Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_5C-142-2013.pdf
PDF · 92.3 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/142/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jurajom Szökölom v právnej veci navrhovateľa Š. T., C. XX.XX.XXXX, D. S. I., X.B. XXX/X, štátne občianstvo SR zast. JUDr. Erikou Golskou, advokátkou so sídlom Lučenec, Masarykova 29 proti odporkyni I. T., C. XX.XX.XXXX, D. S. S. Č. XXX, štátne občianstvo SR zast. Mgr. Ľudovítom Paulovičom, advokátom so sídlom Lučenec, M.Rázusa č.19 v konaní o určenie výživného takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľa mesačne sumou 30,- Eur počnúc 29.10.2013.
Takto určené výživné je odporkyňa p o v i n n á zasielať k rukám navrhovateľa, vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca mesačne predom.
Dlžné výživné za obdobie od 29.10.2013 do 17.01.2014 v sume 79,90 Eur je odporkyňa p o v i n n á splácať v mesačných splátkach po 10,- Eur, spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľa s tým, že dlžné výživné je splatné prvým mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a to pod stratou výhody mesačných splátok v prípade nezaplatenia čo len jednej splátky.
Súd návrh navrhovateľa voči odporkyni v časti o platenie výživného 70,- Eur mesačne z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom na začatie konania sa domáhal voči odporkyni určenia jej vyživovacej povinnosti voči nemu v sume 100.-Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že je študentom 3.ročníka Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici, kde študuje dennou formou štúdia. Preto sa väčšinou zdržiava v Banskej Bystrici, kde je ubytovaný na internáte. Do začiatku októbra 2013 žili v spoločnej domácnosti s odporkyňou v Kalinove, avšak odporkyňa sa začiatkom októbra 2013 odsťahoval ku svojim rodičom a súrodencom do Brezničky a preto do tohto bytu chodím len počas víkendov. V priebehu konania upresnil, že tento byt už predal. Jeho rodiča sa v r.1999 rozviedli a bol zverený do osobnej starostlivosti svojej matky, t.j. odporkyne a jeho otec bol uznaný povinným prispievať na jeho výživu spočiatku 800.-Sk mesačne a potom 50.-Eur mesačne. V súčasnosti mu prispieva na výživu mesačne sumou 54.-Eur, na sviatky mu prispieva sumu 10.-Eur alebo 20.-Eur. Jeho otec je čiastočný invalidný dôchodca, má invalidný dôchodok vo výške asi 300.-Eur mesačne.
Pokiaľ bývali v spoločnej domácnosti s odporkyňou, táto uhrádzala všetky náklady spojené s bývaním v Kalinove avšak na jeho štúdium a bývanie ako aj stravovanie v Banskej Bystrici neprispievala. Nakoľko v byte v Kalinove nemal vytvorené vhodné podmienky na štúdium, takmer celý letný semester 2013
sa zdržiaval na internáte v Banskej Bystrici. Jediným zdrojom jeho príjmov je výživné vo výške 54.- Eur mesačne. Do júna roku 2013 všetky náklady spojené so štúdiom ako aj s bývaním uhrádzal zo sociálneho štipendia, ktoré poberal vo výške 270.-Eur mesačne. Na tieto dávky mu vznikol nárok preto, lebo odporkyňa bola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a bývali v spoločnej domácnosti. V súčasnosti nežijú s odporkyňou v spoločnej domácnosti a preto nemôže požiadať ani o poberanie sociálneho štipendia.
Vzhľadom k tomu, že odporkyňa má príjem v podobe invalidného dôchodku vo výške 289,-Eur mesačne, ďalej sociálne dávky 55.-Eur mesačne a rodinné prídavky 33.-Eur mesačne, jej mesačný príjem predstavuje 377.-Eur,pričom býva v rodinnom dome so súrodencami, teda nemá náklady spojené s bývaním, alebo len v pomernej výške. Z tohto dôvodu je schopná potom prispievať na jeho výživu sumou 100.-Eur mesačne.
Odporkyňa žiadala návrh navrhovateľa smerujúci voči nej zamietnuť s poukazom na ustanovenie § 75 odsek 2 zák.č.36/2005 Z.z. Zákona o rodine, nakoľko výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Preto v priebehu konania dokazovala, že navrhovateľ sa správal voči nej neúctivo, hovoril s ňou zvýšeným hlasom a pokiaľ chcela s navrhovateľom nadviazať rozhovor, navrhovateľ na ňu kričal a nechcel s ňou hovoriť. Byt v ktorom bývali s navrhovateľom v Kalinove darovali navrhovateľovi ona a jej bývalý manžel, navrhovateľ sa však rozhodol tento byt predať, ona musela hľadať bývanie inde a v súčasnosti býva v podnájme za ktorý riadne platí. Navrhovateľ sa nespráva k nej ako k matke a preto sú splnené zákonné podmienky pre zamietnutie jeho návrhu s poukazom už na citované ustanovenie zákona.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov H. B., W. B., S. T., A. T.Ö., B. Č., konštatovaním obsahu návrhu na začatie konania, zmluvy o nájme bytu, potvrdenia Obecného úradu Kalinovo, potvrdenia o poberaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo 06.12.2012, dohody o prevode členských práv a povinností v SBD Lučenec, výmeru SBD Lučenec, spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn.11P/47/2005,pokladničných dokladov svedčiacich o nákladoch navrhovateľa v súvislosti s jeho štúdiom v Banskej Bystrici, výpisov z účtu odporkyne a dospel k týmto skutkovým a právnym záverom:
Navrhovateľ je v súčasnosti študentom 3.ročníka Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici dennej formy štúdia. Do začiatku októbra roku 2013 účastníci konania žili v Kalinove v byte vo vlastníctve navrhovateľa.
Dohodou o prevode členských práv a povinností z 30.06.1999 A. T. a I. T. ako prevodcovia previedli na nadobúdateľa- navrhovateľa svoje členské práva a povinnosti v SBD Lučenec k 3-izbovému družstevnému bytu číslo X C. M. ,P..X.B. XXX/X A. I..
Rozsudkom Okresného súdu Lučenec z 25.02.2005 číslo konania 11P/47/2005 bol tento právny úkon schválený, nakoľko navrhovateľ bol v tom čase maloletý. Členské práva a povinnosti v SBD Lučenec takto previedli na navrhovateľa jeho rodičia.
Dňa 26.11.2004 bola podpísaná dohoda medzi Š. T., I. T. na jednej strane a SBD Lučenec na strane druhej o zániku členstva v SBD s tým, že predmetný byt sa prevádza do ich vlastníctva a súčasne je potrebné uhradiť nesplatenú časť anuity- úveru vo výške 25 910.-Sk .
Navrhovateľ predmetný byt predal v decembri 2013 za 19 000.-Eur.Uviedol, že za tieto peniaze má v úmysle kúpiť si byt pravdepodobne v Banskej Bystrici, alebo použiť tieto peniaze na inú formu zabezpečenia bývania. K tomuto rozhodnutiu navrhovateľa predchádzali dlhodobé a vážne konflikty medzi účastníkmi konania .Po rozvode rodičov navrhovateľa v roku 1999 a po ukončení vzťahu s ďalším mužom sa odporkyňa dostala do zložitej osobnej situácie, ktorá sa odrazila na jej zdravotnom stave a v dobe od 29.09.2007 do 31.10.2007 bola hospitalizovaná na Psychiatrickom oddelení VšN Rimavská Sobota. Po tomto období sa spolužitie účastníkov konania v spoločnej domácnosti stalo konfliktným. Dochádzalo k nedoplatkom na poplatkoch za služby poskytovaní s užívaním bytu odporkyňa požiadala o poskytnutie úveru, pričom ako vyplýva z výpovedi svedkov nedoplatky ako aj splátky úveru uhrádzal navrhovateľ z finančných prostriedkov, ktoré dostal najmä od otca. Navrhovateľ sa snažil riešiť napäté
vzťahy medzi ním a odporkyňou aj tým, že sa zdržiaval na internáte v Banskej Bystrici a domov neprišiel aj niekoľko mesiacov, aby sa vyhol konfliktom s odporkyňou a aby mal vytvorené primerané podmienky na štúdium.
Za uvedených okolností došlo k zrušeniu spoločnej domácnosti účastníkmi konania s tým, že odporkyňa v súčasnosti býva v Poltári v podnájme a za užívanie bytu platí mesačne 180.-Eur. V tejto sume sú zhrnuté všetky náklady bývania. Dostáva invalidný dôchodok vo výške 289.-Eur mesačne, k tomu 50.- Eur za zhoršenie zdravotného stavu, pretože trpí cukrovkou. Na lieky vynaloží mesačne 20.- Eur až 50.- Eur. Uviedla, že ináč je sebestačná, čo znamená že vie ísť nakúpiť, upratať v byte a podobne. Nevznikajú jej finančné náklady za pomoc zo strany inej osoby.
Zo zmluvy o prenájme bytu z 01.10.2013 uzavretej odporkyňou ako nájomkyňou a H. I. ako prenajímateľkou vyplýva, že odporkyňa platí dohodnuté mesačné nájomné za užívanie bytu 180.-Eur k 18-dňu toho ktorého mesiaca. Zároveň pri podpise zmluvy je povinná zložiť kauciu vo výške 180.-Eur.
Podľa potvrdenia Obecného úradu Kalinovo z 11.11.2013 odporkyni bol zrušený trvalý pobyt na adrese I., P..X.B. XXX/X a miestom trvalého pobytu od 25.09.2013 je Obec Kalinovo.
Z výpovede svedkyne H. B. ( č.l. 17) vyplýva, že k zmenám v správaní sa navrhovateľa došlo potom, ako dovŕšil 18-sty rok svojho veku. K odporkyni sa veľakrát správa hrubo, čo sa prejavilo v tom, že keď sa odporkyňa chcela k nemu prihovoriť, posielal ju von z izby s tým, že sa učí. V auguste r.2013 odporkyňa prišla k nej a zdôverila sa jej, že navrhovateľ ju aj fyzicky napadol a zlomil jej okuliare.
Svedok W. B. (č.l. 18) uviedol, že on bol asi 2x prítomný pri konfliktoch medzi účastníkmi konania, lebo mu zavolal navrhovateľ. Keď prišiel do bytu navrhovateľa nič zvláštne tam nevidel, navrhovateľ aj odporkyňa boli kľudní, zhováral sa s nimi a uvarili mu kávu. V ďalšom prípade ho zavolal navrhovateľ s tým, že odporkyňa vyvádza, aby odporkyňu zobral do Brezničky. V lete r.2013 mu navrhovateľ povedal, aby odporkyňu z bytu zobrali, pretože byt chce predať.
Svedkyňa S. T. ( č.l. 55) stará matka navrhovateľa uviedla, že vzťahy medzi účastníkmi konania sa zhoršili potom, ako odporkyňa mala psychické problémy, rozišla sa s manželom, ako aj so svojim priateľom. Stalo sa, že navrhovateľ prespal u nej, alebo u druhých starých rodičov. Keď sa konflikty medzi nimi stupňovali, navrhovateľa zobrali k sebe, aby u nich prespal. Nebola prítomná pri konfliktoch účastníkov konania len počula, že sa zhovárajú zvýšeným hlasom. Od susedov sa dozvedela, že navrhovateľ veľa pomáha v domácnosti a od navrhovateľa vedela o tom, že navrhovateľ použil svoje peniaze získané na konfirmáciu na splácanie dlhov odporkyne.
Svedok A. T. (č.l.56) otec navrhovateľa uviedol, že jeho spolužitie s odporkyňou bolo konfliktné a po rozvode ich manželstva a opustení spoločnej domácnosti predpokladal, že tieto konflikty pokračovali medzi navrhovateľom a odporkyňou. Odporkyňa mala záujem presadzovať svoje názory a stanoviská. V minulosti navrhovateľovi daroval 28 000.-Sk a priamo od neho vie, že tieto finančné prostriedky, alebo ich časť použil na splatenie dlhov odporkyne. Nevedel uviesť aká vzťahy vznikli v domácnosti účastníkov konania, pretože keď navrhovateľ prišiel domov koncom týždňa, väčšinou sa zdržiaval u svojej starej matky, ktorá mu aj varila .
Svedkyňa B. Č.( č.l.57) potvrdila, že v období posledných dvoch rokov opakovane dochádzalo medzi účastníkmi konania ku slovným konfliktom, počula ako sa v byte hádali a kričali po sebe. Navrhovateľ kričal na odporkyňu aby z bytu odišla. Počula aj to, že navrhovateľ kričí na odporkyňu že nie je jeho mamou, pričom odporkyňa vychovala navrhovateľa s láskou. Stalo sa, že odporkyňa prišla za ňou a plakala , že navrhovateľ príde zo školy a zase budú problémy.
Podľa § 62 odsek 1 zákona číslo 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času , kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 odsek 2 citovaného zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 citovaného zákona, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 75 odsek 2 citovaného zákona, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že navrhovateľ v súčasnosti nie je schopný sám sa živiť, lebo sa pripravuje sa svoje budúce povolanie štúdiom na vysokej škole a nemá samostatný zdroj príjmov z pracovnej, alebo inej obdobnej činnosti. Je odkázaný výživou na odporkyňu ako aj na svojho otca ,ktorý si plní vyživovaciu povinnosť vo výške 54.-Eur mesačne.
Príjem odporkyne spočíva v dôchodkových dávkach vo výške 289,40 Eur mesačne( č.l.29) a v poberaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s o zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla za rok 2013 v sume 33,09 Eur mesačne (č.l.28).
Odporkyňa ďalej poberá peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie vo výške 18,39 Eur mesačne (č.l.27).
Pokiaľ odporkyňa zo svojho dôchodku 289,40 Eur zaplatí nájomné vo výške 180.-Eur mesačne a zakúpi lieky v hodnote asi 30.-Eur mesačne, ostáva jej na úhradu ostatných životných potrieb mesačne suma 79,40 Eur.
S poukazom na citované ustanovenie § 62 odsek 3 zákona číslo 36/2005 Z.z. potom odporkyni vzniká povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa pri hranici sumy 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Preto súd určil vyživovaciu povinnosť odporkyne voči navrhovateľovi vo výške 30.-Eur mesačne.
Súd ďalej skúmal, či sú splnené zákonné podmienky pre nepriznanie výživného v súlade s § 75 odsek 2 zákona o rodine. Dospel k záveru, že neboli zistené okolnosti odôvodňujúce aplikáciu citovaného ustanovenia zákona na právne vzťahy medzi účastníkmi konania.
V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikali závažné konflikty a dlhodobo pretrvávali konfliktné vzťahy. Konflikty medzi nimi sa prehĺbili najmä vtedy, keď odporkyňa po ukončení vzťahu s priateľom už po rozvode jej manželstva nedokázala sa vyrovnať so vzniknutou situáciou a musela sa podrobiť liečeniu na psychiatrickom oddelení NsP v Rimavskej Sobote. Je potrebné pripustiť určité zmeny správania sa odporkyne v tejto situácii a zohľadniť aj tú okolnosť, že navrhovateľ sa sám musel vyrovnávať so zložitými citovými vzťahmi k svojej matke. Musel riešiť otázky finančného charakteru a to všetko bez toho, aby sám mal primerané finančné a majetkové istoty.
S prihliadnutím na vek navrhovateľa ,na zložitosť medziľudských vzťahov ktoré musel riešiť, súd dospel k záveru, že pokiaľ dochádzalo ku konfliktom medzi ním a odporkyňou , nešlo o prejavy negatívnych citov ako nenávisti a podobne voči odporkyni, ale o odraz riešenia zložitých životných situácií na ktoré navrhovateľ nebol a nemohol byť pripravený. Priznanie výživného navrhovateľovi plateného odporkyňou preto nie je možné považovať za rozpor s dobrými mravmi.
Podľa § 77 odsek 1 veta druhá citovaného zákona, výživné možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Návrh na začatie konania bol podaný na súde 29.10.2013 a k vyhláseniu rozsudku došlo 17.01.2014. Dlžné výživné za uvedené obdobie predstavuje 79,90 Eur vychádzajúc z mesačného výživného 30 Eur.
Vo zvyšnej časti 70.-Eur súd návrh navrhovateľa voči odporkyni zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali, j) je odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.