Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31P-138-2013.pdf
PDF · 95.16 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/138/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janou Diškanovou, v právnej veci navrhovateľky K.. Y. K., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. F., M. XXXX/XX, adresa pre doručovanie: Č. XX, F. F., zastúpenej R.. Y.. K. Š., advokátkou, Advokátska kancelária, Q. XX, F. F., proti odporcovi Y.. Y.. R. K., nar. XX. XX. XXXX trvale bytom F. F., Č. XX, za účasti maloletého R. K., nar. XX. XX. XXXX bytom F. F., M. XXXX/XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky K.. Y. K., rod. A., nar. XX. XX. XXXX U. F. F. a odporcu Y.. Y.. R. K.Č., nar. XX. XX. XXXX v F. F., uzavreté dňa XX. XX. XXXX U. F. F. a zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu F. F., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX, r o z v á d z a .
Maloletý R. K., nar. XX. XX. XXXX U. F. F. sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je o p r á v n e n á maloletého opatrovať, zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Odporca je p o v i n n ý prispievať na jeho výživu mesačne sumou 120 € počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky mal. dieťaťa.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov tohto konania.
V prevyšujúcej časti súd návrh na úpravu styku z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 02. 05. 2013 domáhala toho, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa XX. XX. XXXX ako svoje prvé manželstvo. Z ich manželstva sa narodil maloletý R., dňa XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici. Navrhovateľka uviedla, že manželstvo uzatvárala takmer po ročnej známosti, na základe citovej náklonnosti k odporcovi. Navrhovateľka svoje manželstvo spočiatku považovala za manželstvo harmonické, usporiadané a šťastné. Poukázala na tú skutočnosť, že potom, ako po skončení materskej dovolenky nastúpila opätovne do práce, začali sa v ich manželstve prejavovať problémy, ktoré pripisovala najmä žiarlivosti odporcu, keďže pracovala prevažne v mužskom kolektíve. Prestávali si spolu s odporcom rozumieť, hádali sa a tak v decembri XXXX navrhla odporcovi, aby skúsili návštevu psychologickej poradne, pretože sa v manželstve necítila spokojná a bola nešťastná. Tomuto jej návrhu odporca sa vysmial a tak problémy pretrvávali naďalej a boli rôzneho charakteru. Podľa jej názoru, odporca ju začal T. a v L. Navrhovateľka ďalej uvádzala, že odporca začal chodiť za ňou, začal
zisťovať, kde bola, ako dlho bola. Prestali si preto navzájom rozumieť a dôverovať. Ona z toho bola najmä nervózna a keď prišla domov z práce, bola buď ticho, alebo vybuchla. Napokon sa rozhodla pre rozvod manželstva. Svoje súčasné spolužitie s odporcom popisovala, ako spolužitie zlé, keď aj maloleté dieťa vidí a cíti napätie medzi nimi. Podľa jej názoru správanie odporcu voči jej osobe pôsobí na ňu stresujúco. Ďalej uviedla, že sa spolu intímne nestýkajú asi X rok. Sama známosť s iným mužom nemala a ani nemá. Potvrdila, že pri vzájomných hádkach si navzájom povykrikovali rôzne veci, ona si to začala zapisovať, aby si to pamätala, ale odporca jej zápisník našiel v kabelke a znehodnotil ho. Tiež uviedla, že odporca voči nej podal návrh na tunajší súd, pretože si vzala bezúčelový úver. Uviedla, že mal. Ján má dobrý citový vzťah k obidvom rodičom a uznáva, že ona a aj odporca ľúbia mal. dieťa. Preto odporcovi navrhla viacero možností, ako situáciu riešiť, ale podľa jej názoru, odporca na to nie je pripravený. Navrhla preto maloleté dieťa zveriť do svojej starostlivosti a odporcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu mal. dieťaťa a navrhla široko upraviť styk odporcu s mal. dieťaťom.
Odporca vo svojich výpovediach ústnych a aj písomných uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. Podľa jeho názoru neexistujú žiadne relevantné dôvody na rozvod manželstva. Potvrdil, že manželstvo s navrhovateľkou uzavrel XX. XX. XXXX, kedy si navzájom sľúbili vernosť a to, že si budú navzájom pomáhať a budú spolu žiť celý život. On preto nemôže ani uveriť tomu, že prvý vážnejší konflikt v manželstve by mal manželstvo rozbiť a že by sa malo manželstvo rozviesť. Potvrdil, že chodili aj do poradne. On osobne uzatváral manželstvo z lásky a považoval ho za dobré až do I. XXXX. Počas manželstva sa im narodil dlho očakávaný a vytúžený syn a to po zdravotných komplikáciách navrhovateľky. Tiež uviedol, že po 2 rokoch materskej dovolenky navrhovateľka nastúpila do zamestnania a v H. XXXX z ničoho-nič spomenula manželskú poradňu. On v tom čase nepociťoval žiaden problém vo vzájomných vzťahoch a preto tejto žiadosti nevenoval možno takú pozornosť, ako si to vyžadovalo. Potvrdil, že aj menil pracovné miesto, avšak vždy to robil po porade s navrhovateľkou. Poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľku po odbornej stránke v kariére podporoval, táto absolvovala náročné psychotesty, kedy ju sprevádzal na tieto pohovory. Sám si je vedomý náročnosti zamestnania, ktoré obaja majú a preto nerobil problémy navrhovateľke ani pri služobných cestách, snažil sa jej vo všetkom vychádzať v ústrety a výdatne mu vypomáhali aj jeho rodičia. Postupom času zistil, že navrhovateľka sa dostala do výraznej finančnej tiesne a preto on od E. XXXX prestal splácať pôžičku, ktorú si na seba navrhovateľka vzala, aby pochopila do akej finančnej tiesne dostala rodinu. Postupom času začal zisťovať rôzne veci a drobnosti a skrsla v ňom nedôvera voči navrhovateľke a podozrenie, že existuje možno aj niekto iný. Potvrdil, že v R. mu navrhovateľka oznámila, že ho už neľúbi, že nemôže s ním žiť intímnym spôsobom života. On sám na ňu nenaliehal a rozhodol sa, že jej poskytne dostatok času. Potvrdil, že možno nereagoval na niektoré veci dostatočne pružne a že možno niektorým veciam nevenoval dostatočnú pozornosť, ale bol presvedčený o tom, že situácia v domácnosti sa môže ukľudniť. Poukazoval na zlé finančné hospodárenie navrhovateľky, ktorá si bez jeho vedomia a súhlasu vzala niekoľko úverov, čím rodinu zadĺžila. Na poslednom pojednávaní uviedol, že k navrhovateľke svojim spôsobom prechováva lásku, váži si ju a namietal tvrdenia navrhovateľky. Tvrdil, že navrhovateľka mu nikdy nenavrhla striedavú starostlivosť o mal. dieťa. Podľa jeho názoru, navrhovateľka celú situáciu vníma iba tak, že iba on je zlý, že na ňu zbiera kompromitujúce materiály alebo niečo podobné. Bol presvedčený o tom, že navrhovateľka chce, aby si ju kupoval drahými darčekmi. Tak isto si je navrhovateľka dobre vedomá toho, že v prípade rozvodu by mal sťažený prístup k bytu, keďže majú ešte pôžičku a v podstate ho takýmto spôsobom vydiera cez syna. Bol presvedčený, že návrh navrhovateľky je bezdôvodný, že rodina si plní svoju funkciu a domáhal sa preto zamietnutia návrhu na rozvod.
Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi poukázal na tú skutočnosť, že obaja účastníci absolvovali poradenský proces, ktorý však nepriniesol želaný výsledok a k obnoveniu manželského spolužitia nedošlo. V prípade, že by sa rodičia nedohodli na úprave rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, doporučil vo veci nariadiť znalecké dokazovanie. Uviedol, že s mal. dieťaťom sa nerozprával, lebo dieťa bolo vo veku 5 rokov a je presvedčený, že mal. dieťa ľúbi oboch rodičov a nie je na rozhodnutí 5 ročného dieťaťa, aby rozhodovalo o svojej ďalšej výchove.
Podľa ustanovenia § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a v povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici, ako svoje manželstvo prvé. Manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu F. F., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX. Z manželstva účastníkov konania sa dňa XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici narodil maloletý R. K.. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo v Banskej Bystrici.
Ako to vyplýva zo zhodného prejavu oboch účastníkov konania, účastníci uzatvárali manželstvo, ako svoje manželstvo prvé, na základe svojej hlbokej citovej náklonnosti, pričom prvé roky svojho manželstva obaja popisujú, ako roky šťastné a svoje manželstvo, ako harmonické a plniace si svoj spoločenský účel. Vážnejšie rozpory medzi účastníkmi začali nastávať potom, ako navrhovateľka po skončení materskej dovolenky nastúpila do zamestnania. Obaja účastníci majú náročné povolanie a bolo pre nich preto ťažké skĺbiť starostlivosť o domácnosť a mal. dieťa a rodinný život so svojim zamestnaním. Takýmto spôsobom začalo dochádzať medzi účastníkmi konania k napätiam, rôznym nedorozumeniam, ktoré sa postupom času stupňovali. Ani jeden z účastníkov konania nedokázal dostatočne dobrým spôsobom zvládať svoje emócie, hádky medzi nimi sa stupňujú, ako to vidno aj z priebehu súdneho konania. Pod vplyvom nedorozumení sa podozrievajú a pri hádkach si vykričali veci, ktorými si veľmi navzájom T. Účastníci sa podozrievajú z útokov jedného voči druhému, panuje medzi nimi E.. Svedkom takýchto situácií je aj maloleté dieťa, ku ktorému obaja účastníci majú síce vybudovaný citový vzťah, ale ktoré nie sú schopní uchrániť od vzájomných nedorozumení. Takéto konanie jeden druhého navzájom, každý z nich považuje za útok na svoju osobnú integritu za, ako sa sama navrhovateľka vyjadrila, za „. T. W.. Za danej situácie vo vzťahu medzi účastníkmi konania už nemožno hovoriť o láske, ktorá by mala byť obetavá, dávajúca, úprimná, napĺňajúca obe strany, ale skôr „I. F., V. A. V.. Za danej situácie tak súd konštatuje, že účastníci konania navzájom nerešpektujú svoju dôstojnosť, navzájom si nepomáhajú a najmä navzájom nevytvárajú zdravé rodinné prostredie pre výchovu mal. dieťaťa.
Na základe hore uvedeného súd, návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo rodičov mal. dieťaťa rozviedol, najmä s prihliadnutím na záujem mal. dieťaťa, ktoré je neustále vystavované stresovým situáciám. Takéto spolužitie rodičov mal. dieťaťa na oboch rodičov psychicky veľmi zle vplýva, obe strany majú problém so zvládaním svojich emócií, čo sa nevyhnutne musí preukazovať na spôsobe rodinného života a takéto prostredie nie je vhodné pre výchovu mal. dieťaťa a ani nie je v najlepšom záujme mal. dieťaťa.
Pri rozhodovaní o výchove a výžive mal. dieťaťa súd prizeral na tú skutočnosť, že obaja účastníci konania majú vybudovaný citový vzťah k mal. dieťaťu, ako to vyplýva aj z prejavov všetkých účastníkov konania. Dieťa má tiež vypestovaný citový vzťah k obom rodičom. Súd prizeral pri rozhodovaní najmä na útly vek mal. dieťaťa a preto maloletého zveril do ďalšej starostlivosti matky. Pri určovaní výšky výživného súd bral do úvahy osobné, majetkové, zárobkové pomery oboch rodičov mal. dieťaťa.
Súčasný priemerný mesačný čistý príjem matky je vo výške 1046,15 € a otca vo výške 855,63 € mesačne, pričom ani jeden z nich nemá inú vyživovaciu povinnosť. Matka dieťaťa je vlastníčkou bytu, v ktorom rodičia dieťaťa v súčasnej dobe žijú.
Súd preto uložil otcovi dieťaťa povinnosť prispievať na výživu mal. Jána mesačne sumou 120 €, ktorá suma je vzhľadom na osobné, majetkové, zárobkové pomery, ale aj vek maloletého dieťaťa a jeho potreby primeraná a spolu s rodinnými prídavkami a určitou finančnou čiastkou aj zo strany matky dieťaťa, zabezpečuje dostatok finančných prostriedkov na úhradu potrieb mal. dieťaťa.
Navrhovateľka sa v písomne podanom návrhu domáhala zároveň aj úpravy styku otca s mal. dieťaťom. V tejto časti súd návrh zamietol, keď odporca sa k tejto časti vôbec žiadnym spôsobom nevyjadroval, ale na druhej strane súd bral do úvahy tú skutočnosť, že rodičia dieťaťa žijú naďalej v jednom byte, takže otec má možnosť osobného kontaktu s mal. dieťaťom a nie je preto za súčasného stavu s poukazom na ustanovenie § 154 ods. 1 OSP potrebné upravovať styk otca s mal. dieťaťom.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 144 OSP tak, že právo na ich náhradu nepriznal žiadnemu z nich.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho
písomného doručenia na Krajský súd Banská Bystrica, prostredníctvom
tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu
odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu
nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak
súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky,
že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako
druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov - Exekučný poriadok; ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.