Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/95/2012

Zmenené rozhodnutím 6Sžo/33/2014
„Identifikačné číslo spisu: 8012200920 Dátum vydania rozhodnutia: 29.04.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:8012200920.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu: Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné nám. 12, Kežmarok, v zastúpení Beňo & partners, Advokátska kancelária, s.r.o., Nám. Sv. Egídia 95, Poprad, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. SK/0282/99/2012 a SK/0202/99/2012 zo dňa 15. októbra 2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 3S/95/2012-122 zo dňa 17. januára 2014, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/95/2012-122 zo dňa 17. januára 2014 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a ."

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom v Kežmarku, Hlavné nám. č. 12, zastúpeného Beňo&partners advokátska kancelária, s.r.o. Nám. sv. Egídia 95, Poprad, proti žalovanému Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, ul. Prievozská č. 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. októbra 2012, číslo: a na základe žaloby takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 15. októbra 2012, číslo: a číslo: podľa § 250j ods. 2 písm. d), e) O.s.p. a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 719,10 Eur, ktoré je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku tak, že sumu 70,- Eur je povinný zaplatiť žalobcovi a sumu 649,10 Eur právnemu zástupcovi žalobcu Beňo&partners advokátska kancelária, s.r.o., číslo účtu: 2626214333/1100.

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 15.10.2012 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj č. P/0436/07/11 zo dňa 15.3.2012, ktorým bola žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa) uložená pokuta vo výške 40.000,- Eur pre porušenie § 4 ods. 2 písm. a), písm. b), § 4 ods. 6, § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a), b), § 8 ods. 2 písm. b) a na § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa a proti rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Prešove pre Prešovský kraj č. zo dňa 10.2.2012, ktorým bola podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa žalobcovi uložená pokuta vo výške 40.000,- Eur pre porušenie § 4 ods. 2 písm. a), b), § 4 ods. 6, § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a), b) a na § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len ) z dôvodu hospodárnosti spojila do jedného konania rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. P/0436/07/11 evidované na odvolacom orgáne pod číslom a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. P/0416/07/11 evidované na odvolacom správnom orgáne pod č. a napadnuté rozhodnutia vo výrokovej časti zmenila tak, že žalobcovi pre porušenie povinností predávajúceho: podľa § 4 ods. 2 písm. a) - neukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, podľa § 4 ods. 2 písm. b) - neupierať spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, podľa § 3 ods. 3, podľa § 4 ods. 6 - zrozumiteľne formulovať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a) a b), na § 8 ods. 4 zákona - nepoužívať nekalú obchodnú praktiku,

ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, a ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutej službe a nekalú obchodnú praktiku vo forme klamlivého opomenutia, zákona o ochrane spotrebiteľa, zistené pri výkone kontroly dňa16.11.2011 v prevádzkarni žalobcu na Bernolákovej 17 v Poprade a dňa 16.11.2011 v prevádzkarni žalobcu na Bernolákovej 17 v Poprade, divízia Triangel, podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa uložila pokutu vo výške 40.000,- Eur, ktorú je žalobca povinný uhradiť do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia priloženou poštovou poukážkou.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len SOI) so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj uložil žalobcovi pokutu vo výške 40.000,- Eur, rozhodnutím č. P/0436/07/11 zo dňa 15.3.2012, pre porušenie § 4 ods. 2 písm. a), b), § 4 ods. 6, § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a), b), § 8 ods. 2 písm. b) a § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa a peňažnú pokutu vo výške 40.000,- Eur rozhodnutím č. P/0416/07/11 zo dňa 10.2.2012, pre porušenie § 4 ods. 2 písm. a), b), § 4 ods. 6, § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a), b), a na § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa.

Inšpektormi SOI bolo pri kontrolách vykonaných dňa 16.11.2011 v prevádzkarni žalobcu na Bernolákovej ulici 17 v Poprade, divízia Triangel zistené porušenie povinností predávajúceho neukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, neupierať spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 3 ods. 3. Ďalej bolo kontrolou zistené porušenie povinnosti zrozumiteľne formulovať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, ktorých obsah spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Súčasne bolo kontrolou zistené porušenie zákazu používania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa ako aj porušenie zákazu používania nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého opomenutia.

Proti obidvom rozhodnutiam o uložení pokuty podal včas odvolanie žalobca.

Žalovaný ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutia v celom rozsahu a zistil dôvod na zmenu rozhodnutí.

S poukazom na § 3 ods. 4 správneho poriadku a zásadu hospodárnosti spojil obidve konania na spoločné konanie.

Ďalej v rozhodnutí veľmi podrobne opísal skutkový stav. Uviedol, že v správnom konaní boli kontrolnému orgánu predložené Zmluvy (o pôžičke) vrátane Podmienok a VOP, na ktoré sa vzťahuje právna úprava spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a násl. Občianskeho zákonníka ako lex generalis, osobitná právna úprava zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ako lex specialis. Právomoc Slovenskej obchodnej inšpekcie vykonávať kontrolu zmluvných podmienok predkladaných spotrebiteľom zo strany veriteľov vyplýva zo znenia zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa ako aj zákona č. 128/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.z. ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov v odkaze na zákon o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 2 písm. i/ zákona č. 128/2002 Z.z. kontrolou vnútorného trhu sa zisťuje dodržiavanie povinností ustanovených osobitným zákonom. Súčasťou ustanovenia je aj odkaz na zákon č. 129/2010 Z.z.. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., kontrolu dodržiavania povinností ustanovených týmto zákonom vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Výsledky kontroly SOI zo dňa 16.11.2011 na prevádzke účastníka konania preukázali porušenie zákazu neukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, neupierať spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 3 ods. 3, zrozumiteľne formulovať

zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, ktorých obsah spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ako aj porušenie zákazu používania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, a ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutej službe a nekalú obchodnú praktiku vo forme klamlivého opomenutia.

Námietky žalobcu, týkajúce sa bodov 6.5, 6.6 a 6.7 /reklamačný poriadok/ (rozhodnutie č. ) vyhodnotil odvolací orgán ako neopodstatnené, nakoľko posudzovaná zmluva stanovuje povinnosti nad rámec zákona, čím pôsobí šikanózne voči spotrebiteľovi. Zákon o ochrane spotrebiteľa a Občiansky zákonník jednoznačne determinujú podmienky, ktoré spotrebiteľ musí spĺňať, aby si mohol uplatniť reklamáciu zakúpeného výrobku, pričom zákonodarca v nich nepožaduje od spotrebiteľa splnenie tých povinností, ktoré požaduje žalobca. Odvolací orgán mal za to, že žalobca nemôže od spotrebiteľa vyžadovať splnenie povinností, ktoré nemajú oporu v príslušnom zákone a ani to obhajovať „dojednaním osobitných náležitosti v zmluve“. Rovnako sa žalobca v podanom odvolaní odvolával aj na zásadu „zmluvnej voľnosti. Odvolací orgán zastáva názor, že zásada zmluvnej voľnosti je síce prejavom voľnosti subjektov občianskoprávnych vzťahov pri vzniku, zmene aj zániku právneho vzťahu. Podotkol však, že predložená Zmluva o úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy, ktorá nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom práve také sú tie, ktoré ukladajú povinnosti nad rámec zákona, čím obmedzujú práva a právom chránené záujmy spotrebiteľov. Neexistuje žiaden právny predpis, ktorý by spotrebiteľovi ukladal pri uplatnení zodpovednosti za vady povinnosti ako sú napríklad: v prípade nekompletnej dodávky tovaru zaslať písomnú reklamáciu spísanú za prítomnosti svedka s uvedením jeho identifikačných údajov; zaslať písomnú reklamáciu s uvedením stavu obalu; priložiť fotokópiu záručného listu, priložiť fotokópiu prepravného listu; priložiť písomné stanovisko autorizovaného servisného strediska s písomným určením vady tovaru; v prípade reklamácie zámeny tovaru zaslať Čiarový kód z obalu dodaného tovaru, zaslať fotokópiu prepravného listu a fotokópiu záručného listu a atď..

Odvolací orgán s ohľadom na posúdenie bodov 4.3 a 4.4 (rozhodnutie č. P/0436/07/11) uviedol, že uvedený postup žalobcu v prípade odstúpenia od zmluvy nepovažuje za v súlade so zákonom č. 108/2000 Z.z. o podomovom a zásielkovom predaji. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 108/2000 Z.z., ak predávajúci nesplní zmluvu, pretože objednaný tovar nemôže dodať alebo službu poskytnúť, je povinný o tomto bezodkladne informovať spotrebiteľa a do 15 dní mu vrátiť cenu zaplatenú za tovar alebo preddavok, ak sa predávajúci a spotrebiteľ nedohodnú na náhradnom plnení. Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 108/2000 Z.z. ak sa predávajúci a spotrebiteľ nedohodnú na náhradnom plnení, predávajúci je povinný nahradiť všetky preukázané náklady, ktoré spotrebiteľ vynaložil na objednanie tovaru alebo služby. V tomto prípade odvolací orgán zobral do úvahy, že spotrebiteľ má v zmysle zmluvnej podmienky nárok na vrátenie zaplatenej pôžičky (istiny) alebo jej časti, bez práva na vrátenie zaplateného preddavku (akontácie), úrokov a iných poplatkov spojených s poskytnutím pôžičky ako aj preukázaných nákladov vynaložených spotrebiteľom na objednanie tovaru, čo je v rozpore so zákonom č. 108/2000 Z.z..

Nestotožnil ani s názorom žalobcu , že „nároky v bode 4.5 písm. a/,b/,c/ (rozhodnutie č. ) sú uvedené jasne a zrozumiteľne.“ Odvolací orgán mal za to, že nároky pri vrátení tovaru nie sú koncipované jasne a zrozumiteľne, nakoľko z nich nie je zrejmé, či žalobca mal na mysli vrátenie tovaru spotrebiteľom v dôsledku odstúpenia od zmluvy podľa § 12 ods. 1 zákona č. 108/2000 Z.z., alebo v dôsledku odstúpenia od zmluvy podľa § 13 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch alebo v dôsledku iného právneho dôvodu. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 108/2000 Z.z. spotrebiteľ je oprávnený bez uvedenia dôvodu odstúpiť od zmluvy do siedmich pracovných dní odo dňa prevzatia tovaru alebo od uzavretia zmluvy o poskytnutí služby, ak predávajúci včas a riadne splnil informačné povinnosti podľa § 10. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo odo dňa, keď sú spotrebiteľovi doručené zmluvné podmienky podľa § 9 alebo § 10, ak tento deň nasleduje po dni uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; ustanovenia osobitných predpisov o práve na odstúpenie od zmluvy sa nepoužijú. S každým týmto právnym inštitútom zákonodarca spája rozdielne následky, vzhľadom na to by mali byť koncipované jasne.

Vo vzťahu k námietkam žalobcu uvedeným k bodom 5.7 a 5.8 (rozhodnutie č. P/0436/07/l 1) odvolací orgán uviedol, že uvedené zmluvné podmienky vyznievajú nezrozumiteľne z dôvodu, že z ich obsahu nie je jasný právny dôvod „vrátenia tovaru“ spotrebiteľovi. Žalobca sa odvolával na bod 3.4 podmienok k Zmluve o pôžičke. V zmysle uvedeného bodu, „ak došlo zo strany klienta k odstúpeniu od kúpnej zmluvy na tovar, na zakúpenie, ktorého bola uzatvorená táto zmluva, dochádza súčasne k zániku zmluvného vzťahu medzi klientom a spoločnosťou na základe tejto zmluvy. Zánikom tejto zmluvy sa všetky pohľadávky stávajú splatnými.“ Odvolací orgán má za to, že z uvedeného bodu ako ani z bodov 5.7 a 5.8 nevyplýva dôvod „vrátenia tovaru“. Ak však žalobca mal na mysli vrátenie tovaru spotrebiteľovi v dôsledku jeho odstúpenia od zmluvy podľa § 12 ods. 1 zákona č. 108/2000 Z.z., v takom prípade uložené povinnosti v bodoch 5.7 a 5.8 by boli v rozpore s § 12 ods. 4 zákona o podomovom a zásielkovom predaji. Rovnako aj tvrdenie účastníka konania, ktorý poukázal v podanom odvolaní na to, že „v prípade ak bol spotrebiteľovi dodaný tovar riadne zabalený bez vád je povinný v prípade odstúpenia od zmluvy vrátiť kontrolovanému subjektu tovar v rovnakom stave, v akom bol prevzatý" bolo v rozpore so zákonom. Podľa § 12 ods. 4 zákona o podomovom zásielkovom predaji predávajúci je povinný vrátiť spotrebiteľovi najneskôr v lehote 15 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy cenu zaplatenú za tovar alebo za službu alebo preddavok, ktorý spotrebiteľ uhradil za tovar alebo za službu vrátane nákladov, ktoré spotrebiteľ vynaložil v súvislosti s objednaním tovaru alebo služby. Náklady na vrátenie tovaru znáša spotrebiteľ len v tom prípade, ak výrobok plne zodpovedal kvalitatívnym požiadavkám a nebol vadný.

Čo sa týka bodu 13.4 (rozhodnutie č.) neprijateľnosť podmienky podľa názoru odvolacieho orgánu spočíva v tom, že klient podpisom zmluvy súhlasí, aby účastník konania zasielal všetky výzvy na úhradu pôžičky, upomienky, týkajúce sa omeškania so splácaním pôžičky výlučne elektronickou formou. Je potrebné poukázať na to, že spotrebiteľ nemusí byť užívateľom internetových služieb, ale podpisom sa zaviaže k tomu, aby mu boli zasielané písomnosti, s ktorými sa spájajú dôležité právne účinky elektronickou formou.

Odvolací orgán nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, ktorý vo vzťahu k podstatným náležitostiam Zmluvy o pôžičke (rozhodnutie č. ), uviedol že podstatné náležitosti sú súčasťou formulára a VOP. Podstatné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. musia byť súčasťou Zmluvy o pôžičke, tak aby bol spotrebiteľ s nimi oboznámený, pričom účastník konania je postihovaný z dôvodu, že zmluva neobsahuje jednoznačný údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. f/), termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru je uvedený 10/2014 a v tlačive „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere" je uvedený termín konečnej splatnosti úveru 9/2014.

Ohľadne veľkosti písma odvolací orgán poukázal na Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 15.06.2009, č. k. , v ktorom ústavný súd upriamil pozornosť na dôležitosť veľkosti písma v spotrebiteľskej zmluve. Žalobca v štandardných spotrebiteľských zmluvách používal drobné písmo, čím bežnému spotrebiteľovi sťažil čitateľnosť predložených písomných dokumentov, ťažko čitateľné boli podmienky k zmluve aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré majú zásadný význam pre spotrebiteľa. Naviac drobná veľkosť písma navodzuje u bežného spotrebiteľa dojem menej relevantného obsahu.

Argumentácia žalobcu, že vybrané zmluvné podmienky zosúladí so zákonom, nemôže byť dôvodom upustenia od postihu. Následné odstránenie kontrolou zistených nedostatkov ako aj uskutočnenie opatrení s cieľom predchádzať ich opakovaniu sa, je povinnosťou kontrolovanej osoby v zmysle § 7 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa. Nie je okolnosťou, ktorá by mohla byť zohľadnená pri preskúmaní rozhodnutia v odvolacom konaní.

Žalobca namietal aj to, že sa správny orgán vôbec nezaoberal skúmaním do akej miery a ktorá zmluvná podmienka je spôsobilá spôsobiť nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami. Odvolací orgán mal za to, že v primeranom rozsahu odôvodnil výskyt neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktoré spotrebiteľ zásadným spôsobom neovplyvňuje, a ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v zmluvných vzťahoch. Charakter uvedených porušení povinností účastníka konania má negatívny dopad v tom, že vo vzťahu k spotrebiteľovi sú spôsobilé privodiť vážnu majetkovú ujmu tým, že narušia jeho ekonomické správanie a spotrebiteľ urobí rozhodnutie, ktoré by inak neurobil. Rozsah

porušenia je o to závažnejší, že nedostatky boli zistené pri dojednávaní poskytnutia spotrebiteľského úveru.

Pre priemerného spotrebiteľa je oblasť finančných a úverových vzťahov často zložitou problematikou, preto je potrebné, aby poskytovateľ úveru vystupoval pri dojednávaní úveru s odbornou starostlivosťou, ktorá nebola dodržaná, lebo pri poskytovaní spotrebiteľského úveru dojednal poskytovateľ úveru so spotrebiteľom neurčité, nezrozumiteľné podmienky, podmienky v rozpore so zákonom, neprijateľné podmienky a spotrebiteľovi upieral právo na ochranu jeho ekonomických záujmov. Spoločenskú nebezpečnosť sankcionovaného konania videl správny orgán predovšetkým v zneužití dôvery spotrebiteľa.

Z uvedených dôvodov žalobca plne zodpovedá za protiprávny stav zistený v čase kontroly SOI a to bez ohľadu na dôvody a skutočnosti ktoré uviedol v odvolaní. Prvostupňový správny orgán náležite odôvodnil právne závery ku ktorým dospel pri posudzovaní prípadu a pri určovaní výšky pokuty zohľadnil okolnosti daného prípadu, ako aj dôvody zisteného porušenia zákona.

O výške pokuty rozhoduje inšpektorát SOI, ktorý podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 66 387,83 EUR.

Podľa § 24 ods. 5 cit. zákona sa pri určení výšky pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.

Odvolací orgán pristúpil k uloženiu pokuty v upravenej výške, nakoľko vypustil niektoré porušenia povinností účastníka konania. Výšku pokuty prehodnotil tak, aby zodpovedala charakteru a rozsahu porušenej povinností. Správny orgán pri určovaní výšky pokuty zobral do úvahy aj to, že protiprávnym konaním účastníka konania bola porušená povinnosť neukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, neupierať spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 3 ods. 3, zrozumiteľne formulovať zmluvné podmienky a dodržať zákaz používania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, a ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách, ktorých obsah spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť.

Pri rozhodovaní o výške pokuty bolo prihliadnuté najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť veci, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania, ktorými sú porušenie práv spotrebiteľa pri nedodržaní povinností vyplývajúcich zo zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitných právnych predpisov. Žalobca pri svojej činnosti neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve upieral spotrebiteľovi legitímne práva a v neprospech spotrebiteľa spôsobil značnú nerovnováhu zmluvného vzťahu. Správny orgán prihliadol na výskyt viacerých neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmlúv, na ich obsah ako aj na mieru akou neprimerane závažným spôsobom zasahujú do práv a oprávnených záujmov spotrebiteľa.

Zobral do úvahy skutočnosť, že ukladaním povinností bez právneho dôvodu, ktoré sú nad rámec zákona o spotrebiteľských úveroch, dochádza k šikanovaniu spotrebiteľa, pri ktorom žalobca zneužíva svoje silnejšie zmluvné postavenie vo vzťahu k spotrebiteľovi.

Pri určení výšky pokuty zvážil aj skutočnosť, že nezrozumiteľnou formuláciou zmluvných podmienok je spotrebiteľ vystavený právnej neistote o skutočnom obsahu zmluvných podmienok, pričom ich výklad je ponechaný na subjektívnom posúdení žalobcu.

Prihliadal tiež na charakter uzatvorenej zmluvy ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, s ustanoveniami ktorej sa síce spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Správny orgán prihliadol na skutočnosť, že žalobca vo vzťahu k spotrebiteľovi zneužil svoje postavenie silnejšej zmluvnej strany, keď do spotrebiteľskej zmluvy zakotvil neurčité podmienky, podmienky v rozpore so zákonom a neprijateľné podmienky.

Správny orgán prihliadal pri určení výšky pokuty aj k tomu, že účastník konania do spotrebiteľskej zmluvy zakotvil zmluvné podmienky, ktoré pre rozpor s požiadavkami odbornej starostlivosti vykazujú znaky nekalej obchodnej praktiky, Prihliadol k tomu, že obchodná praktika v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti je spôsobilá podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k službe a spôsobiť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Správny orgán zároveň prihliadol na územnú pôsobnosť účastníka konania, ktorý svoju podnikateľskú činnosť zameranú na poskytovanie spotrebiteľských úverov vykonáva na celom území Slovenskej republiky. Takéto konanie je o to závažnejšie, že v dôsledku takéhoto konania dochádza k porušeniu ekonomického záujmu spotrebiteľa vo veľkom rozsahu.

K určeniu výšky postihu pristúpil po vyhodnotení skutočnosti, že došlo k vážnemu zásahu do práv spotrebiteľa, a to vytvorením nerovnováhy vo vzájomných vzťahoch použitím podmienok, ktoré môžu spotrebiteľa pri nedodržaní dobromyseľnosti a odbornej starostlivosti zo strany predávajúceho poškodiť.

Zároveň prihliadol k tomu, že účel sledovaný zákonom, vyjadrený v ustanovení § 3 ods. 1 zákona, podľa ktorého každý spotrebiteľ okrem iného má právo na informácie, na ochranu svojho zdravia a bezpečnosti a na ochranu ekonomických záujmov, vzhľadom na zistené nedostatky, v zákonom požadovanej miere a úrovni dosiahnutý nebol.

Pokuta uložená vo výške stanovenej preskúmavaným rozhodnutím je s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania tohto rozhodnutia. Opísal skutkový stav a uviedol, že vidí nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vo výroku o uložení peňažnej sankcie podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Výška uloženej pokuty je vzhľadom k povahe a rozsahu závažnosti porušení zákona ako aj vzhľadom na predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť správnych orgánov v obdobných veciach zjavne neprimeraná a teda v rozpore s princípom proporcionality, ktorým sú konajúce správne orgány pri svojej rozhodovacej činnosti bez pochýb viazané. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí síce formálne rozlišuje medzi konaním (konanie o odvolaní proti rozhodnutiu sp. zn.: ) a konaním (konanie o odvolaní proti rozhodnutiu P/0436/07/11) a to v otázkach prehodnotenia postihu ako aj v otázkach potvrdenia napadnutých rozhodnutí, avšak nerozlišuje tieto dve konania a rozhodnutia o odvolaniach v otázke uloženia sankcie a jej dôvodoch. Žalobca teda na základe napadnutého rozhodnutia ani nevie posúdiť za ktoré správne delikty uvedené vo výrokovej časti je postihnutý a v akom pomere vo vzťahu ku konkrétnym kontrolovaným zmluvným podmienkam/ iným porušeniam zákona.

Nakoľko žalovaný spojil do jedného konania rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu sp. zn.: , ako aj rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu sp. zn.: , je potrebné vo vzájomných súvislostiach, s poukazom najmä na výšku udelenej sankcie v napadnutom rozhodnutí prihliadať na obe vyššie špecifikované rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a výšku sankcií a dôvody sankcie tam udelené.

Rozhodnutím sp. zn.: a rozhodnutím sp. zn.: bola žalobcovi pre porušenie spotrebiteľského práva, konkrétne pre porušenie povinností vyplývajúcich z § 4 ods. 2 pís. a) a pís. b), § 4 ods. 6, § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 pís. a) a § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa

uložená peňažná pokuta v celkovej výške (v súhrne za obe správne rozhodnutia) 80.000,- Eur a to z dôvodov uvedených vyššie, ktoré mali byť obsiahnuté v 162 zmluvných podmienkach/iných údajných pochybeniach nachádzajúcich sa v jednotlivých kontrolovaných spotrebiteľských zmluvách (jednalo sa o 4 typy kontrolovaných spotrebiteľských zmlúv).

Podaním odvolania proti rozhodnutiu sp. zn.: a rozhodnutiu sp. zn.: P/0436/07/11 žalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí prehodnotil postih žalobcu, uznal odvolacie dôvody žalobcu a „vypustil/upustil od uloženia sankcie“ v 147 zmluvných podmienkach/iných údajných pochybeniach (viď. str. 3 až 11 napadnutého rozhodnutia). Žalovaný teda v 147 prípadoch (podmienkach) zo 162 prípadov (podmienok) vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že žalobca sa v týchto prípadoch nedopustil protiprávneho konania a teda ani nenaplnil skutkové podstaty uvedené vo výroku rozhodnutia (porušenie povinností vyplývajúcich z § 4 ods. 2 pís. a) a pís. b), § 4 ods. 6, § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 pís. a) a § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa).

Skutkové podstaty uvedené vo výroku rozhodnutia (porušenie povinností vyplývajúcich z § 4 ods. 2 pís. a) a pís. b), § 4 ods. 6, § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 pís. a) a § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa) naplnil žalobca iba v 15 podmienkach/iných údajných pochybeniach z celkového počtu 162, a aj napriek tejto skutočnosti žalovaný uložil žalobcovi peňažnú sankciu v celkovej výške 40.000,- Eur, ktorá je v porovnaní k počtu porušení za ktoré prvostupňové orgány udelili peňažnú sankciu spolu vo výške 80.000,- Eur (porušenie v 162 podmienkach) v zjavnom nepomere. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu porušenia princípu proporcionality, ktorým sú konajúce správne orgány pri udelení sankcií v správnom konaní nepochybne viazané.

Rozhodnutie sp. zn.: , ktoré bolo napadnuté odvolaním, potvrdil žalovaný v napadnutom rozhodnutí ako vecne správny postih len „pre porušenie zákazu upierať spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami“ a to za podmienky: bod 13.4 VOP k Zmluve o pôžičke č. 113441155 a „pre používania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutej službe a nekalú obchodnú praktiku vo forme klamlivého opomenutia.“ za údajne nesprávne uvedený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v Zmluve o poskytnutí pôžičky a za drobné a ťažko čitateľné písmo VOP k Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 7099465. V ostatnej časti vyhovel odvolaniu žalobcu a od potrestania upustil. Žalovaný upustil od postihu uloženého rozhodnutím z celkového počtu 96 zmluvných podmienok/ iných údajných porušení v 93 prípadoch a v tomto prípade nedošlo ani k naplneniu výroku napadnutého rozhodnutia - porušenie zákazu ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu a výroku - porušenie povinnosti zrozumiteľne formulovať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

Rozhodnutie sp. zn.: , ktoré bolo napadnuté odvolaním, potvrdil žalovaný v napadnutom rozhodnutí ako vecne správny postih len pre porušenie zákazu ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu a to za podmienky: Reklamačný poriadok, bod 6.5 /pís. b, c, d/, bod 6.6, bod 6.7, pre porušenie zákazu upierať spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami a to za podmienky: 4. práva a povinnosti spoločnosti, bod 4.3, bod 4.4., 5. Práva a povinnosti klienta bod 5.9 k Zmluve o pôžičke č. 113441155, pre porušenie povinnosti zrozumiteľne formulovať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, a to za podmienky: 4. práva a povinnosti spoločnosti bod 4.5 / pís. a, b, c/, bod 5.7 bod 5.8, bod 6.10 a pre používanie nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutej službe a nekalú obchodnú praktiku vo forme klamlivého opomenutia a to za podmienky: 4. práva a povinnosti spoločnosti bod 4.6 a bod 4.7.

V ostatnej časti vyhovel odvolaniu žalobcu a od potrestania upustil. Žalovaný upustil od postihu uloženého rozhodnutím P/0436/99/12 z celkového počtu 66 zmluvných podmienok/iných údajných porušení v 54 prípadoch.

Nakoľko žalovaný výrok o pokute podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia osobitne kvantitatívne nešpecifikoval, (neuviedol za ktoré porušenia zákona,

resp. ktorú konkrétnu podmienku v spotrebiteľskej zmluve ukladá peňažnú pokutu v konkrétnej výške) mal žalobca za to, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán v oboch predchádzajúcich prvostupňových rozhodnutiach uložil pokutu pomerne k počtu napadnutých podmienok. Teda ak prvostupňové orgány udelili sankciu vo forme peňažnej pokuty súhrne vo výške 80.000,- Eur za 162 napadnutých zmluvných podmienok a žalovaný spojím postupom, tým, že konania o odvolaniach voči obom prvostupňovým rozhodnutiam spojil do jedného konania a rozhodol jedným rozhodnutím, ktorým zároveň uložil súhrne peňažnú pokutu v celkovej výške 40.000,- Eur za 15 napadnutých podmienok/ iných údajných porušení zákona v kontrolovaných spotrebiteľských zmluvách, je táto pokuta zjavne neprimeraná a to vzhľadom aj na predchádzajúce rozhodnutia prvostupňových orgánov P/0416/07/12 a .

Upriamil pozornosť aj na rozhodovaciu prax žalovaného v obdobných prípadoch a povinnosť správneho orgánu v zmysle § 3ods. 4 správneho poriadku rozhodovať o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch tak aby nevznikali nedôvodné rozdiely.

Poukázal na rozhodnutie žalovaného sp. zn.: zo dňa 10.09. 2012 kde žalovaný spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, s.r.o. (spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské úvery s celoslovenskou pôsobnosťou) uložil peňažnú sankciu vo výške 9.000,- Eur a to z dôvodu porušenia povinností ustanovených v § 4 ods. 2 pís. pís. b) v nadväznosti na § 3ods. 3 a § 4 ods. 6 zákona o ochrane spotrebiteľa (jedná sa o ukladanie povinností bez právneho dôvodu, upierame spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, porušenie povinnosti zrozumiteľne formulovať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách), nakoľko sa tohto vyššie uvedeného konania (porušenia spotrebiteľského práva) dopustil v 7 zmluvných podmienkach.

V tomto rozhodnutí žalovaného ( zo dňa 10.09. 2012), kde žalovaný udelil inej spoločnosti poskytujúcej spotrebiteľské úvery (obdobný predmet konania a obdobný účastník konania) sankciu za tri výroky (ktoré sú zhodné s výrokmi v napadnutom rozhodnutí zo štyroch) pre porušenie spotrebiteľského práva v 7 zmluvných podmienkach (na rozdiel od 15-tich v napadnutom rozhodnutí) sankciu 9.000,- Eur. Táto sankcia je teda v pomere k závažnosti, rozsahu porušení spotrebiteľského práva, predmetu konania a účastníkovi konania v značnom nepomere so sankciu 40.000,- Eur, udelenou napadnutým rozhodnutím žalobcovi a v rozpore s požiadavkami proporcionality.

Ďalej poukázal na rozhodnutie Inšpektorátu SOI so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj sp. zn.: P/415/2/2011 zo dňa 19.03. 2012, kde spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (kontrolovanému subjektu) uložila SOI pokutu vo výške 1.200,- Eur pre porušenie zákazu ukladať spotrebiteľovi povinnosť bez právneho dôvodu v zmysle § 4 ods. 2 písm. a), porušenie zákazu upierať práva spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, porušenie zákazu klamať spotrebiteľa zamlčovaním údajov o nákupných podmienkach v zmysle § 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, porušenie zákazu klamať spotrebiteľa uvádzaním nepresných a nejasných údajov o nákupných podmienkach v zmysle § 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, porušenie povinnosti riadne informovať spotrebiteľa o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť v zmysle § 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Tohto vyššie uvedeného konania sa mal kontrolovaný subjekt dopustiť v 10-tich zmluvných podmienkach. Prvostupňový správny orgán teda v obdobnom predmete kontroly (skutkovo obdobný prípad) u obdobných účastníkov konania (kontrolovaná osoba - spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské úvery s celoslovenskou pôsobnosťou) uložil peňažnú sankciu vo výške 1.200,- Eur, a to za naplnenie piatich skutkových podstát vo výroku rozhodnutia obsiahnutých v 10 zmluvných podmienkach. Aj toto prvostupňové rozhodnutie orgánov SOI poukazuje na skutočnosť, že sankcia uložená žalovaným je zjavne neprimeraná k rozsahu a závažnosti porušení zákona žalobcom.

Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu, zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v

súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) a musí byť aj náležité zdôvodnené.

Výška sankcie, tak ako je uvedená vo výroku napadnutého rozhodnutia, je zjavne neprimeraná rozsahu a závažnosti porušení zákona, preto žalobca žiadal, aby súd v súlade s § 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5 OSP rozhodol v plnej jurisdikcii o znížení sankcie udelenej žalovaným správnym orgánom.

V súvislosti so svojim nárokom poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.: v zmysle ktorého „plná jurisdikcia umožňuje správnemu súdu priamo ukladať i sankcie, ktoré neboli pôvodne uložené rozhodnutím správneho orgánu, a preto za použitia logického výkladu (argumentum a maiori ad minus) môže súd zmierňovať uložené sankcie až na úroveň upustenia od potrestania.“

Žalobca ďalej poukázal aj na rozhodnutie ÚS SR sp. zn.: -9 v zmysle ktorého, je ústavne konformné a zároveň rešpektujúce účel plnej jurisdikcie správneho súdu v intenciách čl. 6 ods. 1 dohovoru, ak správny súd reformačným výrokom zmierni sankciu uloženú pôvodne správnym orgánom. O zmiernení sankcie pritom možno uvažovať jednak v rovine (i) uloženia totožného druhu sankcie v miernejšej výmere, ale aj v rovine (ii) uloženia iného druhu sankcie, ktorý je čo sa týka dôsledkov zjavne miernejší ako pôvodne uložený druh sankcie, či v rovine absolútnej (iii), teda v upustení od potrestania.“

Žalobca taktiež poukázal na rozsudok NS SR sp. zn.: v zmysle ktorého „správny súd pri preskúmavaní rozhodnutia o uložení sankcie rozhoduje v plnej jurisdikcii. Ak zistí, že pokuta uložená správnym orgánom podľa ustanovenia zákona je vo vzťahu k skutku žalobcu zjavne neprimeraná a porušujúca princíp proporcionality, musí na túto skutočnosť ako orgán zaručujúci nielen zákonné ale aj spravodlivé posúdenie veci prihliadať.“

Z uvedených dôvodov žiadal, aby krajský súd zmenil výrok o uložení pokuty tak, že ukladá žalobcovi pokutu v zníženej výške. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Vzhľadom na rozsah žalobných námietok bolo predmetom preskúmania len rozhodnutie žalovanej v časti o uloženie pokuty podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa), keď žalovaný o dvoch samostatných rozhodnutiach rozhodol tak, že tieto konania spojil do jedného konania a zmenil výšku pokuty z pôvodných dva krát 40.000,- Eur t.j. spolu 80.000,- Eur na sumu 40.000,- Eur.

Zákon o ochrane spotrebiteľa rozlišuje medzi priestupkami (§ 23) a správnymi deliktmi (§ 24), čo má vplyv na subsidiárnu aplikáciu buď správneho poriadku alebo zákona o priestupkoch.

Kým zákon o ochrane spotrebiteľa v § 23 ods. 3 pri prejednávaní priestupkov odkazuje na všeobecný predpis o priestupkoch (zákon č. 372/1990 Zb.), na konanie o správnych deliktoch (§ 24) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 27 zákona).

Z uvedeného vyplýva, že ak prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi dvomi samostatnými rozhodnutiami pokutu podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, rozhodoval o správnych deliktoch a povinnosťou nielen prvostupňového správneho orgánu ale aj žalovaného bolo dôsledne postupovať podľa všeobecných predpisov v správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb., ďalej len ).

Spoločné konanie je upravené len v zákone o priestupkoch (§ 57), spojenie veci na spoločné konanie nepozná a neupravuje, preto ak žalovaný spojil veci „do jedného konania“ rozhodol nezákonne, v rozpore s procesným predpisom, (správnym poriadkom) a rozhodnutie žalovaného trpí inou vadou konania, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov, pre iné procesné pochybenie zrušil krajský súd preskúmavané rozhodnutie v celom rozsahu, aj keď sa žalobca domáhal preskúmania len výroku o uložení pokuty.

Okrem toho, že žalovaný spojil veci na spoločné konanie v rozpore s procesným predpisom, tým že spojil veci a nezaoberal sa každým rozhodnutím individuálne, je rozhodnutie vo vzťahu k zníženej pokute nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Krajský súd musí súhlasiť s námietkami žalobcu, že z preskúmavaného rozhodnutia nemožno zistiť, za ktoré správne delikty uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia bol žalobca postihnutý, v akom pomere ku kontrolovaným zmluvným podmienkam a konkrétnym prvostupňovým rozhodnutiam. Ak obidvomi prvostupňovými rozhodnutiami bola žalobcovi uložená pokuta v súhrne 80.000,- Eur, za porušenie v 162 zmluvných podmienkach a zmenou rozhodnutí došlo k uloženiu pokuty 40.000,- Eur za porušenie v 15 podmienkach, je rozhodnutie bez náležitého odôvodnenia (čo je prípad preskúmavaného rozhodnutia) nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a porušením princípu proporcionality.

Dôvodná je aj námietka, že rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodnutí o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali nedôvodné rozdiely (§ 3 ods. 4 správneho poriadku). Ak v prípadoch a P/415/2/2011 udelil prvostupňový správny orgán v skutkovo obdobných prípadoch, s obdobnými účastníkmi konania, kde kontrolovaná osoba bola tiež spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské úvery s celoslovenskou pôsobnosťou pokuta 9.000,- Eur a 1.200,- Eur, je to v hrubom nepomere s predmetným rozhodnutím.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 psím. d), e) O.s.p. zrušil preskúmavané rozhodnutie a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť dvomi samostatnými rozhodnutiami a rozhodnutie v súlade s § 47 ods. 1, 3 správneho poriadku náležite odôvodniť.

Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v sume 719,10 Eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 70,- Eur a trov právneho zastúpenia v sume 649,10 Eur. Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradach advokátov za poskytovanie právnych služieb za tieto úkony právnych služieb: 18.12.2012 prevzatie a príprava právneho zastúpenia, 21.12.2012 spísanie a podanie žaloby, 17.1.2014 účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Prešove, z toho prvé 2 úkony á 127,16 Eur (§ 11 ods. 2 vyhlášky) + 1 x 134,- Eur, + tzv. režijný paušál 2 x 7,63 Eur + 1x 8,04 Eur spolu 411,62 + náhrada cestovného 49,29 Eur za použitie motorového vozidla značka BMW X3 na pojednávanie konané na Krajskom súde v Prešove dňa 17.1.2014, vypočítaná nasledovne: VCN

- výška cestovnej náhrady, SZN - sadzba základnej náhrady na 1 km, CPL - cena pohonnej látky v dobe použitia vozidla, PNKM - počet najazdených kilometrov, PSPL - priemerná spotreba pohonných látok podľa technického preukazu

(PSPL x CPL)

VCN = /SZN + --------------------------- / x PNKM

100

Úkon zo dňa 17.1.2014 R. - R. a späť

(8,6 x 1,367)

VCN = /0,183 + ------------------------- / x 164

100

VCN = 49,29 Eur.

Priznal aj náhrada za stratu času v sume 80,04 Eur za dobu trvania cesty na pojednávani dňa 17.1.2014, doba trvania jednej cesty 1 hodina 5 minút každá začatá hodina 13,40 Eur, spolu 6 x 13,40 = 80,04 Eur. Spolu 540,92 Eur (411,62 + 49,20 + 80,04) z toho 20 % DPH 108,18 Eur, spolu trovy právneho zastúpenia 649,10 Eur (540,92 + 108,18 Eur), ktoré je žalovaný povinný zaplatiť tak, že sumu 70,- Eur, čo je zaplatený súdny poplatok je povinný zaplatiť žalobcovi a trovy právneho zastúpenia v sume 649,10 Eur je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu Beňo&partners advokátska kancelária, s.r.o. na účet číslo: 2626214333/1100, v obidvoch prípadoch v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súd nepriznal náhradu za úkon: vyjadrenie k výzve súdu zo dňa 22.5.2013 á 130,16 Eur + režijný paušál á 7,81 Eur, lebo predmetným vyjadrením len právny zástupca odstránil vady, ktoré žaloba a jej prílohy obsahovať nemali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-

čenia prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v

Bratislave a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ

domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.