aby žalovaná mala možnosť individuálne ovplyvniť znenie zmluvy. Takýto druh zmluvy uzavieral žalobca vo viacerých prípadoch, pričom ako pri iných súdu známych prípadoch, aj v tomto prípade je zrejmé, že žalovaná obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňovala - a to už len s poukazom na to, že všetky rozhodujúce vzťahy týkajúce sa uzavretej zmluvy sú upravené v zásade vo VOP pre DP - teda uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (§ 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb.), ktorej zmluvné podmienky sa nemôžu odchýliť od ustanovení v neprospech spotrebiteľa - žalovanej (§ 54 ods. 1 , preto v základných otázkach zmluvného vzťahu ako takého treba v danom prípade prihliadať na úpravu týkajúcu sa zmluvy o bežnom účte v zmysle ustanovení § 708 vrátane v dôsledku prečerpania vzniknutej situácie v zmysle § 710 i zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. OBZ, zároveň však ohľadne iných práv a povinností účastníkov konania, vyplynuvších z uzavretej zmluvy (a to aj v otázke premlčania) treba používať úpravu obsiahnutú v občianskoprávnych predpisoch, najmä v OZ, a to najmä čo sa týka hodnotenia (ne)prípustnosti jednotlivých zmluvných podmienok zmluvy ako celku (teda vrátane VOP pre PD), osobitne so zohľadnením skutočnosti, že VOP pre PD preukázateľne nemala žalovaná možnosť nijako ovplyvniť.

Žalobca právo na zaplatenie žalovanej istiny v žalobe odvodzoval od povoleného prečerpania na bežnom účte - súdu však neboli predložené konkrétne zmluvné podmienky upravujúce spôsob, čas splácania prečerpania, doklady o konkrétnej výške úroku z povoleného prečerpania atď.. Navyše v žiadnej z predložených listín nie je náležite definovaná úroková sadzba, ktorou sa mala úročiť suma či už povoleného (bod 4.4.5. VOP pre DP) alebo nepovoleného prečerpania (bod 4.5.3. VOP pre DP) - v tomto prípade totiž vzhľadom na výšku povoleného prečerpania a stav účtu žalovanej k 28.11.2008 v kontexte úpravy v bode 4.5.1. VOP pre DP nemožno mať za to, že by išlo čo sa týka vyúčtovania úrokov za obdobie 29.11.2008 až 5.12.2011 v zmysle § 710 o úroky podľa § 497 a nasl. OBZ, nakoľko § 710 sa vzťahuje a odkazuje na ustanovenia zmluvy o úvere len v súvislosti s príkazmi na platby, ktoré banka vykoná do určitej sumy (v danom prípade limit 12.000,- Sk - t.j. 398,33 eur), aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte - nie nad takúto určitú sumu - teda v danom prípade nie nad povolené prečerpanie. Odhliadnuc od uvedeného, ku dňu 28.11.2008 predstavoval celkový záväzok žalovanej voči právnemu predchodcovi žalobcu 12.751,81 Sk - t.j. 423,28 eur, od uvedeného dňa neboli na bežnom účte žalovanej vykonávané žiadne transakcie či z jej strany, alebo zo strany právneho

predchodcu žalobcu, pričom súdu neboli predložené žiadne konkrétne zmluvné dojednania o najneskoršom čase splatenia záväzkov žalovanej, ktoré vznikli zo zmluvy o bežnom účte uzavretej s právnym predchodcom žalobcu vrátane záväzkov zo vzťahov spravujúcich sa ustanoveniami zmluvy o úvere v dôsledku tzv. prečerpania (§ 710 . Z prehľadu transakcií na bežnom účte žalovanej však vyplýva, že posledná kreditná operácia na danom účte bola vykonaná 19.9.2008 - po uvedenom dni už zo strany žalovanej, resp. inej osoby v prospech účtu žalovanej nebol učinený žiaden vklad a teda tak v mesiaci október 2008 ako ani v mesiaci november 2008 preukázateľne z titulu splátky povoleným prečerpaním založeného úveru zo strany žalovanej ako dlžníka právnemu predchodcovi žalobcu ako veriteľovi nebola uhradená žiadna splátka, a teda od 1.12.2008 bol právny predchodca žalobcu v zmysle § 710 oprávnený podľa § 506 OBZ, nakoľko k 1.12.2008 bola žalovaná preukázateľne v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok, požadovať aby žalovaná vrátila dlžnú sumu s úrokmi. Toto právo právneho predchodcu žalobcu taktiež podlieha premlčaniu a keďže súdu nebolo v konaní nijako preukázané, že by v trojročnej lehote po 30.11.2008 takáto výzva vo vzťahu k žalovanej bola učinená, došlo dňom 1.12.2011 k premlčaniu uvedeného práva právneho predchodcu žalobcu a teda i k samotnému premlčaniu práva na zaplatenie uvedenej sumy 423,28 eur (samotný žalobca mal vyzývať žalovanú na zaplatenie dlhu až po uvedenej lehote podaním z 23.8.2012 - navyše nepredložil súdu žiaden doklad o tom, že by vôbec dané podanie bolo žalovanej doručené). Z uvedených dôvodov súd v tejto časti žalovanej istiny žalobu zamietol, nakoľko žaloba bola podaná až po uplynutí vyššie uvedenej lehoty, a to dňa 26.8.2013 (a rovnako tak zamietol súd žalobu aj v časti zo sumy 423,28 eur požadovaných úrokov z omeškania, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie istiny, nemožno priznať ani právo na zaplatenie jej príslušenstva).

Čo sa týka zvyšnej časti žalovanej istiny - t.j. sumy 317,02 eur ako debetných úrokov za obdobie od 29.11.2008 do 5.12.2011 - súdu nebolo nijako preukázané (žalobca bol pritom v konaní riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.) v akej sadzbe a z akej konkrétnej sumy (či z celej sumy 423,28 eur dlžnej k 28.11.2008 alebo iba z jej niektorej časti - nakoľko i táto už v sebe podľa predloženého prehľadu transakcií preukázateľne zahŕňala iné príslušenstvo pohľadávky) boli vypočítané. Navyše treba dodať, že priznanie týchto debetných úrokov by bolo podľa súdu v rozpore s dobrými mravmi, pretože pokiaľ veriteľ včas neuplatňuje právo na zaplatenie samotnej pohľadávky (snažiac sa možno práve ešte o jej navýšenie o takúto položku) až dôjde k premlčaniu samotnej pohľadávky, bolo by v rozpore s dobrými mravmi zaviazať dlžníka na plnenie úrokov z takejto pohľadávky, o to viac, že takéto úroky by veriteľ mohol uplatňovať naďalej (pretože premlčaním istiny právo na jej zaplatenie nezaniká, iba ho súd nemôže priznať, pokiaľ sa dlžník premlčania dovolá - tak ako v tomto prípade), čím by de facto bol dlžník napriek premlčaniu samotnej pohľadávky nútený nakoniec uhradiť i túto premlčanú pohľadávku. Z uvedených dôvodov súd zamietol žalobu i v tejto časti žalovanej istiny a rovnako tak i v časti úrokov z omeškania z nej požadovaných (navyše totiž úroky ako i úroky z omeškania sú v zmysle § 121 ods. 3 príslušenstvom pohľadávky, pričom žiadne ustanovenie neumožňuje požadovať príslušenstvo z iného príslušenstva pohľadávky).

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré bola podaná žaloba v celom rozsahu zamietnutá, sa súd už s poukazom na hospodárnosť konania nezaoberal neprijateľnými zmluvnými podmienkami v predložených zmluvných dokumentoch a ich možným dopadom na výšku pohľadávky voči žalovanej,

ako ani ne/oprávnenosťou jednotlivých podľa predloženého prehľadu transakcií účtovaných poplatkov, ako ani javiacim sa nedostatkom samotnej aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní a teda jeho oprávnenia vôbec sa vo

vlastnom mene a na vlastný účet domáhať zaplatenia žalovanej sumy voči žalovanej ((totiž podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov /v znení platnom a účinnom v čase uzavretia v tomto konaní súdu predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok/, „ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len “postupník“), aj bez súhlasu klienta“. - splnenie tohto postupu zo strany právneho predchodcu žalobcu v danom prípade nebolo súdu nijako relevantne preukázané. Všeobecná úprava postúpenia pohľadávok je zakotvená v (§ 524 a nasl.). V danom prípade však išlo o pohľadávku banky voči svojmu klientovi a teda osobitnou podmienkou postúpenia takejto pohľadávky malo byť splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 vety prvej zákona č. 483/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, čo je ustanovením osobitným vo vzťahu k úprave postúpenia pohľadávky podľa ustanovení a teda tam uvedené skutočnosti mali byť preukázateľne splnené pred postúpením pohľadávky voči žalovanej žalobcovi, t.j. právny predchodca žalobcu bol podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. povinný preukázateľne písomne vyzvať žalovanú na splnenie jej peňažných záväzkov a až ak by žalovaná napriek takejto výzve bola nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti jej peňažného záväzku voči banke - právnemu predchodcovi žalobcu, mohol tento svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou žalobcovi aj bez súhlasu klienta - teda žalovanej. Splnenie tohto postupu nemal súd /napriek tomu, že žalobca bol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p./ nijako preukázané. V tomto smere nepostačuje vyhlásenie postupcu v predloženej zmluve o postúpení pohľadávok - jej čl. 5. bod 5.1. písm. (a) „právomoci a oprávnenie“ alebo písm. (c) „oprávnenia“, ale splnenie tohto postupu musí byť preukázané riadne (výzva klientovi, doklad o jej doručení) a príslušné listiny mali byť podľa názoru súdu prílohou samotnej zmluvy o postúpení pohľadávok)).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca bol v konaní neúspešný a teda nemá nárok na náhradu trov konania, pričom úspešnej žalovanej preukázateľné trovy v tomto konaní podľa obsahu spisu nevznikli, ani v celom konaní nárok na náhradu trov konania neuplatňovala, preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.