Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Sd/288/2013

Potvrdené rozhodnutím 1So/33/2014
„Identifikačné číslo spisu: 5013200913 Dátum vydania rozhodnutia: 30.06.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Berthotyová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:5013200913.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: H. W., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom M., D. XXXX/XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.09.2013, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/288/2013-33 zo dňa 16. januára 2014, jednomyseľne, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/288/2013-33 zo dňa 16. januára 2014 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: H. W., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom M., D. XXXX/XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto

rozhodol:

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. septembra 2013 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. septembra 2013 podľa Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zamietla žiadosť navrhovateľa zo 16. júla 2013 o priznanie starobného dôchodku od 16. júla 2010.

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal správnosť rozhodnutia a vyjadril nesúhlas so zamietnutím žiadosti o starobný dôchodok. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a na vnútorné usmernenie Sociálnej poisťovne. K opravnému prostriedku pripojil fotokópiu rozhodnutia ministerstva o priznanie výsluhového dôchodku vo výške starobného dôchodku. Konkrétne navrhovateľ poukázal na posledné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 27. novembra 2013.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa, okrem iného, poukázala najmä na to, že na nárok na výsluhový dôchodok, priznaný v sume starobného dôchodku bola navrhovateľovi zohľadnená všetka preukázaná doba, teda aj doba získaná vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia, resp. poistenia. Keďže navrhovateľovi bolo zhodnotené celé obdobie poistenia (aj vo všeobecnom aj v osobitnom systéme), pričom bolo prihliadnuté aj na zvýhodnenú pracovnú kategóriu, nie je žiadny právny dôvod na priznanie ďalšieho starobného dôchodku. Priznaním dôchodku odporkyňou v prípade navrhovateľa by došlo k dvojitému hodnoteniu obdobia poistenia ako aj vymeriavacích základov, čo právna úprava nedovoľuje. Z fotokópie rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 14. júla 2005, ktoré navrhovateľ predložil k opravnému prostriedku, vyplývajú skutočnosti zhodné zo zisteniami odporkyne pri rozhodovaní o žiadosti o starobný dôchodok a vyplývajúce z dávkového spisu navrhovateľa. Uvedeným rozhodnutím navrhovateľ nepreukazuje nové skutočnosti, ktoré by neboli odporkyni známe už pri rozhodovaní.

Na pojednávaní navrhovateľ v plnom rozsahu zotrval na písomne podanom opravnom prostriedku a na otázku sudkyne, ktoré obdobia mu neboli započítané pre výpočet starobného dôchodku odporkyňou, uviedol, že ide o dobu od 20. 8. 1962 do 1. 8. 1967, čiže dobu štúdia od 15. roku veku a dobu od 26. 9. 1969 do 31. 1. 1971, čiže dobu, kedy pracoval v Okrase Čadca. Poukázal na to, že tieto doby mu nemohli byť započítané pre nárok na výsluhový dôchodok podľa , lebo pre nárok na výsluhový dôchodok mu mohla byť započítaná iba doba služby. Zaslanie evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia -interné tlačivo ZVJS s oznámením o zhodnotení doby služby spolu aj s odpracovanou dobou dôchodkového poistenia uvedenou pre priznanie výsluhového dôchodku bolo síce pre odporkyňu informáciou, ale v žiadnom prípade ho nemala použiť bez odborného posúdenia a došetrenia, či táto informácia je v súlade so zákonom. Naďalej zastáva názor, že pre účely výpočtu výsluhového dôchodku nemôže byť použitý ani jeden deň civilného zamestnania. Pre nárok na výsluhový dôchodok mu v žiadnom prípade podľa nemohla byť započítaná doba civilného zamestnania, ktoré vykonával od 26. 9. 1969 do 31. 1. 1971 v civilnom zamestnaní Okrasa Čadca. Odporkyňa mu do starobného dôchodku mala započítať aj dobu od 20. 8. 1965 do 1. 8. 1967, teda dobu štúdia.

Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na to, že pokiaľ sa týka obdobia od 20. 8. 1962 do 1. 8. 1967, táto doba nemohla byť započítaná navrhovateľovi pre nárok na starobný dôchodok, pretože Zákon o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého bol vypočítaný aj výsluhový dôchodok navrhovateľa, nepripúšťal započítanie tejto doby od 15. roku veku, nakoľko tento nárok pripúšťa až Zákon o sociálnom poistení. Z toho vyplýva, že podľa Zákona o sociálnom zabezpečení sa mohla započítať doba štúdia len od 18. roku veku a táto aj započítaná bola (od 20. 8. 1965 do 17. 7. 1967). Pokiaľ sa týka doby od 26. 9. 1969 do 31. 1. 1971, kedy navrhovateľ pracoval v Okrase Čadca, ktorá mu údajne nebola započítaná pre výpočet starobného dôchodku, k tomu zástupkyňa odporkyne uviedla, že táto doba bola podľa vyjadrenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže aj podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia navrhovateľovi započítaná týmto orgánom pre výpočet výsluhového dôchodku. Výsluhový dôchodok navrhovateľa bol vypočítaný ako starobný dôchodok podľa piatej časti Zákona o sociálnom zabezpečení, čiže podľa § 142. Príslušné ho vypočítať bolo Generálne riaditeľstvo zboru väzenskej a justičnej stráže, teda pokiaľ navrhovateľ naďalej trvá na tom, že mu doba od 26. 9. 1969 do 31. 1. 1971 nebola započítaná do starobného dôchodku, musí sa so svojim nárokom obrátiť na príslušné Generálne riaditeľstvo zboru väzenskej a justičnej stráže, útvar sociálneho zabezpečenia zboru.

Krajský súd v súlade s ust. - preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Žiadosťou zo 16. júla 2013 požiadal navrhovateľ o priznanie starobného dôchodku od 16. júla 2010.

Vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu SR (vysloveného v rozsudku č. k. zo dňa 15. augusta 2012) odporkyňa pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a pri určovaní dôchodkového veku v súvislosti so zaradením doby výkonu služby do I. kategórie funkcií vychádzala z ust. § 21, § 14 ods. 4, § 132 a § 175 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Nakoľko navrhovateľ počas výkonu služby získal viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií, dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55. roku veku, t. j. dňa 20. augusta 2002.

Z obsahu spisového materiálu, najmä z potvrdenia Útvaru sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže. GRZVJS-13427/33-13 zo 16. júla 2013 vyplýva, že rozhodnutím Útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS-13427/33-2005 zo 14. júla 2005 bol navrhovateľovi od 1. júla 2005 priznaný výsluhový dôchodok podľa a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Suma

starobného dôchodku bola Útvarom sociálneho zabezpečenia GR ZVJS určená podľa ustanovení Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

To znamená, že podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil Útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS.

Na nárok na výsluhový dôchodok priznaný v sume starobného dôchodku bola navrhovateľovi zohľadnená všetka preukázaná doba.

Na určenie sumy starobného dôchodku bola zhodnotená nasledovná doba:

Doba štúdia od 20. augusta 1965 do 17. júla 1967 v III. pracovnej kategórii, doba civilného zamestnania u zamestnávateľa Okrasa, Čadca od 18. júla 1967 do 1. augusta 1967 v III. pracovnej kategórii, doba výkonu základnej vojenskej služby od 2. augusta 1967 do 25. septembra 1969 v I. kategórii funkcií, doba civilného zamestnania u zamestnávateľa Okrasa, Čadca od 26. septembra 1969 do 31. januára 1971 v III. pracovnej kategórii, doba príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže od 1. februára 1971 do 30. apríla 1971 v I. kategórii funkcií, doba príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže od 1. mája 1971 do 31. júla 1977 v II. kategórii funkcií, doba príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže od 1. augusta 1977 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a doba príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže od 1. januára 2000 do 30. júna 2005 v III. pracovnej kategórii.

Odporkyňa vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôže, žiadosť navrhovateľa zo 16. júla 2013 o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia správne zamietla.

V konaní nebolo sporné, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa , teda, že obdobie výkonu služby získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Z ust. Zákona o sociálnom poistení však súčasne vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia sa nepovažujú len doby služby policajta. Zo žiadneho ustanovenia Zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (doby tzv. civilného zamestnania).

Odporkyňa navrhovateľovi nehodnotila dobu štúdia a dobu zamestnania v tzv. „civilnom sektore“, ktoré vykonával u zamestnávateľa Okrasa Čadca, lebo podľa jej názoru tieto doby boli navrhovateľovi zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok. Uvedené vyplýva aj z vyjadrenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, aj podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia (že tieto doby boli navrhovateľovi započítané týmto orgánom pre výpočet výsluhového dôchodku, aj keď započítané byť nemali). Uvedené vyplýva z rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže GR ZVJS-13427/33-2005 zo dňa 14. júla 2005, ktoré navrhovateľ priložil k opravnému prostriedku. Toto rozhodnutie už nemôže byť predmetom prieskumu súdu.

Navrhovateľovi rozhodnutím GR ZVJS nebol priznaný starobný dôchodok, bol mu priznaný výsluhový dôchodok.

Z evidenčných listov o dobách zamestnania vyplýva, že okrem doby štúdia navrhovateľ získal dobu civilného zamestnania (získanú u zamestnávateľa Okrasa Čadca). Na nárok na výsluhový dôchodok priznaný v sume starobného dôchodku bola navrhovateľovi zohľadnená všetka preukázaná doba, teda aj doba získaná vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia, resp. poistenia. Keďže navrhovateľovi bolo zhodnotené celé obdobie poistenia (aj vo všeobecnom aj v osobitnom systéme), pričom bolo prihliadnuté aj na zvýhodnenú pracovnú kategóriu, nie je žiadny právny dôvod na priznanie ďalšieho

starobného dôchodku. Priznaním dôchodku odporkyňou v prípade navrhovateľa by došlo k dvojitému hodnoteniu obdobia poistenia ako aj vymeriavacích základov, čo právna úprava nedovoľuje.

Na základe vyššie uvedeného súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 5. septembra 2013 ako zákonné a vydané v súlade s posledným názorom Najvyššieho súdu SR (vysloveným v rozsudku č. k. zo dňa 27. novembra 2013) potvrdil v súlade s ust. .

Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. v spojení s ust. .

Na margo súd poznamenáva, že z rozhodnutia GR ZVJS č. GR ZVJS-13427/33-2005 zo dňa 14. júla 2005 vyplýva, že navrhovateľovi boli na posúdenie nároku na výsluhový dôchodok zhodnotené aj doby civilného zamestnania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že,

a) v konaní došlo k vadám uvedeným ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.