Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cob-15-2013.pdf
PDF · 111.73 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/15/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: IMOBA FIN, a.s., so sídlom Lichnerova 92, Senec, IČO: 35 769 173, zastúpeného Advokátskou kanceláriou agner & partners, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 722 758, proti žalovanému: NACEVA - SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bardejovská 38/A, Prešov, IČO: 31 684 181, zastúpenému Advokátskou kanceláriou KUCHÁR ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Tkáčska 3, Prešov, IČO: 36 499 706, o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 59.709,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 16.10.2012 č. k. 21Cb/80/2011-128, jednohlasne takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 14,39 % zo sumy:
2.895,73 eur od 1.2.2009 do 12.3.2009vaného na č. l. 147, 9, vyjadrenie žalobcu na č. l. 48s prílohamidenie predbežného opatren2.895,73 eur od 1.2.2009 do 12.3.2009, 2.895,73 eur od 6.2.2009 do 16.7.2009, 2.895,73 eur od 6.3.2009 do 16.7.2009, 2.895,73 eur od 6.4.2009 do 16.7.2009, 2.895,73 eur od 6.5.2009 do 20.8.2009, 2.895,73 eur od 6.6.2009 do 20.8.2009, 2.895,73 eur od 6.7.2009 do 21.12.2009, 2.895,73 eur od 6.8.2009 do 21.12.2009, 2.895,73 eur od 6.9.2009 do 21.12.2009, 2.895,73 eur od 6.10.2009 do 21.12.2009, 2.895,73 eur od 6.11.2009 do 28.2.2010, 2.895,73 eur od 6.12.2009 do 9.3.2010, 2.895,73 eur od 1.2.2008 do 4.3.2008, 2.895,73 eur od 6.2.2008 do 4.4.2008, 2.895,73 eur od 6.3.2008 do 20.4.2008, 2.895,73 eur od 6.4.2008 do 16.7.2008, 2.895,73 eur od 6.5.2008 do 16.7.2008, 2.895,73 eur od 6.6.2008 do 16.7.2008, 2.895,73 eur od 6.7.2008 do 9.11.2008, 2.895,73 eur od 6.8.2008 do 9.11.2008, 2.895,73 eur od 6.9.2008 do 9.11.2008, 2.895,73 eur od 6.10.2008 do 22.12.2008, 2.895,73 eur od 6.11.2008 do 22.12.2008, 2.895,73 eur od 6.12.2008 do 6.1.2009, 2.895,73 eur od 1.2.2007 do 16.5.2007, 2.895,73 eur od 6.2.2007 do 17.5.2007, 2.895,73 eur od 6.3.2007 do 17.5.2007,
2.895,73 eur od 6.4.2007 do 26.7.2007, 2.895,73 eur od 6.5.2007 do 26.7.2007, 2.895,73 eur od 6.6.2007 do 26.7.2007, 2.895,73 eur od 6.7.2007 do 9.10.2007, 2.895,73 eur od 6.8.2007 do 23.10.2007, 2.895,73 eur od 6.9.2007 do 23.10.2007, 2.895,73 eur od 6.10.2007 do 23.10.2007, 2.895,73 eur od 6.11.2007 do 6.1.2008, 2.895,73 eur od 6.12.2007 do 6.1.2008, 2.895,73 eur od 16.7.2010 do 16.2.2011, 2.895,73 eur od 16.2.2010 do 2.9.2010, 2.895,73 eur od 16.3.2010 do 2.9.2010, 2.895,73 eur od 16.4.2010 do 2.9.2010, 2.895,73 eur od 16.5.2010 do 2.9.2010, 2.895,73 eur od 16.6.2010 do 16.2.2011, 417,63 eur od 16.2.2010 do 2.9.2011, 515,14 eur od 19.5.2010 do 2.9.2011,
s tým, že v prevyšujúcej časti návrh na úrok z omeškania z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 21Cb/80/2011-128 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 59.329,47 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prerušujúcej časti žaloba zamietol. O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia istiny 14.478,65 eur a vyčíslených úrokov z omeškania 43.261,22 eur, ako aj úroky z omeškania vo výške 0,5 % denne z jednotlivých dlžných súm nájomného a trov konania. Podaním z 30.7.2010 žalobca rozšíril žalobu aj na zaplatenie platieb za vodné, stočné a zrážkovú vodu v rozsahu 932,77 eur s príslušenstvom, ako aj na zaplatenie nájomného 2.895,73 eur za júl 2010. Súd návrhu na zmenu žaloby vyhovel a platobným rozkazom zo dňa 29.3.2011 pod č.k. 22Rob/194/2010-37 zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny dlžného nájomného 18.307,15 eur, úrokov z omeškania vypočítaných na 43.261,22 eur, ako aj platenie úrokov z omeškania 0,5 % denne z jednotlivých dlžných súm nájomného a nahradiť trovy konania. Proti platobnému rozkazu bol podaný odpor žalovaným s tým, že nájomnú zmluvu považuje za neplatnú. Za žalovaného nepodpisoval konateľ spoločnosti Ing. Q. B..
Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že zmluvné vzťahy medzi účastníkmi dlhé roky podpisoval Ing. X. P., obchodný riaditeľ žalovanej spoločnosti, ktorý zo svojej funkcie je oprávnený uzatvárať takéto zmluvy. Žalobca podpisoval zmluvu v dobrej viere, že Ing. P. je oprávnený na takýto právny úkon a nikdy nemali pochybnosti o tejto skutočnosti.
Podaním z 26.9.2011 žalobca zobral čiastočne späť svoj návrh v časti istiny 18.307,15 eur z dôvodov vykonania úhrady žalovanou spoločnosťou. Žiadal následne zaviazať žalovaného len za zaplatenie úroku z omeškania vypočítaného vo výške 59.709,81 eur a nahradiť trovy konania.
Právny zástupca žalovaného namietal dojednaný úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne, ktorý je neprimerane vysoký, priam likvidačný a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V roku 2001 sa zmluvný vzťah mal riadiť § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, kde sa vyžadoval potrebný súhlas mesta s nájmom nebytových priestorov. Žiadal doložiť predchádzajúci súhlas mesta s nájomnou zmluvou, keďže žalovaná strana o tom nemá žiadnu vedomosť. Bolo doložené oznámenie Mesta Trnava z 8.2.2012, z ktorého vyplýva, že neeviduje žiadosť žalobcu o vydanie súhlasu na prenájom nebytových priestorov a že takýto súhlas Mestom Trnava vydaný nebol.
Vypočutý svedok Ing. X. P., obchodný manažér spoločnosti potvrdil, že obsah nájomnej zmluvy bol dojednávaný ústne a následne došlo k podpísaniu nájomnej zmluvy v písomnej forme. Pravdepodobne zle prečítal alebo nedostatočne prečítal zmluvu ohľadne penále alebo sankcií za úhradu nájomného.
Zmluvu podpisoval dosť v tiesni, keďže nastala kríza a táto zasiahla aj obchodné aktivity žalovanej spoločnosti. Na podpísanie zmluvy nemal písomné poverenie, mal však ústne poverenie. Nikto od neho písomné poverenie nevyžadoval.
Žalobca k námietke žalovaného na nesprávnu aplikáciu zo zákona č. 116/1990 Zb., poukazoval na to, že nájomný vzťah sa riadi Občianskym zákonníkom č. 40/1964 Zb., a to § 118 ods. 1, kde sa jedná o prenájom nehnuteľností, nie o prenájom nebytových priestorov. Predmetom nájmu sú nehnuteľnosti, a to skladové priestory, prístrešok a betónová plocha. Na tento nájom sa nevzťahuje zákon č. 116 s potrebou predchádzajúceho súhlasu obce pri prenájme nehnuteľností na prevádzkovanie obchodov a služieb. Od roku 2005 došlo pravidelne k uzatváraniu Dohody o platbách nájomného, čím sa obnovovala platnosť a účinnosť Zmluvy na ďalší kalendárny rok. Žalovaný akceptoval ostatné ustanovenia zmluvy, vrátane úrokov z omeškania nevynímajúc.
Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žalobca a žalovaný ako prenajímateľ a nájomca uzavreli z 1.4.2001 Zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej boli skladové priestory, prístrešok a betónová plocha. Zákon č. 116/1990 Zb., na ktorý sa zmluva odvolávala sa vzťahuje na nebytové priestory, ktoré sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu. Nakoľko predmetom nájmu neboli nebytové priestory, ale nehnuteľnosti, a to pozemok a budova, nejde o nájom nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb., ale o nájom nehnuteľností riadiaci sa Občianskym zákonníkom. Dohodou účastníkov bolo stanovené ročné nájomné 879.700,- Sk (29.200,69 eur) bez DPH. Nájomné nezahŕňalo služby za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody, za odber elektrickej energie, odber plynu, za odvoz odpadu, ochranu a stráženie objektu, prípadne iné služby spojené s nájmom. Tieto si mal nájomca zabezpečiť a hradiť na vlastné náklady. Zmluvné strany sa zaviazali k 31.12. príslušného kalendárneho roka odsúhlasiť nájomné a písomný splátkový kalendár na nasledujúci rok. Žalovaný uhrádzal nájomné na základe každoročného odsúhlasenia Dohôd o platbách nájomného. Žalovaný nezaplatil nájomné za november až december 2010 a január až február 2010 v celkovej výške 11.582,92 eur. Neskôr na výzvu žalobcu zaplatil nájomné do januára 2010, ale od februára 2010 nájomné za ďalších päť mesiacov nezaplatil. Dlh za päť mesiacov predstavuje 14.478,65 eur. Keďže nebolo zaplatené ani za júl 2010 vo výške 2.895,73 eur, dlh predstavuje spolu so sumou 932,77 eur za vodné a stočné žalovanú sumu 18.307,15 eur. Táto bola uhradená 3.9.2010 vo výške 11.582,92 eur, dňa 17.2.2011 vo výške 5.791,46 eur a dňa 3.9.2011 bola vykonaná úhrada vodného a stočného v rozsahu 932,77 eura. Žalobca podaním z 26.9.2011 zobral žalobu späť v časti istiny 18.307,15 eur a žiadal platenie úroku z omeškania 0,5 % denne z jednotlivých dlžných súm nájomného do zaplatenia. Úrok z omeškania žalobca vypočítal na sumu 59.709,81 eur, pretože podľa článku VIII zmluvy v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. to predstavuje takýto úrok z omeškania.
Pri právnom hodnotení súd vychádzal z § 261 ods. 1 a 6 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., že ide o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ak pri vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka ich podnikateľskej činnosti, sa riadi Obchodným zákonníkom, pričom zmluvné vzťahy, ktoré nie sú upravené v hlave II Obchodného zákonníka a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami zmluvných typov uvedených v Občianskom zákonníku a v Obchodnom zákonníku. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného do 31.12.2008, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka. Podľa článku VIII zmluvy, v prípade, že nájomca neuhradí nájomné v lehote splatnosti, prislúcha prenajímateľovi nárok na úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne z nezaplatenej sumy nájomného za každý deň omeškania.
Zmluva o prenájme nebytových priestorov z 1.4.2001 sa neriadi zákonom č. 116/1990 Zb., kde bol potrebný predchádzajúci súhlas na prenájmom nebytových priestorov, pretože prenájom sa týkal
nebytových priestorov - nehnuteľnosti, ktoré by boli stavebne určené na prevádzkovanie obchodov a služieb. Preto sa daný právny vzťah riadi Občianskym zákonníkom, nie zákonom č. 116/1990 Zb.. Obrana žalovaného, že zmluvu podpisoval Ing. X. P., ktorý ako obchodný riaditeľ nebol oprávnený na podpisovanie takejto zmluvy, tak k tejto neplatnosti sa podľa § 40a ods. 2 veta 2 Obč. zákonníka nemôže dovolať ten, kto ju sám spôsobil. Preto je zmluva uzavretá riadne a platne.
Nakoľko žalovaný platil nájomné po lehote splatnosti, je povinný podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platiť dohodnuté úroky z omeškania 0,5 % denne od splatnosti jednotlivých súm dlžného nájomného do zaplatenia, ktoré dlžné úroky z omeškania súd vypočítal na 59.329,47 eur. V prevyšujúcej časti návrh zamietol, keďže žalobca požadoval platenie úrokov z omeškania aj za obdobie, keď žalovaný už nebol v omeškaní s úhradou jednotlivých súm nájomného.
Čo sa týka námietky žalovaného, že dojednaný úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne je neprimerane vysoký, priam likvidačný a že je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, súd posúdil výšku úrokov z omeškania s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu. Obaja účastníci zmluvného vzťahu boli podnikatelia, preto sa nemôžu dovolať toho, že uzatvárali zmluvu v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok. Žalovaný mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, pričom zmluva sa každoročne obnovovala prakticky podpísaním dohody o platbách nájomného za nasledujúci kalendárny rok, kde žalovaný mohol namietať prípadný nesúhlas s výškou úrokov z omeškania. Na základe toho súd dospel k záveru, že žalobca nerokoval v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
O trovách konania rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia (§ 151 ods. 3 O.s.p.).
Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný. Zmluvu o nájme nebytových priestorov považuje za neplatnú s poukazom na § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb., nakoľko nebol predchádzajúci súhlas mesta k nájmu nebytových priestorov. Napriek tomu okresný súd chybne vyhodnotil nájomný vzťah s odkazom na § 663 Občianskeho zákonníka. Nájomnú zmluvu mal podpísať výlučne konateľ žalovanej spoločnosti Ing. Q. B.. Keď zmluvu nepodpísal, nie je zrejmé z akého dôvodu ju podpísala iná osoba ako konateľ spoločnosti. Navrhuje zrušiť rozsudok okresného súdu a vec vrátiť na nové konanie.
Žalobca k odvolaniu navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a priznať náhradu trov konania. Odvolateľ poukazuje na námietky, ktoré boli súdom prvého stupňa jednoznačne ustálené a ozrejmené bez pochybností k opodstatnenosti žalovaného nároku. Argumentácia žalovaného je účelová so snahou oddialiť právoplatnosť rozhodnutia vo veci.
Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť a priznať žalobcovi len platenie úroku z omeškania 14,39 % ročne z dlžných súm z nájomného a platieb za vodné a stočné, a v prevyšujúcej časti návrh na úrok z omeškania zamietnuť.
Žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli dňa 1.4.2001 Zmluvu o nájme nebytových priestorov, kde uviedli že zmluva sa bude riadiť zákonom 116/1990 Zb.. V článku V si dohodli platenie nájomného 879.700,- Sk ročne bez DPH, pričom nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú od 1.4.2001. V článku VIII Sankcie je uvedené, ak nájomca neuhradí nájomné v odvolacej splatnosti, prislúcha prenajímateľovi nárok na úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne z nezaplatenej sumy nájomného za každý deň omeškania. Predmetom nájmu boli skladové priestory, prístrešok a betónová plocha. Je nesporné, že nájomnú zmluvu uzavreli podnikatelia, pričom Obchodný zákonník neupravuje nájmy nebytových priestorov. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v ods. 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení (Obchodného zákonníka), riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Žalovaný poukazuje na to, že zmluva o nájme nebytových priestorov sa odvoláva na zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, pričom žalobca ale poukazuje na to, že zmluvný vzťah je potrebné riešiť podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o prenájme nehnuteľnosti. Podľa žalobcu zákon č. 116 upravuje nájom a podnájom nebytových priestorov, ktoré podľa § 1 písm. a/ a b/ sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu. Podľa písm. b/ na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely. Tento zákon sa ale nevzťahuje na predmety občiansko-právnych vzťahov uvedených v § 118
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 118 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, predmetom občiansko- právnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Podľa ods. 2 predmetom občiansko-právnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory. Podľa judikovaného rozhodnutia MCdo 251/2002 Najvyššieho súdu je potrebné rozlišovať nebytové priestory na strane jednej a nehnuteľné veci na druhej strane. Z § 1 zákona č. 116 v žiadnom prípade nemožno vyvodiť, žeby sa tento zákon vzťahoval aj na zmluvy o nájme nehnuteľnosti (pozemkov alebo budov), a to bez ohľadu na to, že súčasťou týchto nehnuteľností môžu byť nebytové priestory. To je konštatované aj rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR vo veci 3Cdo/1175/96 publikované v Právnych rozhľadoch č. 6/1998. Predmetom nájmu tu neboli nebytové priestory, ale ide o súbor nehnuteľností, skladové priestory, prístrešok a betónová plocha, preto okresný súd správne posudzoval nárok žalobcu nie podľa zákona č. 116/1990 Zb., ale podľa všeobecných ustanovení o prenájme nehnuteľností vyplývajúcich z Občianskeho zákonníka. Ak žalovaný poukazuje na to, že nebol daný súhlas na prenájom nebytových priestorov, ako to vyžaduje § 3 ods. 2 zákona č. 116, tak nebytové priestory sa podľa zákona č. 116 prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po predchádzajúcom súhlase národného výboru. V tomto prípade nejde o prenájom priestorov stavebne určených na prevádzkovanie obchodov alebo služieb, ale týka sa prenájmu nehnuteľností, preto žalovaný nemôže napádať neplatnosť uzavretej zmluvy, že nebol daný predchádzajúci súhlas národného výboru na uzavretie takejto nájomnej zmluvy.
Podľa § 720 Obč. zákonníka, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon (zákon č. 116/1990 Zb.), ale prenájom sporných nehnuteľností sa riadi všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka podľa nájomných zmlúv uzatváraných podľa § 643 a násl. Obč. zákonníka. Podľa § 663 nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa § 671 ods. 1 Obč. zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvykle v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Podľa uzavretej nájomnej zmluvy bolo dojednané ročné nájomné 879.700,- Sk bez DPH.
Žalovaný napádal platnosť zmluvy s tým, že túto nájomnú zmluvu nepodpísala osoba oprávnená konať za žalovanú s.r.o.. Konateľ spoločnosti Ing. Q. B. nájomnú zmluvu nepodpísal, preto podľa žalovaného nedošlo k platnému uzavretiu nájomnej zmluvy. Okresný súd vychádzal z toho, že zmluvu podpísala osoba oprávnená konať za žalovanú spoločnosť, a to obchodný riaditeľ Ing. X. P.. Štatutárnym orgánom s.r.o. je konateľ (§ 133 ods. 1 Obch. zákonníka), ale pri obchodno-záväzkových vzťahoch treba vychádzať aj z § 15 ods. 1 Obch. zákonníka, že kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Je nesporné, že obchodný riaditeľ spoločnosti má právomoc uzatvárať obchodno-záväzkové vzťahy za s.r.o., pričom podľa § 16 Obchodného zákonníka podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Žalobca doložil skutočnosť, že v iných obchodno-záväzkových vzťahoch žalovanú spoločnosť bežne zastupoval Ing. X. P., preto táto námietka žalovaného na neplatnosť zmluvy, že zmluva nebola podpísaná štatutárnym orgánom spoločnosti nie je dôvodná. Konanie H.. X. P. ako obchodného riaditeľa žalovanej spoločnosti zaväzuje túto spoločnosť pri obchodno-záväzkových vzťahoch, ak týmto obchodno-záväzkovým vzťahom dochádza pri obvyklých obchodným činnostiach spoločnosti, t. j. pri uzatváraní obchodno-záväzkových vzťahoch, teda aj uzatváraní nájomnej zmluvy o prenájme nehnuteľností na podnikateľské účely.
Podľa § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je neplatnosť právneho úkonu stanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolať iba tento účastník. To neplatí pre zmluvy uzatvorené podľa druhej časti tohto zákona. Ak zmluvu o nájme uzatváral zástupca žalovaného ako obchodný riaditeľ bez písomného plnomocenstva od konateľa spoločnosti, tak s odkazom na § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka, nemôže sa ani žalovaná spoločnosť dovolávať neplatnosti, a to aj s poukazom na § 40a Občianskeho zákonníka, že neplatnosti sa nemôže dovolať ten, ktorý ju sám spôsobil.
Z vykonaného dokazovania okresný súd mal preukázané, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorý zmluvný vzťah sa nemá riešiť podľa zákona č. 116/1990 Zb., ale podľa všeobecných ustanovení o prenájme nehnuteľností podľa Občianskeho zákonníka. Nakoľko sa jedná o prenájom nehnuteľností medzi podnikateľmi, kde základný zmluvný vzťah sa posudzuje podľa Občianskeho zákonníka, ale ďalšie nároky vyplývajúce z tohto podnikateľského nájmu nehnuteľností je
potrebné hodnotiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, a to v časti platenia úroku z omeškania s poukazom na článok VIII. bodu 1 nájomnej zmluvy. Nájomca sa v prípade omeškania s platením nájomného zaviazal na platenie úroku z omeškania vo výške 0,5 % denne z nezaplatenej sumy nájomného za každý deň omeškania. Žalovaný namietal túto výšku s poukazom na to, že tu je dohodnutý úrok z omeškania v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, je neprimerane vysoký, priam likvidačný. Je potrebné prisvedčiť námietky žalovaného, že dojednaný úrok z omeškania 0,5 % denne znamená 182,5% ročne, kde dojednanie tak vysokého úroku z omeškania je úžerou a podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práv, ktorý je v rozpore zo zásadami poctivého obchodného styku nepoužíva právnu ochranu.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskeho práva vzťahu nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do právnych záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ak výkon práv je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a nemôže používať právnu ochranu, tak je to otázka posúdenia dobrých mravov a požadovanie 182,5 % ročného úroku z omeškania je úžerou. Dojednanie tak vysokého úroku z omeškania je neplatné s odkazom na § 39 Občianskeho zákonníka, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Na neplatnosť dojednania úrokov z omeškania musí súd prihliadať aj z úradnej moci a v tomto prípade je neplatná zmluva o prenájme nehnuteľností v časti dojednania platenia neprimeraných úrokov z omeškania.
Ak sa konštatuje, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o platení úrokov z omeškania, pretože dojednané úroky z omeškania sú v rozpore so zásadami obchodného poctivého styku, nepoužívajú právnu ochranu, priečia sa dobrým mravom, potom pri prenájme týchto nehnuteľností je možné priznávať len zákonné úroky z omeškania. Pri podnikateľskom nájme nehnuteľností príslušenstva pohľadávky, a to úroku z omeškania sa budú priznávať podľa všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka platných v čase uzavretia nájomnej zmluvy. Dňa 1.4.2001 platilo takéto znenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, že ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania v určenej zmluve, inak o 1 % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v miesta sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie, než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške. Keďže účastníci dojednali úroky z omeškania vyššie, než prípustné podľa zákona, dojednali si neprimerane vysoké úroky z omeškania odporujúce zásade poctivého obchodného styku, potom žalobca má právo na zákonné úroky z omeškania, ktoré sú podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka o 1 % vyššie, než je úroková sadzba bánk požadovaná za úvery od dlžníka v čase uzavretia zmluvy.
Úroky z omeškania podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka sa pohybovali v čase uzavretia nájomnej zmluvy na úrovni v priemere 13,49 % (Slovenská sporiteľňa 11,97 % ročne, Ľudová banka od 11,5 do 17 % ročne), takže žalobca môže požadovať úroky z omeškania o 1 % vyššie ako primeraná úročná sadzba bánk v sídle dlžníka. Žalobca môže žiadať úrok z omeškania len v zákonnej výške 14,49 % ročne. Je nesporné, že žalovaný bol v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku a je povinný platiť úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale len v zákonnej výške s odkazom na § 369 ods. 1 v spojení s § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Pôvodne dohodnutá nezákonná výška úrokov z omeškania 0,5 % denne je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nemôže používať právnu ochranu. Dojednaná výška úroku z omeškania je neakceptovateľná, narúšajúca zásady primeraných plnení v obchodno-záväzkových vzťahoch, preto pri omeškaní s platením nájomného a služieb spojených s nájomným (vodné a stočné), je možné priznávať len úroky z omeškania v zákonnej výške. Ak zo strany žalovaného došlo k zaplateniu dlžného nájomného a služieb spojených s nájomným, tak úroky z omeškania sa platia len do doby zaplatenia dlžného nájomného, resp. služieb spojených s nájomným, pričom začiatok plnenia povinnosti platiť nájomné - splatnosť vyplýva z nájomnej zmluvy, a to článku V bodu 3 a uzavretých príloh a dodatkov k nájomnej zmluve vo forme dohody o platbách nájomného. Ak bol žalovaný v omeškaní s platením nájomného v rokoch 2007, 2008, 2009 a 2010, v lehotách tak, ako sú uvedené v návrhu žaloby, potom pri omeškaní s platením nájomného môže žalobca požadovať úroky z omeškania 14,39 % za obdobie a výške tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti zamieta súd nárok žalobcu na platenie úrokov z omeškania nad 14,39 % ročne z dlžných súm mesačného nájomného a služieb spojených s užívaním nehnuteľností.
Okresný súd pri hodnotení nároku žalobcu na platenie úrokov z omeškania vychádzal zo zmluvnej voľnosti podnikateľov, s tým, že v prípade nesúhlasu s platením úroku z omeškania v dojednanej výške mohol žalovaný ukončiť nájomný vzťah a nepodpisovať dohodu o platbách nájomného za ďalší kalendárny rok. Preto žalobca nekonal v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Podľa názoru odvolacieho súdu zmluvná voľnosť nebráni účastníkom dojednávať vyššie úroky z omeškania, ako sú obvykle, resp. porovnateľné s úrokmi z omeškania poskytované peňažnými ústavmi, ale aj tieto dojednania musia mať určité hranice, t.j. nepoškodzovať druhú zmluvnú stranu, nevyužívať a zneužívať svoje postavenie vo vzťahu k druhému obchodnému partnerovi, nevyužívať ani jeho prípadnú nepozornosť a dojednávať také sankčné postihy, ktoré môžu ekonomicky ruinovať protistranu a vytvárať určité nevyvážené postavenie medzi dvomi subjektmi obchodno-záväzkového vzťahu. Tak dojednaná výška úrokov z omeškania 0,5 % môže priamo poškodzovať druhú stranu v prípade omeškania s úhradou. Ak aj výška úrokov z omeškania závisí od doby omeškania, a najmä od porušenia povinnosti druhej strany, tieto okolnosti, ale neznamenajú, že druhá strana si bude včasnosť platenia záväzkov vynucovať neprimeranými postihmi protistrany čo narúša poctivý obchodný styk, a to aj za predpokladu, že zmluvné strany sú rovnako účastníkmi obchodno-záväzkových vzťahov za účelom zisku, a že strany budú si plniť svoje záväzky.
Nie je možné poskytovať ochranu porušeniu všeobecných zásad, na ktorých je postavený Obchodný zákonník, že výkon práva nemá byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného zákonníka). 182,5 % úrok z omeškania je neprimeraný, ako je uvedené vyššie, ide o viac ako desaťnásobok úročných sadzieb peňažných ústavov v čase uzavretia nájomnej zmluvy. Odvolací súd musel prihliadať na to, že jedna zo strán zmluvného vzťahu síce porušuje záväzky platiť riadne a včas, ale druhá strana nemôže takéto porušenie záväzkov sankcionovať neprimeranými nárokmi.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.