Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45P-158-2013.pdf
PDF · 85.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45P/158/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci starostlivosti o mal. deti X., T., A.. XX.X.XXXX Y. P., A.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice IV ako kolíznym opatrovníkom, deti matky P. X., A.. XX.X.XXXX, W. J. XX, O. Y. Ľ. X., A.. XX.X.XXXX, W. J. XX, O., v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Návrh v celom rozsahu zamieta.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 13.8.2013 domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca naposledy určenú rozhodnutím Okresného súdu Košice II č.k. 41P/60/2011 zo sumy 30 % životného minima na sumu 150,- eur na každé z detí. Ako dôvod svojho návrhu uviedla skutočnosť, že otec sa o deti nestará, nevenuje sa im a neplatí výživné. Keď má peniaze, navštívi pohostinstvo, kde za jeden deň minie aj 15,- eur.
Z písomného vyjadrenia otca zo dňa 21.10.2013 vyplýva, že nesúhlasí s návrhom matky na zvýšenie výživného, nakoľko pracuje v stavebnej firme na dohodu a jeho čistý príjem je 74,- eur mesačne.
Kolízny opatrovník vo svojom písomnom podaní doručenom dňa 2.10.2013 odporúča upraviť výšku výživného primerane veku a potrebám maloletých detí s ohľadom na finančné možnosti otca.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav vecí:
Vyživovacia povinnosť otca bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 41P/60/2011 zo dňa 28.3.2012, ktorým súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 17C/3/2009 -97 zo dňa 22.11.2010 tak, že od 3.11.2011 do budúcna zvýšil výživné zo strany otca na mal. P. zo sumy 25,38 eura na sumu vo výške 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa a na mal. T. zo sumy 25,38 eura na sumu vo výške 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa. V čase tejto úpravy mal. T. mala 5 rokov a mal. P. mal 8 rokov. Otec bol nezamestnaný a matka pracovala v S. X. X., Y..X.. M. O. ako predavačka s čistým mesačným zárobkom 328,68 eur.
Na pojednávaní dňa 17.1.2014 matka predniesla, že na podanom návrhu trvá a žiada, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť určenú naposledy rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 41P/60/2011 a to zo sumy 30% životného minima na sumu 150,- eur na každé z detí, spolu vo výške 300,- eur počnúc dňom 1.9.2013 z toho dôvodu, že došlo k zvýšeniu odôvodnených potrieb detí najmä s poukazom na výdaje na školskú dochádzku. K svojim zárobkovým a majetkovým pomerom uviedla, že naposledy
pracovala v spoločnosti S. a to do apríla 2013, kedy došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou na jej podnet, pretože to už psychicky nezvládala, jednak sa jednalo o stresy, keď musela deti veľmi skoro ráno budiť, taktiež došlo k tomu, že otec podal voči nej na súd návrh na určenie výživného na rozvedeného manžela, ktoré konanie už je ukončené a súd tento návrh zamietol. Odvtedy je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, poberá dávky v hmotnej núdzi spolu na tri osoby, v sume 244,- eur. Okrem toho poberá rodinné prídavky na dve deti. Mal. T. je žiačkou 1. ročníka základnej školy, mal. P. žiakom 3. ročníka základnej školy. Došlo k zmene vo vzťahu k ich odôvodneným potrebám a výdajom v súvislosti s ich starostlivosťou, obaja sa stravujú v školskej jedálni, kde matka uhrádza iba jedno euro. Poukázala na skutočnosť, že mal. P. by potreboval špeciálnu stravu, pretože je alergický na laktózu, avšak matka si to v súčasnosti nemôže dovoliť. Taktiež má aj iné zdravotné problémy, keďže je hyperaktívny. Okrem týchto detí, nemá iné vyživovacie povinnosti. Čo sa týka vlastníctva nehnuteľného majetku, v BSM s otcom majú byt, v ktorom v súčasnosti býva spolu s deťmi, BSM nemajú vyporiadané, ide o 1 a 1 izbový byt, kde z titulu nájmu a inkasa uhrádza 190,- eur a uhrádza za dve úverové karty spolu sumu 65,- eur. Otec na bývanie neprispieva, prispieva však v zmysle rozhodnutia súdu na výživu detí v čiastke spolu 52,- eur mesačne.
Otec vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že pracujem na dohodu v spol. W. X..H..E.., kde jeho čistý mesačný príjem je 74,- eur a okrem toho poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 6,60 eur, kde dávky v hmotnej núdzi mu boli znížené na základe skutočnosti, že má príjem plynúci z dohody. Okrem tohto žiaden iný pravidelný príjem nemá. Uviedol, že sa snaží brigádnickou formou si ešte privyrobiť, takýmto spôsobom je schopný si privyrobiť okolo 50-60,- eur v priemere mesačne. Túto čiastku 50,- eur v súčasnosti vynakladá na bývanie, keďže nemá možnosť bývať v spoločnom byte, ktorý patrí do BSM a taktiež v súčasnosti už nemá možnosť bývať ani v byte u svokry, kde býval v predchádzajúcom období. Uviedol, že v súčasnosti býva mimo Košíc, kde však nemá vyhovujúce podmienky, keďže sa jedná o izbu, kde nie je ani kúrenie, ani teplá voda. Taktiež uviedol, že žiaden návrh na určenie vyživovacej povinnosti zo strany matky detí na jeho osobu nepodával, ani nedostal zo súdu žiadne doklady. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že sa snaží peniaze, ktoré si zarobí poskytnúť deťom, snaží sa skoro každý piatok prísť za nimi, nakúpiť im jedlo podľa potreby, taktiež napr. keď pred Vianocami dostal odmenu 100,- eur, kúpil za 50,- eur darčeky pre deti, taktiež T. mala 3. januára meniny, dostala darček za 5,- eur a každé z detí ešte dostalo po 5,- eur. Predniesol, že je voči nemu vedená exekúcia, ktorú však v súčasnosti vôbec nespláca, nakoľko mu to jeho príjmy neumožňujú. Jedná sa o pôžičku, ktorú si zobrali pôvodne v sume 10.000,- eur ešte za trvania manželstva, ale s príslušenstvom sa dlžná čiastka zvýšila až na čiastku 18.000,- eur. Taktiež poukázal na tú skutočnosť, že do určitej miery sa snaží vypomáhať aj jeho matka, ktorá niekedy zakúpi deťom nejaké veci podľa potreby.
Z predloženej správy kolízneho opatrovníka doručenej súdu dňa 2.10.2013 vyplýva, že mal. T. nastúpila tohto školského roku na N. U. Q. O.Š. do 1. ročníka. Stravuje sa v školskej jedálni. Maloletá má gastroenterologické problémy. Maloletý P. navštevuje N. U. Q. O., 3. ročník. P. by mal jesť bezlaktózne potraviny a navštevovať psychiatrickú ambulanciu, ktorú toho času nenavštevuje z dôvodu, že matka nemá na to financie.
Z opisu mzdových listov za obdobie 5/2012 až 4/2013 vyplýva, že matka u zamestnávateľa S. X. X., Y..X.. M. O. dosiahla priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 371,93 eur.
Z potvrdenia o mzde od zamestnávateľa Stavebná firma-W. X..H..E.. vyplýva, že otec na základe dohody o pracovnej činnosti mal za mesiac október 2013 čistú mzdu vo výške 74,48 eur.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa poľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia spolu nežijú prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 78 ods. 1, 3 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Nakoľko v tomto konaní sa matka domáhala zmeny pôvodného rozhodnutia súdu o výške vyživovacej povinnosti otca, súd poukazuje na to, že aby mohlo dôjsť k zmene takéhoto právoplatného rozhodnutia je potrebné v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, aby matka preukázala takú podstatnú zmenu okolností, za ktorých súd rozhodol, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia. Súd pre to aj v tomto konaní zameral svoje dokazovanie na zistenie skutočností relevantných pre rozhodnutie o zvýšení vyživovacej povinnosti otca. Teda skúmal, či došlo k takej zmene okolností, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
Súd tu poukazuje na tú skutočnosť, že zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výživného musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie, a teda nejedná sa o akúkoľvek zmenu v okolnostiach - musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho charakteru, ktorá sa výraznejším spôsobom prejavuje v pomeroch účastníkov. K takejto zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného a to tým, že u neho nastali určité okamžité zmeny ako napr. choroba, nástup do školy a podobne alebo sa jedná o postupnú zmenu v dôsledku vyššieho veku oprávneného (dieťaťa), pre ktorý prípad bude potrebné, aby od predchádzajúcej úpravy uplynula dlhšia doba.
Taktiež sa môže jednať o zmenu na strane toho z rodičov, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti a rovnako môže dôjsť k podstatným zmenám aj na strane povinného rodiča, preto súd všetky takéto zmeny musí vyhodnocovať komplexne.
Rovnakým spôsobom súd postupoval aj v tomto konkrétnom prípade, keď podrobne vyhodnotil situáciu na strane oprávnených detí, kde v čase predchádzajúceho rozhodovania mala mal. T. 5 rokov a toho času navštevuje 1. ročník základnej školy a mal. P. v čase predchádzajúceho rozhodovania bol v 1. ročníku základnej školy a toho času navštevuje 3. ročník ZŠ, čo by do určitej miery odôvodňovalo prípadné zvýšenie vyživovacej povinnosti, avšak súd musel pomery všetkých zúčastnených vyhodnotiť komplexne. Súd ďalej posudzoval zmenu pomerov na strane otca, kde mal za to, že jeho pomery sa oproti času predchádzajúceho rozhodovania nezmenili, aj keď otec v čase pôvodného rozhodovania bol nezamestnaný a toho času je zamestnaný na základe dohody o pracovnej činnosti, avšak jeho mesačný čistý príjem je 74,48 eur, pričom jeho výdaje presahujú jeho príjmy. Vychádzajúc z uvedeného mal súd za to, že na strane otca nedošlo k takej zmene - zlepšeniu pomerov, ktorá by odôvodňovala prípadné zvýšenie vyživovacej povinnosti, a preto nebolo možné výživné zvýšiť aj napriek zvýšeniu odôvodnených potrieb detí.
Na základe takto zisteného skutkového stavu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom podľa návrhu matky, súd preto návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti, ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, lebo po jeho vyhlásení všetci účastníci sa tohto práva účinne vzdali.