Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/227/2009

Uznesenie

Okresný súd v Nových Zámkoch v právnej veci navrhovateľov v 1. rade: Z. konsolidačná, a.s., Y. XX, N., L.: XX XXX XXX, v 2. rade: O.. L.. O. R., F. 5, P. O. N. XXC, D., správca konkurznej podstaty úpadcu F. C., bytom D., M. 4, proti odporcom v 1. rade: F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., M. 4, v 2. rade: W. C., nar. 17.XX.XXXX, trvale bytom D., Na C. XX/X, odporcovia v 1. a v 2. rade právne zastúpení: M.. O. G., advokátka, AK D., T. 9, v 3. rade: A. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., M. 5, o určenie neplatnosti darovacej a kúpnopredajnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Navrhovatelia v 1. rade a v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom v 1. rade a v 2. rade titulom náhrady trov konania k rukám právnej zástupkyne odporcov v 1. rade a v 2. rade X XXX,XX eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Odporcovi v 3. rade súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

Navrhovatelia v 1. rade a v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet tunajšieho súdu titulom náhrady trov štátu XXX,XX eur, do troch dní po právoplatnosti uznesenia.

odôvodnenie:

Pôvodný navrhovateľ Z. republika - W. úrad D. II, Y. 2, D. (ďalej aj W. úrad D. II alebo pôvodný navrhovateľ) sa svojim návrhom domáhal voči odporcom v 1. až v 3. rade neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa X.XX.XXXX uzatvorenej medzi darcom - odporcom v 1. rade a obdarovanou - odporkyňou v 2. rade, ktorej predmetom mali byť nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území ( ďalej "k. ú." ) B., vedené na liste vlastníctva ( ďalej " LV " ) Správy katastra D. R. č. XX, parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape, parcela č. XXX záhrady o výmery XXX m2, parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, na parcele č. XXX dom so súpisným č. XX (ďalej aj "sporné nehnuteľnosti"), keď vklad mal byť povolený na Z. katastra D. R. dňa X.XX.XXXX pod spisovou značkou V XXXX/XX. Pôvodný navrhovateľ sa ďalej domáhal neplatnosti aj kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX, ktorá mala byť uzatvorená medzi predávajúcimi - odporcami v 1. a v 2. rade a kupujúcim - odporcom v 3. rade a ktorej predmetom mali byť sporné nehnuteľnosti, pričom vklad mal byť povolený Správou katastra D. R. dňa X.X.XXXX pod spisovou značkou V XXXX/XXXX. W. úrad D. II sa napokon domáhal aj určenia, že odporca v 1. rade je výlučným vlastníkom v celosti sporných nehnuteľností, keď poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých je veriteľom odporcu v 1. rade z titulu neuhradených daňových pohľadávok dane z pridanej hodnoty (DPH) v celkovej výške XXX.XXX,XX eur a za účelom zabezpečenia uvedených daňových pohľadávok mal vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení č. XXX/XXX/XXX-XXXXX/XX/Ceb zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj predbežné opatrenie), ktorým bol odporcovi v 1. rade uložený zákaz nakladať so spornými nehnuteľnosťami. Nasledovať malo vydanie platobného výmeru a dodatočných platobných výmerov W. úradu D. II, ktoré mali byť právoplatné dňa 16.10.2007, ako aj daňové exekučné konanie. V návrhu bolo poukázané na platobný výmer č. XXX/XXX/XXXX/XX/SAT zo dňa XX.X.XXXX a dodatočné platobné výmery zo dňa XX.X.XXXX č. XXX/XXX/XXXX/XX/SAT, XXX/XXX/XXXX/XX/SAT,

XXX/XXX/XXXX/XX/SAT, XXX/XXX/XXXX/XX/SAT, XXX/XXX/XXXX/XX/SAT, XXX/XXX/XXXX/XX/SAT, XXX/XXX/XXXX/XX/SAT, XXX/XXX/XXXX/XX/SAT, XXX/XXX/XXXX/XX/SAT, XXX/XXX/XXXX/XX/SAT, XXX/XXX/XXXX/XX/SAT, XXX/XXX/XXXX/XX/SAT, XXX/XXX/XXXX/XX/SAT, XXX/XXX/XXXX/XX/SAT, XXX/XXX/XXXX/XX/SAT (ďalej aj "citovaný platobný výmer a "citované dodatočné platobné výmery"). Následne pôvodný navrhovateľ mal zistiť, že sa vlastníkom sporných nehnuteľností nemá byť odporca v 1. rade, ale odporca v 3. rade na základe vyššie citovanej kúpnej zmluvy uzatvorenej na jednej strane medzi odporcami v 1. a v 2. rade a na druhej strane medzi odporcom v 3. rade, čomu ešte malo predchádzať uzatvorenie rovnako vyššie označenej darovacej zmluvy medzi odporcami v 1. a v 2. rade. Oba právne úkony, teda tak darovaciu zmluvu, ako aj kúpnu zmluvu pôvodný navrhovateľ považoval za absolútne neplatné podľa . Určenia vlastníckeho práva v prospech odporcu v 1. rade sa W. úrad D. II domáhal s poukazom na ustanovenie v znení neskorších predpisov, to je katastrálneho zákona. Podaním zo dňa XX.X.XXXX pôvodný navrhovateľ navrhol, aby do konania vstúpil ako ďalší účastník na strane navrhovateľa O.. L.. O. R., F. 5, P. O. N. XXC, D., správca konkurznej podstaty úpadcu F. C., bytom D., M. X (ďalej aj správca konkurznej podstaty odporcu v 1. rade), pretože uznesením P. súdu D. XXK/X/XXXX, publikovanom v obchodnom vestníku č. XX/XXXX dňa XX.X.XXXX, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka F. C., teda odporcu v 1. rade, ktorému mal byť zároveň ustanovený za správu konkurznej podstaty O.. L.. O. R., pôvodne so sídlom D., G. XX. Správca konkurznej podstaty odporcu v 1. rade s uvedeným návrhom so svojim vstupom do konania súhlasil a uznesením tunajšieho súdu XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa X.XX.XXXX, právoplatné X.XX.XXXX, bolo pripustené, aby do konania vstúpil ako ďalší účastník na strane navrhovateľa O.. L.. O. R., F. 5, P. O. N. XXC, D., správca konkurznej podstaty úpadcu F. C., bytom D., M. 4. V priebehu konania sa mala udiať aj ďalšia skutočnosť, pretože dňaXX.XX.XXXX mala byť uzatvorená zmluva o postúpení daňových pohľadávok č. X/XXXX medzi postupcom - W. riaditeľstvom SR, N. N., D. XX a Z. konsolidačnou, a.s., Y. XX, N., L.: XX XXX XXX ako postupníkom, keď predmetom zmluvy bolo postúpenie daňových pohľadávok správcu dane voči daňovým dlžníkom. Následne uznesením tunajšieho súdu XXC/ XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXXX, právoplatné XX.X.XXXX, bolo vyhovené návrhu, aby do konania na miesto doterajšieho navrhovateľa v 1. rade vstúpila Z. konsolidačná, a.s., Y. XX, N., L.: XX XXX XXX.

Rozsudkom Okresného súdu v D. R. XXC/XXX/XXXX- XXX zo dňa X.XX.XXXX v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom G. súdu v D. XCoXXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný XX.XX.XXXX, bol návrh zamietnutý. Zároveň súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti vo veci samej.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení od 1.6.2010 do 30.6.2013 ( ďalej aj „ vyhlášky“ ) základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v sporovom konaní vychádza súd zo zásady zodpovednosti za výsledok. Účastník , ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Účelnosť vynaložených trov sa posudzuje vždy ad hoc. Ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok podľa a zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu ( ). Podľa neho súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi, resp. nemusí zaviazať účastníka, ktorý spôsobil vznik trov svojim zavinením alebo náhodou, aby tieto trovy nahradil druhému účastníkovi. Aplikácia tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatnenia práva na súde a ich postoj v konaní. Okrem toho sa musí prihliadať aj na to, či účastník, ktorému sa má priznať náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone , ktorý mu patril. Ustanovenie prichádza do úvahy vo všetkých prípadoch, v ktorých má byť náhrada trov konania priznaná, s výnimkou ustanovenia .

Ustanovenie § 13 ods. 2 vyhlášky upravuje výpočet odmeny advokáta pri zastupovaní viacerých účastníkov, ustanovenie § 13 ods. 3 vyhlášky zase výpočet odmeny pri spojení viacerých vecí do jedného konania. V právnej úprave absentuje vzájomný vzťah medzi § 13 ods. 2 a § 13 ods. 3 vyhlášky, t. j. výpočet odmeny advokáta pri zastupovaní viacerých osôb so samostatnými nárokmi. V zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Pojmovými znakmi tohto ustanovenia sú: a) spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, b) zníženie základnej sadzby tarifnej odmeny o 50 %.

Ad a) Aplikácia § 13 ods. 2 vyhlášky prichádza do úvahy vtedy, ak advokát v jednom konaní zastupuje viac ako jedného účastníka. Nezáleží, či má účastník procesné postavenie žalobcu (navrhovateľa) alebo žalovaného (odporcu). Ak na strane navrhovateľa alebo odporcu vystupuje viac osôb, dochádza k vzniku spoločenstva účastníkov (subjektívnej kumulácii), ktoré môže byť samostatné alebo nerozlučné. Vyhláška pri výpočte odmeny advokáta výslovne nerozlišuje medzi samostatným a nerozlučným spoločenstvom účastníkov. Pri úvahách o tom, na ktoré spoločenstvo účastníkov sa vyhlášky vzťahuje, si možno pomôcť podstatou každého spoločenstva. Pri samostatnom spoločenstve ( ) sú spoločníci oprávnení alebo zaviazaní na tom istom alebo aspoň podobnom skutkovom základe, avšak v konaní nejde o ich spoločné právo alebo povinnosť. Ich vzájomná samostatnosť sa prejavuje v tom, že každý z nich môže uplatniť voči odporcovi námietky, ktoré uzná za vhodné, a procesné úkony jedného nie sú na prospech ani na ujmu ostatným. Tak isto sa rozhodnutie súdu týka každého osobitne a môže vyznieť voči každému inak. Pri nerozlučnom spoločenstve platia úkony jedného zo spoločníkov aj pre ostatných spoločníkov (, prvá veta ). Iba na niektoré úkony, ktoré sú taxatívne vypočítané v , druhá veta , sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov. Vzhľadom na povahu práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa rozhoduje o nich v jednom výroku, ktorý vyznieva voči všetkým nerozlučným spoločníkom rovnako (priaznivo alebo nepriaznivo). Hmotnoprávny nárok teda neumožňuje, aby bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi. Z hľadiska účinkov úkonu urobeného aj len jedným zo spoločníkov a z hľadiska nemožnosti rozhodnutia o nároku samostatne voči každému spoločníkovi možno usudzovať, že v nerozlučnom spoločenstve, aj keď advokát robí určitý úkon v mene viacerých spoločníkov, mal

by sa považovať stále len za jeden úkon a nie za spoločný úkon. O spoločných úkonoch preto možno hovoriť zrejme len v spojení so samostatným spoločenstvom účastníkov. Na podporu vysloveného názoru možno argumentovať aj výrokom o náhrade trov konania. Pri samostatnom spoločenstve súd rozhodne o náhrade trov konania u každého spoločníka samostatne, v nerozlučnom spoločenstve však vždy len v jednom výroku pre všetkých nerozlučných spoločníkov spoločne.

Ad b) Základná sadzba tarifnej odmeny sa stanovuje ako násobok počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, a základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ktorá sa stanoví z tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva (§ 9 ods. 1 vyhlášky). Výpočet základnej sadzby tarifnej odmeny na jeden úkon právnej služby je ďalej upravený v § 10 a § 11 vyhlášky. Takto vypočítaná tarifná odmena by sa podľa § 13 ods. 2 vyhlášky mala pri spoločných úkonoch vykonaných v mene viacerých účastníkov, zastúpených jedným advokátom, znížiť o 50 %.

Ďalšie zníženie základnej sadzby tarifnej odmeny je upravené v § 13 ods. 3 vyhlášky, ktoré sa vzťahuje na prípad spojenia viacerých vecí do jedného konania. Podľa citovaného ustanovenia sa pri spojení dvoch alebo viacerých vecí zvyšuje základná sadzba tarifnej odmeny určenej z hodnoty veci s najvyššou hodnotou o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by patrila advokátovi v ostatných spojených veciach. Najväčšie problémy sa vyskytujú pri výpočte odmeny advokáta v prípade, ak k spojeniu vecí dôjde len z dôvodu, že skutkovo spolu súvisia. V takom prípade totiž zákonite vzniká na strane navrhovateľa alebo odporcu samostatné spoločenstvo účastníkov, a teda predmetom konania je niekoľko, hoci spolu skutkovo súvisiacich, ale samostatných nárokov jednotlivých spoločníkov. Výpočet odmeny advokáta pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb upravuje § 13 ods. 2 vyhlášky. Výpočet odmeny advokáta pri spojení dvoch alebo viacerých vecí zase upravuje § 13 ods. 3 vyhlášky. Vzhľadom na to, že vyhláška neurčuje, podľa ktorého ustanovenia sa má postupovať v prípade spojenia viacerých vecí a súčasného zastupovania viacerých osôb, natíska sa na daný prípad najprv použitie § 13 ods. 3 vyhlášky, na základe ktorého sa zníži advokátovi odmena za ostatné spojené veci o jednu tretinu a následne ešte aj použije aj § 13 ods. 2 vyhlášky, ktorým už jedenkrát znížená odmena sa zníži opäť ešte o 50%. Je zrejmé, že zákonodarca takýto cieľ nemohol sledovať. Uvedenú interpretáciu citovaných ustanovení preto súd nepovažuje za správnu. Naopak, súd zastáva názor, že na výpočet odmeny advokáta, ktorý zastupuje viacerých účastníkov a viacero vecí, ktoré spolu skutkovo súvisia, možno aplikovať len § 13 ods. 2 vyhlášky, upravujúce odmenu advokáta pri zastupovaní viacerých osôb, t. j. nemožno prihliadať súčasne aj na § 13 ods. 3 vyhlášky ( porovnaj aj FICOVÁ, S. - PAVELKOVÁ, B: K výpočtu odmeny advokáta pri subjektívnej a objektívnej kumulácii. Justičná revue 57, 2005, č. 3, s. 348 - 353 ).

Pri rozhodovaní o trovách konania sa súd najprv zaoberal, či sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo potrebné rozhodovať podľa . Už v predchádzajúcej časti odôvodnenia je uvedené, že aplikácia ustanovenia má vždy výnimočný charakter. V danom prípade neboli zistené žiadne okolnosti majúce charakter dôvodov hodných osobitného zreteľa v súvislosti s postojom navrhovateľov v 1. rade a v 2. rade v konaní a ich pomermi. Obaja navrhovatelia v priebehu celého konania sa domáhali svojich nárokov voči odporcom v 1. rade až 3. rade a využívali príslušné právne prostriedky, vrátane riadneho opravného prostriedku - odvolania. Nič na ich postoji nezmenilo ani vykonanie zásadného dôkazu svedčiaceho v ich neprospech a ktorým je znalecký posudok č. XX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX znalkyne O.. V. D., F. dolina XXX, Z. nad A.. K pomerom navrhovateľa v 1. rade sa udáva, že sa jedná o právnickú osobu - akciovú spoločnosť, teda podnikateľa, ktorý v priebehu celého konania ani len neuviedol, že by jeho pomery boli mimoriadne nepriaznivé. Navrhovateľ v 2. rade je fyzickou osobou a vo vzťahu k súdenej veci správcom konkurznej podstaty odporcu v 1. rade, čo samo o sebe nie je možné považovať za skutočnosť, ktorá by mala výnimočný charakter k náhrade trov konania. Navrhovateľ v 2. rade vstúpil do konania na základe právoplatného uznesenia tunajšieho súdu XXC/XXX/XXXX-XXX ešte zo dňa XX.XX.XXXX, odkedy uplynul dostatočný časový priestor na to, aby preukázal svoje prípadné nepriaznivé pomery. Pri neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa súd v danej veci rozhodol podľa § l42 ods. 1 ., pretože odporcovia v 1. rade až 3 rade mali vo veci plný úspech voči navrhovateľom v 1. rade a v 2. rade.

Odporcovi v 3. rade, ktorý mal vo veci plný úspech, nebola priznaná náhrada trov konania, pretože mu žiadne nevznikli.

Situácia je diametrálne odlišná v prípade náhrady trov konania odporcov v 1. rade a v 2. rade, ktorí boli v konaní zastúpení tou istou advokátkou. Okrem toho je potrebné brať do úvahy, že predmetom konania boli tri samostatné nároky pozostávajúce z : 1. určenia vlastníckeho práva (k nehnuteľnosti), 2. určenia neplatnosti darovacej zmluvy, 3. určenia neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy. Súd má za to, že v konaní o určenie vlastníckeho práva je potrebné pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzať z ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky. Na podporu uvedeného názoru sa poukazuje jednak na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. US XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.11.2012, ktorými bolo vyslovené, že ak vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom súdneho sporu, je peniazmi oceniteľné, potom sa táto suma považuje za základ pre tarifnú hodnotu a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci. Vyslovené bolo aj to, že v právnej veci o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam je možné hodnotu predmetu sporu nepochybne vyjadriť v peniazoch a pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia sa má vychádzať z ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky, pretože ide o predmet konania, ktorý je oceniteľný v peniazoch. V konaní o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a určenie neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy je nutné pri náhrade trov právneho zastúpenia vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Na podporu svojho tvrdenia súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009, ktorého právna veta znie: „ Ak predmetom konania je určenie neplatnosti právneho úkonu, posudzuje sa, či preskúmavaný právny úkon bol urobený v súlade s právnymi predpismi, čo predstavuje skutočnosť objektívne neoceniteľnú peniazmi, pri výpočte trov právneho zastúpenia treba preto v prípade sporovom o určenie neplatnosti právneho úkonu vychádzať zo základu tarifnej odmeny podľa vyhlášky č. .“

Už v predchádzajúcej časti odôvodnenia je konštatované, že odporcovia v 1. rade a v 2. rade, ktorí mali vo veci plný úspech, sú zastúpení tou istou advokátkou a preto v súvislosti s trovami právneho zastúpenia by sa dalo uvažovať o postupe podľa § 13 ods. 2 vyhlášky. Výklad tohto ustanovenia je podrobne rozvedený vyššie, pričom zásadnou skutočnosťou je vyhodnotenie, či spoločenstvo odporcov v 1. rade a v 2. rade je spoločenstvom samostatným, alebo spoločenstvom nerozlučným. Odlišnosti oboch spoločenstiev sú rovnako uvedené vyššie, pričom súd len v stručnosti uvádza, že pri samostatnom spoločenstve nejde o ich spoločné právo alebo povinnosť a rozhodnutie súdu môže vyznieť voči každému z nich inak. Naproti tomu pri nerozlučnom spoločenstve platia úkony jedného zo spoločníkov aj pre ostatných spoločníkov. Vychádzajúc z uvedeného a s prihliadnutím na predmet konania , teda určenie vlastníckeho práva, určenie neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi odporcami v 1. rade a v 2. rade a určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcami v 1. rade a v 2. rade ako predávajúcimi a odporcom v 3. rade ako kupujúcim, má súd za to, že procesné spoločenstvo odporcov v 1. rade a 2. rade má charakter nerozlučného spoločenstva a o spoločných úkoloch v rámci trov právneho zastúpenia nie je možné hovoriť, pretože tie sa uplatňujú výlučne v samostatnom spoločenstve účastníkov. Znamená to, že ustanovenie § 13 ods. 2 vyhlášky pri náhrade trov právneho zastúpenia odporcov v 1. rade a v 2. rade nie je možné aplikovať. Situácia je však iná v prípade ustanovenia § 13 ods. 3 vyhlášky. V konaní o určenie vlastníckeho práva je potrebné pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzať z ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky, pretože ide o predmet konania, ktorý je oceniteľný v peniazoch. Pri stanovení výšky jedného úkonu právnej služby súd vychádzal z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi odporcami v 1. rade a v 2. rade ako predávajúcimi a odporcom v 3. rade ako kupujúcim (ktorej učenie neplatnosti bolo aj predmetom tohto konania), v ktorej bola stanovená kúpna cena XXX XXX,- Sk, t.j. XX XXX,XX eur a z čoho jeden úkon právnej služby je XXX,XX eur. V konaní o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a o určenie neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy je nutné pri stanovení hodnoty jedného úkonu právnej služby vychádzať podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, čo znamená 1/13 výpočtového základu. Konanie bolo začaté dňa XX.XX.XXXX, kedy bol návrh doručený P. súdu v D.. X/XX výpočtového základu je v roku XXXX XX,XX eur, v roku XXXX XX,XX eur, v roku XXXX XX,- eur, v roku XXXX XX,XX eur a v roku XXXX XX,XX eur. Pri trovách právneho zastúpenia bolo odporcom v 1. rade a v 2. rade priznaných celkovo 9 úkonov právnej služby, z ktorých sú dva za rok XXXX: 1. príprava a prevzatie veci dňa XX.XX.XXXX, 2. účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, dva úkony sú za rok XXXX: 3. účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, 4. účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, tri úkony boli v roku XXXX: 5. písomné vyjadrenie k znaleckému posudku, 6. účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX, 7. účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX a napokon v roku XXXX boli zohľadnené dva úkony právnej služby: 8. účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, 9. písomné vyjadrenie k odvolaniu voči rozhodnutiu vo veci samej. A. druhom, treťom a štvrtom úkone právnej služby bola odmena priznaná len v rozsahu 1, pretože uvedené pojednávania boli hneď odročené ( § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky). Celková hodnota jedného úkonu

právnej služby predstavuje podľa § 13 ods. 3 vyhlášky (ako súčet základnej sadzby tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou, teda 436,54 eur a X/X základnej sadzby tarifnej odmeny v ostatných dvoch spojených veciach o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a o určenie neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy) XXX,XX eur za rok XXXX (XXX,XX eur + XX,XX eur + XX,XX eur), XXX,XX eur za rok XXXX (XXX,XX eur + XX,- eur + XX,- eur), XXX,XX eur za rok XXXX (XXX,XX eur + XX,XX eur + XX,XX eur) a napokon XXX,XX eur za rok XXXX (XXX,XX eur + XX,XX eur + XX,XX eur). Súčasťou trov právneho zastúpenia je aj režijný paušál X x X,XX eur + X x X,XX eur + X x X,XXeur + X x X,XXeur. Právna zástupkyňa odporcov v 1. rade a v 2. rade cestovala na pojednávania dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX na trase D.

- D. R. a späť a preto v rámci trov právneho zastúpenia bola priznaná náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky pri každom z uvedených dní za X polhodiny nasledovne: XX.XX.XXXX XX,XX eur (XX,XX eur x X polhodiny), XX.XX.XXXX XX,XX eur (XX,XX eur x X polhodiny), XX.XX.XXXX XX,XX eur (XX,XX eur x X polhodiny), XX.XX.XXXX XX,XX eur (XX,XX eur x X polhodiny), XX.XX.XXXX XX,XX eur ( XX,XX eur x X polhodiny) a XX.XX.XXXX XX,XX eur ( XX,XX eur x X polhodiny). D. podľa § 15 písm. a) k § 16 ods. 4 vyhlášky bola odporcom v 1. a v 2. rade priznaná aj náhrada za cestovné na trase D. - D. R. a späť vo vyššie uvedených dňoch, kedy ich právna zástupkyňa cestovala na jednotlivé pojednávania osobným motorovým vozidlom P. Y., ktorého priemerná spotreba je X,X l benzínu/XXXkm (veľký technický preukaz). Pri každom z dní XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX je základná náhrada XX,XX eur ( X,XXX eur/km x XX,Xkm predstavujúcich cestnú vzdialenosť na trase D. - D. R. a späť. Náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri jednotlivých dňoch je nasledovná: za deň XX.XX.XXXX je výška X,XX eur (X,X l /XXXkm x XX,Xkm x X,XXX eur/ l), za deň XX.XX.XXXX je výška X,XX eur (X,X l /XXXkm x XX,Xkm x X,XXX eur/l), za deň X.XX.XXXX X,XX eur (X,X l /XXXkm x XX,Xkm x X,XXX eur/l), za deň XX.XX.XXXX X,XX eur (X,X l /XXXkm x XX,Xkm x X,XXX eur/l), za deň XX.XX.XXXX X,XX eur (X,X l /XXXkm x XX,Xkm x X,XXX eur/l), za deň XX.XX.XXXX X,XX eur (X,X l /XXXkm x XX,Xkm x X,XXX eur/l). Právna zástupkyňa odporcov v 1. rade a v 2. rade je platiteľkou dane z pridanej hodnoty (DPH) od 15.03.2009. Pri určení konečnej výšky trov právneho zastúpenia odporcov v 1. a v 2. rade musel byť zohľadnený aj fakt, že sadzba DPH do XX.XX.XXXX bola XX % a od XX.XX.XXXX je XX %, ktorú je potrebné pripočítať k celkovým trovám právneho zastúpenia odporcov v 1. rade a v 2. rade podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. V súdenej veci to znamená, že za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX predstavujú trovy právneho zastúpenia XXX,XX eur a pozostávajú z prvých dvoch úkonov právnej služby XXX,XX eur, režijného paušálu XX,XX eur, cestovných náhrad za deň XX.XX.XXXX XX,XX eur a napokon z náhrady za stratu času za uvedený deň XX,XX eur. Výsledných XXX,XX eur súd navýšil o XX % W. na XXX,XX eur. Za obdobie od 01.01.2011 predstavujú trovy právneho zastúpenia X XXX,XX eur za posledných X úkonov právnej služby vo výške X XXX,XX eur, režijný paušál XX,XX eur, cestovných náhrad XX,XX eur + XX,XX eur a z náhrady za stratu času XXX,XX eur. S. X XXX,XX eur bolo potrebné navýšiť o 20 % DPH na X XXX,XX eur. Celkové trovy právneho zastúpenia odporcov v 1. rade a v 2. rade tak spolu predstavujú X XXX,XX eur ako súčet sumy XXX,XX eur a sumy X XXX,XX eur.

Uznesením tunajšieho súdu lXC/ XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX právoplatné XX.XX.XXXX, bolo priznané znalkyni v odbore písmoznalectvo O.. V. D., bytom F. dolina XXX, Z. nad A. znalečné vo výške XXX,XX eur. Zároveň sa upravila učtáreň tunajšieho súdu, aby znalečné XXX,XX eur poukázala uvedenej znalkyni z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu.

Podľa ods. l štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Ustanovenie tohto paragrafu platia ako pre konania, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada trov konania, a v ktorom účastníci majú prevažne postavenie navrhovateľov a odporcov, tak i pre konanie v ostatných občianskoprávnych veciach, v ktorých vzhľadom na povahu prejednávaných vecí nemožno hodnotiť úspech a neúspech účastníka vo veci. Ide len o trovy konania, ktoré neboli úplne kryté zálohou alebo ak súd účastníkom podľa ustanovenia zloženie zálohy vôbec neuložil, a to napriek tomu, že tento účastník nebol oslobodený od súdnych poplatkov podľa a ani neboli u neho splnené podmienky pre toto oslobodenie. Ak ide o konanie, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada trov konania, má štát podľa odseku 1 právo na náhradu trov konania proti tomu z účastníkov, ktorý by podľa výsledku konania mal

povinnosť na náhradu trov konania druhému účastníkovi konania. V ostatných prípadoch je potrebné vychádzať z výroku súdneho rozhodnutia a ním zisteného skutkového stavu veci na podklade dôkazov, ktorých vykonanie si vyžiadalo trovy, ktoré platil štát a ktoré účastník navrhol alebo ktoré nariadil súd o skutočnostiach účastníkom uvádzaných alebo v jeho záujme. Pokiaľ už účastník nebol oslobodený od súdnych poplatkov, musí sa súd, ak rozhoduje podľa odseku 1, vždy zapodievať otázkou či u toho, ktorému má byť uložená náhrada trov štátu nie sú pre oslobodenie dané podmienky.

V danom prípade vznikli trovy štátu vo výške XXX,XX eur pozostávajúcich z úhrady znalečného z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu. Súd sa musel zaoberať tým, či navrhovatelia v 1. rade a v 2. rade majú alebo nemajú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré sú uvedené v § l38 ods. l . V zmysle tohto ustanovenia je možné účastníkovi priznať oslobodenie od súdnych poplatkov a teda má predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, ak spĺňa dve podmienky: 1. ak to odôvodňujú celkové pomery účastníka a 2. nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenia práva. Súd dospel k záveru, že navrhovatelia v 1. rade a v 2. rade nespĺňajú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože nie je splnená podmienka uvedená pod bodom 2. Rozsudkom Okresného súdu v Nových Zámkoch XXC/XXX/XXXX- XXX zo dňa X.XX.XXXX v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom G. súdu v D. Q./XXXX-499 zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný XX.XX.XXXX, bol návrh zamietnutý a a preto má súd za to, že navrhovatelia v 1. a v 2. rade nespĺňajú druhú podmienku pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Okrem toho súd udáva nasledovné. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že navrhovateľ v 1. rade je akciová spoločnosť s predmetom činnosti sprostredkovania nákupu, predaja a prenájmu nehnuteľností, obstarávanie služieb v spojení s prevádzkou nehnuteľností, leasing hnuteľných vecí, poskytovaním poradenej činnosti, sprostredkovateľská činnosť, činnosť ekonomických a organizačných poradcov, faktoring a forfaiting v rozsahu voľnej živnosti a poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. Navrhovateľ v 1. rade je teda podnikateľom, obchodnou spoločnosťou. Navrhovateľ v 2. rade je fyzickou osobou, pričom od momentu vstupu do konania na strane navrhovateľa, teda od roku XXXX nepreukázal súdu žiadnym hodnoverným spôsobom, že by jeho pomery odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov. Vo vzťahu k náhrade trov štátu podľa je bezvýznamné, či zodpovedný účastník je osobne oslobodený od súdnych poplatkov, prípadne či je oslobodené od súdnych poplatkov vecne celé konanie. Navrhovateľ v 2. rade je síce oslobodený od súdnych poplatkov podľa o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, no ako je uvedené vyššie, vo vzťahu k náhrade trov štátu ide o právne bezvýznamnú skutočnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.