Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38C/229/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobkyne JUDr. Márie Siegfriedovej, nar. 14.8.1982, trvale bytom Matuškova 6, 040 11 Košice, právne zastúpená JUDr. Františkom Kočkom, advokátom so sídlom Stropkovská 48, 040 11 Košice, adresa pre doručovanie Pribinova 8, 040 01 Košice proti žalovanému Š. M., F.. XX.X.XXXX, Q. T. Z. XX, XXX XX P., právne zastúpenému JUDr. Rudolfom Maníkom, PhD, advokátom so sídlom Jantárová 30, 040 01 Košice v konaní o zaplatenie 11.160,63 EUR s príslušenstvom oproti vráteniu motorového vozidla

rozhodol:

Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobkyni 11.160,63 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 11.160,63 EUR od 19.4.2011 do zaplatenia oproti v r á t e n i u motorového vozidla R. G., R.:V. žalobkyňou a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný n a h r a d i ť žalobkyni a na jej účet trovy konania vo výške 669,50 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.671,31 EUR s DPH na účet jej právneho zástupcu JUDr. Františka Kočku do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.7.2011 domáhala voči žalovanému zaplatenia 11.160,63 EUR s úrokom z omeškania zo sumy 11.160,63 EUR, vo výške 9 % ročne od 19.4.2011 do zaplatenia oproti vráteniu motorového vozidla R. G. a zároveň náhrady trov konania. Návrh právne a skutkovo odôvodnila tým, že ako kupujúca so žalovaným, ako predávajúcim uzatvorila dňa 1.10.2009 kúpnu zmluvu na kúpu motorového vozidla R. G. za dohodnutú kúpnu cenu 11.000 EUR. Uviedla, že nevedela o tom, že motorové vozidlo v čase kúpy malo vady, že bolo havarované a že nárazom bola poškodená pravá strana vozidla, pričom boli opravy vykonané v neodbornom servise, hodnoty geometrie náprav vozidla boli mimo tolerancie, na riadiacich jednotkách predmetného motorového vozidla došlo k viacnásobnej oxidácií kontaktov. Uviedla, že na motorovom vozidle bola vykonaná diagnostika, ktorou boli zistené viaceré chyby týkajúce sa elektronických systémov, čo svedčí o tom, že predmetné vozidlo bolo zatopené. Z povahy a rozsahu týchto vád bolo zistené, že motorové vozidlo nie je spôsobilé na bezpečnú prevádzku na pozemných komunikáciách, čo potvrdil autorizovaný servis vozidiel značky Volkswagen a aj znalec z odboru cestná doprava, ktorý na podnet žalobkyne zisťoval rozsah poškodenia vozidla. Znalec skonštatoval, že Volkswagen Golf bol havarovaný pred 1.10.2009 t.j. dňom uzavretia kúpnej zmluvy žalobkyne so žalovaným, pričom zistil, že jednotlivé karosárske diely vozidla boli mechanicky poškodené a následne opravované a prelakované, išlo konkrétne o prednú kapotu, ľavý predný blatník, ľavé predné dvere, pravé zadné dvere, pravé predné dvere, pravý predný blatník a pravý zadný blatník, teda prakticky celá pravá strana vozidla, ľavá predná strana a kapota vozidla boli mechanicky poškodené a že bola zistená korózia povrchu hriadeľa volantovej tyče, kontaktov riadiacej jednotky a koncoviek káblov pod volantom ako dôsledok zaplavenia vozidla vodou minimálne pod spodnú úroveň prístrojovej dosky. Uviedol, že zistené poškodenia je možné odstrániť jedine kompletnou

výmenou postihnutých náhradných dielov, pričom upozornil na možnosť skrytých závad. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný ju na žiadne vady pri dojednávaní kúpnej zmluvy neupozornil, preto mu tieto vady, ktoré ho robia neupotrebiteľným vytkla a odstúpila od kúpnej zmluvy. Uviedla, že žalovaný ju naopak ubezpečil, že motorové vozidlo nemá žiadne vady. Po odstúpení od zmluvy vyzvala žalovaného k vráteniu kúpnej ceny vo výške 11.000 EUR, ďalej k zaplateniu 160,63 EUR, ktoré predstavujú úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti s uplatnením práv zodpovednosti za vady (123,67 EUR faktúra č. 211414, 36,96 EUR faktúra č. 211570) a tiež pre omeškanie žalovaného si uplatnila aj zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % zo žalovanej sumy od 19.4.2011 do zaplatenia oproti vráteniu motorového vozidla výzvou z 25.3.2011. Žalovaný na túto výzvu nereagoval. Vzhľadom na uvedené sa žalobkyňa domáha svojho práva súdnou cestou.

Žaloba vrátane príloh a poučenia v zmysle § 114 a nasledujúce O.s.p. bola žalovanému doručená dňa 8.9.2011. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, účastníckymi výpoveďami, písomnými podaniami právnych zástupcov účastníkov, svedeckými výpoveďami, znaleckým posudkom a jeho doplnkom, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav:

Z písomnej kúpnej zmluvy na ojazdené motorové vozidlo podpísanej dňa 1.10.2009 vyplýva, že žalobkyňa, ako kupujúca kúpila od žalovaného, ako od predávajúceho, motorové vozidlo značky R. G., rok výroby XXXX, obsah valcov: XXXX, číslo rámu: V., L.:XXXSXE za dohodnutú kúpnu cenu 11.000 EUR, ktorá podľa čl.3 písm.a) zmluvy mala byť vyplatená v hotovosti do rúk predávajúceho ihneď po podpise tejto zmluvy. V čl. 5 bode a) zmluvy kupujúci prehlásil, že pozná technický stav kupovanej veci a v čl. 5 bodu b) zmluvy predávajúci prehlásil, že oboznámil kupujúceho s technickým stavom predmetnej veci a nezatajil žiadne skutočnosti, prípadné závady, o ktorých vedel a mohli by viesť k znehodnoteniu prípadnej veci. V čl.7 zmluvy bolo dohodnuté, že zmluva nadobúda platnosť dňom podpisu oboma zmluvnými stranami, t.j. dňom 1.10.2009.

Podľa faktúry - daňového dokladu pod Č.. XXXXXXX vystaveného dňa 6.10.2009, splatnej dňa 6.10.2009 dodávateľ (spoločnosť, ktorá má v predmete podnikania maloobchod s motorovými vozidlami a s ich príslušenstvom) s obchodným názvom PPV24 s.r.o., so sídlom P. XXX, XXX XX H.-S., O.: XXXXXXXX vyfakturoval pre žalovaného, ako pre príjemcu sumu 261.000,-Kč za predaj motorového vozidla R. G. X.X Q.-I., V.. Vo faktúre sa uvádza, že „motorové vozidlo bolo havarované“.

Ako vyplýva z Osvedčenia o evidencii vozidla pod Č..J. XXXXXX (ktoré slúži na preukázanie zhodnosti vozidla so schválením na prevádzku v premávke na pozemných komunikáciách, je verejnou listinou) motorové vozidlo L.:P.,

L. R.:V. bolo na žalobkyňu prevedené dňa 21.10.2009.

Ako vyplýva z faktúry Č..XXXX/XXX vystavenej dňa 23.11.2009, splatnou do štrnástich dní, obchodná spoločnosť s názvom SERVIS JA - FA, s.r.o (so sídlom Š. XX, P., IČO: 44520841, v ktorej sú od 31.12.2008 doposiaľ spoločníkmi: žalovaný, U. M., C. D. (vypovedal ako svedok v tomto konaní) a D. D.) vyfakturovala žalobkyni sumu 861 EUR bez DPH z opravu motorového vozidla R. G. X.X Q.-L.: P., ktorú vykonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti (diagnostika a opravy cestných motorových vozidiel).

Havarijnou poistkou pod č.X XXX XXX XXX mala žalobkyňa poistené motorové vozidlo R. G. L..Č..: P. u poisťovateľa Komunálna poisťovňa Vienna Insurance Group so začiatkom poistenia od 22.10.2009.

Vo faktúre č. 211414 (vystavenej dňa 2.2.2011 na sumu 123,67 EUR) autorizovaný opravca Moris Slovakia s.r.o. skonštatoval, že na vozidle (Š.:P.) do poručuje výmenu dielov podľa súpisu - zaoxidované diely pod prístrojovou doskou, na strane vodiča vozidla po dopravnej nehode bola poškodená pravá

strana vozidla, a súčasne upozornil, že klient (žalobkyňa) preberá vozidlo na vlastnú zodpovednosť vzhľadom na možné dôsledky pri jazdení bez výmeny náhradných dielov podľa súpisky.

Vo faktúre č. 211570 (zo dňa 8.2.2011) autorizovaný opravca Moris Slovakia s.r.o. po obhliadke vozidla skonštatoval, že vozidlo (Š.:P.) po nehode bolo opravované v neodbornom servise, kde bol opravený pravý A stĺpik, PP blatník, PP dvere, PZ dvere, PZ bočnica, hodnoty geometrie mimo tolerancie, nárazom bola poškodená PP strana vozidla, bola zistená viacnásobka oxidácia kontaktov riadiacich jednotiek s konštatovaním, že je vysoká pravdepodobnosť, že vozidlo bolo zatopené, pričom v takomto stave nie je schopné bezpečnej prevádzky.

Listom zo dňa 9.2.2011 žalobkyňa oznámila žalovanému, že odstupuje od kúpnej zmluvy s odvolaním sa na závery autorizovaného servisu Moris Slovakia s.r.o. zo dňa 8.2.2011, podľa ktorého, na motorovom vozidle boli zistené rozsiahle závady, nakoľko vozidlo bolo havarované, pričom nárazom mala byť poškodená pravá strana vozidla, malo byť opravované, najmä pravý A stĺpik, pravý predný blatník, pravé predné dvere, pravé zadné dvere, pravá zadná bočnica a hodnoty geometrie boli z tohto dôvodu mimo tolerancie. Ďalej bola tiež zistená viacnásobna oxidácia kontaktov riadiacich jednotiek, pravdepodobne z toho, že vozidlo bolo zatopené a teda nie je spôsobilé prevádzky. Ďalej žalobkyňa v odstúpení od zmluvy uviedla, že nakoľko dodatočne vyšla najavo vada, na ktorú ju žalovaný, ako predávajúci pri kúpe neupozornil, pričom ide o vadu, ktorá robí vec neopotrebiteľnou, má ako kupujúca právo od tejto zmluvy odstúpiť, na základe čoho sa kúpna zmluva od začiatku zrušuje a obe strany sú povinné vrátiť si vzájomné plnenia. Z tohto dôvodu vyzvala žalovaného na vrátenie si vzájomných plnení, t.j. na vrátenie kúpnej ceny 11.000 EUR oproti vráteniu motorového vozidla a to do 7 dní odo dňa ktorý je uvedený v tomto liste (9.2.2011). Súčasne požiadala žalovaného aj o zaplatenie nevyhnutných nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za náhradu škody vo výške 160,63 EUR.

Dňa 15.2.2011 o 15.37 hod. (a opätovne aj dňa 28.2.2011) žalobkyňa prostredníctvom e-mailu doručovala žalovanému odstúpenie od zmluvy zo dňa 9.2.2011 s tým, že predĺžila lehotu na vrátenie požadovanej sumy do 21.2.2011.

Žalobkyňa ešte pred začatím súdneho konania dňa 25.3.2011 opätovne vyzvala žalovaného k zaplateniu sumy 11.000 EUR s príslušenstvom ako vzájomného plnenia na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy v lehote do 1.4.2011 s tým, že je ochotná mu bez zbytočného odkladu odovzdať motorové vozidlo.

Zo záverov Znaleckého posudku č. 46/2011 znalca O.. D. S. zo dňa 16.5.2011 (ktorého objednávateľom bola žalobkyňa) vyplýva, že motorové vozidlo R. G. X.X, Q. C., Xdv U., L.:P.-XXXGU v čase pred 1.10.2009 bolo mechanicky poškodené a následne opravované a prelakované, bola opravovaná celá pravá strana vozidla, ľavá predná strana vozidla a predná kapota vozidla. K tomuto záveru znalec dospel nielen na základe obhliadky motorového vozidla, pri ktorej zistil na pravom prednom A stĺpiku opravované predošlé mechanické deformácie, ktoré sa v tom čase už prejavovali otvorenou koróziou na vonkajšej a vnútornej strane pravého predného A stĺpika, ale aj na základe výsledkov uvedených v Odbornom posudku o kontrole originality vozidla Č.. J. XXX XXX zo dňa 8.10.2009, kde s uvádza, že „v časti merania hrúbky lakovanej vrstvy na dieloch skupiny skriňa karosérie jednoznačným spôsobom preukazuje, že jednotlivé karosárske diely vozidla boli v predchádzajúcom období mechanicky poškodené a následne opravované a prelakované, pričom išlo o tieto diely :

A, Náhradné diely demontovateľné skrutkovými spojmi :

- predná kapota,

- ľavý predný blatník,

- ľavé predné dvere,

- pravé zadné dvere,

- pravé predné dvere,

- pravý predný blatník,

B, Náhradné diely spájané zváranými spojmi :

- pravý zadný blatník.“

Znalec ďalej konštatoval, že z nálezu na skorodovanom povrchu hriadele volantovej tyče a zaoxidovaných kontaktoch riadiacej jednotky a koncovkách káblov pod volantom je možné s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou konštatovať, že uvedené motorové vozidlo bolo v minulom období zaplavené vodou, minimálne pod spodnú úroveň prístrojovej dosky. Ďalej skonštatoval, že v porovnaní s porovnateľným motorovým vozidlom totožného roku výroby a technických parametrov, technický stav tohto motorového vozidla, najmä miera korózovej dátovej zbernice, ako aj kontaktov riadiacej jednotky a koncoviek káblov pod volantom nezodpovedá veku motorového vozidla. Znalec uzavrel, že z hľadiska zistených poškodení z predchádzajúceho obdobia, pred dátumom 1.10.2009 je vysoko pravdepodobné zaplavenie vozidla vodou, čo mohlo spôsobiť poškodenia, ktoré je možné odstrániť jedine kompletnou výmenou postihnutých náhradných dielov, avšak je tu hrozba skrytých závad, napr. na airbagoch a kontaktných plochách zaoxidovaných elektronických zariadení, ktoré po dosiahnutí kritického stupňa oxidácie nebudú spĺňať požiadavky bezpečnej prevádzky tohto vozidla. Podľa jeho názoru toto motorové vozidlo v čase obhliadky nebolo prevádzky schopné a bez kompletnej výmeny oxidáciou zasiahnutých elektronických zariadení, nevytvára predpoklad spôsobilosti bezpečnej premávky v budúcnosti.

Na pojednávaní dňa 25.1.2012 právna zástupkyňa žalovaného navrhla žalobu zamietnuť z dôvodu, že nie je právny nárok na vrátenie kúpnej ceny, nakoľko odstúpenie od zmluvy zo dňa 9.2.2011 je v rozpore so zákonom, pretože odstúpenie od zmluvy medzi účastníkmi nebolo dohodnuté a ani táto možnosť nevyplýva zo zákona.

Na pojednávaní dňa 25.1.2012 žalobkyňa vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že so žalovaným sa pozná od roku 2008, pretože bol priateľom jej najlepšej priateľky. V roku 2009 sa rozhodla pre kúpu ojazdeného motorového vozidla nakoľko nemala dostatok finančných prostriedkov na nové, preto poprosila žalovaného, aby jej s kúpou auta pomohol. Na internetovej stránke www.mobile.de <http:// www.mobile.de> si pozerala vozidlá ohľadne zistenia priemernej ceny. Potom požiadala žalovaného, aby jej zabezpečil kúpu motorového vozidla z Českej republiky, s čím žalovaný súhlasil. V deň konania maratónu, v októbri roku 2009 odovzdala žalovanému sumu 11.000 EUR určenú na kúpu vozidla, pričom bola ako svedok jej priateľka, p. H. a v nasledujúci deň navštívila žalovaného v jeho autobazáre, kde ju doviezol jej priateľ, p. Č., kde žalovanému odovzdala ešte 500 EUR určených na náklady pre dovoz vozidla. Súčasne s odovzdaním peňazí, žalovanému oznámila aj konkrétne požiadavky na požadované vozidlo, chcela som kúpiť : po prvé, auto s automatickou prevodovkou, po druhé, aby bolo v cene do 11.000 EUR, po tretie, aby bolo v dobrom stave, po štvrté, aby bolo strieborné alebo čierne, po piate, aby bolo jazdené do 60 000 km, po šieste, aby malo parkovací senzor. Toto všetko žiadala hlavne preto, že išlo o jej prvé vlastné motorové vozidlo. Nasledujúci týždeň žalovaný odcestoval do Českej republiky, odkiaľ doviezol motorové vozidlo R. G. strieborný, asi na dva týždne ho ponechal ešte vo svojom autoservise, kedy vybavovali doklady k prepisu vozidla, s čím jej pomáhal žalovaný, v tom čase tiež uzavreli so žalovaným kúpnu zmluvu. Vozidlo si od žalovaného fakticky prevzala až začiatkom novembra 2009, kedy jej ho doviezol pred blok, odkiaľ s ním ešte v ten deň vykonala prvú jazdu na T.. Auto bolo po motorickej stránke v poriadku, problém nastal až rok po prevzatí vozidla, v novembri 2010, kedy musela po prvý krát vymeniť batériu, pretože neštartovala, táto výmena sa realizovala v autoservise žalovaného. V decembri 2010 odišla na služobnú cestu na tri dni, bola prudká zima, auto stálo zaparkované pred blokom, nejazdila s ním 3-4 dni a keď sa vrátila, nemohla ho naštartovať, lebo batéria bola údajne opäť vybitá, to jej povedal zamestnanec autoservisu žalovaného. Táto situácia sa zopakovala ešte v januári 2011, kedy po návrate zo zo služobnej cesty opätovne nevedela naštartovať aj napriek novej batérii. Preto potom požiadala autorizovaný servis Moris Slovakia s.r.o. dňa 8.2.2011, aby jej zistili, o aký problém ide. V autoservise Moris na základe diagnostiky vozidla zistili, že vozidlo bolo havarované a zatopené. Následne dňa 9.2.2011 poslala žalovanému list, v ktorom mu oznámila odstúpenie od kúpnej zmluvy. Uviedla, že odkedy zistila rozsah poškodenia motorového vozidla, toto nepoužíva a je zaparkované na služobnom parkovisku v mieste jej zamestnania.

Na pojednávaní dňa 3.4.2012 žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňa mala už konkrétne predstavy o tom, aké vozidlo by chcela, pozerali ho spolu na internete na stránke www.tipcars.cz <http:// www.tipcars.cz> v byte u p. H., potvrdil, že žalobkyňa mala záujem o strieborné alebo čierne motorové vozidlo zn.Golf s automatickou prevodovkou, vo výbave, s airbagmi, a aby v ňom bola zabezpečená aktívna a pasívna bezpečnosť, spoločne vyberali v kolónke „nehavarované“, sám povedal, že ak by vybrali havarované vozidlo, tak toto by bolo zdeformované. Uviedol, že žalobkyňa toto konkrétne motorové vozidlo na internete videla, na základe čoho si žalovaný o ňom stiahol údaje a toto išiel kúpiť. Uviedol, že s autami neobchoduje, bola to od neho iba kamarátska výpomoc pre žalobkyňu. Na základe vzájomných rozhovorov so žalobkyňou si vzájomne potvrdili objednávku, vycestoval do Prahy, odkiaľ na prevozných značkách doviezol motorové vozidlo C. P.Š.. Pri kúpe v H. auto pozeral spolu s p. D., ktorý je jeho spoločníkom v autoservise pomocou auto diagnostiky napojenej na počítač, ktorá vyhodila genézu vozidla po motorickej stránke. Potom, ako vozidlo priviezol do Košíc, žalobkyňa si auto prezrela a vybavovali papiere na prepis vozidla na ňu, prešli kontrolou originality, vykonali opakované skúšobné jazdy so žalobkyňou, pretože bola začínajúca šoférka a neskôr sa ukázalo, že aj veľmi zlá. Poukázal na to, že žalobkyňa s vozidlom hneď prvý týždeň po jeho kúpe, bolo to v novembri 2009 havarovala tak, že poškodila prednú časť motorového vozidla, celý predok okrem nápravy, ktorú opravovali u nich v I. D.-M., J..S..Z.., za čo žalobkyňa zaplatila 861 EUR. Neskôr, v zime 2009 havarovala opäť tak, že narazila do stĺpa, pričom jej vypadli cúvacie senzory a tiež mala posunutý nárazník, ale toto opravil žalovaný vo svojom autoservise. Ďalšiu nehodu s autom mala žalobkyňa v lete 2010, kedy bol veľký lejak a počas nákupu v nákupnom centre žalobkyňa možno aj nechtiac stlačila gombík na otvorenie okien, čím sa jej otvorili všetky 4 okná, po návrate z nákupu našla auto úplne zatopené, bolo tam 4-5 cm vody, hneď potom prišla do servisu žalovaného, kde vodu z auta vysávali, ale aj napriek tomu navlhli sedadlá a aj celý interiér auta. Túto prácu pre žalobkyňu vykonal opäť bez úhrady. Uviedol, že hneď potom ju upozornil na to, že určite bude problém s elektronikou, dovtedy toto auto nemalo problémy. Podľa neho problémy s elektronikou a skorodované káble boli dôsledok tohto zatopenia vozidla žalobkyňou a tieto nastali zhruba po 2-3 mesiacoch, kedy medené kontakty po navlhnutí začínajú oxidovať. Ďalšiu nehodu mala mať žalobkyňa potom, ako s úplne novými pneumatikami na rovnej ceste pri Steel Aréne vošla do takej diery, že dostala defekt, na pomoc volala priateľke H., načo potom spoločne odťahovali jej motorové vozidlo s defektom do servisu žalovaného, JA-FA, s.r.o., kde to aj opravili. Na jeseň v roku 2010 sa objavil problém s elektronikou, na ktorý upozorňoval žalobkyňu, bolo to až po zatopení motorového vozidla dažďom. Trval na tom, že on motorové vozidlo odovzdával žalobkyni v poriadku, ale následným neodborným riadením z jej strany došlo k jeho poškodeniu. V rozpore s predchádzajúcim tvrdením žalovaný uviedol, že pri predaji vozidla žalobkyni, upozornil ju na to, že bolo z pravej strany havarované a teda, že žalobkyňa o tejto závade predtým, ako kúpila vozidlo vedela. Aj napriek tomu, po kontrole originality bolo dané do obehu ako spôsobilé na jazdu. Uviedol, že na mieste samom v H. žiadne vady nezistil, inak by ho nekúpil. Pri odovzdávaní motorového vozidla žalobkyňu informoval o všetkých skutočnostiach, ktoré o aute vedel, ako sa auto správa, čo si vyžaduje. K výmene batérie uviedol, že od októbra 2010 mala žalobkyňa problém so štartovaním vozidla, preto opakovane zisťoval, kde je problém, pričom vylučovacou metódou prišli na to, že je to pravdepodobne kvôli alarmu, ktorý si žalobkyňa dala nainštalovať hneď po kúpe vozidla v autoservise p. D., je o tom certifikát, ktorý v čase státia vozidla 3-4 dní asi odobral energiu z batérie, ktorá sa potom opakovane vybíjala. Neprišli však jednoznačne na príčinu, zaoxidované kontakty opakovane u nich v autoservise očistili.

Právny zástupca žalobkyne v písomnom podaní zo dňa 10.9.2012 uviedol, že žalobkyňa a žalovaný sa dlhší čas pred kúpou vozidla venovali vyhľadávaniu vozidla na internete podľa jej požiadaviek. Mala záujem o motorové vozidlo nehavarované, čo znamená, že vozidlo nesmelo byť opravované po havárii. Ani v samotnej kúpnej zmluve sa neuvádza, že by toto motorové vozidlo bolo po havárii a že by bolo opravované, nie sú tu uvedené ani žiadne vady predmetu kúpy, na ktorej by predávajúci podľa § 596 Občianskeho zákonníka upozornil žalobkyňu, na ktoré bol povinný upozorniť. Ďalej poukázal na skutočnosť, že samotný žalovaný na pojednávaní dňa 3.4.2012 uviedol, že pokiaľ by motorové vozidlo bolo havarované, bola by táto cena rapídne nižšia. Uviedol, že žalobkyňa nepopiera, že v lete 2010 došlo k zapršaniu motorového vozidla cez otvorené okná, avšak v žiadnom prípade nie v takom rozsahu, v akom uvádza žalovaný, k zapršaniu do interiéru došlo v podvečerných hodinách počas cca 20 minút, pričom, keď odchádzala na nákup ešte nepršalo. Uviedol, že je nepravdou, že žalobkyňa bola v servise žalovaného hneď po nákupe, aby voda bola povysávaná, ani v ten večer a ani nasledujúce ráno žalovaný a ani jeho zamestnanec auto nevideli a samozrejme, že nikto z neho žiadnu vodu nevysával. Na druhý deň po zatopení vozidla dažďom, ráno žalobkyňa šla rovno do práce a pod dohode s Ing. Ivanom

Mikušom, vedúcim kancelárie Ústavného súdu zaparkovala auto na dvore Ústavného súdu SR, kde ho otvorením okien presušovala. K skutočnosti, že toto zavlhnutie vozidla nemalo vplyv na rozsiahlu koróziu vozidla sa vyjadril aj znalec v znaleckom posudku č. 46/2011, ktorý vyvrátil zoxidovanie hriadeľa volantovej tyče, ktorá sa nachádza 32 cm od podlahy vozidla.

V Doplnku č. 1 k Znaleckému posudku č. 46/2011 znalca Ing. Juraja Regendu zo dňa 16.5.2011 (ktorého objednávateľom bola takisto žalobkyňa) sa uvádza, že nemohlo dôjsť k poškodeniu hriadeľa volantovej tyče, zaoxidovaniu kontaktov riadiacej jednotky a koncoviek káblov pod volantom v súvislosti s jeho zamknutím v dôsledku dažďa cez otvorené okná vozidla trvajúceho cca 30 minút a to ani v prípade ak bolo v interiéri údajne 4-5 cm vody, naopak, podľa záveru znalca, k prieniku vody na kontakty riadiacej jednotky a koncovky káblov pod volantom za normálnych okolností dochádza pri kompletnom zaplavení vozidla, t.j. podľa zamerania osadenia hriadeľa volantovej tyče a jeho prekrytia spodnou plastovou časťou prístrojovej dosky resp. pri vzdialenosti osadenie hriadeľovej tyče od podlahy vozidla na 32 cm nemohlo dôjsť k poškodeniu hriadeľa volantovej tyče plošnou koróziou vody pochádzajúcej zo zrážkovej činnosti. Znalec ďalej doplnil, že podľa z odchýliek hodnôt v Správe o parametroch geometrie vozidla zo dňa 8.2.2011 vyplýva, že preukázateľne že na pravej strane bola predná a zadná náprava vozidla v minulosti poškodená. Znalec ďalej posúdil vplyv poškodení vozidla počas prevádzky žalobkyňou na správu o parametroch geometrie z 8.2.2011 nasledovne :

- 11/2009 - poškodenie prednej časti vozidla, okrem prednej nápravy - nemohlo mať vplyv na túto správu,

- zima 2009 - posunutie nárazníka a vypadnutie cúvacích senzorov - nemohlo mať vplyv na túto správu,

- leto 2010 - vytopenie vozidla (4-5 cm) - nemohlo mať vplyv na túto správu,

- bez uvedenia dátumu - vojdenie do výtlku na ceste, defekt a zohnutie disku - prípadne mohlo mať vplyv na túto správu.

Na pojednávaní dňa 11.1.2013 žalobkyňa na upresnenie uviedla, že dňa 4.10.2009, t.j. v deň konania Maratónu mieru v Košiciach odovzdala žalovanému peniaze vo výške 11.000 EUR na kúpu motorového vozidla a 500 EUR na jeho dovoz, a začiatkom novembra 2009, presný dátum neuviedla jej žalovaný odovzdal motorové vozidlo, dátum podpisu kúpnej zmluvy si presne nepamätá.

Na pojednávaní dňa 11.1.2013 svedok Ing. Mikuláš Čečko uviedol, že je partnerom žalobkyne a žalovaného pozná prostredníctvom nej. Potvrdil, že z rozhovorov so žalobkyňou vedel, že mala záujem kúpiť motorové vozidlo a že žalovaný sa jej ponúkol, že jej zabezpečí auto podľa jej výberu. Auto si vyberala na internete spolu so žalovaným, preto presne vedel, o aké vozidlo mala záujem, chcela, aby vozidlo bolo bez závad a nehavarované. Žalovaný následne z Čiech doviezol auto, ale povedal jej, že doviezol iné, ako to, ktoré mu ukázala na internete. Auto doviezol niekedy v októbri v roku 2009 a začiatkom novembra 2009 ho odovzdal spolu s dokladmi žalobkyni. Podľa jeho tvdenia sám je laik, ale na prvý pohľad motorové vozidlo bolo v poriadku a k jeho technickému stavu sa vyjadriť nevedel. Problémy s autom nastali až neskôr, keď vozidlo neštartovalo. Potom v servise diagnostikou zistili, že je problém s elektronikou vozidla, že sú skorodované železné časti a že toto auto bolo havarované o čom predtým nevedeli.

Na pojednávaní dňa 11.1.2013 svedkyňa Ing. Zuzana Pasztorová, vypovedala, že so žalobkyňou je veľmi dobrá priateľka ešte z detstva, a že žalovaný je jej bývalý priateľ. Potvrdila, že žalobkyňa v rozhovore s ňou a so žalovaným hovorila o tom, že si chce kúpiť auto, preto u nej v byte z internetovej ponuky vyberali spoločne motorové vozidlo pre žalobkyňu. Uviedla, že žalobkyňa mala záujem o auto s automatickou prevodovkou, aby bolo pojazdné, v dobrom stave a za dobrú cenu, určite nie havarované. Z ponuky na internete si žalobkyňa auto vybrala, žalovaný teda hneď, pretože bol pri tom, presne vedel o ktoré vozidlo išlo. Nevedela uviesť, kedy žalobkyňa odovzdala peniaze na kúpu vozidla žalovanému, ani kedy podpísali kúpnu zmluvu, pamätala si len, že išlo o sumu okolo 12.000 EUR a že to bolo predtým, ako odišiel do Čiech vozidlo kúpiť. Žalobkyňa jej vo februári pred dvoma rokmi (pozn. súdu 2011) oznámila, že má problémy s autom, pretože neštartuje a že tieto problémy sa vyskytli už aj skôr.

Vo faxom podaním doručenom súdu dňa 6.5.2013 (doplneným originálom dňa 7.5.2013) žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že v predmetnej veci nie sú splnené podmienky na vydanie rozsudku, v ktorom by bolo žalobe vyhovené, nakoľko na základe doposiaľ vykonaného dokazovania neuniesla žalobkyňa dôkazné bremeno, ktoré malo spočívať v preukázaní existencie oprávnenosti jej nároku titulom vrátenia kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu zn. Volksvagen Golf s evid. č.: 442ES8E, jednak z toho dôvodu, že poškodenie motorového vozidla v minulosti avizované žalobkyni žalovaným už pri uzatvorení kúpnej zmluvy a jednak preto, že viaceré poškodenia motorového vozidla vznikli pri jeho vedení žalobkyňou, hlavne pri pôsobení dažďovej vody. Ďalej žalovaný poukázal na nedostatok esenciálnych náležitosti odstúpenia od kúpnej zmluvy vyžadovaných Občianskym zákonníkom. Namietal tiež skutočnosť, že žalobca sa domáha vrátenia kúpnej ceny, hoci sama žalovanému motorové vozidlo nevrátila a teda nie je splnená „syntagmata“ v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, preto navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.

Právny zástupca žalobkyne v písomnom podaní doručenom súdu dňa 17.9.2013 (k vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu zo 6.5.2013) uviedol, že nakoľko žalobkyňa ako osoba nie znalá technických veci nemala v žiadnom prípade záujem kupovať poškodené motorové vozidlo, a že kúpna cena zodpovedala obvyklej cene obdobného typu nepoškodeného vozidla a žalovaným nebola informovaná o jeho poškodení. Uviedol, že pokiaľ by to tak malo byť, predmetné vozidlo nemalo vo vlastnosti vymedzené žalobkyňou a teda vôbec je otázne, či vznikla kúpna zmluva medzi žalovaným a žalobkyňou na toto motorové vozidlo. Ďalej poukázal na to, že v tomto podaní už žalovaný uznáva, že vozidlo bolo poškodené, pričom doteraz tvrdil opak. Opätovne poukázal na závery znaleckého posudku a doplnku k znaleckému posudku, ktoré sú súčasťou spisu a osobitne aj na odborný posudok o kontrole originality zo dňa 8.10.2009, kde je ako prevádzkovateľ vozidla ešte uvedený žalovaný a zmerania hrúbky povlakovej vrstvy vyplýva, že na viacerých miestach boli časti vozidla opravované tmelené a prelakované. Ďalej k námietke, že žalobkyňa nevydala motorové vozidlo žalovanému uviedol, že už v žalobnom návrhu žalobkyňa deklarovala možnosť prevzatia motorového vozidla žalovaným, ktoré je odparkované v areáli Ústavného súdu SR.

Na pojednávaní dňa 19.9.2013 vypovedal svedok Daniel Jančik, ktorý uviedol, že žalovaný je jeho známy, že spolu viedli autoservis v rokoch 2008 až 2012. Žalobkyňu poznal prostredníctvom žalovaného a z autoservisu, keď k nim prišla. Najprv to bolo so žiadosťou za žalovaným, že by potrebovala auto, prizvali ho k tomuto rozhovoru. Z toho vedel, že žalobkyňa mala záujem o auto, ktoré bolo malé, lacné a v dobrom technickom stave, nie havarované. Sám by nikomu nedoporučil kupovať havarované auto, pretože by to bolo nebezpečné, pričom na vysvetlenie uviedol, že havarované auto nie je buchnutý plech, alebo rozbité svetlo, teda pokiaľ mechanika nie je poškodená, tak podľa neho nejde o havarované auto, ktoré by bolo nebezpečné. Vyberali so žalovaným na internete viacero áut, následne výber ukázali žalobkyni, ktorá súhlasila s tým, že to môže byť Golf, ale bolo vytipovaných viacero motorových vozidiel. Uviedol, že spolu so žalovaným vozidlo vybrali v Prahe a v okolí také, aby nebolo poškodené. Predávajúci im vozidlo predviedol, popísal, povedal, že nebolo havarované, vlastnou diagnostikou (vysvetlil, že ide o typ delfy, je to zariadenie na detekovanie chýb viacerých typov motorových vozidiel ide o notebook a prídavné zariadenie-dekodér, jednotka, ktorá sa pripája k motorovému vozidlu bezdrátovým spojením, komunikuje s počítačom a plus k tomu je ešte software) skontrolovali počítač a riadiace jednotky auta, vykonali skúšobnú jazdu a po jeho kúpe s ním došli až do Košíc, nebol s ním žiaden problém. Svedok uviedol, že keby toto vozidlo bolo zatopené, tak by sa korózia na riadiacich jednotkách prejavila už aj o 2 dni, ak by bola vysoká vlhkosť alebo o týždeň, ale diagnostikou nič také nezistili, pozerali pod koberčeky, na konektory, ale žiaden problém nezistili. Poukázal tiež na skutočnosť, že toto vozidlo bolo opakovane v ich servise a opätovne vykonali diagnostiku, kontrolovali sme všetky závady na elektronike, a nikdy žiaden problém nezistili, pokiaľ by tam bola nejaká korózia, určite by sa táto na riadiacej jednotke prejavila. Okrem opráv vozidlo v servise bolo u nich aj v auto- umývarke, kde je pri ručnom umývaní auto bežne dve až tri hodiny, kedy by ich pracovník určite zistil nejakú koróziu. Domnieva sa, že pri kúpe bolo vozidlo v perfektnom stave. K záveru znlaca Ing. Regendu, že k skorodovaniu hriadeľovej tyče, ktorá je od podlahy 32 cm nemohlo dôjsť zamoknutím od dažďa uviedol, že podľa neho keď sú mokré koberce, tak vlhkosť stúpa hore a zhrdzavie všetko kovové, ešte aj strop. Podľa neho po tom, ako vozidlo zatopila ďažďom žalobkyňa ho doviezla do servisu, svedok však nevedel kedy, ale uviedol, že „voda tam stála a že kolega, ktorý sa o to staral sa ešte sa smial, či si má zobrať čižmy“, že tam bolo veľa vody. Domnieval

sa, že vozidlo k nim muselo byť dovezené skôr, ako uviedol žalovaný, t.j. po dvoch- troch mesiacoch, nakoľko ako elektrikár vie, že oxidácia nastáva skôr.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 19.9.2013 uviedol, že nenamietajú závery znaleckého posudku Ing. Regendu, súhlasia s tým, že skutočne došlo k zatopeniu a rôznym preukázaným poškodeniam vozidla, ale naopak ako tvrdí žalobkyňa, až v čase, keď ona užívala toto vozidlo.

Na pojednávaní dňa 17.1.2014 svedok Ing. Ivan Mikuš, PhD vo svojej výpovedi uviedol, že na Ústavnom súde SR pracuje od apríla roku 2010, pri nástupe do funkcie musel vykonávať organizačné opatrenia ohľadom parkovania pre zamestnancov, nakoľko na dvore v areáli Ústavného súdu je iba obmedzený počet parkovacích miesto, preto musel určiť tzv.kolotoč v parkovaní. V júni 2010 však mimo tohto určeného kolotoča parkovania na mieste parkovala žalobkyňa, ktorá ho hneď ráno po nástupe do práce požiadala o výnimku s tým, že potrebuje auto vetrať s otvorenými oknami, nakoľko jej zamoklo od dažďa pri Hypermarkete deň predtým. Uviedol, že jej auto tam parkuje až doposiaľ. Svedok uviedol, že zamestnanci za parkovanie v priestoroch Ústavného súdu neplatia.

Na pojednávaní dňa 17.1.2014 vypovedala svedkyňa Anna Göblová, ktorá pracuje na odbore vonkajších vzťahov ako hlavný radca od 15.4.2010. Svedkyňa uviedla, že v jeden deň, v letnom mesiaci v roku 2010, hneď ráno o 7.30 hod prišla žalobkyňa do práce a zaparkovala svoje auto v areáli Ústavného súdu SR, z okna videli, že ostali okná aj dvere otvorené, po celý čas auto vetrala. Od žalobkyne počula, že jej zamoklo auto pri daždi v podvečer, deň tomuto predchádzajúci pri Hypermakete. Potom, ako vozidlo preschlo ešte s ním žalobkyňa jazdila do práce, potvrdila, že prvé problémy s autom mala žalobkyňa až v zime potom, ako sa vrátila zo služobnej cesty a auto neštartovalo. Uviedla, že jej auto je nepojazdné od roku 2012 a odvtedy je zaparkované v areáli Ústavného súdu až doposiaľ.

Na pojednávaní dňa 17.1.2014 súd poučil účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p. pričom žiaden z nich nemal žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

Podľa § 44 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Podľa § 46 ods.1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31. 12. 2009) z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Zo skutkového stavu zisteného vykonaním listinných dôkazov, výsluchov účastníkov ako aj svedkov súd mal za preukázané, že na písomnej kúpnej zmluve spísanej medzi žalobkyňou a žalovaným je uvedený dátum jej podpísania 1.10.2009, pričom dňa 4.10.2009 (v deň konania Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach) žalobkyňa za prítomnosti svedka, sl. Pásztorovej odovzdala žalovanému na kúpu motorového vozidla sumu 11.000 EUR a v nasledujúci deň v jeho autoservise ešte sumu 500 EUR na pokrytie nákladov na dovoz motorového vozidla z Čiech.

Nesporným bolo aj zistenie, že dňa 6.10.2009 žalovaný v Prahe, vo firme PPV24 s.r.o., IČO: 27864685, so sídlom Kunratická 744, 25243 Průhonice-Rozkoš uzavrel písomnú kúpnu zmluvu za účelom kúpy motorového vozidla Volkswagen Golf 1.9 TDI- Automat Č.k. WVWZZZ1KZ5W1070378, stav tachometra 61.000 km za kúpnu cenu (podľa faktúry č. 2009043 zo dňa 6.10.2009) 261.000 Kč. Podľa faktúry, kúpna cena bola žalovaným zaplatená v hotovosti. Žalovaný svojím podpisom potvrdil, že si auto riadne prehliadol, uznal primeranosť kúpnej ceny a vhodnosť použitia, a potvrdil aj upozornenie, ktoré sa na faktúre nachádza, a to, že bol oboznámený s tým, že vozidlo bolo v minulosti havarované.

Nesporným bolo aj zistenie, že žalobkyňa motorové vozidlo od žalovaného fakticky prevzala bez bližšieho určenia až začiatkom novembra 2009 a prepísala ho na svoje meno v evidencii vozidiel dňa 21.10.2009.

Pre právoplatný vznik zmluvy musia byť splnené základné právne náležitosti, a to 1, spôsobilosť strán na uzatvorenie zmluvy, 2, predpísaná forma vzniku zmluvy (ústne, alebo písomne), 3, právny dôvod uzatvorenia kúpnej zmluvy (kupujúci sa zaväzuje odovzdať predávajúcemu peniaze za dodaný tovar), 4, dovolený obsah kúpnej zmluvy (nesmie byť v rozpore so zákonom, dobrými mravmi a verejným poriadkom), 5, možnosť plnenia a 6, prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu musí byť zákonom dovolený (slobodne, jasne, určite a zrozumiteľne).

Pre platný vznik kúpnej zmluvy podľa §588 sa v rámci zhodného prejavu vôle zmluvných strán vyžaduje dohoda o podstatných náležitostiach zmluvy predpísaným spôsobom (pri prevode hnuteľných vecí sa nevyžaduje písomná forma) a to dohoda o : 1, predmete kúpy a 2, o kúpnej cene.

Vzhľadom na uvedené súd posudzoval predloženú písomnú kúpnu zmluvu spísanú medzi žalobkyňou a žalovaným a dátovanú ku dňu 1.10.2009 podľa nasledujúcich ustanovení zákona.

V zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

O počiatočnú právnu nemožnosť plnenia ide vtedy, ak v okamihu uzavretia zmluvy existuje určitá právna prekážka, ktorá bráni v tom, aby sa stala platnou (inými slovami ak predmet zmluvy je neuskutočniteľný), predovšetkým ide o prípad, keď sa porušila základná zásada nemo plus iuris, t.j. že nikto nesmie previesť viac práv než sám má (porovnaj rozsudok NS ČR, sp.zn. z 22.2.2001).

Súd z obsahu zmluvy skonštatoval, že písomná kúpna zmluva spísaná medzi žalobkyňou a žalovaným je absolútne neplatným právnym úkonom (§37 ods.2 , nakoľko ku dňu 1.10.2009, ku ktorému je zmluva datovaná, žalovaný ešte sám nebol vlastníkom motorového vozidla, nakoľko ho nadobudol od českého predajcu až 6.10.2009 a teda nemohol platne previesť na žalobkyňu vlastníctvo k uvedenému motorovému vozidlu. Zákon s prevodom vlastníctva od nevlastníka spája absolútnu neplatnosť právneho úkonu, nakoľko v danom prípade ide plnenie objektívne nemožné. V tomto prípade teda posudzovaná písomná kúpna zmluva z 1.10.2009 je pre objektívnu nemožnosť plnenia ku dňu 1.10.2009 absolútne neplatným právnym úkonom.

V zmysle § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.

V zmysle § 36 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú.

Odkladacia podmienka v zmluve spôsobuje, že vznik, zmena alebo zánik práv alebo povinností, nastane až vtedy, keď sa splní podmienka. Do splnenia tejto podmienky vládne právna neistota, či platný právny úkon bude, alebo nebude účinný. Napriek tejto neistote sú účastníci týmto právnym úkonom viazaní a musia rátať s tým, že predpokladané účinky nastanú. Účinky takto podmieneného právneho úkonu nastávajú ex nunc, t.j. od okamihu splnenia podmienky.

Ak by súd písomnú kúpnu zmluvu zo dňa 1.10.2009 považoval za platnú od 1.10.2009, zisťoval, či sa v zmluve nenachádza tzv. odkladacia podmienka, ktorá by umožňovala odklad prevodu vlastníctva

po splnení dohodnutej podmienky. Z obsahu zmluvy vyplýva, že účastníci záväzkového vzťahu si v čl.4, bode a) uviedli, že vlastníctvo prejde z predávajúceho na kupujúceho po prepise predmetu zmluvy, ktorý mal byť prepísaný najneskôr do 7 pracovných dní od podpisu tejto kúpnej zmluvy (1.10.2009), t.j. maximálne do 12.10.2009 a podľa bodu b) čl.4 zmluvy po zaplatení dohodnutej kúpnej ceny uvedenej v čl.2 tejto zmluvy (ktorá bola zaplatená 4.10.2009, t.j. v čase, kedy žalovaný ešte vozidlo nevlastnil). Túto dohodu však súd považuje za neplatnú pre jej neurčitosť, nakoľko zmluvné strany v tejto zmluve neuskutočnili jednoznačný a určitý výber z voľby dátumu, ku ktorému mala byť odložená účinnosť tejto kúpnej zmluvy vo vzťahu k prevodu vlastníctva. Vzhľadom na uvedené v tejto zmluve nebola platne dohodnutá odkladacia podmienka, a teda nemôže ísť o platnú kúpnu zmluvu ku dňu 1.10.2009 s odkladacou podmienkou.

Podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Súd sa ďalej zaoberal, či písomná kúpna zmluva zo dňa 1.10.2009 nie je zmluvou o budúcej zmluve (pactum de contrahendo).

Podľa tohto zákonného ustanovenia ide o zmluvu, v ktorej sa strany predbežne dohodnú na uzavretí budúcej zmluvy, pričom záväzkom je tu záväzok uzavrieť v dohodnutej dobe určitú zmluvu. V občianskoprávnej budúcej zmluve musia strany dohodnúť podstatné náležitosti hlavnej zmluvy, čo fakticky z hľadiska obsahu zmluvy nerozlišuje medzi zmluvou predbežnou (budúcou) a zmluvou hlavnou. Zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať : 1, písomnú zhodu vôle o uzavretí zmluvy o budúcej zmluve 2, dobu, dokedy uzatvoria budúcu (hlavnú) zmluvu, 3, podstatné (esenciálne) náležitosti budúcej (hlavnej) zmluvy.

Po posúdení obsahu predloženej písomnej kúpnej zmluvy zo dňa 1.10.2009 súd dospel k záveru, že sa nejedná ani o zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, nakoľko v tejto zmluve absentuje dohoda zmluvných strán o tom, že toto je zatiaľ „len“ prebežná kúpna zmluva a že po nadobudnutí vlastníctva žalovaným, majú obe zmluvné strany vôľu a záujem uzavrieť aj hlavnú kúpnu zmluvu na prevod vlastníctva k motorovému vozidlu, a tiež preto, že v zmluve absentuje dohoda zmluvných strán o čase, dokedy majú uzavrieť budúcu (hlavnú) zmluvu (čo je podstatnou skutočnosťou z hľadiska uplatnenia si práva zmluvu uzavrieť v zákonnej lehote).

Z uvedeného vyplýva záver, že kúpna zmluva s dátumom 1.10.2009 je absolútne neplatným právnym úkonom (§37 ods.2 , nie je to predbežná zmluva (§50a a nie je to ani platná kúpna zmluva ku dňu 1.10.2009 s odkladacou podmienkou.

Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Výslovný právny úkon (právny úkon vyjadrený slovami) sa vykladá ako vyplýva z §35 ods. 2 Občianskeho zákonníka jednak podľa použitého jazykového vyjadrenia a jednak podľa vôle i konajúceho právneho úkonu, teda môže smerovať len k objasneniu jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo skutočne prejavené. Pomocou výkladu nie je možné nahradzovať alebo doplňovať vôľu, ktorú účastník iný subjekt právnych úkonov vo vzťahu nemal, alebo, ktorú síce mal ale neprejavil ju. Výkladom prejavu vôle nie je samozrejme dovolené ani zmeniť zmysel inak jasného právneho úkonu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn.3Cdo946/1996).

Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že obe zmluvné strany zhodne a jednoznačne začiatkom októbra 2010 (t.j. v čase od 1. do 20.10.2009) prejavili (okrem písomného prejavu aj ústne) svoju vôľu dohodnúť sa na kúpe motorového vozidla žalobkyňou od žalovaného. Na základe toho, súd akceptoval túto vôľu účastníkov pre vznik platného záväzkovo právneho vzťahu medzi

účastníkmi tohto konania v zmysle §588 Občianskeho zákonníka v rozsahu a za podmienok, ktoré boli zachytené v kúpnej zmluve zo dňa 1.10.2009, ktorú pre tento účel považuje za „písomný koncept“ kúpnej zmluvy. Účastníci v písomnom koncepte kúpnej zmluvy ako jednu z možností prevodu vlastníctva uviedli dátum prepisu vozidla na kupujúceho, preto súd uzavrel, že deň prepisu motorového vozidla v evidencii vozidiel zo žalovaného na žalobkyňu, t.j. 21.10.2009 je dátumom prevodu vlastníctva motorového vozidla na žalobkyňou a teda aj dňom uzavretia kúpnej zmluvy. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že už od nasledujúceho dňa, t.j. od 22.10.2009 žalobkyňa uzavrela havarijné poistenie na svoje motorové vozidlo.

Vzhľadom na záver o platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 21.10.2009 súd následne posudzoval platnosť odstúpenia od tejto kúpnej zmluvy zo dňa 21.10.2009.

Podľa § 596 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31. 12. 2009) ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.

Podľa § 597 ods.1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31. 12. 2009) ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.

Podľa § 597 ods.1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31. 12. 2009) právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.

Zodpovednosť podľa cit. zákonných ust. je objektívna (zodpovednosť za výsledok). Jej dôsledky môže predávajúci vylúčiť len tým, že upozorní kupujúceho na konkrétne vady veci. Vady, na ktoré predávajúci upozornil, nemôže už kupujúci vytýkať a predávajúci nenesie za ne zodpovednosť. Predávajúci, ktorý na vadu neupozornil, sa nemôže zodpovednosti zbaviť, pritom nie je rozhodujúce, či o vade sám vedel, alebo nevedel. Zodpovednosť predávajúceho sa vzťahuje na vady, ktoré mala vec v čase plnenia, nie na vady, ktoré sa vyskytnú až po tomto plnení. Ďalším predpokladom zodpovednosti podľa cit. §597 je to, že musí ísť o vadu alebo vady, ktoré pre kupujúceho vyšli najavo dodatočne, teda po uzavretí zmluvy. Použitá formulácia úvodných slov ustanovenia § 597 ods. 1 vylučuje aplikáciu tohto ustanovenia v prípadoch, v ktorých kupujúci o konkrétnych vadách veci vedel a napriek tomu sa slobodne rozhodol kúpnu zmluvu o kúpe veci za dojednanú kúpnu cenu uzavrieť.

Za vadu veci v zmysle § 597 Obč. zák. sa považuje neexistencia takej vlastnosti veci, ktorá sa pri veci určitého druhu, veku a ceny všeobecne predpokladá a v dôsledku ktorej je možnosť využitia veci podstatne znížená. Ak kupujúci zistí existenciu takejto vady či vád, musí ich bez zbytočného odkladu vytknúť predávajúcemu. Súdna prax trvá na stanovisku, že vytknutie musí okrem popisu vád obsahovať i oznámenie určitého konkrétneho práva zo zodpovednosti za vady, ktorého sa nadobúdateľ vadnej veci domáha. Pokiaľ ide o vlastné práva zo zodpovednosti za vady, je pre ich určenie v prvom rade rozhodujúce, či ide o vadu odstrániteľnú, či neodstrániteľnú. Ak je vada odstrániteľná, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny a ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou alebo aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým, má kupujúci právo si tiež zvoliť odstúpenie od zmluvy.

Z účastníckych a svedeckých výpovedí bolo nesporne zistené, že žalobkyňa prevzala motorové vozidlo od žalovaného začiatkom novembra 2009. Ďalej bolo preukázané, že potom, ako žalobkyňa začala vozidlo užívať, spôsobila viacero poškodení motorového vozidla. Po prvýkrát vozidlo bolo poškodené v novembri 2009, kedy žalobkyňa podľa vyjadrenia žalovaného (čo žalobkyňa nenamietala) poškodila celú prednú časť motorového vozidla, okrem nápravy, vozidlo bolo potom opravované v autoservise u žalovaného (v servise SERVIS JA-FA, s.r.o., faktúra Č..XXXX/XXX zo dňa 23.11.2009 na sumu 861 EUR bez DPH). Ďalej Po bolo vozidlo poškodené v decembri 2009, kedy žalobkyňa narazila do stĺpa,

pričom jej vypadli cúvacie senzory a tiež mala posunutý nárazník, nato bolo vozidlo opravované opäť v autoservise žalovaného (avšak iba v rámci priateľskej výpomoci, bez fakturácie), ďalej bolo vozidlo poškodené aj v lete 2010, kedy v čase dažďa nechala žalobkyňa vozidlo s otvorenými všetkými štyrmi oknami v rozsahu cca 30 min., kedy došlo k zamoknutiu interiéru vozidla, pričom žalovaný tvrdil, že „vodu z auta vysávali u neho v autoservise, ale opäť bez úhrady, tvrdil, že žalobkyňa prišla do servisu ihneď po tejto udalosti a bolo tam 4-5 cm vody“, toto tvrdil aj bývalý spoločník žalovaného C. D.Č., ktorý uviedol, že „nevie kedy po tejto udalosti žalobkyňa prišla do servisu, ale že vo vozidle sa nachádzalo veľa vody, že to museli poriadne odsávať, potrebovali k tomu gumáky“. Toto tvrdenie žalovaného však zostalo ako nepreukázané, nakoľko ho vyvrátila žalobkyňa, ktorá k tejto skutočnosti uviedla, že potom, ako došlo k zapršaniu motorového vozidla cez otvorené okná, ani žalovaný a ani jeho zamestnanec toto auto nevideli a už vôbec nie je pravdou, aby z neho vysávali vodu, pretože táto udalosť sa stala podvečer a hneď nasledujúci deň ráno šla s vozidlom do práce, kde po dohode s O.. O. E. zaparkovala auto na dvore, na parkovacom mieste pre zamestnancov, kde ho otvorením okien presušovala. Toto tvrdenie žalobkyne potvrdili aj svedkovia (na pojednávaní dňa 17.1.2014) O.. O. E. a I. G.. Ďalšie poškodenie vozidla spôsobila žalobkyňa potom, ako vošla do výtlku na ceste, čím spôsobila defekt na kolese, ktorý bolo opravovaný v servise žalovaného, bez fakturácie, iba v rámci priateľskej výpomoci.

Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, resp. Doplnku č.1 k znaleckému posudku č. 46/2011 zo dňa 16.5.2011 znalca O.. S. (ktorého objednávateľom bola žalobkyňa) považuje súd za preukázané, že tieto vyššie popísané poškodenia motorového vozidla spôsobené žalobkyňou v čase od v novembra 2009 do 8.2.2011 (dátum poslednej nehody nebol zistený, preto až do času obhliadky vozidla v servise MORIS Slovakia s.r.o.) nespôsobili poškodenie hriadeľa volantovej tyče, zaoxidovanie kontaktov riadiacej jednotky a koncoviek káblov pod volantom v súvislosti s jeho zamknutím v dôsledku dažďa cez otvorené okná vozidla trvajúceho cca 30 minút a to ani v prípade ak bolo v interiéri údajne 4-5 cm vody. Podľa znalca, k prieniku vody na kontakty riadiacej jednotky a koncovky káblov pod volantom za normálnych okolností dochádza pri kompletnom zaplavení vozidla, t.j. podľa zamerania osadenia hriadeľa volantovej tyče a jeho prekrytia spodnou plastovou časťou prístrojovej dosky resp. pri vzdialenosti osadenie hriadeľovej tyče od podlahy vozidla na 32 cm nemohlo dôjsť k poškodeniu hriadeľa volantovej tyče plošnou koróziou vody pochádzajúcej zo zrážkovej činnosti. Znalec skonštatoval, že podľa z odchýliek hodnôt v Správe o parametroch geometrie vozidla zo dňa 8.2.2011 vyplýva, že preukázateľne že na pravej strane bola predná a zadná náprava vozidla v minulosti poškodená, a tiež posúdil vplyv jednotlivých poškodení vozidla počas prevádzky žalobkyňou na správu o parametroch geometrie z 8.2.2011 takto :

- poškodenie prednej časti vozidla, okrem prednej nápravy z 11/2009 nemohlo mať vplyv na túto správu,

- posunutie nárazníka a vypadnutie cúvacích senzorov v zime 2009 nemohlo mať vplyv na túto správu,

- vytopenie vozidla (4-5 cm) leto 2010 nemohlo mať vplyv na túto správu a

- defekt a zohnutie disku v neuvedenom čase prípadne mohlo mať vplyv na túto správu.

Súd mal ďalej za preukázané, že v októbri 2010 sa na motorovom vozidle po prvý krát prejavila závada v tom zmysle, že vozidlo neštartovalo, preto si žalobkyňa dala v autoservise u žalovaného vymeniť autobatériu, táto vada sa zopakovala aj v decembri 2010, kedy vozidlo potom, ako bolo 3 - 4 dni bez jazdenia neštartovalo, žalobkyňa v autoservise u žalovaného dala vozidlo prehliadnuť, nezistili žiadnu inú vadu, iba opätovne vymenili autobatériu. Ešte raz sa to zopakovalo v januári 2011, po čom už si žalobkyňa dala motorové vozidlo prehliadnuť v autoservise Moris Slovakia s.r.o..

Zo správy o obhliadke vozidla od Moris Slovakia s.r.o. (zo dňa 8.2.2011) vyplýva, že na motorovom vozidle (Š.:P.) bola žalobkyni doporučená výmena dielov podľa súpisu - zaoxidované diely pod prístrojovou doskou, na strane vodiča vozidla po dopravnej nehode bola poškodená pravá strana vozidla, s tým, že jazda s vozidlom v tomto stave je na vlastnú zodpovednosť a súčasne bolo konštatované zistenie, že vozidlo po nehode bolo opravované v neodbornom servise, kde bol opravený pravý A stĺpik, PP blatník, PP dvere, PZ dvere, PZ bočnica, hodnoty geometrie mimo tolerancie, nárazom bola poškodená PP strana vozidla, bola zistená viacnásobna oxidácia kontaktov riadiacich jednotiek s

konštatovaním, že je vysoká pravdepodobnosť, že vozidlo bolo zatopené, pričom v takomto stave nie je schopné bezpečnej prevádzky.

K záveru o tom, že motorové vozidlo má preukázateľne také závažné vady, ktoré ho robia neupotrebiteľným (§597 ods.1 a teda že je nespôsobilé na bezpečnú jazdu, a že tieto vady vznikli v čase pred kúpou motorového vozidla žalobkyňou (21.10.2009) avšak vyšli najavo až dodatočne, t.j. po jeho kúpe žalobkyňou od žalovaného, súd dospel predovšetkým na základe znaleckého posudku znalca O.. D. S. Č.. XX/XXXX zo dňa 16.5.2011 (ktorý objedala žalobkyňa, a s ktorým sa v konaní stotožnil aj žalovaný, nenamietal jeho závery, namietal iba dátum vzniku zatopenia vozidla, ktoré podľa neho malo byť spôsobené žalobkyňou v lete 2010) ale aj na základe Odborného posudku o kontrole originality vozidla č. J. XXX XXX zo dňa 8.10.2009 (t.j. 2 dni po kúpe vozidla žalovaným v H.), na ktorého zistenia odkazoval vo svojom posudku aj O.. D. S. a podporne aj zo správy servisu MORIS Slovakia s.r.o. z 8.2.2011.

Určujúcim aj s ohľadom na časovú súvislosť bol pre súd Odborný posudok o kontrole originality vozidla č. J. XXX XXX zo dňa 8.10.2009 (citovaný na 12. sstrane v znalca O.. S.), podľa ktorého vozidlo už v tom čase malo vady, nakoľko, cit.“ v časti merania hrúbky lakovanej vrstvy na dieloch skupiny skriňa karosérie jednoznačným spôsobom preukazuje, že jednotlivé karosárske diely vozidla boli v predchádzajúcom období mechanicky poškodené a následne opravované a prelakované, alebo vymieňané tieto diely : po A, Náhradné diely demontovateľné skrutkovými spojmi : predná kapota, ľavý predný blatník, ľavé predné dvere, pravé zadné dvere, pravé predné dvere, pravý predný blatník, po B, Náhradné diely spájané zváranými spojmi pravý zadný blatník.“

Z uvedeného vychádzal aj znalec O.. D. S., ktorý v znaleckom posudku č.46/2011 a jeho Dodatku č.1 (ktorého zadávateľom bola žalobkyňa) skonštatoval, že motorové vozidlo R. G. X.X, Q. C., Xdv U., L.:P.- XXXGU v čase pred 1.10.2009 bolo mechanicky poškodené a následne opravované a prelakované, bola opravovaná celá pravá strana vozidla, ľavá predná strana vozidla a predná kapota vozidla, že na pravom prednom A stĺpiku boli opravované predošlé mechanické deformácie, ktoré sa v tom čase už prejavovali otvorenou koróziou na vonkajšej a vnútornej strane pravého predného A stĺpika. Znalec ďalej skonštatoval, že z nálezu na skorodovanom povrchu hriadele volantovej tyče a zaoxidovaných kontaktoch riadiacej jednotky a koncovkách káblov pod volantom je možné s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou konštatovať, že uvedené motorové vozidlo bolo v minulom období zaplavené vodou, minimálne pod spodnú úroveň prístrojovej dosky. Túto udalosť situoval do obdobia pred kúpou motorového vozidla žalobkyňou, t.j. pred dátumom 1.10.2009. Z hľadiska zistených poškodení tohto vozidla vyvodil záver, že je tu okrem týchto zistených poškodení aj hrozba skrytých závad, napr. na airbagoch a kontaktných plochách zaoxidovaných elektronických zariadení, ktoré po dosiahnutí kritického stupňa oxidácie nebudú spĺňať požiadavky bezpečnej prevádzky tohto vozidla, preto toto motorové vozidlo bez kompletnej výmeny oxidáciou zasiahnutých elektronických zariadení, nevytvára predpoklad spôsobilosti bezpečnej premávky v budúcnosti.

Z účastníckych a svedeckých výpovedí vpylynulo, že žalobkyňa mala záujem o nehavarované vozidlo, aby bolo bezpečné z hľadiska aktívnej a pasívnej bezpečnosti. Takto vypovedali žalobkyňa, žalovaný, ktorý jednoznačne potvrdil, že auto nemalo byť havarované, že spoločne so žalobkyňou vyberali vozidlo v kolónke „nehavarované“, inak, ak by vybrali havarované vozidlo, tak toto by bolo zdeformované, ďalej to potvrdila aj sv. H., s. Č. a dokonca aj sv. D., ktorý povedal že sám by nikomu nedoporučil kúpiť havarované vozidlo.

Jediným, týmto tvrdeniam odporujúcim v tomto konaní, zostalo tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, ktorý v podaní zo dňa 6.5.2013 uviedol, že „poškodenie motorového vozidla bolo v minulosti avizované žalobkyni žalovaným, a to už pri uzatvorení kúpnej zmluvy“. Čo sa ďalej v konaní nepotvrdilo.

Na základe tejto skutočnosti súd uzavrel, že žalovaný v rozpore so žiadosťou žalobkyne kúpiť nehavarované motorové, predal žalobkyni dňa 21.10.2009 aj napriek tomu, že o tom mohol vedieť už dňa 6.10.2009, havarované vozidlo s vážnymi vadami, ktoré ho robia nepoužiteľným na cestnej premávke

a ktoré boli popísané v znaleckom posudku, v odbornom posudku o originalite vozidla a v správe z autorizovaného autoservisu. Žalovaný tak v čase predaja vozidla dňa 21.10.2009 uviedol žalobkyňu do omylu v tom, že vozidlo je nehavarované a bez vád. Nie je pritom podstatné, či sám o tom vedel, alebo bol takisto predchádzajúcim predávajúcim len uvedený do omylu.

Žalobkyni tak vzhľadom na skutočnosť, že po kúpe motorového vozidla od žalovaného vyšli najavo viaceré závažné vady, na ktoré ju žalovaný, ako predávajúci neupozornil, a vzhľadom na to, že sa jedná o vady, ktoré robia vozidlo ako vec neupotrebiteľným na účel, na ktorý je určený, vznikol žalobkyni nárok na uplatnenie si nároku z vadného plnenia podľa § 597 ods.1 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 48 ods.1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods.2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom, ktorý sa stáva účinným tým, že dôjde do dispozičnej sféry adresáta. Týmto úkonom realizuje účastník zmluvy svoje právo (nie povinnosť) domôcť sa v dôsledku naplnenia zákonného alebo zmluvného dôvodu zrušenia zmluvy. V zmysle § 48 ods. 1 Obč. zákonníka možno odstúpiť od zmluvy, len ak je to v zákone (v Obč. zákonníku alebo v inom zákone) pre konkrétny prípad stanovené, alebo ak bolo odstúpenie dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy. Pre odstúpenie od zmluvy tam, kde zmluva bola uzavretá písomne, platí, že aj odstúpenie musí byť písomné; inak zákon pre odstúpenie od zmluvy nevyžaduje žiadnu zvláštnu formu, preto odstúpiť od zmluvy možno písomne aj ústne. Obč. zákonník v § 48 ale ani v žiadnom inom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia (či už zákonného alebo dohodnutého). Prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia v písomnom (prípadne aj ústnom) odstúpení od zmluvy neznamená viazanosť týmito dôvodmi. Neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení preto nevylučuje platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 30. júna 2009).

Žalobkyňa v liste zo dňa 9.2.2011 presne špecifikovala vady vozidla, ktoré vyšli dodatočne najavo po kúpe vozidla a ktoré boli na jej podnet zistené znalcom Ing. Regendom a v autoservise MORIS, na ktoré ju žalovaný, ako predávajúci pri kúpe neupozornil pričom ide o vadu, ktorá robí vec neopotrebiteľnou. V odstúpení žalobkyňa si jednoznačne zvolila zodpovednostné právo, právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Samotné odstúpenie odôvodnila vadným plnením zo strany žalovaného. V liste vyzvala žalovaného na vrátenie si vzájomných plnení, t.j. na vrátenie kúpnej ceny 11.000 EUR oproti vráteniu motorového vozidla a to do 7 dní odo dňa ktorý je uvedený v tomto liste (9.2.2011) a tiež o zaplatenie nevyhnutných nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady vo výške 160,63 EUR, nakoľko tento nárok žalovaný neuznal ani napriek predžalobnej komunikácii. Tieto náklady žalobkyne boli účelne vynaložené na uplatnenie nároku, nakoľko súd znalecký posudok, ktorého závery nerozporoval ani žalovaný, vzal za určujúci dôkaz pre rozhodnutie vo veci samej. Preto bolo dôvodné aj tomuto nároku žalobkyne vyhovieť v celom rozsahu.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že ide o platné odstúpenie od platnej kúpnej zmluvy zo dňa 21.10.2009, nakoľko toto spĺňa formálne a materiálne náležitosti právneho úkonu (v zmysle §48, v spojení s §597 ods.1 Občianskeho zákonníka) nadobudlo účinnosť dňom doručenia žalovanému, t.j. dňom 14.2.2011 (žalobkyňa odosielala zásielku dňa 9.2.2011, plus 3 dní na poštovú prepravu, t.j. v 1. pracovný deň 14.2.2011), resp. najneskôr v deň, kedy bola žaloba, spolu s odstúpením doručená žalovanému prostredníctvom súdu dňom 8.9.2011.

Podľa 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Právnym následkom platného odstúpenia od zmluvy je zrušenie kúpnej zmluvy od začiatku („ex tunc“) ak nebol účastníkmi alebo právnym predpisom stanovený iný časový okamih, od ktorého sa zmluva ruší. V tomto ustanovení sú upravené dôsledky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia v prípadoch, kde jeho vznik má pôvod v občianskoprávnej zmluve, a to buď neplatnej alebo zrušenej. Jeho účelom je obnovenie predchádzajúceho stavu. Ak je základom občianskoprávneho vzťahu dvojstranne zaväzujúci záväzok /najmä kúpna zmluva/ účastníkom zmluvy vzniká povinnosť vrátiť si vzájomné plnenia. Žiaden z účastníkov sa totiž nemôže domáhať vrátenia poskytnutého plnenia bez toho, aby sám vrátil plnenie, ktoré prijal.

Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa písomným podaním zo dňa 9.2.2011 odstúpila od kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným dňa 21.10.2009 a to v zmysle § 597 ods. 2 OZ, nakoľko žalovaný jej neoznámil, že vozidlo bolo havarované zatopením, že má vážne závady, resp. ju ubezpečil, že vozidlo nemá žiadne vady, ktoré tvrdenie sa ukázalo nepravdivým.

Podľa § 598 Občianskeho zákonníka kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.

Žalobkyňa si súčasne uplatnila aj nárok na zaplatenie nákladov, ktoré vznikli zaplatením zaplatením ceny za znalecký posudok vypracovaný ako dôkaz pre toto konanie na jej podnet vo výške 160,63 EUR, čo bolo preukázané faktúrou Č.. XXXXXX na sumu 123,67 EUR a faktúra Č.. XXXXXX na sumu 36,96 EUR.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne na vrátenie kúpnej ceny vo výške 11.000 EUR titulom vrátenia bezdôvodného obohatenia po účinnom odstúpení od kúpnej zmluvy, ako aj nárok žalobkyne na zaplatenie nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady voči žalovanému vo výške 160,63 EUR sú dôvodné, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Podľa §517 ods.1., prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa §517 ods.2 cit. Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa §3 ods.1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.586/2008 Z.z. (z 26. novembra 2008), ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa §563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

V prípade bezdôvodného obohatenia je dlžník povinný splniť dlh prvý deň potom, ako ho o to veriteľ požiada (pozri NS ČR zo dňa 15. 12. 2005, sp.zn. 2005).

Nakoľko sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením žalovanej sumy, vznikol žalobkyni aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške a od času ako ho požadovala v žalobe, t.j odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie uvedenej vo výzve žalobkyne zo dňa 25.3.2011, t.j. od 19.4.2011, ku ktorému bola v zmysle §3 ods.1 nar. vl. SR č.586/2008 Z.z. stanovená

výška úrokov z omeškania 9% ročne (t.j. 8 percentuálnych bodov, plus 1% ako základná úroková sadzba ECB).

Podľa §137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa §151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa §151 ods.5, prvá veta O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa §142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobkyňa si náhradu trov konania vyčíslila prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 21.4.2014 sumou 3.340,81 EUR, t.j. za právne zastúpenie 2.671,31 EUR a za súdny poplatok 669,50 EUR.

Trovy právneho zastúpenia súd priznal žalobkyni podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom a účinno znení (ďalej v texte len vyhlášky).

Podľa § 20c vyhlášky (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2013) za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena podľa predpisov účinných do 30. júna 2013.

Podľa §9 ods.1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa §10 ods.1 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je

do 165,97 eura 16,60 eura,

nad 165,97 eura do 663,88 eura 16,60 eura+ 1,66 eura za každých aj začatých 33,19 eura prevyšujúcich sumu 165,97 eura,

nad 663,88 eura do 6.638,78 eura 41,49 eura+ 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura,

nad 6.638,78 eura do 33.193,92 eura 220,74 eura+16,60 eura za každých aj začatých 1.659,70 eura prevyšujúcich sumu 6.638,78 eura,

nad 33.193,92 eura 486,29 eura+6,64 eura za každých aj začatých 3.319,39 eura prevyšujúcich sumu 33.193,92 eura.

Podľa §10 ods.2 vyhlášky (v znení účinnom do 30.6.2013) ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Podľa §10 ods.2 vyhlášky (v znení účinnom od 1.7.2013) ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

Podľa §16 ods.3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Podľa §18 ods.3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

Podľa §18 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2009 ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa tarifná odmena určená podľa § 9 až 14f o daň z pridanej hodnoty.

Podľa §18 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.6.2009 ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

Podľa §85j ods.1 zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011) v období od 1.januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3%, je základná sadzba dane na tovary a služby 20% zo základu dane.

Pri hodnote peňažnej pohľadávky 11.160 EUR (§10 ods.2 vyhl.) predstavuje hodnota jedného úkonu právnej služby sumu 270,54 EUR, na základe čoho v súlade s §142 ods.1 O.s.p. vznikol nárok na náhradu trov konania za nasledujúce úkony právnej služby :

- prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba dňa 13.7.2011,

- účasť na pojednávaní dňa 25.1.2012,

- účasť na pojednávaní dňa 3.4.2012,

- písomné podanie na súd - vyjadrenie vo veci zo dňa 10.9.2012,

- účasť na pojednávaní dňa 11.1.2013,

- písomné podanie na súd - vyjadrenie vo veci zo dňa 17.9.2013,

- účasť na pojednávaní dňa 19.9.2013,

- účasť na pojednávaní dňa 17.1.2014,

spolu : 2.164,32 EUR (8 x 270,54), plus režijný paušál podľa za rok 2011/7,41 EUR, za rok 2012/22,89 EUR (3 x 7,63), za rok (3 x 7,81), za rok 2014/8,04 EUR spolu 2.226,09 EUR, plus DPH

20% t.j.445,21 EUR (Osvedčenie PZ žalobcu o registrácii pre DPH č.SK1020653040) celkovo 2.671,31 EUR s DPH.

Podľa §149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Nakoľko žalobkyňu, ktorá bola v konaní úspešná a ktorej bola priznaná náhrada trov konania zastupoval advokát, je žalovaný povinný zaplatiť priznanú sumu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu a talk, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa §151 ods.8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Vzhľadom na procesný neúspech žalovaného, zaviazal ho súd aj k náhrade trov konania žalobkyni vo výške zaplateného súdneho poplatku 669,50 EUR a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Košiciach dňa 17. január 2014

Za správnosť vyhotovenia:

Mária Ušalová JUDr. Jarmila Centková

sudkyňa