Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_4C-110-2013.pdf
PDF · 116.13 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/110/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa U.. P. V., V. O. Z. XX, XXX XX M., zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Jánom Spišákom, advokátom, so sídlom : Idanská 17, 040 11 Košice, PO BOX-67 proti odporcovi E. B., R..F.., ". G. F. F. V. XX, XXX XX Ž., C.: XX XXX XX6, zastúpenému: Advokátska kancelária, JUDr. M. Mareková, s.r.o., zastúpená JUDr. Máriou Marekovou, konateľom, IČO: 47241098, so sídlom Trenčín 6, Záblatská 28, o zaplatenie 4.000,- € s prísl., takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.000,- € od 10.11.2000 do zaplatenia a nahradiť mu na účet právneho zástupcu navrhovateľa trovy konania vo výške 240,- € titulom zaplateného súdneho poplatku a vo výške 639,37 € titulom trov právneho zastúpenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu telefaxom dňa 11.12.2012, doplneným podaním doručeným poštou dňa 14.12.2012, domáhal, aby odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.000,- € od 10.11.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ dňa 29.2.2012 uhradil na účet odporcu č. XXXXXXXXXX/XXXX, X.: XXXXXX sumu 4.000,- €, požadovanú na ňom ako zálohu na kúpu bytu v Košiciach zástupcom spoločnosti U. E. B., R..F.., pobočka Košice 2. Navrhovateľ uhradil uvedenú sumu konajúc omylom v domnienke, že ju hradí na účet spoločnosti U. E. B., a.s., pobočka Košice 2. Navrhovateľ uhradil túto sumu odporcovi cez internet banking dvakrát, a to v dôsledku omylu pri vyplňovaní elektronického príkazu, teda celkom mu uhradil sumu 8.000,- €. Byt v Košiciach, ktorý mal byť predmetom kúpy, sa však ukázal byť vo veľmi nevyhovujúcom stavebnom stave, vrátane zlého stavebného stavu celého bytového domu, na opravu ktorých je nutné vynaložiť také prostriedky, že požadovaná kúpna cena na navrhovateľovi bola značne neprimeraná, načo navrhovateľ zástupcovi spoločnosti U. E. B., R..s. oznámil, že byt za týchto okolností nekúpi. Na výzvu právneho zástupcu odporcu zo dňa 22.3.2012 adresovanú a doručenú spoločnosti U. E. B., R..F.. odporca, ktorý je podľa zápisov v Obchodnom registri SR s touto spoločnosťou personálne prepojený, vrátil dňa 28.3.2012 navrhovateľovi na jeho účet len sumu 4.000,- €, a tak na úkor navrhovateľa prijatím a nevrátením jeho plnenia v zostávajúcej sume 4.000,- € získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, ktorý mu odporca napriek výzve jeho právneho zástupcu zo dňa 5.11.2012 nevydal. Preto sa navrhovateľ domáha voči odporcovi úhrady sumy 4.000,- € s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia, pričom navrhovateľ s odporcom, ani so spoločnosťou U. E. B., R..F.. neuzavrel žiadnu zmluvu. Od odporcu sa domáha i náhrady trov konania.
Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil výpis z účtu s názvom: U.. P. V., Č.. Ú. : XXXXXXXXX/ XXXX, za obdobie od 1.2.2012 od 29.2.2012, z ktorého súd zistil, že na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX - E. B., R..F.., bola prevedená platba 4.000,- €, a to dvakrát za sebou v ten istý deň 29.2.2012.
Z výzvy právneho zástupcu navrhovateľa adresovanej spoločnosti U. E. B., R..F.., T. XX, XXX XX V. zo dňa 22.3.2012 súd zistil, že navrhovateľ vyzval adresáta na vrátenie sumy 8.000,- €, keďže sumu 4.000,- € požadovanú od navrhovateľa zo strany spoločnosti U. E. B., R..F.. ako zálohu na kúpu bytu v Košiciach uhradil navrhovateľ omylom duplicitne toho istého dňa, čím tak uhradil navrhovateľ adresátovi sumu 8.000,- €. Keďže sa byt ukázal byť v dezolátnom stave vrátane stavu celého bytového domu, požadovanú kúpnu cenu považuje navrhovateľ za značne neprimeranú, čo navrhovateľ od adresáta nevedel a následne mu preto oznámil, že byt nekúpi.
Z výzvy právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 5.11.2012 adresovanej spoločnosti E. B., R..F.., V. XX, XXX XX Ž. súd zistil, že odporca bol vyzvaný na vrátenie sumy 4.000,- €, ktorú navrhovateľ uhradil na účet odporcu ako zálohu na kúpu bytu v Košiciach, požadovanú od neho zástupcom spoločnosti U. E. B., ktorú sumu navrhovateľ uhradil omylom cez internet banking dvakrát. Keďže odporca vrátil navrhovateľovi na jeho účet len sumu 4.000,- €, žiada navrhovateľ odporcu o vrátenie aj ďalšej sumy 4.000,- €.
Súd návrhu na začatie konania vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu dňa 7.3.2013. Odporca podal proti platobnému rozkazu dňa 3.4.2013 odpor, čím sa platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil. Odporca odpor proti platobnému rozkazu odôvodnil tým, že navrhovateľ vykonal ohliadku nehnuteľnosti a následne uzatvoril dňa 28.2.2012 s odporcom zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti a poskytnutí súčinnosti pri kúpe nehnuteľnosti ako sprostredkovateľskú zmluvu. Predmetom zmluvy bola kúpa nehnuteľnosti, a to bytu na ul. M. XX X. M. spolu s nebytovým priestorom za kúpnu cenu 141.000,- €. Predmet ponuky bol dohodnutý individuálne podľa požiadaviek klienta tak, že bol pozvaný do realitnej kancelárie, kde bol spísaný záznam o jeho požiadavkách na kúpu nehnuteľností, a to zníženie ceny zo strany vlastníka o 25.000,- € z dôvodu, že nehnuteľnosť vyžaduje rekonštrukciu. S vlastníkom bola dohodnutá zľava na 133.000,- €. V tom čase zložil navrhovateľ zálohu na kúpnu cenu vo výške 4.000,- € a následne omylom zaslal znova 4.000,- € na účet realitnej kancelárie, ako prejav vôle nehnuteľnosť kúpiť. Odporca na základe tejto zmluvy vykonal úkony smerujúce k splneniu zmluvy. Kupujúci navrhovateľ oznámil, že uvedenú nehnuteľnosť bude kupovať z vlastných finančných úspor. Písomnú zmluvu odmietol podpísať, vraj by asi kvôli financovaniu nehnuteľnosti túto nadobudli jeho rodičia, a to si chcel rozmyslieť. Na základe toho spracoval odporca požiadavku na vytvorenie návrhu kúpnej zmluvy, komunikácia prebiehala mailom i osobne, prebiehali ďalšie rokovania s maklérmi L. P. a vedúcim pobočky P. M.. Komunikácia prebiehala medzi realitnou kanceláriou, predávajúcim, aj s kupujúcim regulérne a bolo uskutočnené spoločné stretnutie na dohodnutie podstatných náležitostí zmluvy v kancelárii RK a v tom čase ešte predávajúci znížil kúpnu cenu na 124.000,- €. V mesiaci marci 2012 navrhovateľ ako kupujúci prestal s maklérom komunikovať a žiadal vrátiť zálohu na kúpnu cenu. Zo strany navrhovateľa nastal pri záujme kúpy nehnuteľnosti právny stav taký, že uvedená prvá časť kúpnej ceny, ktorú zložil v prospech vlastníka nehnuteľnosti na účet realitnej kancelárie, bola započítaná predávajúcemu na sprostredkovateľskú odmenu. Odporca uzatvoril s vlastníkom nehnuteľnosti sprostredkovateľskú zmluvu viazanú na možnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu a momentom sprostredkovania bolo oznámenie predávajúcemu, že odporca sprostredkoval možnosť uzavrieť kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľností, za čo mu v tom čase patrila odmena za sprostredkovanie bez ohľadu na to, či zmluvné strany záväzok splnia, nakoľko toto konanie nemá možnosť odporca nahradiť. Na prevzatie zálohy na kúpnu cenu mal odporca od predávajúceho súhlas. Podľa názoru odporcu je z uvedeného priebehu rokovaní o uzatvorení zmluvy zrejmé, že dôvody uvádzané v žalobe sú účelovo vykonštruované s cieľom dosiahnuť priaznivé rozhodnutie vo veci. Tieto dôvody neobstoja, nakoľko navrhovateľ sa zúčastnil rokovaní s maklérkou (bola jeho pacientka) i v realitnej kancelárii viackrát a vedel, aký je postup odporcu pri sprostredkovaní. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že došlo k obohateniu bez právneho dôvodu. Z rezervačnej zmluvy vyplývali pre navrhovateľa zmluvné povinnosti, na splnení ktorých odporca trval. Uvedený zmluvný vzťah vyvolal svojím konaním a záujmom navrhovateľ, uzatvoril ho dobrovoľne, spočiatku aj vykonával úkony k naplneniu účelu zmluvy. Následne sa podarilo odporcovi dohodnúť kúpnu cenu na sumu 104.000,- €, a toto bolo aj oznámené mailom navrhovateľovi, na čo však nereagoval, na preukázanie ktorého tvrdenia navrhovateľ súdu predkladá
mailovú komunikáciu. Jednalo sa o štandardné zmluvné podmienky rezervovania nehnuteľnosti, ktoré sa týkali hlavného predmetu plnenia, cena bola vzhľadom na okolnosti a lokalitu primeraná, dohodnutá, zmluvné podmienky boli vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne a individuálne dojednané. Predmetom rezervačnej zmluvy bolo rezervovanie a blokovanie ponúkanej nehnuteľnosti za účelom, aby ju tretia strana mala možnosť kúpiť a nadobudnúť do vlastníctva. Sprostredkovanie prebehlo v zmysle zákona, navrhovateľ uhradil zálohu na kúpnu cenu, nebolo ju však možné na túto započítať, nakoľko k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo.
Z e-mailu zo dňa 15. marca 2012 zaslaného P. M., oblastným managerom U. E. B., R..F.. navrhovateľovi súd zistil, že pracovník realitnej kancelárie oznámil navrhovateľovi, že sa pokúsil vyjednať nižšiu cenu s predávajúcimi, podarilo sa mu znížiť cenu o 6.000,- € na 124.000,- €, pričom pokiaľ by navrhovateľa stála rekonštrukcia 25.000,- €, prípadne až 30.000,- €, tak by mal čerstvo zrekonštruovaný byt podľa vlastných predstáv s konečnou cenou 149.000,- až 154.000,-. Preto má zvážiť túto novú ponuku. Pokiaľ aj naďalej trvá na odstúpení od dohody a požaduje vrátenie ním zloženej rezervačnej zálohy, má si o to písomne požiadať.
Z listu L.. U. U. zo dňa 12.3.2012 zaslaného navrhovateľovi súd zistil, že navrhovateľ bol oslovený na základe hlásenia pobočky Košice ohľadne obchodu, kde má navrhovateľ kupovať rezervovaný byt. Odosielateľka potvrdila, že navrhovateľ uzavrel ústnu zmluvu na kúpu bytu, konštatovala, že uvedené nespôsobuje jej neplatnosť, nakoľko zákon písomnú formu nevyžaduje a záväzok kúpiť je jasný. Navrhovateľ bol vyzvaný na vyjadrenie sa k dôvodu, prečo v obchode nechce pokračovať, nakoľko predávajúcim zloženie zálohy oznámili a pripravuje sa návrh kúpnych zmlúv. Z odpovede navrhovateľa zo dňa 14. marca 2012, adresovanej na U. U..sk súd zistil, že navrhovateľ oznámil, že navštívil kanceláriu U. E. O. U. H., kde zdôvodnil svoj postoj, a síce, že cena bytu je nereálne postavená, nakoľko byt je v pôvodnom stave - evidentne do neho nebolo investované, okrem niekoľkých drobností, 80 rokov, je v dezolátnom stave a vyžaduje rozsiahle investície, aj časove náročné, ktoré ho v tejto cenovej kategórii robia nepredajným - neatraktívnym.
Z listu navrhovateľa adresovaného P. M. na adresu P..sk súd zistil, že navrhovateľ oznámil, že sa musí poradiť so svojím právnikom a určite sa ozve v priebehu 7 dní.
Z listu P. M. - P..sk adresovaného navrhovateľovi súd zistil, že cena za byt je už vo výške, ktorú navrhovateľ požadoval. V prípade, že navrhovateľ o byt nemá záujem, v tom prípade príde o rezervačnú zálohu.
Súd vo veci vykonal dňa 17.1.2014 pojednávanie, a to v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý bol na pojednávaní riadne zastúpený svojím právnym zástupcom. Pojednávanie bolo vykonané i v neprítomnosti odporcu, ktorý sa z neúčasti na pojednávanie neospravedlnil. Právna zástupkyňa odporcu sa z neúčasti na pojednávanie ospravedlnila a žiadala o odročenie pojednávania podaním doručeným súdu elektronickou poštou dňa 7.1.2014 z dôvodu pracovnej cesty v zahraničí. Súd právnej zástupkyni odporcu obratom oznámil, že jej žiadosti o odročenie pojednávania nie je možné vyhovieť, nakoľko v prípade pracovnej cesty sa nejedná o dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, pričom predvolanie na pojednávanie bolo odporcovi , ako aj právnej zástupkyni doručené do vlastných rúk už dňa 21.11.2013, teda o termíne pojednávania boli včas a riadne oboznámení.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval na návrhu na začatie konania v celom rozsahu, poukázal na to, že tvrdenia odporcu, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol právny vzťah z rezervačnej zmluvy, sú irelevantné, keďže navrhovateľ s odporcom nikdy neuzavrel rezervačnú zmluvu, teda nejedná sa o žiadny právny úkon urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Navrhovateľ mal za to, že skladá len zálohu na kúpnu cenu, ktorú omylom zložil dvakrát a mal za to, že je vo vzťahu, čo sa týka ohliadky nehnuteľnosti, so spoločnosťou U. E. B., R..F.., P. M. 2 a nie s odporcom. Navrhovateľ s odporcom do žiadneho právneho vzťahu neprišiel a čo sa týka platieb na účet odporcu, tento mu oznámila spoločnosť U. E. B., a.s., pobočka Košice, resp. osoby, ktoré tvrdili, že túto spoločnosť reprezentujú, nikdy mu však netvrdili, že reprezentujú odporcu a navrhovateľ má za to, že nie je v
žiadnom právnom vzťahu s odporcom. Má za to, že medzi odporcom a navrhovateľom ani neprebiehala žiadna komunikácia ohľadne sprostredkovania kúpy nehnuteľností. Navrhovateľ jednoznačne oznámil zamestnancovi, resp. poverencovi spoločnosti U. E. B., R..F.., P. Košice, že nemôže pristúpiť k uzavretiu kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť, ktorá mu bola ukázaná, vzhľadom k jej dezolátnemu stavu a k dezolátnemu stavu celého domu, na čo pri obhliadke vôbec nebol upozornený. U odporcu došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, pretože nedošlo k uzavretiu žiadnej zmluvy, ani sprostredkovateľskej, ani rezervačnej.
Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrhu na začatie konania v celom rozsahu vyhovel.
Súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. V zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako i na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založené na tom, že právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj ak dodatočne odpadol. O obohatení možno hovoriť vtedy, ak dosiahol takýmto plnením majetkovú hodnotu ten, komu bolo plnené, takže v jeho majetku došlo buď ku zvýšeniu aktív alebo ku zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo.
Súd mal v konaní preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom nebola uzatvorená žiadna zmluva, titulom ktorej by bol navrhovateľ povinný plniť sumu 4.000,- €, ktorú poukázal dňa 29.2.2012 na účet odporcu. Odporca tak získal plnenie bez právneho dôvodu, ktoré plnenie je povinný navrhovateľovi vydať. Pokiaľ sa odporca v odpore proti platobnému rozkazu bránil proti tvrdeniam navrhovateľa poukazom na uzatvorenie sprostredkovateľskej a rezervačnej zmluvy, z ktorých mali vyplývať pre navrhovateľa konkrétne zmluvné povinnosti, dokonca podľa tvrdenia odporcu mali byť zmluvné podmienky vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne a boli individuálne dojednané, z vykonaného dokazovania nebola preukázaná opodstatnenosť tejto argumentácie odporcu.
Z elektronickej korešpondencie predloženej právnou zástupkyňou odporcu síce mal súd preukázané a navrhovateľ to i pripustil, že navrhovateľ skutočne komunikoval so zástupcami spoločnosti U. E. B. s cieľom kúpiť nehnuteľnosť - byt v Košiciach, navrhovateľ však poskytol tejto spoločnosti plnenie vo výške 4.000,- € titulom zálohy na kúpnu cenu, čo vyplýva i z tvrdenia odporcu v odpore proti platobnému rozkazu. Pretože k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo, realitná kancelária bola povinná preddavok kúpnej ceny vrátiť navrhovateľovi. Pokiaľ odporca v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že táto prvá časť kúpnej ceny, ktorú zložil navrhovateľ v prospech vlastníka nehnuteľnosti na účet realitnej kancelárie, bola započítaná predávajúcemu na sprostredkovateľskú odmenu a že odporca uzatvoril s vlastníkom nehnuteľnosti sprostredkovateľskú zmluvu, za čo mu v tom čase patrila odmena za sprostredkovanie, v konaní nebolo preukázané, že medzi účastníkmi a ani medzi navrhovateľom a spoločnosťou U. E. B., a.s. bola uzatvorená akákoľvek zmluva, z ktorej by vyplývala povinnosť navrhovateľa zaplatiť spoločnosti U. E. B., a.s. alebo odporcovi určitým spôsobom dohodnutú odmenu za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti a ani možnosť „prepadnutia“ poskytnutej zálohy na kúpnu cenu ako rezervačnej zálohy z dôvodu nerealizovania kúpy nehnuteľnosti.
V konaní nebola preukázaná existencia takého právneho vzťahu, na základe ktorého by bola spoločnosť U. E. B., a.s. oprávnená ponechať si zálohu kúpnej ceny. V konaní bolo navyše preukázané, že záloha kúpnej ceny bola zo strany navrhovateľa poukázaná nie spoločnosti U. E. B., a.s., s ktorej zástupcami navrhovateľ komunikoval, ale na účet tretieho subjektu, spoločnosti E. B., R..F.. - odporcu, s ktorým nebol navrhovateľ v žiadnom vzťahu, na účet ktorej spoločnosti navrhovateľ poukázal zálohu na kúpnu cenu vo výške 4.000,- € omylom duplicitne, teda v ten istý deň dvakrát. Keďže navrhovateľ nebol s odporcom v žiadnom právnom vzťahu, neuzatvoril s ním písomnú, ani ústnu zmluvu, pričom však na účet tejto spoločnosti poukázal zálohu na kúpnu cenu, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu, je možné konštatovať, že odporca sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil a toto bezdôvodné obohatenie vo výške 4.000,- € je povinný navrhovateľovi vydať. Súd preto návrhu v časti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia navrhovateľovi vyhovel.
Navrhovateľ si zároveň uplatnil i úroky z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy bezdôvodného obohatenia od 10.11.2012 do zaplatenia, ktorému návrhu súd vyhovel vzhľadom na vznik omeškania u odporcu s poukazom na výzvu navrhovateľa zo dňa 5.11.2012 adresovanú odporcovi, v ktorej bol odporca vyzvaný na zaplatenie sumy 4.000,- € na účet navrhovateľa v lehote do troch dní od obdržania tejto výzvy. Vzhľadom na predpokladané doručenie tejto výzvy odporcovi dňa 6.11.2012 sa odporca dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia najneskôr odo dňa 10.11.2012. Keďže si navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške, súd návrhu aj v tejto časti v celom rozsahu vyhovel.
Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko navrhovateľ mal vo veci plný úspech, keďže jeho návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené, priznal mu súd náhradu trov konania voči odporcovi, ako neúspešnému účastníkovi konania, a to v sume celkom 879,37 eur.
Navrhovateľ si podaním osobne podaným súdu na pojednávaní dňa 17.01.2014 uplatnil náhradu trov konania titulom zaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 240,- eur a titulom náhrady trov právneho zastúpenia celkom v sume 639,37 eur. Náhrada trov právneho zastúpenia bola uplatnená za 3 úkony právnej služby, a to:
1. prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 05.11.2012;
2. písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 03.12.2012;
3. účasť na pojednávaní dňa 14.01.2014.
Súd preskúmal nárok uplatnený navrhovateľom a zistil, že tento bol uplatnený v súlade s príslušnými ustanoveniami OSP a § 14 vyhl. MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl.“; okrajovo súd poukazuje, že pri svojom rozhodovaní v súlade s ustanoveniami § 20a, 20b a 20c vyhl. vychádzal zo znenia vyhl. účinného v čase vykonania jednotlivých úkonov právnej služby) a z uvedeného dôvodu navrhovateľovi priznal proti odporcovi právo na náhradu trov konania v celkovej sume 879,37 eur, a to titulom zaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 240,- eur a titulom náhrady trov právneho zastúpenia v sume 639,37 eur pozostávajúcej z:
a) tarifnej odmeny a režijného paušálu advokáta za:
1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 05.11.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl. v sume 141,09 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. v sume 7,63 eur;
2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 03.12.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl. v sume 141,09 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,63 eur;
3. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - účasť na pojednávaní dňa 14.01.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl. v sume 141,09 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 8,04 eur.
b) náhrady cestovného za :
cestu vykonanú za účelom účasti na pojednávaní dňa 14.01.2014 podľa § 16 ods. 4 v nadväznosti na § 15 písm. a) vyhl. v sume 32,- eur (2 x cestovné IC vlakom na trase Košice - Žilina, t.j. 2 x 16,- eur = 32,- eur; okrajovo súd poukazuje, že cenu cestovného lístka ako si navrhovateľ uplatnil jeho náhradu na trase Košice - Žilina mal preukázanú podľa cien cestovného uvedených na portály www.cp.sk).
c) náhrady za stratu času za :
cestu vykonanú za účelom účasti na pojednávaní dňa 14.01.2014 podľa § 17 ods. 1 v nadväznosti na § 15 písm. b) vyhl. v sume 160,80 eur (12 začatých polhodín á 1/60 výpočtového základu, t.j. 12 x 13,40 eur = 160,80 eur; okrajovo súd poukazuje, že čas trvania cesty ako si navrhovateľ uplatnil náhradu za stratu času na trase Košice - Žilina mal preukázanú podľa cien cestovného uvedených na portály www.cp.sk).
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výškach uvedených vo výroku tohto rozsudku na účet splnomocneného právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jána Spišáka, a to v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 OSP, podľa ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).