Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/135/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci navrhovateľa: Q. F. E., A. K. XXXX/XX, XXX XX C., proti odporkyni: B. E., H. cesta XX, XXX XX R., o určenie výživného na manžela, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania dourčeným súdu dňa 30.05.2013 domáhal určenia výživného od svojej manželky z dôvodu, že už štyri roky spolu nežijú, pričom ich manželstvo fungovalo iba pol roka, počas ktorého všetky výdavky platil zo svojho invalidného dôchodku. Nakoľko jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok, po zaplatení ubytovania a liekov mu už takmer nič nezostáva, preto požiadal o výživné od svojej manželky.

Odporkyňa žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázala na to, že už od začiatku bolo ich manželstvo problematické, nemali dostatok finančných prostriedkov, nemali kde bývať, ani z čoho žiť. V tomto období si jej prvý manžel vysúdil ich spoločného syna, z čoho sa psychicky zrútila, mala vážne psychické problémy a nemohla preto pracovať. Uviedla, že v tomto období sa navrhovateľ stával čoraz agresívnejší, a preto bola nútená utiecť. Následne bola dva roky nezamestnaná, žila u priateľky a nakoľko nemala nárok na sociálne dávky, celý čas bola bez finančných prostriedkov. Poukázal tiež na to, že jej psychický stav bol veľmi zlý, v dôsledku čoho bola hospitalizovaná v psychiatrickej liečebni v K.. Rok po hospitalizácii chodila na aktivačné práce a neskôr dokonca pracovala ako opatrovateľka v W.. Žila v podnájme v A., kde platila 120,- eur za bývanie, 30,- eur na výživné pre syna, výdavky na jedlo, lieky a cestovné. Po dvoch rokoch sa jej psychické problémy opäť zhoršili a opäť bola hospitalizovaná na psychiatrickej klinike. V tomto období žila z podpory v nezamestnanosti 160,- eur mesačne, pričom zo zdravotných dôvodov musela dať v práci výpoveď. Momentálne je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, od februára 2013 má nárok na podporu v nezamestnanosti 140,- eur po dobu 6 mesiacov, ktorá jej však v auguste skončí a bude bez akéhokoľvek príjmu, pričom má vyživovaciu povinnosť na syna z prvého manželstva vo výške 30,- eur. Uviedla tiež, že momentálne je opäť hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v S. a nakoľko nemá žiadne prostriedky ani pre seba, nemôže vyživovať ešte aj svojho manžela.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovných skutkových zistení:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa 21.02.2009 v Z. (sobášny list na č.l. 3 spisu)

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 10.05.2006 súd zistil, že navrhovateľovi bol od 19.04.2006 priznaný invalidný dôchodok v sume X XXX,- Sk mesačne.

Z potvrdenia o invalidnom dôchodku zo dňa 30.04.2013 súd zistil, že invalidný dôchodok navrhovateľa predstavoval sumu XXX,XX eura mesačne, z ktorého sa vykonávali exekučné zrážky v sume 33,10 eura.

Z potvrdenia o invalidnom dôchodku zo dňa 03.01.2014 súd zistil, že invalidný dôchodok navrhovateľa v súčasnosti predstavuje sumu XXX,XX eura mesačne.

Z potvrdenia z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 07.05.2013 (č.l. 18 spisu) súd zistil, že odporkyňa bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.07.1996 do 31.10.1996, od 01.01.1999 do 29.07.2001, od 14.02.2004 do 04.06.2006, od 25.11.2006 do 05.06.2007, od 13.12.2007 do 30.09.2010 a od 09.02.2013 evidencia trvá.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 15.03.2013 (z č.l. 19-20 spisu) súd zistil, že odporkyni bol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 9,6599 eura od 09.02.2013 na obdobie 6 mesiacov.

Z poštového poukazu zo dňa 22.05.2013 (z č.l. 21 spisu) súd zistil, že odporkyňa poslala svojmu synovi výživné v sume 30,- eur.

Z potvrdenia o prehľade období pracovnej neschopnosti odporkyne zo dňa 21.02.2013 (č.l. 22 spisu) súd zistil, že odporkyňa bola pracovne neschopná od 13.02.2012 do 24.06.2012 a od 11.09.2012 do 08.02.2013.

Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 14.06.2013 súd zistil, že odporkyňa bola hospitalizovaná v psychiatrickej nemocnici v S. od 14.06.2013 do 11.10.2013. Následne boli vykonané kontroly u lekárky dňa 15.11.2013, 28.11.2013, 03.12.2013, 20.12.2013 a plánovaná kontrola je aj 27.01.2014.

Výsluchom navrhovateľa súd zistil, že s odporkyňou sa spoznal v psychiatrickej liečebni v S., kde sa vzájomne zblížili a dohodli sa, že uzavrú manželstvo. Po uzavretí manželstva nemali kde bývať, odporkyňa nemala žiaden príjem, len zo sociálnych dávok, pričom všetky výdavky musel platiť zo svojho invalidného dôchodku. Z dôvodu zlej finančnej situácie sa začali ich vzťahy zhoršovať, začali sa hádať a došlo aj fyzickému stretu. Poukázal tiež na to, že počas manželstva ho odporkyňa podviedla a pod vplyvom všetkých týchto udalostí sa psychicky zrútil, jeho zdravotný stav sa zhoršil, pričom keď odporkyňu oslovil s tým, že sa chce rozviesť, odporkyňa nebola ochotná prispieť ani na súdny poplatok s odôvodnením, že nemá z čoho. Uviedol tiež, že počas manželstva si zobral pôžičku, aby sa mohli zabývať a začať žiť, ale s touto pôžičkou mu odporkyňa nijako nepomohla. Poukázal tiež na to, že odporkyni pomáhal aj s platením výživného na jej syna, keďže odporkyni to nie vždy vychádzalo. Uviedol, že iné príjmy okrem invalidného dôchodku nemá, nevlastní ani žiadny majetok, jeho výdavky sú 186,- eur na ubytovňu a 50-60,- eur na lieky, takže na ostané veci mu už nič neostáva. Poukázal na to, že mu pomáha jeho priateľka, s ktorou momentálne žije na ubytovni.

Výsluchom odporkyne súd zistil, že navrhovateľ ju fyzicky aj psychicky týral, zamykal ju, pričom raz musela dokonca utiecť z domu, kedy sa jej ujala jedna pani, nakoľko bola úplne bez financií. Poukázala na to, že jej aktuálny príjem je nula eur, výživné na syna jej platia rodičia, pričom v súčasnosti sa stará o jednu staršiu pani a za to jej ona poskytuje ubytovanie a stravu. Takto funguje už rok, pričom nevlastní žiaden majetok, jej výdavky sú hlavne na lieky, čo je asi 40,- eur mesačne a na ostatné výdavky, ako je ošatenie, jej prispievajú rodičia.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "ZR") manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 ZR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Kritériá pre určenie výživného uvedené v § 75 ods. 1 ZR predstavujú všeobecnú úpravu pre všetky druhy vyživovacej povinnosti, vrátane vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov. Treba ich posudzovať v súvislosti so špeciálnymi kritériami platnými pre jednotlivé druhy vyživovacej povinnosti, t.j. v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov so v zásade rovnakou životnou úrovňou oboch manželov. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby oprávneného tieto sú ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného.

Súd nespochybňuje odôvodnené potreby navrhovateľa, ktorého celková finančná a sociálna situácia nie je priaznivá, avšak ako je uvedené vyššie, tieto sú ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, v tomto prípade odporkyne. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že momentálna finančná, ale aj celková sociálna a majetková situácia odporkyne jej neumožňuje platiť navrhovateľovi žiadne (ani len minimálne) výživné. Dokonca možno konštatovať, že jej momentálna finančná, sociálna a majetková situácia je ešte menej priaznivá ako u navrhovateľa. Súd pritom prihliadol nie len na súčasné pomery odporkyne, ale aj na obdobie predchádzajúce podaniu návrhu, avšak dospel k rovnakému záveru, že nie je v schopnostiach, možnostiach a ani majetkových pomeroch odporkyne, aby navrhovateľovi platila výživné. V tejto súvislosti treba poukázať predovšetkým na zdravotný stav odporkyne, ktorá bola hospitalizovaná v psychiatrickej nemocnici v S. od 14.06.2013 do 11.10.2013, pričom aj v súčasnej dobe sa podrobuje pravidelným odborným kontrolám u doktora. Navyše odporkyňa bola pracovne neschopná aj v predchádzajúcom období, a to od 13.02.2012 do 24.06.2012 a od 11.09.2012 do 08.02.2013. Je teda zrejmé, že odporkyňa nemohla v tejto dobe pracovať a zlepšiť si tak svoju finančnú ako aj celkovú životnú úroveň. Treba tiež poukázať na to, že odporkyňa má vyživovaciu povinnosť k vlastnému dieťaťu z prvého manželstva, pričom po skončení vyplácania dávky v nezamestnanosti v auguste 2013 je bez akéhokoľvek príjmu. Za takýchto okolností by uloženie povinnosti odporkyni platiť výživné navrhovateľovi bolo nemysliteľné a podľa názoru súdu aj v rozpore s dobrými mravmi. Keďže súd nevidel priestor na určenie ani len minimálneho výživného, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej ako úspešnej účastníčke konania nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si žiadnu náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.