Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (24)Rozsudok_2T-106-2013.pdf
PDF · 136.89 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/106/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Máriou Piusovou v trestnej veci proti obž. J. X. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b/, e/ Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 650/2005 Z. z. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. januára 2014 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
J. X. I. D. S. G., nar. XX.XX.XXXX v Skalici, trvale bytom Y. č. XXX, na slobode,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
1. v presne nezistený deň v mesiaci november 2012 asi o 10.00 h v Kútoch na X. ulici sa vyhrážal zabitím J. R.,
2. dňa 12.12.2012 o 15.00 h v Kútoch na ulici fyzicky napadol J. R. tak, že ho sotil do zaparkovaného auta, udrel ho rukou do tváre a vyhrážal sa mu zabitím ak neodíde z Kútov,
3. dňa 25.12.2012 v Kútoch na Š. ulici asi o 10.15 h fyzicky napadol J. R. tak, že ho udrel päsťou do tváre až spadol na zem, kde zostal ležať, čím mu spôsobil zmliaždenie mäkkých tkanív hlavy s krvným výronom v oblasti záhlavia a nosa, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia a práceneschopnosť do 02.01.2013, pričom poškodený dostal strach o svoj život,
4. od 11.11.2012 do 27.1.2013 v Kútoch sústavne na osobnom vozidle chodil okolo domu č. XXX na W. ulici, kde býva poškodený J. R., vyhľadával jeho osobnú blízkosť, fyzicky a verbálne ho napádal, pričom poškodený mal strach vychádzať z domu, bál sa o život, čo ho obmedzovalo v jeho obvyklom spôsobe života.
t e d a
v bode 1,2
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,
v bode 3
inému úmyselne ublížil na zdraví
v bode 4
iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života tým, že vyhľadával jeho osobnú blízkosť a sledoval ho a inak ho obmedzoval v jeho obvyklom spôsobe života
č í m s p á c h a l
v bode 1,2
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. pokračujúci
v bode 3
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.
v bode 4
prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b/, e/ Tr. zák.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. a/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu sa podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 18 /osemnásť/ mesiacov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Tr. zák. ukladá sa povinnosť v skúšobnej dobe nepriblížiť sa k poškodenému J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., W. XXX/XX na vzdialenosť menšiu ako 5 /päť/ metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obž. J. X. a vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, vypočutím svedka - poškodeného J. R., vypočutím svedkov P. N., T. Š., U. J., vykonal konfrontácie medzi obžalovaným a poškodeným J. R. a medzi obžalovaným a svedkyňou P. N., vykonal znalecké dokazovanie znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo, traumatológia a vypočul k tomuto posudku znalca z odboru zdravotníctvo, traumatológia MUDr. J. R., zadovážil správu bývalého zamestnávateľa poškodeného J. R., Menert spol. s r.o., Šaľa, oboznámil lekárske správy na poškodeného vrátane prepúšťacej lekárskej správy z NsP Skalica, ďalej oboznámil rozhodnutie Obvodného úradu Senica, odboru všeobecnej vnútornej správy č.: ObÚ - SE - OVVS - G. - X/XXXX/XXX/P-XXX/XX/K zo dňa 19.2.2013 a oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu.
Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav tak ako je opísaný v bode 1-4 výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní spáchanie trestnej činnosti v celom rozsahu poprel, tvrdil, že on sa ničoho nedopustil, nikomu sa nevyhrážal, J. R. fyzicky nenapadol a preto mu ani ublížiť na zdraví nemohol. Taktiež popieral aj akékoľvek prenasledovanie J. R.. Tvrdil, že to všetko si na neho vymyslela P. N., ktorá bola 25 rokov jeho blízkou priateľkou a táto mu dlhuje okolo 60 tis. eur, nemá však o tom žiadne písomné potvrdenie lebo to sú prostriedky, ktoré obžalovaný vynaložil ako náklady na stravu a cestovanie za P. N., keď ešte spolu chodili, avšak nebývali v spoločnej domácnosti. Potom si P. N. našla iného priateľa J. R., ktorému on nijako neublížil a ani s obžalovaným nič nemá. Jeho tvrdenie na hlavnom pojednávaní bolo v priamom rozpore s tým, čo obžalovaný uviedol vo svojej výpovedi dňa 29.4.2013 (teda už po vznesení obvinenia, ktoré bolo vznesené dňa 27.2.2013), v ktorej výpovedi priznal všetky skutky uvedené v predmete obvinenia a uviedol, že konal neuvážene a skratovo, čo ho veľmi mrzí. Ďalej uviedol, že P. N. ani jej priateľa v súčasnej dobe nijako nekontaktuje, nevyhľadáva ich prítomnosť a ani v budúcnosti ich nebude vyhľadávať.
Na hlavnom pojednávaní rozpor vo výpovediach vysvetľoval tým, že ho naviedol obhajca, ktorý ho vtedy obhajoval, JUDr. N. A., aby uzatvoril dohodu o vine a treste, ktorú aj na prokuratúre uzatvoril, avšak keď prišlo k jej schváleniu na súde, túto dohodu odvolal.
V tejto súvislosti však súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný v čase, keď bolo vznesené proti nemu obvinenie pre trestnú činnosť, pre ktorú neskôr prokurátor podal obžalobu, vzal podanú sťažnosť späť a späťvzatie sťažnosti zobral na vedomie poverený príslušník policajného zboru dňa 29.4.2013. V tom čase nebola ešte uzavretá dohoda o vine a treste, ktorú obž. J. X. na Okresnej prokuratúre v Senici uzatvoril v predmetnej veci až 21.6.2013. Jeho tvrdenie o tom, že bol nejakým spôsobom manipulovaný obhajcom JUDr. N. A. na uzavretie dohody o vine a treste nemohlo byť dôvodom pre späťvzatie sťažnosti, ktorý úkon obžalovaný urobil už dávno predtým.
V každom prípade priznaním obžalovaného v rámci dohody o vine a treste, ktorú dohodu neskôr obvinený odvolá, nemôže byť podkladom pre odvodenie viny obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti, pokiaľ nie sú iné relevantné dôkazy. V tomto prípade však kontraverzné vyjadrenia obžalovaného v predmetnej veci bolo treba hodnotiť v súvislosti s ďalšími relevantnými dôkazmi, ktoré boli v predmetnej veci vykonané a to jednak výpoveďami poškodeného J. R. ale aj ďalších svedkov P. N., U. J. a T. Š., z ktorých len P. N. mala k obžalovanému priateľský pomer. K týmto dôkazom bolo treba pripočítať ešte písomné dôkazy a to znalecký posudok z odboru zdravotníctvo, traumatológia znalca MUDr. J. R., lekárske správy a správu bývalého zamestnávateľa poškodeného.
Skutok v bode 1 rozsudku:
Jeho spáchanie preukazuje výpoveď svedka - poškodeného J. R., ktorého výpoveď je potrebné považovať za priamy usvedčujúci dôkaz, jeho silu nespochybňuje ani skutočnosť, že to je terajší priateľ svedkyne P. N., bývalej priateľky obžalovaného, ktorá svoju zaujatosť voči obžalovanému odmietla. Svedok na hlavnom pojednávaní potvrdil, že to bolo niekedy koncom mesiaca november 2012, keď išiel so svojou priateľkou P. N. do kostola v obci Kúty, kedy sa pri nich zastavil biely Favorit s českými ŠPZ, z ktorého vystúpil muž, ktorého vtedy nepoznal, začal mu vulgárne nadávať, chytil ho pod krkom a povedal mu „vypadni odtiaľto lebo ťa zabijem, máš na to dva dni“ a potom nasadol do vozidla a odišiel preč. Jeho priateľka P. N. mu vtedy povedala, že je to jej bývalý kamarát zo Sekúl. Na hlavnom pojednávaní svedok
- poškodený označil obžalovaného J. X. za osobu, ktorá s ním vyvolala incident. Zhodne so svedkom - poškodeným obžalovaného usvedčovala aj svedkyňa P. N., ktorá rovnako potvrdila, že obžalovaný J. X. vtedy slovne napadol jej priateľa J. R., ktorému sa vyhrážal zabitím. Bolo to vtedy, keď s poškodeným v Kútoch išli do kostola, v novembri 2012. Uviedla, že poškodený z tohto ako aj z ďalších incidentov, ktoré potom nasledovali mal strach a bál sa s ňou chodiť do kostola.
Obžalovaný v tejto súvislosti tvrdil, že nikdy sa poškodenému zabitím nevyhrážal a to ani vtedy v Kútoch na X. ulici ako to tvrdí poškodený. Nikdy takéto slová voči poškodenému nepoužil. V tejto súvislosti obžalovaný spochybňoval, či sa skutok vôbec mohol stať, nakoľko poškodený chodí pracovať mimo územia Slovenska, ako to sám poškodený uviedol. Súd preto zadovážil na návrh obhajcu obžalovaného správu od bývalého zamestnávateľa poškodeného Menert spol. s r.o., Šaľa, z ktorej správy vyplynulo, že poškodený v novembri 2012 v čase od 11.11.2012 do 18.11.2012 čerpal náhradné voľno, následne od 18.11.2012 do 8.12.2012 pracoval v Nemecku a od 9.12.2012 do 16.12.2012 potom opäť čerpal náhradné voľno.
Súd neveril tvrdeniu obžalovaného, keďže toto nebol posledný incident. Ďalšie incidenty po tomto medzi obžalovaným a poškodeným nasledovali a boli spáchané obdobným spôsobom. Tvrdenie obžalovaného v súvislosti s bodom 1 obžaloby vyhodnotil ako účelovú obranu obžalovaného.
Skutok v bode 2 rozsudku:
Obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v tomto bode obžaloby usvedčuje svedok - poškodený J. R., ktorý v tejto súvislosti uviedol, že dňa 12.12.2012 v čase okolo 15.00 hod. bol so svojou priateľkou P. N. v obci Kúty pri predajni PVM Systém, kedy si priateľka odskočila na ulicu Q. ku svojim rodičom a on ju čakal pri hlavnej ceste. Keď už bola priateľka preč, zbadal ako po hlavnej ceste ide biely Favorit, ktorého vodič prudko zastavil za predajňou, následne s vozidlom cúvol a odbočil do bočnej uličky pri predajni PVM Systém, kde zastavil. Z vozidla vystúpil J. X. a bez varovania ho sotil o vozidlo Renault Megane červenej farby, ktoré tam bolo zaparkované. Následne ho otvorenou dlaňou udrel do tváre a povedal mu „povedal som ti, aby si odtiaľto zmizol, inak ťa zabijem, už to myslím vážne“. Po tomto nasadol do svojho vozidla a prešiel s ním asi tri metre, keď zase zastavil, vystúpil z vozidla a sotil ho o betónový
múr, pričom ho zase asi dva alebo tri krát udrel otvorenou dlaňou so slovami, že ho zabije a že sa s ním nebude špiniť, že na neho pošle českú mafiu. S útokom prestal až keď poškodený spadol na zem. Potom nasadol do vozidla, poškodený sa pobral smerom na ulicu Q., kam odišla jeho priateľka. Následne sa po ceste stretol s P. N., ktorá mu išla oproti a obaja chceli ísť domov ale po chvíli sa zase objavil obžalovaný J. X. na jeho vozidle, preto sa išli schovať k priateľkiným rodičom. Asi po desiatich minútach, keď J. X. odišiel, išli s priateľkou domov. Keď prechádzali po ulici smerom na železničnú stanicu zrazu sa zase objavil J. X. na jeho Favorite a išiel v tesnej blízkosti za nimi pričom pokrikoval na P. N., aby to ešte s ním skúsila a na neho zase pokrikoval, že už je zakopaný, či ešte chce dostať, či má málo, že má aj obušok. Obaja, on aj jeho priateľka mali z tohto počínania obžalovaného strach, preto priateľka zavolala políciu. Keď J. X. počul o polícií, z tohto miesta odišiel na stanicu, kde sa otočil a cez otvorené okno kričal, že kde sú tí policajti, nech prídu, že on má všetkých policajtov v Šaštíne kúpených. Keď mu P. N. povedala nech počká na políciu povedal, že nemá čas a z miesta ušiel. Poškodený teda podrobne až do detailov popísal, za akých okolností obžalovaný znovu poškodeného J. R. slovne napadol a vyhrážal sa zabitím takým spôsobom, že to u J. R. a jeho priateľky P. N. vyvolalo obavu a táto volala políciu. Zhodne s poškodeným J. R. sa vyjadrovala aj svedkyňa P. N., ktorá k tomuto obvineniu uviedla, že obžalovaný za okolností, ktoré popísala zhodne s poškodeným J. R., tohto napadol a vyhrážal sa mu zabitím takým spôsobom, že volala vtedy políciu. Toto videla aj svedkyňa T. Š., ktorá na obžalovaného kričala z okna svojho bytu.
Svedkyňa P. N. okrem toho uviedla, že s obžalovaným sa priatelili, tento ju navštevoval, avšak pre vlastnosti obžalovaného, že tento klamal, zavádzal a manipuloval, sa s ním prestala priateliť, našla si nového priateľa J. R., s ktorým teraz žije v spoločnej domácnosti a obžalovaný jej priateľa ako aj ju neustále prenasleduje. Nevie sa vyrovnať s tým, že P. N. s ním už nechce nič mať. Tvrdí, že jej dlhuje 60 tis. eur, čo je však nezmysel. Svedkyňa P. N. mu žiadne peniaze nedlhuje. Obžalovaný jej tvrdí, že to sú peniaze, ktoré on minul na pohonné hmoty, keď za ňou chodil a že ju živil. To všetko je klamstvo a nakoľko ona od neho žiadne peniaze si nepožičala a nemá obžalovaný o tom ani žiaden doklad, nakoľko žiaden dlh ani neexistuje. Jednoducho ho P. N. už nechce a on sa s tým nevie vyrovnať.
Pri konfrontácií s obžalovaným to obžalovaný napokon nepriamo potvrdil, keď povedal: „keď mi vrátiš 60 tis. eur, budeš mať odo mňa pokoj“.
Obžalovaný nepopieral, že v kritickom čase videl J. R. pred predajňou PVM Systém v Kútoch, tento tam bol sám, obžalovaný zastavil a vyšiel von z auta a išiel do stavebnín. Tvrdil, že J. R. ho nezaujímal a preto nie je pravdivé tvrdenie poškodeného, že by ho tam bol sotil do zaparkovaného auta a udrel rukou do tváre. Podľa neho si to J. R. vymyslel a tvrdil to aj pri konfrontácií s J. R., kým poškodený J. R. zotrval na svojom tvrdení, že obžalovaný ho tam slovne aj fyzicky napadol.
Súd tvrdeniu obžalovaného neveril a hodnotil jeho výpoveď v súvislosti s bodom 2 obžaloby ako účelovú obranu, keďže zo spáchania z tohto skutku ho usvedčoval jednak poškodený J. R. ale aj svedkyňa P. N. a spôsob, akým bol skutok spáchaný zapadá do kontextu ďalších útokov, ktoré po tomto zo strany obžalovaného voči poškodenému nasledovali.
Skutok v bode 3 rozsudku:
Zo spáchania tohto skutku obžalovaného usvedčuje poškodený J. R., ktorý v tejto súvislosti uviedol, že to bolo dňa 25.12.2012 v čase asi o 10.15 hod. kedy prišlo k ďalšiemu útoku zo strany J. X. na jeho osobu a to, keď spolu s priateľkou išli v uvedenom čase do kostola v Kútoch a prechádzali po ulici Š.. Zrazu pri nich zastavil J. X. s jeho bielym Favoritom ŠPZ: U. XXXX a keď z neho vystúpil prišiel k nemu a bez toho, aby mu niečo povedal ho udrel päsťou do tváre. Tento úder bol taký silný, že poškodený spadol na zem a keď J. X. videl, že leží na zemi, nasadol do auta a odišiel. Z nosa mu začala tiecť krv a priateľka ihneď zavolala na políciu. Pri výsluchu na polícií mu prišlo nevoľno, pričom aj dva krát vracal a policajti mu privolali sanitku. Potom ho sanitka previezla do nemocnice do Skalice, kde ho hospitalizovali s podozrením na otras mozgu a zlomeninu nosa. Toto videlo viacero ľudí z bytovky, ktorá je v blízkosti toho miesta, kde prišlo k útoku. Po prepustení z NsP Skalica, kde bol 24 hodín išiel k svojmu obvodnému lekárovi MUDr. T. X. do E., ktorý mu vystavil PN od 25.12.2012 do 1.1.2013. PN v tomto prípade trvala 8 dní. Poškodený uviedol, že si nepamätá, že by mu J. X. bol predtým ako ho udrel, niečo povedal. Tento incident videla aj svedkyňa P. N., ktorá zhodne s poškodeným J. R. tento incident popísala. Taktiež potvrdila, že bola svedkom toho, keď obžalovaný vtedy J. R. fyzicky napadol tak, že ho udrel zatvorenou
päsťou do tváre do oblasti nosa a to takou silou, že J. R. hneď spadol na zem dolu chrbtom na temeno hlavy na betónový chodník. Po tomto útoku J. X. kričal na poškodeného niečo v tom zmysle „povedal som ti, aby si odtiaľto zmizol“. Na zemi poškodeného už ďalej nenapádal a s vozidlom odišiel. Poškodený veľmi krvácal z nosa, preto hneď P. N.Á. privolala políciu. Po útoku si všimla, že v oknách bytovky bolo viacero ľudí, ktorí mohli tento incident vidieť. Následne bol poškodený ošetrený v NsP Skalica, kde ho v ten deň aj hospitalizovali. Od tohto incidentu jej priateľ z obavy o svoj život a zdravie, nechodí s P. N. v nedeľu do kostola a cez týždeň kvôli J. X. v popoludňajších hodinách ani nevychádza na ulicu.
Okrem P. N., obžalovaného usvedčoval z napadnutia poškodeného aj svedok U. J., ktorý uviedol, že to bolo cez vianočné sviatky v decembri 2012 medzi 10.00 a 11.00 hod., kedy ľudia išli do kostola. Vtedy videl, že pred jeho oknom zabrzdilo vozidlo bielej farby Škoda Favorit. Z neho vystúpil obžalovaný J. X., prešiel na druhú stranu na chodník, po ktorom išla dvojica, pričom ukázal na poškodeného J. R. a P. N. a potom už len videl ako sa obžalovaný rozmáchol a ako poškodený spadol na zem. Čo sa dialo za autom nevidel, ale keď poškodený vstal, tak mu tiekla krv z nosa a pridŕžal si rukou nos. Potom videl, že P. N. telefonovala a vzápätí po tomto telefonáte prišla polícia. Medzitým obžalovaný s autom odišiel preč. Ľudia, ktorí tam boli podali servítky poškodenému, aby sa mohol utrieť, nakoľko krvácal.
Svedok U. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevidel priamy kontakt ruky obžalovaného na poškodeného. Napriek tomu tvrdí, že zranenie poškodenému spôsobil obžalovaný, nakoľko nijaká iná osoba okrem svedkyne P. N., ktorá poškodeného doprevádzala tam nebola a svedkyňa stála v momente, keď poškodený spadol na zem dva metre od neho, takže ona mu zranenie nemohla spôsobiť, ale iba obžalovaný. Svedka nebolo možné konfrontovať s jeho pôvodnou výpoveďou, nakoľko túto urobil pred vznesením obvinenia a takúto výpoveď nie je možné použiť z procesných dôvodov ako dôkaz.
O tom, že zranenie poškodenému spôsobil obžalovaný niet žiadnych pochybností. Na mieste činu podľa výpovede poškodeného, svedkov P. N. a U. J. nebola žiadna iná osoba, ktorá by poškodeného fyzicky napadla. Bol tam len obžalovaný, ktorý nepopiera, že tam bol ale tvrdí, že poškodeného fyzicky nenapadol. Tomuto tvrdeniu obžalovaného súd neveril a hodnotil ho len ako účelovú obranu.
Lekárskou správou MUDr. T. X. bolo zistené, že poškodený J. R. bol ošetrený dňa 25.12.2012 v NsP Skalica, pričom pri vyšetrení poškodený sa sťažoval, že bol napadnutý známou osobou úderom do tváre. Podľa lekára zranenie vzniklo v dôsledku tupého úderu do tváre a mohlo vzniknúť takým spôsobom ako uvádzal poškodený. Objektívne bol zistený otras mozgu, pomliaždenie nosa s podozrením na zlomeniu nosových kostí. Predpokladaná doba liečenia podľa ošetrujúceho lekára bola od 25.12.2012 do 31.12.2012, práceneschopnosť od 25.12.2012 do 2.1.2013. Zo spáchania skutku nepriamo obžalovaného usvedčuje znalecký posudok z odboru zdravotníctvo, traumatológia znalca MUDr. J. R., ktorého súd pribral do konania a ktorý na hlavnom pojednávaní k tomuto znaleckému posudku uviedol, že zranenie, ktoré utrpel poškodený, si nespôsobil sám ale bolo spôsobené inou osobou. Ďalej k tomuto zraneniu znalec uviedol, že poškodený po zranení, ku ktorému malo dôjsť dňa 25.12.2012 bol RzP privezený na chirurgickú ambulanciu, kde uvádzal, že bol udretý do tváre, následne spadol na záhlavie, v bezvedomý nebol, na okolnosti zranenia sa pamätal, dva krát zvracal a krvácal z nosa. V objektívnom náleze bolo popisované pomliaždenie mäkkých tkanív tváre v oblasti nosa a záhlavia spolu s krvnými výronmi a známky po krvácaní z nosa. Vykonané boli RTG a CT vyšetrenia, kde boli vylúčené úrazové zmeny na kostnom skelete lebky a nosa, taktiež bolo vylúčené zranenie mozgu. Z odborných vyšetrení bolo vykonané neurologické vyšetrenie, kde bol nález hodnotený ako otras mozgu a podozrenie na zlomeninu nosových kostí. Vzhľadom na udávanú anamnézu zvracania bol poškodený prijatý na chirurgické oddelenie na sledovanie a liečbu. Dňa 26.12.2012 bol prepustený do ambulantnej liečby s diagnózami otras mozgu, pomliaždenie mäkkých tkanín hlavy v oblasti tváre a záhlavia. Ako znalec uviedol v znaleckom posudku na základe údajov samotného poškodeného pri vyšetrení ako aj vo výpovediach, kde udával, že v bezvedomý nebol, že na okolnosti zranenia sa pamätal, znalec vylúčil diagnózu otras mozgu, čo je zranenie spojené so stavom bezvedomia a u poškodeného k bezvedomiu nedošlo. Čo sa týka charakteru zranenia, jednalo sa z medicínskeho hľadiska o ľahké zranenie, ku komplikáciám nedošlo. Znalec uviedol v znaleckom posudku, že zranenia pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy s vegetatívnou symptomatológiou ako aj pomliaždenie mäkkých tkanív nosa s krvácaním z nosových dierok by vznikli nezávisle na užívaní liekov na zníženie zrážanlivosti krvi. V mechanizme vzniku zranenia ako znalec uviedol v znaleckom posudku sa mohlo jednať o úder vedený rukou útočníka napr. i zovretou v päsť do oblasti tváre koreňa nosa, pričom tento úder mal len slabú intenzitu, táto však mohla byť dostačujúca na to, aby poškodený
stratil rovnováhu a v dôsledku tohto úderu spadol na zem, pričom dopadom na tvrdú podložku došlo ku vzniku pomliaždenia mäkkých tkanív v oblasti záhlavia a aj prejavy vegetatívnej symptomatológie svedčali pre vznik tejto symptomatológie zranením záhlavia. Čo sa týka doby liečenia zranenia takéhoto charakteru si bežne v praxi vyžadujú dĺžku 2-3 týždne pričom liečbe zodpovedná i dĺžka PN. Zranenie spôsobuje obmedzenie v bežnom spôsobe života. Toto sa týka jednak psychickej aktivity, hlavne zapájania zmyslových orgánov do činnosti, hlavne zraku a tiež fyzickej aktivity náročnej manuálnej práce. Zranenia nezanechávajú trvalé následky ani funkčného ani kozmetického charakteru. Na základe toho, čo znalec zistil na hlavnom pojednávaní, obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že do poškodeného sotil rukami proti nemu, pričom sa nevyjadril do ktorých častí tela poškodeného sotil, následne si mal poškodený rukami chytiť tvár a spadnúť, hodiť sa tvárou na zem. Pokiaľ by aj dopadol tvárou na zem, pričom rukami by si chránil tvár, z medicínskeho hľadiska znalec nevylúčil, že by nemohlo dôjsť k ľahkej forme pomliaždenia nosa z krvácaním. Ale tento mechanizmus nevysvetľuje vznik zranenia v oblasti záhlavia. Takýmto spôsobom k zraneniu záhlavia poškodeného nemohlo dôjsť. Preto ho znalec vylúčil. Poškodený vo svojich výpovediach, ktoré znalec citoval v znaleckom posudku sa v oboch prípadoch vyjadril zhodne, a tento spôsob je z medicínskeho hľadiska prijateľný pre vznik týchto zranení. Je veľmi málo pravdepodobné, že by si poškodený zranenie, ktoré utrpel mohol spôsobiť sám. Na otázku obhajcu, či je možné vylúčiť, že by jedno z týchto dvoch zranení si mohol poškodený spôsobiť sám, znalec uviedol, že to nemožno absolútne vylúčiť, ale je to nepravdepodobné vzhľadom na spôsob ako zranenie vzniklo. Poškodený bol po incidente krátko hospitalizovaný v NsP Skalica, čo potvrdzuje prepúšťacia správa z NsP Skalica. Ďalším nepriamym dôkazom, ktorý usvedčuje obžalovaného zo spáchania tohto skutku je správa o výpise zo systému ReDat, ktorou správou je potvrdené, že svedkyňa P. N. dňa 25.12.2012 o 10.20 hod. volala na operačné stredisko OR PZ Senica, kde sa predstavila svojim menom a priezviskom P. N. a oznámila, že jej priateľ J. R. bol napadnutý obžalovaným J. X., na ktorého zároveň dáva trestné oznámenie. Uviedla, že poškodenému tečie z nosa krv. Polícia odpovedala, že na miesto činu vysielajú policajnú hliadku. Obžalovaný nepopieral, že s poškodeným v kritickom čase bol v kontakte, uviedol, že poškodený mu zamával a keď on s autom zastavil a išiel k poškodenému, nakoľko P. N., ktorá išla s ním mu dlhuje peniaze a myslel si, že mu chce peniaze vrátiť alebo sa dohodnúť, tak vtedy ako pristúpil k J. R., tak tento ho udrel rukou na ľavé líce, preto sa pýtal, či sa mal nechať biť. Vtedy poškodeného sotil a išiel preč. Ešte videl, že poškodený niečo zašpekuloval a spadol na zem a ešte si hlavu udrel o zem. Predtým si dal ruky pred tvár a tak sa udrel o zem. Obžalovaný nasadol do auta a išiel na políciu, že dá trestné oznámenie na J. R., že ho napadol. Obžalovaný nevie ako toto trestné oznámenie dopadlo, lebo potom ho policajti vypočúvali k trestnému oznámeniu, čo podal J. R.. Obžalovaný si nie je vedomý toho, že by bol poškodenému vtedy spôsobil nejakú ujmu na zdraví. Ak by aj nejakú ujmu na zdraví J. R. vtedy utrpel, tak si ju spôsobil sám. Tvrdenie obžalovaného, ktoré je očividne nelogické a odporuje relevantným dôkazom, akými sú výpovede poškodeného J. R., svedkyne P. N., svedka U. J. a znaleckého posudku MUDr. J. R., súd hodnotil len ako účelovú, vykonštruovanú obranu obžalovaného. Skutok v bode 4 rozsudku: Skutok je preukázaný výpoveďou svedka - poškodeného J. R., ktorý v tejto súvislosti uviedol, že je pravdou, že obžalovaný od 12.12.2012 prakticky až doteraz stále pokračuje v prenasledovaní jeho aj P. N., sústavne chodí na osobnom motorovom vozidle červenej farby alebo bielej farby okolo bytovky č. XXX na W. ulici, kde poškodený býva so svojou priateľkou P. N.. J. X. neustále jazdí okolo bytovky, vyvoláva priateľke, píše jej smsky, vyhľadáva jeho aj priateľkinu osobnú blízkosť. Keď idú napríklad do kostola, slovne ich uráža, vykrikuje po nich. Z jeho počínania majú poškodený aj P. N.Á. strach. Boja sa vychádzať z domu a boja sa aj o život. Obmedzuje ich to v obvyklom spôsobe života. Nič iné si neprajú, len aby s tým prestal. Nie je pravdou, že by jeho priateľka P. N. dlhovala nejaké peniaze obžalovanému. Vie o tom, že obžalovaný J. X. a P. N. boli blízky priatelia, ale P. N. mu povedala, že obžalovanému J. X. nedlhuje žiadne peniaze a žiadne jej nikdy ani nepožičal. Nevie prečo to robí, ale myslí si, že je to z pomsty, že ju stratil, lebo ona už žije s ním. Povedala mu, že s J. X. už v živote nechce mať nič spoločné, lebo jej klamal. Obhajoba spochybňovala v tejto súvislosti, či poškodený, ktorý pracuje v zahraničí na turnusy bol v čase, ktorý je predmetom obžaloby, na území Slovenska a či mohlo dôjsť k spáchaniu skutku. Súd zistil zo správy teraz už bývalého zamestnávateľa poškodeného Menert spol. s r.o. Šaľa, že poškodený v čase od 11.11.2012 do 18.11.2012 čerpal náhradné voľno, ďalej náhradné voľno čerpal od 9.12.2012 do 16.12.2012, od 21.12.2012 do 2.1.2013, od 20.1.2013 do 27.1.2013. Od 11.2.2013 už nepracoval na stavbe v Nemecku.
Správa zamestnávateľa teda potvrdila tvrdenie poškodeného, že v čase, ktorý uvádzal, že bol napadnutý obžalovaným, či slovne alebo fyzicky, sa zdržiaval na území Slovenskej republiky, resp., že v tom čase nepracoval v Nemecku ale čerpal náhradné voľno. Svedkyňa P. N. v tejto súvislosti uviedla, že obžalovaný ju aj jej priateľa J. R. neustále vyhľadáva, obchádza okolo bytovky, vyhľadáva ich blízkosť, verbálne aj fyzicky ich napáda. Posiela smsky a to až doteraz. Bola v tejto súvislosti opakovane vypočutá na polícií. Vždy to vyhodnotili ako priestupok a odstúpili to obvodnému úradu a tam povedali, že je to len tvrdenie proti tvrdeniu. Týmto chce povedať, že obžalovaný jej aj jej priateľovi strpčuje život. Oni od neho nič iné nechcú len aby im dal pokoj. Ona s ním v živote už nechce mať nič spoločné. On je veľký klamár. Pozná jeho povahové vlastnosti. Najhoršie vlastnosti sú klamanie a že vie „oblbovať“ ľudí a manipuluje ľuďmi tak ako to jemu vyhovuje. Prečo by si ona niečo vymýšľala, čo by z toho mala. Jej priateľ J. R. nežiada od obžalovaného ani náhradu škody. To, že obžalovaný ich prenasleduje, môžu dosvedčiť kedykoľvek jej rodičia ale aj jej priatelia, ktorí všetko vedia ako im obžalovaný J. X. strpčuje život a robí to už dlho. Svedkyňa T. Š. uviedla, že je susedkou P. N. a jej priateľa. Bývajú v jednom činžovom dome. Odkedy sa P. N. nasťahovala do bytovky asi od novembra 2012, začala mať problémy s J. X.. Tento v mesiaci november 2012 takmer každý deň jazdil okolo ich bytovky, pričom sa aj zastavoval v okolí a stále sa vypytoval na P. N. a jej priateľa. Pri rozhovore na ňu nadával a hovoril niečo v tom zmysle, že ho P. N. oklamala a nasťahovala si do bytu bezdomovca. Často aj zaparkoval svoje vozidlo pod oknami ich bytovky a vykrikoval na susedov. Svedkyňa ďalej uviedla, že bola prítomná pritom, ako obžalovaný J. X. svojim vozidlom Škoda Favorit bielej farby s českými značkami stál na ceste pod oknami P. N. a asi 10 minút na niekoho vykrikoval. Určite sa aj vyhrážal ale znenie vyhrážok si nepamätala. Vyhrážky neregistrovala, nerozumela im, počula len krik, ktorý ju obťažoval. Presne, čo J. X. kričal, to nevie. Asi po 10 minútach neustáleho kriku vyšla na balkón, lebo už mala toho dosť, jej balkón je vedľa bytu P. N. a okríkla J. X., aby už konečne prestal vykrikovať, nakoľko to nebolo prvý krát a povedala mu, aby si svoje problémy riešil inak a nie pod ich oknami. Mal stále problémy s tým, že priateľ P. N. je bezdomovec, že či vedia susedia, koho tam majú nasťahovaného. Keď J. X. okríkla, tak on tiež na ňu niečo zakričal. Potom nasadol do auta a išiel preč. V čase, keď kričal si všimla, že má niečo v ruke, myslela, že to bol mobilný telefón. Ďalšiu skúsenosť s J. X. mala takú, že bola v potravinách pri železničnej stanici v Kútoch a J. X. sa tam pýtal na P. N., či ju tam poznajú. Keď mu povedali, že nepoznajú, tak začal J. X. rozprávať o P. N., kto to je, že ho okradla a že má doma nasťahovaného bezdomovca. Po tomto vyšla von a videla, že pred potravinami má obžalovaný J. X. zaparkované vozidlo, ktoré registrovala v okolí ich bytovky takmer stále, pričom niekedy iba okolo bytovky prešlo a bezdôvodne trúbilo. Uviedla, že niekedy bolo vozidlo obžalovaného J. X. v okolí ich bytovky aj zaparkované. Toto sa väčšinou dialo v poobedňajších hodinách okolo 16.00-17.00, keď chodievala s vnukom na prechádzky. Od P. N. sa taktiež dozvedela, že J. X. opakovane napadol jej priateľa. Potom už neskôr J. X. a jeho vozidlo okolo bytovky nevidela. Vie určite, že keď bola vypočutá na polícií dňa 4.2.2013, tak odvtedy už vozidlo J. X. neregistrovala ale predtým to bolo často, dá sa povedať, že denno denne. Obťažovalo to ju a zaiste každý to počul, kto tam býva. S P. N., hoci je suseda sa nijako nestretávajú ale celkom určite to na ňu psychicky zle pôsobilo. Aj výslovne, keď sa s ňou stretla tak jej povedala, že ju J. X. napáda. Vie, že jej priateľ ju aj čakával, keď išla z práce a išli spolu, lebo mala strach z J. X.. Povedala jej, že sa jej J. X. vyhráža aj telefonicky. Tým chce povedať, že J. X. ju obťažuje aj mimo bytovky, na ulici a podobne. Na otázku prokurátorky, či obžalovaný J. X. chodil na bielom vozidle, alebo používal aj iné vozidlo, svedkyňa uviedla, že J. X. používal červené aj biele vozidlo. Videla ho na tom vozidle, bol to určite on. V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní súd oboznámil rozhodnutie Obvodného úradu Senica č.: ObÚ - SE - OVVS - G. - X/XXXX/XXX/P-XXX/XX/K zo dňa 19.2.2013, že konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal dopustiť J. X. tým, že dňa 21.12.2012 okolo 16.20 hod. v obci Kúty na W. ulici pred domom č. XXX/XX mal na J. R. kričať, aby išiel do p..e a vyhrážať sa slovami „máš na to dva dni, aby si odtiaľto zmizol, inak ťa zabijem“ konaním, ktorým mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním a vyhrážaním ujmou na zdraví, bolo podľa ust. § 76 ods. 1 písm. c/ zák. č. 372/90 Zb. o priestupkoch zastavené, pretože spáchanie skutku nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.4.2013. Súd konštatuje, že toto rozhodnutie sa týka bodu 3 pôvodnej obžaloby, v ktorom bol J. X. obvinený, že dňa 21.12.2012 v Kútoch asi o 15.00 hod. pred bytovkou č. XXX/XX sa opäť vyhrážal J. R. zabitím ak neodíde z Kútov, začal ho fotiť a povedal mu, že fotografie dá ľuďom, aby vedeli koho majú odpraviť. Súd v súlade s vykonaným dokazovaním v skutku upravil začiatok spáchania prečinu nebezpečného prenasledovania od 11.11.2012, kedy sa podľa potvrdenia bývalého zamestnávateľa Menert spol. s r.o., Šaľa, poškodený zdržoval na území Slovenskej republiky a čerpal náhradné voľno, nakoľko
výsledky vykonaného dokazovania preukázali, že obžalovaný už od novembra 2012, odkedy sa P. N. presťahovala do bytu, v ktorom žije s poškodeným J. R., začal obžalovaný takmer denne obchádzať okolo bytovky, vyhľadával poškodeného, čo uviedla nielen svedkyňa P. N. ale potvrdila to aj nezainteresovaná svedkyňa T. Š.. Koniec páchania tohto prečinu súd ohraničil dátumom 27.1.2013, nakoľko od tohto dátumu podľa správy bývalého zamestnávateľa Menert spol. s r.o., Šaľa, poškodený už pracoval v Spolkovej republike Nemecko a mimo územia Slovenska sa zdržiaval až do 9.2.2013. Obžaloba ohraničovala páchanie tohto skutku od 12.12.2012 do začiatku februára 2013. V rámci dokazovania bolo časové ohraničenie spáchania skutku upresnené v súlade s vykonaným dokazovaním, pričom nedošlo k zmene identity skutku, nakoľko aj podľa obžaloby obžalovaný už od novembra 2012 začal s vyhrážaním a prenasledovaním poškodeného J. R.. Na základe uvedených výsledkov dokazovania súd uznal v bode 1, 2 rozsudku obžalovaného J. X. vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. pokračujúceho, pretože bolo preukázané, že obžalovaný sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu. V bode 3 rozsudku obžalovaného uznal vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., pretože bolo preukázané, že inému úmyselne ublížil na zdraví a v bode 4 rozsudku uznal obžalovaného vinným z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b/, e/ Tr. zák., pretože bolo preukázané, že obžalovaný iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života tým, že vyhľadával jeho osobnú blízkosť a sledoval ho a inak ho obmedzoval v jeho obvyklom spôsobe života. Súd z obžaloby vypustil skutok, ktorý bol v obžalobe uvedený pod bodom 3 obžaloby, išlo o dielči útok prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., keďže o tomto skutku bolo rozhodnuté v správnom konaní Obvodného úradu Senica, v ktorom bolo stíhanie o tomto skutku zastavené. Súd má za to, že v tomto prípade bolo treba postupovať v súlade so zásadou platnou v trestnom práve nebis in idem, t.j. nie dva krát v tej istej veci ako na to poukázal obhajca obžalovaného v záverečnej reči. Zavinenie obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti bolo preukázané výpoveďou poškodeného J. R., ktorého výpoveď bolo treba hodnotiť ako priamy usvedčujúci dôkaz, výpovedí svedkov P. N., T. Š. a U. J., o ktorých vieryhodnosti súd nemal dôvod pochybovať ako aj listinnými dôkazmi, lekárskymi správami preukazujúcimi zranenie poškodeného, znaleckým posudkom znalca MUDr. J. R., ktorý dôkaz bolo treba hodnotiť ako objektívny dôkaz, ktorý nebol spochybnený žiadnymi inými dôkazmi. Napokon aj správou bývalého zamestnávateľa poškodeného, ktorá preukázala, že poškodený J. R. sa v inkriminovaných obdobiach, kedy došlo zo strany obžalovaného k spáchaniu protiprávnemu konaniu, sa nezdržoval v Spolkovej republike Nemecko. Tieto dôkazy, ktoré boli získané zákonným spôsobom vytvorili ucelenú reťaz priamych a nepriamych dôkazov, ktoré na seba logicky nadväzovali, navzájom sa nevylučovali a ktorými bola vina obžalovanému zo spáchania trestnej činnosti bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Preto súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania trestnej činnosti tak, ako bolo na to vyššie poukázané. Výpovede obžalovaného, ktoré boli kontraverzné (najprv priznal, neskôr popieral) súd vyhodnotil len ako účelovú obranu učinenú v snahe obžalovaného zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Jeho tvrdenia nepodporovali žiadne objektívne dôkazy (tvrdenie o pôžičke o dlhu P. N.) o tom, že to bol poškodený, ktorý obžalovaného fyzicky napadol, neexistujú žiadne relevantné dôkazy. Je to len tvrdenie obžalovaného, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, rovnako tvrdenie obžalovaného, že poškodený si zranenie zo dňa 25.12.2012 spôsobil sám nebolo podopreté žiadnym dôkazom zo strany obžalovaného, naopak lekárske správy a znalecký posudok toto tvrdenie obžalovaného celkom nespochybniteľným spôsobom vyvrátili.
Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného bolo zistené, že tento podľa jeho vlastného vyjadrenia je v súčasnej dobe nezamestnaný, v mieste bydliska v obci Y. jeho správanie nebolo prerokúvané komisiou pre ochranu verejného poriadku a jeho rodinné a majetkové pomery Obecnému úradu Y. nie sú známe.
Z výsledkov šetrenia v evidencii priestupkov bolo zistené, že tento bol opakovane oznamovaný pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu v roku 2013, pričom v dvoch prípadoch bolo stíhanie o priestupku zastavené a dva prípady sú ešte v štádiu riešenia.
Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný J. X. bol v Slovenskej republike jeden krát trestne stíhaný pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Tr. zák., ohľadne trestu platí však fikcia zahľadenia.
Pri ukladaní trestu súd v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol na spôsob spáchania činu, na jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. a/ Tr. zák., na ktorú prihliadol a to, že spáchal trestný čin v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení. Obžalovaný ako aj svedkyňa P. N. tvrdili, že boli v minulosti blízky priatelia, pričom obžalovaný potom, čo si jeho bývalá partnerka našla iného priateľa, trpí citovým rozrušením, vyhľadáva bývalú priateľku a z toho vyplýva aj spáchanie trestnej činnosti. Súd to vyhodnotil v tomto prípade ako poľahčujúcu okolnosť. Na druhej strane obžalovanému priťažovalo, že spáchal viac trestných činov. Pri rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd obžalovanému s prihliadnutím na jeho osobné pomery a možnosti jeho nápravy uložil úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby pre najprísnejšie trestný čin vo výmere 6 /šesť/ mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 / osemnásť/ mesiacov. Podmienečný odklad výkonu trestu, súd obžalovanému povolil v tom predpoklade, že vzhľadom na osobné pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy ako aj uložené obmedzenie, aby sa v priebehu skúšobnej doby nepriblížil k osobe poškodeného na vzdialenosť bližšiu ako päť metrov a nezdržiaval sa v blízkosti obydlia poškodeného, možno dôvodne očakávať, že účel trestu sa u neho dosiahne i bez jeho výkonu. Bude vecou obžalovaného, aby v priebehu skúšobnej doby viedol riadny život, dodržiaval uložené obmedzenie a nepáchal viac trestnú činnosť, inak súd rozhodne, že sa trest aj vykoná.
Poškodený J. R. nežiadal náhradu škody, preto sa súd otázkou náhrady škody v trestnom konaní nezaoberal. To nevylučuje, že poškodený dodatočne si môže škodu uplatňovať v občiansko-právnom konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Senica do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.), a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.) príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.). zákonný zástupca obžalovaného opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.). štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.). poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.). zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr. por.). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.