Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18P/215/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci navrhovateľky: R. O., nar. XX.X.XXXX, bytom N., Z. Č.. XX, zast. advokátom JUDr. Ján Martinec, Werferova č. 1, Košice proti odporcovi: V. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Košice, Z. Č.. XX, zast. advokátom JUDr. Jozef Jendrek, Bratislavská č. 45 Košice, za účasti mal. V. O., nar. XX.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice v konaní o rozvod manželstva s prísl. takto

rozhodol:

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 28.10.1995 pred Obvodným úradom Košice R., zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu Košice R. vo zväzku X, ročník 1995, na strane XXX, pod poradovým č. XXX r o z v á d z a .

Pre čas po rozvode manželstva z v e r u j e mal. V. O., I.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, majú obaja rodičia.

Odporca je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 80 EUR mesačne, vždy do 20-tého dňa toho ktorého mesiaca do rúk navrhovateľky vopred, počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Styk odporcu s mal. Jaroslavom súd u p r a v u j e bez časového obmedzenia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom, ktorý podala súdu dňa 28.11.2012 domáhala rozvodu svojho manželstva s odporcom, navrhovala mal. V. O., nar. XX.X.XXXX zveriť do jej osobnej starostlivosti, určiť výživné zo strany otca maloletého sumou 180 EUR mesačne a styk otca s maloletým upraviť neobmedzene. Svoj návrh odôvodnila tým, že v manželstve s odporcom, ktoré bolo uzavreté dňa 28.10.1995, začalo asi od r. 2008 dochádzať k postupnému rozvratu, odporca začal zanedbávať starostlivosť o spoločného syna a z jeho strany došlo k celkovému citovému ochladeniu voči nej. Podľa nej mal odporca mimomanželský pomer, ktorý sa po určitom čase ani nesnažil žiadnym spôsobom utajiť, či zakrývať. Od decembra 2010 odporca s navrhovateľkou a synom v zásade ani nekomunikuje, nepomáha s domácimi prácami, o syna neprejavuje takmer žiaden záujem, častokrát sa správa urážlivo a netolerantne. V snahe o zachovanie manželstva bola neúspešná. Preto sú vzťahy medzi účastníkmi konania tak vážne narušené a trvale

rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať ani obnovenie manželského spolužitia.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že dôvody nespokojnosti navrhovateľky v tomto manželstve súvisia s tým, že on v r. 2008 stratil zamestnanie s pomerne slušným príjmom a od toho času bolo ťažké nájsť si nové zamestnanie, resp. našiel si zamestnanie s podstatne nižším príjmom. Odporca v písomnom vyjadrení popieral akýkoľvek mimomanželský vzťah, tie sú podľa neho iba výmyslom navrhovateľky a výsledkom jej žiarlivosti. Zároveň však uviedol, že vzťahy, ktoré sú v súčasnosti medzi ním a navrhovateľkou, nie sú ideálne a nie sú uspokojivé ani pre neho. Napriek tomu je presvedčený, že manželstvo nie je vážne a trvale narušené, a preto má záujem na záchrane tohto manželstva aj absolvovaním manželskej psychologickej poradne. Pokiaľ by súd napriek uvedenému manželstvo rozviedol, nesúhlasil s výškou navrhovaného výživného, pretože jeho príjem to nedovoľuje a navrhol výživné vo výške 70 EUR mesačne.

Kolízny opatrovník v písomnej správe, ktorú podal súdu dňa 4.3.2013 uviedol, že na tunajšom súde sa vedie konanie o úpravu práv a povinností rodičov voči mal. Jaroslavovi pod sp. zn. , ktoré v tom čase nebolo právoplatne ukončené. Mal. V., ktorý pochádza z manželstva účastníkov konania je žiakom ZŠ na Belehradskej ul. v Košiciach, výdavky s ním spojené súvisia s nákupom oblečenia, obuvi a stravou, ktoré sú primerané jeho veku, za stravovanie v školskej jedálni matka uhrádza 22 EUR, za mobilný telefón 7 EUR, za hygienické potreby 10 EUR, za školské potreby a krúžky 30 EUR a za ďalšie aktivity 15 EUR mesačne. Za cestovné MHD 5 EUR, za lieky 20 EUR mesačne. Starostlivosť o mal. V. zabezpečuje výlučne matka maloletého. Rodina doposiaľ obýva spoločný 3-izbový byt, za ktorý navrhovateľka platí 200 EUR mesačne. Kolízny opatrovník doporučil v prípade rozvodu manželstva zveriť mal. V. do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť primerané výživné s prihliadnutím k odôvodneným potrebám maloletého, ako aj k príjmom oboch rodičov. Styk otca so synom určiť s poukazom na vek maloletého.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, opisom mzdového listu navrhovateľky a odporcu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania a vyžiadanými súdom, na základe ktorých zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 28.10.1995, u oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo, ktoré uzatvárali z lásky po 10-mesačnej predmanželskej známosti. Z tohto manželstva pochádza mal. V., nar. 24.4.1998. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo v Košiciach na ul. Z. Č.. XX.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že návrh na rozvod manželstva podávala z toho dôvodu, že vzťah medzi ňou a manželom poklesol na bod mrazu, manžel sa prestal zaujímať o dianie v ich rodine, o domácnosť a toto manželstvo podľa nej už od r. 2008 až 2009 nefunguje. Od toho času nežijú spolu s odporcom ani intímne, odporca prestal z práce chodiť domov, venoval sa svojim záujmom a vôbec sa nevenoval svojej rodine. Telefonoval po nociach so svojou kolegyňou a dokonca, keď v práci skončil o polnoci, tak domov prišiel až ráno s tým, že nechce cestovať po nociach, lebo sa bojí a že nejaká kolegyňa nemá spoj až ráno, tak s ňou musí spávať v práci. Navrhovateľka vyjadrila presvedčenie, že práve v tomto období mal jej manžel mimomanželskú známosť. Či to tak je v súčasnosti, to ona nevie. S odporcom už dva roky vôbec nekomunikujú. Aj keď ona mala snahu udržať toto manželstvo, odporca sa len usmial a obišiel ju. Keď však obdŕžal návrh na rozvod manželstva, tak sa veľmi rozčúlil. Napriek tomu za ňou neprišiel ani po obdŕžaní návrhu na rozvod manželstva s tým, že by mal záujem obnoviť manželské spolužitie, takže ani po tomto období sa medzi nimi nič nezmenilo a je to z toho dôvodu, že oni spolu vôbec nekomunikujú. Navrhovateľka sa dozvedela o tom, že odporca sa nechce rozviesť iba pri pohovore u kolíznej opatrovníčky, od sociálnej pracovníčky.

Navrhovateľka uviedla, že jej príjem predstavuje 600 až 800 EUR mesačne čistého. Mal. V. navštevuje 9. ročník ZŠ, je zdravý, ale sledovaný v alergologickej poradni. Nosí kontaktné šošovky, takže s tým

sú spojené zvýšené výdavky. Ostatné výdavky sú primerané jeho veku tak, ako to uviedol kolízny opatrovník.

Odporca uviedol, že po obdŕžaní návrhu na rozvod manželstva mal záujem komunikovať s navrhovateľkou, avšak ona od neho bočí a zavrie sa do svojej izby. Stále užívajú spolu 3-izbový byt, takže on užíva detskú izbu, v spálni spí manželka so synom, obývačku a kuchyňu v podstate užívajú spoločne. Snaží sa nadviazať kontakt aj so synom, ktorý však rovnako od neho bočí, pretože podľa neho manželka ho od neho odtiahla. Odporca aj pred súdom zopakoval, že má záujem o záchranu tohto manželstva a jeho predstava je taká, že by mali spolu s navrhovateľkou navštíviť manželskú poradňu.

Jeho príjem predstavuje 250 EUR čistého mesačne, pracuje na zmeny tak, že od rána od 6.00 hod. do nasledujúceho rána do 6.00 hod., čím odôvodnil svoje neskoré príchody domov, na ktoré poukazovala navrhovateľka. Aj vo svojej výpovedi popieral mimomanželskú známosť. Uviedol, že na výživné syna platí 80 EUR mesačne + 10 EUR mesačne dlžné výživné. Snaží sa synovi dať aj nejaké peniaze, vreckové, pretože už má 15 rokov, ale synova reakcia je taká, že peniaze od neho nepríjme.

Napriek tomu, že súd umožnil účastníkom konania navštíviť Referát poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach a za tým účelom odročil pojednávanie, medzi účastníkmi konania sa nič nezmenilo, nedošlo k obnoveniu manželského spolužitia. Tohto poradenstva sa zúčastnili obaja účastníci konania dňa 13.9.2013. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 17.1.2014.

Kolízny opatrovník prešetroval pomery na strane mal. V. najmä z dôvodu, aby zistil jeho vôľu týkajúcu sa ďalšieho zverenia do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov. Mal. V. v priebehu konania dovŕšil 16 rokov. Kolízny opatrovník zistil, že maloletý je veľmi inteligentný, navštevuje konzervatórium, a preto veľmi citlivo vníma situáciu v rodine svojich rodičov a robí si svoje vlastné závery. Voči svoju otcovi je V. kritický. Je to zrejme spôsobené napätou situáciou v rodine a prežívanými stresmi. Táto situácia pretrváva v rodine už dlhšiu dobu a nie je vhodná pre zdravý vývoj maloletého. Preto je žiaduce, aby sa situácia medzi rodičmi už ustálila, pretože maloletý v dôsledku týchto okolností s otcom nekomunikuje, odmieta sa s ním rozprávať o čomkoľvek. Preto by bolo vhodné maloletého usmerniť v tom smere, že sa jedná o jeho otca, ku ktorému by mal nadobudnúť iný vzťah a nie tak kritický, ako v súčasnosti. Maloletý sám žiadal, aby bol vypočutý kolíznym opatrovníkom, pretože prejavil vôľu, aby mohol predniesť svoje vlastné postoje a stanoviská. Jeho vôľa je jednoznačná v tom, že chce zostať v osobnej starostlivosti svojej matky a chce, aby sa jeho rodičia už rozviedli. Kolízny opatrovník preto uviedol, že navrhuje vyhovieť v prípade rozvodu manželstva vôli maloletého a zvážiť, či je vôbec vhodné styk maloletého s otcom upravovať vzhľadom na jeho vek a na tú skutočnosť, že rodičia maloletého stále žijú v spoločnom byte a upravený styk by nebol vykonateľný.

Navrhovateľka uviedla, že napriek návšteve psychologického poradenstva jej stanovisko je naďalej jednoznačné, že sa chce rozviesť. Mal. V. od 1.9.2013 nastúpil do 1. ročníka Š. N. v Košiciach, štúdium Hudobno-dramatického odboru. Navrhovateľka uviedla, že vie o postojoch svojho syna, že maloletý otca odmieta a veľmi zle znáša situáciu v rodine.

Odporca vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedol, že jeho postoj sa k rozvodu manželstva nezmenil, stále trvá na stanovisku, že on sa rozviesť nechce. Napriek tomu, že mal snahu zmeniť situáciu v rodine po predchádzajúcom pojednávaní, odozvu to nenašlo a v podstate sa nič nezmenilo. Pociťuje to tak, že tak manželka, ako aj syn ho odmietajú, avšak potreboval by ďalší časový priestor pre záchranu tohto manželstva, a preto žiadal, aby súd konanie prerušil. Má eminentný záujem na zachovaní tohto manželstva a problémy, ktoré prednáša navrhovateľka, on tak nepociťuje. Syn je podľa neho pod úplným vplyvom matky a chce iba to, čo chce matka. Opätovne poukázal na to, že on za hlavný dôvod, ktorý viedol navrhovateľku k podaniu návrhu na rozvod manželstva považuje tú skutočnosť, že stratil lukratívne zamestnanie, od toho času sú jeho príjmy veľmi nízke, a preto podľa neho ich manželstvo dospelo k tomu, že navrhovateľka nie je spokojná a podala návrh na rozvod. Preto sa snaží túto situáciu zmeniť, nájsť si lepšie platené zamestnanie, a preto robí všetko, hľadá si prácu u rôznych zamestnávateľov a

navštívil aj trh práce. Predpokladá, že pokiaľ by súd konanie prerušil na obdobie jedného roka, tieto pomery by sa mohli upraviť, aj vzťah s mal. V..

S týmto návrhom nesúhlasila navrhovateľka, pretože podľa nej je to iba zbytočné predlžovanie konania, podľa nej odporcovi práve táto situácia vyhovuje, pretože žiadnou, ani minimálnou čiastkou neprispieva na chod domácnosti, ani na bývanie. Preto považuje postoj odporcu za ničím neodôvodnený a čisto formálny. Navrhovateľka však odmietla tú skutočnosť, že dôvodom nekomunikácie syna s otcom, je preto, že ona syna ovplyvňuje. Poukázala na to, že syn má 16 rokov, teda má svoje vlastné názory a vlastné stanoviská, čo zistil aj kolízny opatrovník.

Z uvedených dôvodov žiadala návrhu na rozvod manželstva vyhovieť, zveriť mal. V. do jej starostlivosti a určiť výživné vo výške 80 EUR mesačne tak, ako to bolo určené rozsudkom súdu pre čas pred rozvodom manželstva, styk s ocom neupravovať z toho dôvodu, že maloletý má 16 rokov, teda pri realizácii styku by sa určite prejavila jeho vôľa a okrem toho účastníci konania stále žijú v spoločnom byte, takže otec sa s maloletým má možnosť stretávať denno-denne.

Z opisu mzdového listu účastníkov konania súd zistil, že jej priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľky predstavuje 770 EUR, na strane odporcu 207 EUR mesačne.

Súd sa oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 24.4.2013 č.k. -55, ktorým súd určil výživné zo strany otca pre mal. V. O. od 29.11.2012 do budúcnosti vo výške 80 EUR mesačne a okrem toho určil dlžné výživné za obdobie od 29.11.2012 do 31.3.2013 v sume 219,60 EUR a povolil otcovi splácať toto dlžné výživné v 10-eurových mesačných splátkach. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.5.2013.

Podľa ( ďalej iba ZR), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 ZR o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželom nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Na základe vykonaného dokazovania a cit. zák. ustanovení súd dospel k tomu záveru, že manželstvo účastníkov konania nespĺňa svoje poslanie, pretože účastníci konania nežijú spolu riadnym manželským životom ani intímne, spolu nekomunikujú už vyše dvoch rokov a ich manželstvo je hlboko a trvale rozvrátené. Napriek tomu, že odporca sa stavia do tej pozície, že nesúhlasí s návrhom na rozvod manželstva, ani v priebehu tohto konania sa mu nepodarilo presvedčiť navrhovateľku o úprimnosti svojej snahy a obnoviť toto manželské spolužitie. Súd poukazuje na to, že návrh na rozvod manželstva bol navrhovateľkou podaný 28.11.2012 a súd poskytol účastníkom konania dostatočný časový priestor na to, aby svoje vzťahy upravili, aby absolvovali psychologické poradenstvo, pretože podľa zváženia súdu práve tieto okolnosti mohli ešte zvrátiť rozpad manželstva účastníkov konania, prípadne vyriešiť problémy medzi účastníkmi. Keďže sa tak nestalo a navrhovateľka zaujala jednoznačný postoj, že na návrhu na rozvode manželstva trvá, súd dospel k tomu záveru, že jej vôľu zotrvať v tomto manželstve rozhodnutie súdu nemôže nahradiť. K tomu, aby sa mohlo obnoviť manželské spolužitie, je potrebná vôľa oboch účastníkov konania. Preto súd za týchto okolností manželstvo účastníkov rozviedol.

Podľa ust. , ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia na pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide o konanie o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy.

Súd dospel k tomu záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prerušenie rozvodového konania účastníkov z toho dôvodu, že návrh na prerušenie konania podával iba odporca, navrhovateľka s týmto návrhom nesúhlasila. Podľa zváženia súdu prerušenie konania by nemalo za týchto okolností žiaden význam a iba by došlo k predĺženiu konania. Predlžovanie tohto konania by nebolo ani v záujme mal. V. z dôvodu, na ktorý poukázal kolízny opatrovník. Je preto potrebné, aby boli vzťahy medzi rodičmi maloletého definitívne doriešené, a aby odporca mohol začať obnovovať svoj vzťah s maloletým tak, aby začala medzi nimi opätovne prebiehať komunikácia, a aby odporca mohol uplatňovať svoje rodičovské práva. Tieto skutočnosti by si mal v konečnom dôsledku uvedomiť aj odporca. Súd preto návrh na prerušenie konania zamietol.

Podľa § 24 ods. 1 až 5 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. §25 ods. 1,2 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 cit. §-u, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 3 cit. §-u, každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Vzhľadom na to, že z manželstva účastníkov pochádza jedno mal. dieťa, mal. V., súd upravoval práva a povinnosti rodičov voči tomuto mal. dieťaťu pre čas po rozvode manželstva. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že starostlivosť o maloletého aj doposiaľ zabezpečovala matka maloletého, preto súd rozhodol v súlade s jej návrhom a zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti. Výživné zo strany odporcu súd určil sumou 80 EUR mesačne tak, ako to vyplýva z právoplatného rozsudku tunajšieho súdu, ktorým bolo určené výživné zo strany odporcu pre čas pred rozvodom manželstva. Súd zistil, že od tohto rozhodnutia sa na strane účastníkov konania nič nezmenilo. Takto určené výživné súd považoval za primerané vzhľadom na zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, ako aj vzhľadom na potreby mal. V..

Ďalším výrokom rozsudku súd upravil styk odporcu s mal. Jaroslavom bez časového obmedzenia s tým odôvodnením, že maloletý má už 16 rokov, takže je potrebné rešpektovať vôľu maloletého v tom, ako a kedy sa bude chcieť stretávať so svojim otcom, ako aj z toho dôvodu, že rodičia s maloletým žijú stále v jednom byte, aj keď nevedú spoločnú domácnosť. Odporca sa fakticky s maloletým denno-denne stretáva, preto upravovať v takejto situácii presne určený styk rozsudkom súdu, by bolo nevykonateľné.

V tomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, podľa ust. , lebo sa jedná o rozvod manželstva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.