Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cb-87-2013.pdf
PDF · 83.86 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/87/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v právnej veci navrhovateľky: Ružena Csicsayová, miesto podnikania Drobného 24, 841 02 Bratislava - Dúbravka, IČO: 43 953 808, v konaní zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Matúš Meheš s.r.o., so sídlom Nevädzova 6C, 821 01 Bratislava, proti odporcovi: 3000 top s.r.o., so sídlom Za kasárňou 1, 831 02 Bratislava, IČO: 45 489 904, o zaplatenie 6.182,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke istinu vo výške 6.182,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 7.182,- eur od 21.11.2012 do 23.11.2012 a zo sumy 6.182,- eur od 24.11.2012 do zaplatenia, a k rukám právneho zástupcu navrhovateľky náhradu trov konania vo výške 1.754,83 eur, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia vo výške 1.384,33 eur a iných trov konania vo výške 370,50 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 16.1.2013 sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 6.182,- eur s úrokom z omeškania zrejmého z výroku tohto rozsudku, titulom odmeny za poskytnuté realitné služby.
Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 8.11.2010 ako dodávateľ/partner predaja uzatvorila s odporcom ako odberateľom Zmluvu o spolupráci s partnerom predaja. Touto zmluvou sa zaviazala zaobstarať pre odporcu uzatvorenie zmlúv o poskytovaní realitných služieb medzi odporcom a tretími osobami, za čo sa odporca zaviazal zaplatiť jej odmenu. Na základe tejto zmluvy vystavila odporcovi faktúry: č. 2011007 zo dňa 28.12.2011, na sumu 1.500,- eur, splatnú dňa 3.1.2012, č. 2011008 zo dňa 28.12.2011, na sumu 1.500,- eur, splatnú dňa 3.1.2012, č. 2011009 zo dňa 28.12.2011, na sumu 1.250,- eur, splatnú dňa 3.1.2012, č. 2012001 zo dňa 5.3.2012, na sumu 182,- eur, splatnú dňa 12.3.2012, č. 2012004 zo dňa 10.8.2012, na sumu 2.250,- eur, splatnú dňa 17.8.2012, č. 2012005 zo dňa 11.9.2012, na sumu 1.500,- eur, splatnú dňa 18. 9.2012. Odporca na faktúru č. 211007 uhradil dňa 4.7.2012 sumu 500,- eur a na faktúru č. 2011008 uhradil dňa 16.7.2012 sumu 500,- eur. Nakoľko odporca zvyšok neuhradil, podpísali dňa 5.10.2012 zápisnicu o splátkovom kalendári na dlžnú sumu 7.182,- eur tak, že odporca sa zaviazal uhradiť po 1.000,- eur do 20.11.2012, 20.12.2012, 20.1.2013, 20.2.2013, 20.3.2013, 20.4.2013 a sumu 1.182 eur do 20.5.2013 s tým, že v prípade nedodržania splátkového kalendára platí úhrada celej dlžnej sumy bezodkladne. Dňa 23.11.2012 odporca zaplatil na účet navrhovateľky sumu 1.000,- eur, odvtedy odporca neuhradil nič. Celá dlžná sumu 7.182,- eur sa tak stala splatnou dňa 21.11.2012, lebo bol tri dni v omeškaní aj s prvou splátkou.
Odporca v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že tvrdenia navrhovateľky sú nepravdivé a zmätočné, nijako nepreukazujú, že vykonala činnosť, na ktorú sa v zmluve zaviazala. Poprel faktúry
navrhovateľky uvedené v splátkovom kalendári a k samotnému splátkovému kalendáru uviedol, že nemá vedomosť o jeho podpísaní. V ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 9.12.2013 odporca namietal, že navrhovateľka nepredložila dokumentáciu preukazujúcu splnenie podmienok na vyplatenie provízie, že si nárokuje províziu aj z tých obchodných prípadov, v ktorých tretia osoba odporcovi nevyplatila províziu, pričom túto províziu si od tretích osôb nemôže vymáhať, lebo pre nedôslednosť navrhovateľky nemá dokumentáciu na vymáhanie. Zápisnica o splátkovom kalendári a ani faktúry neobsahujú údaje opodstatňujúce nárok na vyplatenie provízie. Zápisnicu preto nemožno považovať za uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka pre nedostatok určitosti. Navrhol preto konanie prerušiť v zmysle § 110 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) za účelom doplnenia podkladov od navrhovateľky a uzatvorenia mimosúdnej dohody. V prípade, ak navrhovateľka nebude s prerušením konania súhlasiť, a ak nepredloží dôkazy o opodstatnenosti fakturácie, najmä písomné zmluvy o poskytnutí realitných služieb, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou - zmluvou o spolupráci s partnerom predaja a jej prílohami, vyššie uvedenými faktúrami navrhovateľky, e-mailom odporcu zo dňa 25.3.2012, upomienkou zo dňa 5.10.2012, zápisnicou o splátkovom kalendári, výpismi z bankového účtu navrhovateľky a výzvou na zaplatenie zo dňa 16.1.2013.
Odporca žiadne dôkazy nepredložil.
Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázaný tento rozhodujúci skutkový stav:
Na základe upomienky zo dňa 5.10.2012 o neuhradení faktúr za rok 2011 a 2012 v celkovej výške 7.182,- eur, podpísali účastníci konania koncom októbra 2012 po vzájomnej predchádzajúcej dohode zápisnicu o splátkovom kalendári, v ktorej sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľke na jej bankový účet dlžnú sumu 7.182,- eur, a to v mesačných splátkach po 1.000,- eur počnúc dňom 20.11.2012. Účastníci sa dohodli aj na tom, že ak splátkový kalendár nebude dodržiavaný, platí úhrada celej dlžnej sumy bezodkladne.
Dňa 23.11.2012 odporca uhradil navrhovateľke vkladom na bankový účet sumu 1.000,- eur s uvedením, že ide o prvú splátku.
Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Podľa ods. 2 sa za uznanie nepremlčaného záväzku považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Na základe uvedeného skutkového stavu a zákonných ustanovení mal súd za to, že odporca relevantným spôsobom uznal svoj záväzok voči navrhovateľke. Pri tomto záveru súd vychádzal z toho, že vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom bolo potrebné posudzovať podľa Obchodného zákonníka, nakoľko obaja sú podnikatelia a zmluvu o spolupráci uzatvorili v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. Okrem toho aj v článku 6. zmluvy sa dohodli, že rozhodným právom je slovenské právo, konkrétne ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. v platnom znení. Uznanie záväzku preto súd posudzoval podľa obchodného práva, nie podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ktorého sa dovolával odporca.
Hoci v zápisnici o splátkovom kalendári nie je výslovne uvedené, že odporca svoj dlh uznáva, z jeho znenia, vrátane predchádzajúcej upomienky zo dňa 5.10.2012, je evidentné uznanie zo strany odporcu a záväzok zaplatiť dlžnú sumu vyúčtovanú spornými faktúrami. Navyše, po dohode o splátkovom kalendári odporca uhradil navrhovateľke sumu 1.000,- eur, pričom pri platení uviedol že ide o úhradu prvej splátky. Aj z tohto konania odporcu vyplýva uznanie zvyšku dlhu.
Dôsledkom uznania dlhu je podľa § 323 Obchodného zákonníka vyvrátiteľná právna domnienka o existencii záväzku k tomuto dňu. Dôkazné bremeno sa teda presúva na odporcu, ktorý, ak chcel byť v konaní úspešný, musel dostatočne dôveryhodne preukázať neexistenciu, resp. zánik záväzku.
Súd dospel k záveru, že odporca neuniesol toto dôkazné bremeno. Odporca v konaní nepredložil žiadne dôkazy a ani na základe jeho tvrdení nebolo možné ustáliť, že jeho záväzok vôbec nevznikol, resp. že zanikol. Odporca poukazoval iba na znenie zmluvy, takto sa však nemohol žalobe ubrániť.
Obranu odporcu súd vyhodnotil ako účelovú a nedôveryhodnú, zameranú len na ďalšie odsunutie povinnosti zaplatiť. Súd neuznal ani námietku odporcu, že splátkový kalendár dohodol a podpísal pod nátlakom. V konaní nebol zistený žiadny relevantný dôvod neplatnosti právneho úkonu.
Ďalšie dokazovanie bližšie nešpecifikovanými dôkazmi (písomné zmluvy o poskytnutí realitných služieb), navrhované, resp. vyžadované odporcom, súd nepripustil, lebo zjavne nemohli mať vplyv na skutkový stav, z ktorého rozhodnutie vychádza. Navrhovateľka nebola povinná v konaní preukázať, že odovzdala odporcovi všetky doklady. Stačilo, aby dostatočne špecifikovala (identifikovala) svoj nárok na odmenu a bolo na odporcovi preukázať, že takýto záväzok mu nikdy nevznikol alebo zanikol.
Z uvedených dôvodov bol návrh posúdený ako dôvodný. Navrhovateľke vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej a uznanej odmeny z tzv. nepomenovanej zmluvy v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, za poskytnuté realitné služby vo výške 6.182,- eur, ako aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 8,85% ročne podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení do 31.1.2013, a podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Úrok z omeškania bol navrhovateľke priznaný za obdobie už od 21.11.2012, kedy sa stal splatným celý dlh.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Návrh bol podaný dôvodne, navrhovateľka mala v konaní plný úspech. Súd preto priznal navrhovateľke náhradu účelných trov konania vo výške 370,50 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 1.384,33 eur na trovách právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z piatich úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaniach dňa 26.11.2013 a 10.12.2013) po 210,81 eur, jedného úkonu (účasť na odročenom pojednávaní dňa 15.11.2013) po 52,70 eur, režijného paušálu 6 x 7,81,- eur, t.j. spolu 1.153,61 eur, plus 20% DPH vo výške 230,72 eur, všetko podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Navrhovateľke nebola priznaná náhrada trov konania za účasť jej advokáta na pojednávaní dňa 17.1.2014, vrátane režijného paušálu, nakoľko predchádzajúce pojednávanie bolo odročené iba z toho dôvodu, že navrhovateľka nemala k dispozícii všetky doklady a nevedela sa presne vyjadriť, za ktoré sprostredkované zmluvy účtovala odmenu odporcovi. Takto zvýšené náklady právneho zastúpenia nemôžu ísť na ťarchu odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrh-
nuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.