Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-240-2013.pdf
PDF · 104.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-11P/240/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom, vo veci starostlivosti súdu o maloletého L. Š.T., nar. XX.XX.XXXX, bytom, u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky: T.. T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/ D, E. a otca: B. Š., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého podal dňa 19.08.2013 na tunajšom súde návrh na zrušenie rozsudku a schválenie pôvodnej dohody pri rozvode manželstva, ktorým žiadal, aby súd schváli pôvodnú dohodu medzi ním a matkou maloletého, ktorá vyjadrila vo svojom návrhu na rozvod manželstva výslovným vyhlásením, že nepožaduje určenie výživného a aby súd prijal uznesenie, ktorým zruší výživné určené v rozsudku Okresného súdu Topoľčany vedenom pod č.k. 9P/37/2007-56 zo dňa 19.04.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2007. Otec maloletého svoj návrh odôvodnil tým, že matka maloletého ako navrhovateľka rozvodu vo svojom návrhu na rozvod manželstva vyhlásila, že nepožaduje od otca platenie výživného na spoločného syna L. Š., čo bolo jej vyjadrením súhlasu s ich dohodou, že jej otec maloletého ponechá bez ďalších nárokov všetko, čo od neho získala počas ich mileneckého vzťahu od r. 1991 a neskôr manželstva od r. 1999. Súd dohodu účastníkov konania akceptoval a platenie výživného na maloletého nestanovil. Matka maloletého podala v roku 2007 na tunajší súd návrh na určenie výšky výživného a to aj napriek ich predchádzajúcej dohode, ako uvádza otec maloletého, a to aj napriek ich predchádzajúcej dohode a tomu, že jej otec maloletého aj nad rámec posielal, resp. osobne odovzdával vysoké finančné čiastky, zaplatil spoločné dovolenky, nakupoval synovi hračky, oblečenie, knihy, bral ho na výlety. Súd určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého vo výške 2000 Sk. Otec maloletého ďalej uviedol, že sa toho času nachádza v katastrofálnej životnej situácii, od 23.05.2011 je vo výkone trestu odňatia slobody v trvaní 8 rokov, nemá žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, žiadne finančné prostriedky, prišiel o trvalý pobyt, pričom, jeho súčasná manželka situáciu finančne nezvládla a musela sa vysťahovať z bytu. Otec maloletého dodal, že obrovský psychický tlak a permanentný stres zapríčinili zhoršenie zdravotného stavu, preto je od decembra 2012 vyradený s pracovného procesu a nemá už ani vo výkone trestu žiadny príjem. Otec maloletého požiadal, aby súd jeho návrhu rozhodol bez jeho účasti na pojednávaní, keďže je vo výkone trestu odňatia slobody a na pojednávanie by musel byť eskortovaný ozbrojenou eskortou na čo nemá finančné prostriedky.
Matka maloletého na pojednávaní konanom dňa 22.10.2013 na tunajšom súde uviedla, že s návrhom na zrušenie výživného, resp. s návrhom na zníženie vyživovacej povinnosti nesúhlasí, pričom poukázala na skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany bolo výživné na maloletého L. zvýšené na
sumu 2000 Sk a od toho času výživné upravované nebolo; aktuálne je maloletý vo veku 14 rokov a takto stanovené výživné matka maloletého nepovažuje vôbec za vysoké, ale primerané.
Kolízny opatrovník doporučil návrh otca na zníženie resp. zrušenie výživného zamietnuť z dôvodu, že maloletý mal a máva zdravotné problémy, podrobil sa aj rekonvalescencii, pričom otec ako navrhovateľ vykonáva t.č. výkon trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, správou kolízneho opatrovníka, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, správou Ústavu na výkon trestu U. A. I. G. O., mzdovým listom od zamestnávateľa matky maloletého, dokladmi o majetkových pomeroch predloženými navrhovateľom i odporkyňou, pripojením spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/37/2007 ako i oboznámením sa s rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici A.. J.. K.-XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a zistil tento skutkový stav:
Manželstvo rodičov maloletého L. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Topoľčany , č.k. XC/ XXX/XXXX zo dńa 06.11.2002, pričom maloletý L. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, výživné určené nebolo. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. XP/XX/XXXX-56 zo dňa 19.04.2007 súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k. XC XXX/XXXX- XX zo dňa 06.11.2002 v časti výživného pre maloletého L. tak, že otca zaväzuje prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 2.000,- Sk mesačne, ktorú bude povinný platiť vždy do 15-teho dňa mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 01.05.2007.
Zo správy kolízneho opatrovník na č.l. 35 vyplýva, že maloletý L. má v súčasnosti 14 rokov, je žiakom X. P. J. Š. G. F.. Š. Z. E., maloletý býva s matkou v 4-izbovom byte v osobnom vlastníctve, kde má maloletý k dispozícii vlastnú izbu. V čase poslednej úpravy výživného mal maloletý L. 6 rokov, bol žiakom 1. ročníka základnej školy, pričom od poslednej úpravy náklady na jeho výživu a starostlivosť vzrástli; matka mu platí na začiatku školského roka sumu 56,50 eur na školské pomôcky - pracovné zošity, knihu nemeckého jazyka, ZRPŠ a poistenie, exkurzie. Matka mesačne maloletému platí stravné lístky po 23 eur, stavebné sporenie vo výške 50-100 eur mesačne, vstupenku do posilňovne v sume 12 eur mesačne a doučovanie nemeckého jazyka v sume 64 eur mesačne. Matka má zvýšené náklady i v súvislosti so zdravotným stavom maloletého, keďže mal problémy s kolenom - prekonal operáciu a v dôsledku problémov s alergiami je nastavený na celoročnú liečbu. Maloletý L. je vyspelý, pôsobí vzhľadom ako dospelý muž, s jeho celkovým zaopatrením sú spojené vysoké výdavky.
V čase poslednej úpravy výživného bola matka maloletého zamestnaná v E. K., a.s., kde dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca. 22.939,- Sk ( 761,43 eur ), spolu s maloletým obývala 3- izbový veľkometrážny byt, pričom v tom čase rovnako ako aj v súčasnosti mala matka maloletého iba jednu vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti matka maloletého pracuje Z. V. J. O., Q..A.. G. O. C. O. O. A. P. G.- E.. Jej priemerný čistý mesačný príjem predstavuje v súčasnosti cca. XXX N. ( vrátane daňového bonusu na jedno dieťa v sume XX,XX N. ). Matka súdu predložila doklady súvisiace s výdavkami na živobytie a na starostlivosť o maloletého , z čoho vyplýva, že matka platí nájomné za byt v sume 154 eur, elektrickú energiu mesačne v sume 20 eur, sipo v sume 3 eur, plyn v sume 5 eur, satro káblová televízia v sume 8 eur mesačne, internet axalnet v sume 10 eur mesačne, pôžičku celetelem na notebook pre syna cca. 50 eur mesačne, poistku za byt v sume 36 eur ročne, telefón v sume 6 eur mesačne, a ostatná výdavky na maloletého L., ktoré už boli špecifikované vyššie. Matka maloletého na pojednávaní konanom dňa 22.10.203 uviedla, že je vlastníčkou nehnuteľnosti - bytu Z. E., ďalej vlastní 15-ročné auto, nevlastní žiadne akcie, cenné papiere. Matka ďalej dodala, že s otcom maloletého nežije v spoločnej domácnosti od roku 2000, kedy kúpili byt Z. E., v podstate žije so synom sama a o maloletého sa stará za finančnej pomoci svojich rodičov. Pokiaľ by bola tak dobre zabezpečená ako uvádza otec maloletého vo svojom návrhu, nenastúpila by v roku 2001 do zamestnania k prvému zamestnávateľovi -E. K.. Matka maloletého uviedla, že vec neplatenia výživného riešila cestou súdneho exekútora B.. I., pričom v dokladoch, ktoré predložila matka maloletého súdu sa nachádza aj potvrdenie B.. I. o tom, že pohľadávka na výživnom nebol do dnešného dńa vymožená ani čiastočným plnením.
Otec maloletého bol v čase poslednej úpravy výživného na maloletého L. opäť ženatý, s manželskou býval v prenajatom byte, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal, pričom jeho zamestnanie bol novinár na voľnej nohe.
Rozsudkom Š. E. A. Z. K. K. sp. zn. BB-XT/XX/XXXX zo dňa 22.07.2009 bol otec maloletého B. Š. uznaný vinným z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného do 01.01. 2006, keďže na škodu cudzieho majetku seba a iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil takým činnom škodu veľkého rozsahu a odsudzuje sa za to podľa § 250 ods. 5 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 k trestu odňatia slobody na 8 rokov a pre výkon trestu sa zaraďuje do II. nápravnovýchovnej skupiny. Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody I.Č. G. O. na č.l. 19 vyplýva, že otec maloletého si v uvedenom zariadení vykonáva trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov, pričom počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody bol odsúdený pracovne zaradený nasledovne: Z. Ú. G. Z. Z. Q. Ú. G. Z. E. U. A. Z. K. G. O. Z. Ú. A. V. - Z. O. Q. A. Z. U. U. XX.XX.XXXX V. XX.XX.XXXX; Z. Ú. G. Z. E. U. A. Q. Ú. G. Z. Z.J. T. G. O. N. A. V. M. Ú. Z. U. U. XX.XX.XXXX V. XX.XX.XXXX. V ústave, kde si otec maloletého v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody doposiaľ pracovne zaradený nebol.
Otec maloletého bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu v E. a uviedol, že nemá žiadny majetok, má manželku v Č. P., s ktorou udržiava kontakt, naposledy žil v spoločnej domácnosti s bývalou manželkou L. E. Z. P. XXXX, v súčasnosti má manželku A. Š. s ktorou nežije v spoločnej domácnosti, táto je zamestnaná na základnej škole Z. U. ako upratovačka. Otec maloletého má iba jednu vyživovaciu povinnosť na maloletého L., pričom v súvislosti so zamestnaním uviedol, že bol pracovne zaradený vo Z. V. V. XXXX, poberal príjem vo výške cca. 50 eur; od tohto času nie je pracovne zaradený z dôvodu zdravotných dôvodov a momentálne nemá žiadny príjem. Otec maloletého uviedol, že nepodniká a má exekúciu vo výške 730.000 eur. Otec maloletého zároveň uviedol, že na maloletého prispieval , stretával sa s ním, platil im dovolenky v zahraničí a keď žil Z. O., maloletého si brával k sebe; výživné na maloletého platil počas celého obdobia pred nástupom, naposledy zaplatil v máji 2011 pred nástupom do VTOS. Otec dodal, že odvtedy mu pravidelne strhávajú peniaze, lenže nevedia kam to majú poslať. K uvedenému sa matka maloletého vyjadrila na pojednávaní konanom dňa 16.01.2014, pričom uviedla, že otec maloletého od 01.06.2011 do dnešného dňa vyživovaciu povinnosť neuhradil ani neplatil, s výnimkou mesiaca december, kedy od súdneho exekútora matke prišla suma 400 eur a ďalších 5 eur. K dnešnému dňu otec dlží na výživnom cez 200 eur. Matka uviedla, že jej z výkonu trestu neboli zaslané žiadne peniaze a keďže sa aktuálne situácia rieši formou exekučného konania bolo jej oznámené, že ako inštitúcia, ktorá platí mzdu otcovi nemajú s ňou čo riešiť a riešia to cestou súdneho exekútora, ktorý exekúciu vo veci výživného vedie. Matka ďalej dodala, že ona s otcom maloletého nikdy v minulosti neuzavrela dohodu, na základe ktorej by malo vyplynúť, že sa vzdáva výživného v prospech nejakého majetku, ktorý by jej mal byť zanechaný z titulu BSM.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako ja na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne, odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť , ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena , alebo zrušenie výživného možné , len na návrh.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu, alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní , obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu , ak sa zmenia pomery.
Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov zistených porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie výrazná zmena tých okolností - na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť nárast potrieb detí, najmä v súvislosti s ich pribúdajúcim vekom, fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ale i zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, a musí taktiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ustanovení § 78 ods. 3 ZR. Rovnako tak nemôže opomenúť existenciu ustanovenia § 62 ods. 2 ZR zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v ustanovení § 75 ods. 1 ZR, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené pomery dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými iba bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod. )
Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.
Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované. Výživou dieťaťa je zabezpečovanie potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej; právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká jeho narodením. ( § 7 ods. 1 Obč. zákonníka)
Pri určovaní výživného je potrebné vziať do úvahy výkon osobnej starostlivosti o dieťa jedným z rodičov, pretože práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov poskytuje dieťaťu tvoria materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého z rodičov, ktorý ich poskytuje v peniazoch.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (či už schválením novej dohody alebo autoritatívnym rozhodnutím), je zmena pomerov. Zákon o rodine ani nevyžaduje tak ako O.s.p. aby išlo o podstatnú zmenu. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť odôvodnené buď subjektívne- okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov podľa ustanovenia §-u 78 ods. 3 Zákona o rodine.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že došlo k takým zmenám pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa. Sám navrhovateľ svoj návrh zo dňa 19.8.2013 označil ako žiadosť o zrušenie výživného, ktorý návrh súd však podľa obsahu posúdil ako návrh na zníženie vyživovacej povinnosti. V tomto návrhu však neuviedol otec žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali zmenu pomerov oproti poslednému obdobiu kedy bolo rozhodnuté o výživnom iba všeobecne uviedol, že navrhuje aby rozsudok , ktorým bol zaviazaný na platenie výživného a to rozsudok OS Topoľčany sp. zn. XP/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX ktorým bola určená vyživovacia povinnosť v sume 2000Sk bol zrušený. Z obsahu pripojeného spisu OS E. XP/ XX/XXXX však jednoznačne vyplýva, že dňa XX.X.XXXX súd rozsudkom schválil rodičovskú dohodu na základe ktorej bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 2000Sk mesačne, pričom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 30.4.2007. V čase posledného určenia výživného otec riadne pracoval ako novinár, bol živnostníkom a vzhľadom na obsah uzavretej dohody bolo v jeho možnostiach a schopnostiach platiť stanovené výživné. Z obsahu spisového materiálu však ďalej vyplýva, že sociálne postavenie otca sa zmenilo v tom, že nastúpil výkon trestu odňatia slobody vo výmere 8 rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v K. K. dňa XX.X.XXXX. Tento výkon trestu mu však bol uložený pre trestný čin podvodu podľa §-u 250 ods. 1 ods.5 Tr. zákona účinného do 1. januára 2006 t.j. za úmyselný trestný čin, ktorého sa dopustil tak, že na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil takým činom škodu veľkého rozsahu . Z obsahu rozsudku vyplýva, že tejto trestnej činnosti sa dopustil sám a okrem iného mal 111-tim majiteľom zmeniek spôsobiť škodu vo výške 528.893,91eur , 581osobám od ktorých spoločnosť odkúpila dlhopisy škodu najmenej vo výške 203.146,78eur, 24 osobám záujemcom o slnečné byty škodu vo výške 79.665,41eur, presne nezistenému počtu osôb, ktoré uzavreli zmluvu o pôžičke zo spoločnosťou A. Q..A.. škodu vo výške 934.410,74eur a najmenej 22 osobám , ktoré uzatvorili zmluvu o pôžičke zo spoločnosťou A.- W. Q..A.. škodu vo výške najmenej 245.369,22eur a teda z tohto vyplýva, že ako fyzická osoba mal finančný prospech z tejto majetkovej trestnej činnosti. Je zrejmé, že pokiaľ by sa navrhovateľ - otec riadne správal bolo v jeho možnostiach a schopnostiach ako to bolo ešte pred nástupom výkonu trestu riadne prispievať na výživu maloletého dieťaťa. Navrhovateľ sa svojím vlastným zavinením dostal do situácie, ktorá mu privodila trestné stíhanie a aktuálne výkon trestu, avšak takáto situácia nemôže ísť na ťarchu maloletého dieťaťa a nemôže byť považovaná za dôvod a zmenu pomerov tak, aby došlo k zníženiu vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa s poukazom hlavne na to, že sa jednalo o úmyselnú majetkovú činnosť a takým činom bola spôsobená škoda veľkého rozsahu. Súd zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že od posledného rozhodnutia o výživnom prešla doba 6 rokov, pričom maloletý v čase posledného určenia výživného navštevoval l. ročník ZŠ, aktuálne B. E. X. P.Í. J., jedná sa o fyzicky vyspelé dieťa, čo je samo o sebe objektívna skutočnosť a to s poukazom na vývoj životných nákladov, ktorá odôvodňuje záver, aby v tomto prípade nedošlo k zníženiu vyživovacej povinnosti povinného voči maloletému dieťaťu. Je vždy povinnosťou súdu skúmať stratu zamestnania, resp. jej príčiny a v tomto prípade sa o stratu zamestnania zároveň aj o stratu osobnej slobody pripravil navrhovateľ sám svojím nezodpovedným konaním, ktoré bolo neskôr
posúdené ako trestná činnosť, pričom v tejto trestnej činnosti pokračoval a vykonával ju po dlhší čas a to od 11.7.1995 do 4.3.1999. Zárobkové pomery na strane matky sa od posledného určenia výživného nezmenili, táto pracuje u iného zamestnávateľa, avšak s približne rovnakým zárobkom ako to bolo v čase posledného určenia výživného .
S poukazom na hore uvedené skutočnosti, keďže súd nezistil zmenu pomerov tak, ako ju má na mysli ustanovenie § 78 ods. l Zákona o rodine , súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku .
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písm. a/ O. s. p. nakoľko ide o konanie o výživnom, ktoré možno začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde v troch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 - 3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.