Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-124-2013.pdf
PDF · 83.57 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/124/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa: JAPA- TRANS, s.r.o., Bodorová 77, Bodorová, IČO: 46 098 178, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o., Národná 10, Žilina proti odporcovi: K+Z trans, s.r.o., Hurbanova 624/10, Hlohovec, IČO: 46 497 218, o zaplatenie 890 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd ruší platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 36Rob/44/2013-14 zo dňa 04.09.2013.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 890 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 550 eur od 22.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 550 eur od 22.01.2013 do 01.02.2013 a zo sumy 340 eur od 02.02.2013 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 53 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 118,52 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 20.08.2013, doručeným súdu dňa 26.08.2013, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 890 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia odplaty za prepravu a taktiež sa domáhal, aby bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania.
Súd vo veci vydal dňa 04.09.2013 v skrátenom konaní platobný rozkaz č.k. 36Rob/44/2013-14, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk a preto súd zrušil platobný rozkaz v zmysle ustanovenia § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku rozsudku, t.j. úkonom, ktorým sa konanie končí.
Súd v súlade s ustanovením § 101 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) pojednával v neprítomnosti odporcu, u ktorého sa predvolanie na pojednávanie na adresu uvedenú v obchodnom registri nepodarilo doručiť, pričom iná adresa súdu nie je známa. Súd v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 O.s.p. považoval nedoručenú zásielku za doručenú dňom 07.01.2014.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to s objednávkou prepravy č. XXXX/ XX, s objednávkou prepravy č. XXXX/XX, s medzinárodným nákladným listom č. SK E XXXXXXXX a č.
CZ RV XXXXXXX, s faktúrou č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX, s výpisom z účtu navrhovateľa a s výpisom z obchodného registra ohľadom odporcu a zistil tento skutkový a právny stav:
Z predložených listín súd zistil, že navrhovateľ ako dopravca vykonal pre odporcu ako objednávateľa na základe objednávky č. XXXX/XX zo dňa 14.11.2012 prepravu zo spoločnosti G. do spoločnosti B. v dohodnutej sume 550 eur. Navrhovateľ zároveň vykonal pre odporcu na základe objednávky č. XXXX/ XX zo dňa 21.11.2012 prepravu na rovnakej trase zo spoločnosti G. do spoločnosti B. v dohodnutej sume 550 eur. Navrhovateľ vystavil za dodaný tovar odporcovi faktúry č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX, z ktorých odporca uhradil iba časť a to sumu vo výške 210 eur.
Z pripojenej faktúry č. XXXX/XXX súd zistil, že odporcovi bola vyúčtovaná za vykonanú prepravu uskutočnenú dňa 15.11.2012 P. a späť suma 550 eur so splatnosťou 21.01.2013. Z pripojenej faktúry č. XXXX/XXX súd zistil, že odporcovi bola vyúčtovaná za vykonanú prepravu P. uskutočnenú dňa 22.11.2012 suma 550 eur so splatnosťou 21.01.2013
Z výpisu z účtu navrhovateľa vyplýva, že odporca zo sumy fakturovanej faktúrou č. XXXX/XXX. uhradil dňa 01.02.2013 sumu 210 eur.
Podľa ustanovenia § 756 Obchodného zákonníka ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu.
Podľa čl. 1 bod 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) v znení neskorších predpisov tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.
Podľa článku 4 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) v znení neskorších predpisov dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.
Podľa čl. 31 ods. 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) v znení neskorších predpisov spory vzniknuvšie z prepráv podliehajúcich tomuto Dohovoru môže žalobca viesť, pokiaľ ich nevedie na súdoch zmluvných štátov určených dohodou strán, na súdoch toho štátu, na území ktorého
a) má žalovaný trvalé bydlisko, hlavné sídlo podniku alebo pobočku alebo zastupiteľstvo, ktorých prostredníctvom bola prepravná zmluva uzavretá, alebo
b) leží miesto, kde sa zásielka prevzala na prepravu alebo miestu určené na jej vydanie; na iných súdoch nemôže žalobca spor viesť.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh bol podaný opodstatnene, nakoľko medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzavretiu zmlúv o preprave, ktorej predmetom bolo vykonanie prepravy tovaru a to v dňoch 15.11.2012 22.11.2012 z nákladného miesta DU. do miesta vykládky ZU. o čom svedčí aj predložený medzinárodný nákladný list R. XXXXXXXX a medzinárodný nákladný list M.. Po vykonaní prepravy následne navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 22.11.2012 vo výške 550 eur s dátumom jej splatnosti 21.01.2013 a faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 22.11.2012 vo výške 550 eur s dátumom jej splatnosti 21.01.2013, ktorými mu vyfakturoval vykonanú dopravu tovaru a ktoré neboli zo strany odporcu uhradené v plnej výške a preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 890 eur. Odporca v konaní nepreukázal opak tvrdení navrhovateľa a neuviedol žiadne skutočnosti spochybňujúce dôvodnosť návrhu. Nakoľko odporca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného z dôkazov predložených navrhovateľom, o ktorých hodnovernosti nemal pochybnosti.
Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany odporcu nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím navrhovateľovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania a to dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúr, preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 550 eur od 22.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 550 eur od 22.01.2013 do 01.02.2013 a zo sumy 340 eur od 02.02.2013 do zaplatenia
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a navrhovateľovi ako procesne úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 53 eur a trov právneho zastúpenia, pričom ich výpočet je v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a pozostávajú z nasledovného:
· prevzatie a príprava zastupovania......................................................................51,45 eur
· písomné podanie na súd.....................................................................................51,45 eur
· náhrada výdavkov za 2 úkony právnej služby v roku 2013 ..............................15,62 eur
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Trnave na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.