Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5S-2-2021.pdf
PDF · 74.19 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/2/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a členov senátu JUDr. Borisa Minksa a Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej, v právnej veci žalobcov: 1. W. X., nar. XX. XX. XXXX, K. XXX, H. a 2. W. X., nar. XX. XX. XXXX, K. XXX, H., zastúpený zákonnou zástupkyňou: W. X., nar. XX. XX. XXXX, K. XXX, H., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Komárno, Župná 14, Komárno, o správnej žalobe proti rozhodnutiam žalovaného č. KaKN/18199/2021 zo dňa 14. 10. 2021, č. KaKN/19046/2021 zo dňa 15. 10. 2021 a č. KaKN/19771/2021 zo dňa 28. 10. 2021, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 02. 11. 2021, doručenou tunajšiemu súdu dňa 11. 11. 2021, domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. KaKN/18199/2021 zo dňa 14. 10. 2021, č. KaKN/19046/2021 zo dňa 15. 10. 2021 a č. KaKN/19771/2021 zo dňa 28. 10. 2021, ktorými žalovaný nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci žalobkyni v 1. rade.
2. Dňa 11. 08. 2022 bolo tunajšiemu súdu od žalobkyne v 1. rade doručené podanie zo dňa 08. 08. 2022, ktorým vzala podanú správnu žalobu v celom rozsahu späť a netrvala ďalej na jej vybavovaní. Žalobkyňa v 1. rade dôvod späťvzatia žaloby bližšie nešpecifikovala. Z dôvodu, že žalobkyňa v 1. rade v podaní nešpecifikovala, že sa jedná len o čiastočné späťvzatie žaloby a zároveň v predmetnej veci zastupuje žalobcu v 2. rade ako zákonná zástupkyňa, pokladá súd podanie žalobkyne v 1. rade za spoločné späťvzatie žaloby žalobcov.
3. Dňa 19. 08. 2022 bolo tunajšiemu súdu od žalobkyne v 1. rade doručené podanie zo dňa 08. 08. 2022, ktorým súdu oznámila, že so späťvzatím žaloby nesúhlasí a na žalobe proti žalovanému trvá v plnom rozsahu.
4. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 32 ods. 1, 2, 3, 4 SSP, účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak.
Žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ďalšími účastníkmi sú tí, a) ktorí boli účastníkmi administratívneho konania, b) na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom alebo účastníkmi administratívneho konania musí tiež vzťahovať rozhodnutie správneho súdu, c) ktorých za účastníkov označuje zákon. Účastníci podľa odseku 3 písm. a) a b) sa môžu svojho účastníctva v konaní pred správnym súdom výslovne vzdať ústne do zápisnice na pojednávaní alebo písomne s osvedčením pravosti podpisu alebo zaručeným elektronickým podpisom.
Podľa § 49 ods. 1, 2 SSP, žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1 a) vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu podľa § 12, b) v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až e), g) a i), c) v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu, d) ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podľa § 63 SSP, žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Podľa § 98 ods. 1 písm. e/, f/, SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak e) bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, f) žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50.
Podľa § 99 ods. a/ SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol.
Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
Podľa § 178 ods. 1, 2, 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
5. Späťvzatie žaloby je vyjadrením dispozičného oprávnenia žalobcu, ktoré mu umožňuje disponovať s konaním a jeho predmetom. V prípade, že žalobca prejaví vôľu nepokračovať v konaní začatom z jeho podnetu formou procesného úkonu späťvzatia žaloby, súd konanie zastaví. 6. Nakoľko žalobkyňa v 1. rade (aj žalobca v 2. rade) podanú žalobu zobrala späť ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej a svoju vôľu prezentovala podaním zo dňa 08. 08. 2022, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 11. 08. 2022, správny súd podľa ust. § 99 písm. a/ SSP zastavil konanie v predmetnej veci, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia. 7. V súvislosti s podaním zo dňa 08. 08. 2022, doručeným súdu dňa 19. 08. 2022, ktorým sa žalobkyňa v 1. rade domáhala vziať späť svoje späťvzatie správnej žaloby zo dňa 02. 11. 2021 a zároveň aj v mene žalobcu v 2. rade, správny súd uvádza, že späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t. j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 08. 2010, sp. z n. 6Sžo/372/2009).
8. O trovách konania súd rozhodol vo vzťahu k žalobcom podľa ust. § 171 ods. 1 SSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Správny súd má za to, že zastavenie konania zavinili žalobcovia, a to prostredníctvom podania, ktorým vzali podanú žalobu späť. Žalovanému však tunajší súd nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že mu v súvislosti s týmto súdnym konaním žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.
9. Súd prvej inštancie takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.