Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6T-118-2013.pdf
PDF · 81.51 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/118/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému W. O., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ods. 1, ods. X písm. b/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX v I., takto
rozhodol:
Obžalovaný W. O., nar. XX.XX.XXXX v G., bytom E. č. XXX, rozvedeného, t. č. P. na výkon väzby v E.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
v E., okr. I. a všade tam, kde sa zdržiaval, v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, ako otec maloletých detí V. O., nar. XX.XX.XXXX, W. O., nar. XX.XX.XXXX a X. O. nar. XX.XX.XXXX, ktoré boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti F. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. č. XXX, okr. I., si úmyselne, riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť na uvedené maloleté deti tak, ako mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XP/XX/XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX a to prispievať na výživu maloletých V. O., nar. XX.XX.XXXX, W. O., nar. XX.XX.XXXX a X. O., nar. XX.XX.XXXX sumou po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, na každé z maloletých detí, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXX, okr. Námestovo, čím mu takto vznikol dlh na výživnom voči oprávnenej F. O., nar. XX.XX.XXXX vo výške 1.501,50 €, pričom v čase keď neplatil výživné na deti bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, v mesiacoch január a február XXXX poberal dávky v hmotnej núdzi a vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav nevyvinul dostatočné úsilie na zabezpečenie si pravidelného príjmu na plnenie si zákonnej vyživovacej povinnosti, t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas, na viacerých osobách,
t ý m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3, § 42 ods. 1, § 38 ods. 2, § 37 písm. m/, § 36 písm. l/ Tr. zákona, na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 26 (dvadsaťšesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. b/, c/ Tr. zákona obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušuje rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX vo výroku o treste, ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 22 mesiacov zo zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal na obv. W. O. tunajšiemu súdu obžalobu dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. Pv XXX/XX pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Trestného zákona.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobila podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Na všetky ustanovenia v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, ktoré mu súd prečítal, obžalovaný odpovedal, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu, bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, rozumie právnej kvalifikácii, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Trestného zákona. Prokurátor zaujal stanovisko, že nemá námietky proti tomu, aby súd vyhlásenie obžalovaného o vine prijal. Súd postupujúc podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie o vine a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Páchateľom trestného činu podľa § 207 môže byť len osoba, ktorá má povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. Obžalovaný, ako rodič maloletého dieťaťa má v zmysle Zákona o rodine voči svojmu dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť. Závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. b/,j/ Trestného zákona sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas; na viacerých osobách. Podľa § 127 ods. 12 Trestného zákona viacerými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby. Súd prijal vyhlásenie obžalovaného vo vzťahu k žalovanému skutku, keďže nemal výhrady voči právnemu posúdeniu skutku ako prečinu prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Trestného zákona, ktorého sa dopustí ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spácha závažnejším spôsobom konania. (t.j. po dlhší čas, na viacerých osobách). Obžalovaný sa dopúšťal žalovaného prečinu úmyselnou formou ( § 15 Trestného zákona). V rámci dokazovania súd čítal a oboznámil správy o povesti, výpis z registra priestupkov, odpis z registra trestov a podstatný obsah pripojeného spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. XT/XX/XXXX.
Pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody na jeden až päť rokov.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods.2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného súd vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/) Trestného zákona. Ako poľahčujúcu okolnosť vyhodnotil, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a
svoje konanie oľutoval( § 36 písm. l/) Trestného zákona. Pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností tak bol vyrovnaný, súd preto neupravoval trestnú sadzbu podľa § 38 ods. 3,4 Tr. zák.
Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný má v odpise celkom 8 záznamov, z toho bol celkom 5 krát vo výkone trestu odňatia slobody, z toho dvakrát bol podmienečne prepustený, pričom v oboch prípadoch bol nariadený výkon zvyšku trestu. Obžalovaný bol prevažne trestaný pre násilné trestné činy, v jednom prípade bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 , 3 písm. b/ Tr. zák., pričom súd v jeho prípade upustil od uloženia ďalšieho trestu. Naposledy bol právoplatne odsúdený pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 22 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia (rozsudok Okresného súdu Námestovo sp.zn. XT/XX/XX z XX. 9. XXXX).
Keďže obžalovaný sa dopustil žalovaného prečinu skôr, ako bol vyhlásený predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Námestovo sp.zn. XT/XX/XX z XX. 9. XXXX, ktorý už aj nadobudol právoplatnosť, súd obžalovanému ukladal súhrnný trest podľa zásad upravených v ust. § 42 ods. 1 Trestného zákona. Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.
Pri ukladaní súhrnného trestu (aj za trestný čin nebezpečného vyhrážania § 360 ods. 2 Tr. zák. a aj za trestný čin zanedbania povinnej výživy § 207 ods. 3 Tr. zák.) súd vychádzal podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný (§ 207 ods. 3 Tr. zák), pričom keďže ukladal súhrnný trest, nemohol uložiť trest miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom, teda nemohol uložiť trest miernejší ako 22 mesiacov nepodmienečne. Podstatným pri určení výmery trestu bola aj, že obžalovaný sa dopúšťal žalovanej trestnej činnosti aj potom, ako už bol za rovnaký trestný čin právoplatne odsúdený.
Súd tak obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 26 mesiacov, pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch už bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin a zároveň zrušil rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX vo výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Takto uložený trest s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené okolnosti súd považoval za primeraný a spravodlivý.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2) -obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
-príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) -zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2) -štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1) -poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) -zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.