Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/123/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O., pracovisko K., dieťa rodičov P. A., bytom K., Q. I. XXXX/XX, zastúpenej B.. Z. M., advokátom, so sídlom v G., B. M. XX a M. A., bytom I. U. XXX, prechodne bytom K., A. XXXX/XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JF., so sídlom v E., G. XXX/ XX, o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 22. augusta 2013, č.k. -111, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. A. mesačne sumou 120 Eur, ktoré je povinný poukazovať do rúk matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 18.01.2013.

Výrok o nedoplatku na zročnom výživnom z r u š u j e a v tomto rozsahu vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

Výrok o úprave styku p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril mal. A. do osobnej starostlivosti matky s tým, že mal. A. zastupuje a jeho majetok spravuje každý z rodičov. Otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého mesačne 200 Eur, z ktorých 150 Eur uložil otcovi poukazovať do rúk matky a 50 Eur na osobitný účet maloletého, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 18.01.2013. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 18.01.2013 do 31.08.2013 vo výške 400 Eur uložil otcovi zaplatiť maloletému na osobitný účet, v lehote 60 dní po tom, ako matka tento účet zriadi v prospech maloletého a oznámi číslo účtu otcovi. Zároveň upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. A. každý utorok a štvrtok v čase od 15:30 h. do 18:30 h., v každú párnu sobotu v čase od 09:00 h. do 18:30 h. a každú párnu nedeľu v čase od 09:00 h. do 18:30 h. Matke uložil povinnosť dieťa na styk s otcom pripraviť a otcovi dieťa v mieste bydliska v stanovených hodinách prevziať a po styku v mieste bydliska dieťaťa v stanovených hodinách dieťa matke odovzdať. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 1 až 5, § 25 ods. 1, 2, § 78 ods. 1 a 3, § 62 ods. 1 až 6, § 63 ods. 3 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že je v záujme maloletého naďalej ponechať dieťa v osobnej starostlivosti matky, a to najmä z dôvodu jeho riadneho fyzického, psychického, sociálneho vývinu. Šetrením kolízneho opatrovníka mal za preukázané, že matka maloletému zabezpečuje riadnu starostlivosť. Dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov z doterajšej výlučnej starostlivosti matky.

Z vykonaného dokazovania, s prihliadnutím na závery znaleckého posudku č. XX/XXXX vo veci vedenej pod sp. zn. mal za preukázané, že striedavá starostlivosť sa v súčasnosti nejaví ako optimálne riešenie vzhľadom k nízkemu veku dieťaťa. Rozsah styku otca s maloletým určil s prihliadnutím na závery uvedeného znaleckého posudku tak, aby sa stretávanie realizovalo každý druhý víkend v sobotu a v nedeľu od 09:00 h. do 18:30 h. a bez prítomnosti matky a taktiež aj počas týždňa utorky alebo štvrtky od 15:30 h. do 18:00 h. Zastával názor, že v súčasnosti pri takto určenom rozsahu stretávania otca s maloletým bude zachované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, ako aj právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného osobného styku so svojím otcom. Konštatoval, že matka maloletého poberá rodičovský príspevok vo výške 199,60 Eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 23,10 Eur mesačne, od 01.06.2013 pracuje vo firme A. U. - Z. - C. v V. U. ako administratívna pracovníčka s čistým mesačným príjmom 400 Eur. Otec je zamestnaný v spoločnosti Z. T. A., so sídlom v K., prevádzka K. ako technológ výroby s čistým priemerným mesačným príjmom 900 Eur. Na základe preukázaných majetkových pomerov otca a potrieb dieťaťa určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému vo výške 200 Eur mesačne. Zastával názor, že pre bežnú potrebu, i s prihliadnutím na zdravotný stav maloletého, určenie výživného vo výške 150 Eur mesačne je postačujúce na zabezpečenie jeho potrieb. Vyvodil, že majetkové pomery otca, vzhľadom na jeho súčasný mesačný zárobok, z ktorého je schopný uhrádzať náklady dvoch domácností (bytu a aj rodinného domu), mu dovoľujú vytvárať pre maloletého aj úspory. Uložil preto otcovi povinnosť poukazovať na osobný účet maloletého z výživného sumu vo výške 50 Eur mesačne. Mal za to, že otec je schopný poskytovať takéto výživné bez ujmy na svojej vlastnej výžive s poukazom na jeho príjem, pretože dieťa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov. Zameškané výživné vyčíslil za obdobie od 18.01.2013 do 31.08.2013 tak, že nedoplatok predstavuje zameškané výživné určené len na tvorbu úspor (8 mesiacov po 40 Eur), iné zameškané výživné neurčil z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že otec pravidelne mesačne prispieval maloletému sumou 70 Eur, ako aj z dôvodu, že počas zameškaného obdobia uhradil maloletému polovicu nákladov na poistku vo výške 115 Eur, matke na výživu maloletého v júni poskytol 50 Eur, vynakladal na lieky sumu 10 Eur, nakupoval oblečenie, hračky, absolvoval so synom výlety, čiže aj takýmto spôsobom uspokojoval potreby maloletého dieťaťa.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého. Vo výroku o výživnom navrhol jeho zmenu tak, že výživné na maloletého bude určené sumou 100 Eur mesačne s účinnosťou od 18.01.2013 a vo výroku o styku s maloletým sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v dobe od štvrtka 17:30 h. do nedele do 17:30 h. a každý nepárny týždeň od utorka 17:30 h. do štvrtka 17:30 h., ďalej v každom párnom kalendárnom roku v dobe od 23.12. od 17:00 h. do 28.12 do 17:00 h., v nepárnom kalendárnom roku v dobe od 28.12. od 17:30 h. do 02.01. do 17:30 h., v dobe letných prázdnin v každom kalendárnom roku v čase od 01.07. od 09:00 h. do 15.07. do 17:30 h. a v čase od 01.08. od 09:00 h. do 15.08. do 17:30 h., v každom nepárnom kalendárnom roku v dobe jarných prázdnin a v každom párnom roku počas veľkonočných prázdnin od prvého dňa prázdnin od 09:00 h. do posledného dňa prázdnin do 17:30 h. a zároveň sa domáhal zrušenia výroku o nedoplatku na zročnom výživnom. Poukazoval na tú skutočnosť, že má ukončené stredoškolské vzdelanie, je zamestnaný a jeho čistý mesačný príjem predstavuje cca 880 Eur mesačne. Súdu prvého stupňa vytýkal, že nezisťoval spôsob nadobudnutia rodinného domu, ani jeho vek. Vo veci hodnoty tohto majetku zisťoval len skutočnosť, či je dom obývateľný. Pozemok, na ktorom je dom postavený, je vo vlastníctve tretej osoby, v súčasnosti v dome žijú rodičia do obdobia, kým si zrekonštruujú starý rodinný dom u rodičov matky odporcu. Rodinný dom má cca 30 rokov, nikdy neprešiel rekonštrukciou. Otec maloletého poukazoval na to, že nemá žiadne úspory, ktoré by v prípade potreby mohol použiť na zabezpečenie svojich potrieb, prípadne potrieb maloletého, v prípade straty zamestnania. Okrem výživného, ktoré uhrádzal vo výške 70 Eur mesačne, uhrádzal i ďalšie náklady maloletého. Zdôrazňoval, že maloletý vzhľadom na svoj vek zatiaľ nemá žiadne záujmové aktivity, ktoré by si vyžadovali zvýšené náklady. I pri zohľadnení ďalších bežných potrieb maloletého (strava, oblečenie, hygienické potreby...) matka nepreukázala potreby dieťaťa, ktoré by si vyžadovali výživné vo výške určenej súdom. Konštatoval, že súdom prvého stupňa určené výživné predstavuje 22,73 % príjmu otca, čo i pri zohľadnení práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča je neprimerane vysoké. Zastával názor, že jeho majetkové pomery, ako i skutočnosť, že obaja rodičia sú mladí a je predpoklad, že si budú musieť vytvoriť každý svoje vlastné primerané zázemie i z dôvodu nízkeho veku maloletého, nie je dôvod na tvorbu úspor. Poukazoval i na tú skutočnosť, že prípadné riziká dieťaťa sú kryté jeho poistením, ktoré uhrádzali doposiaľ spoločne obaja rodičia. Poistka je uzatvorená do 25. veku

maloletého, kedy dostane 5.000 Eur. Pred dovŕšením tohto veku je maloletý oprávnený si peniaze vybrať skôr, najmä v prípade vysokej školy, pri začatí podnikateľskej činnosti a podobne. Dával do pozornosti, že počas spoločného hospodárenia rodičia maloletému zriadili i vkladnú knižku, na ktorej je v súčasnosti cca 2.000 Eur. Styk, upravený napadnutým rozsudkom, považuje za nedostačujúci a v rozpore so záujmami mal. A., neumožňujúci mu dostatočne podieľať sa na výchove maloletého. Dôvodil, že až do januára 2013, kedy matka s maloletým opustila spoločnú domácnosť, trávil s mal. A. všetok svoj voľný čas, hral sa s ním, kúpal ho, chodil s ním von. Vytvorili si silné vzájomné citové väzby, maloletý má otca rád. Nemožnosť otca, resp. obmedzená možnosť otca stretávať sa s maloletým, môže spôsobiť ich vzájomné odcudzenie. Vyslovil názor, že je v záujme maloletého, aby o úprave styku bolo rozhodnuté i na čas do rozvodu manželstva tak, aby bol tento styk dostatočne široko upravený, aby otec, ako i maloletý mali vytvorené podmienky pre ďalšie budovanie vzájomných citových väzieb, ako i väzieb maloletého s rodinnými príslušníkmi otca. Pokiaľ súd prvého stupňa vychádzal zo znaleckého posudku, vypracovaného v konaní vedenom pod sp. zn. , zastáva názor, že znalecký posudok trpí takými vadami, že nemôže byť dostatočným podkladom pre rozhodnutie súdu vo veci rozvodu manželstva a ani v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému v čase do rozvodu manželstva.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá sa domáhala potvrdenia napadnutého rozsudku. Uviedla, že znalecký posudok, vypracovaný znalkyňou M.. Q. Y., bol vypracovaný na základe otázok súdu, ako aj účastníkov konania, t. j. matky a otca. Odborná znalkyňa vo svojom odbore zodpovedala všetky otázky s patričnou odbornosťou a citom pre toto konanie a matka nemá pochybnosti o správnosti vyhotovenia predmetného posudku.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril aj opatrovník maloletého, ktorý navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti vo výroku o výživnom na maloletého podľa zmeniť, vo výroku o nedoplatku na zročnom výživnom zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V napadnutom výroku o úprave styku bolo potrebné rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa potvrdiť. V ostatnom zostal rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý. Vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania podľa

V danom prípade okresný súd rozhodoval o určení výživného na maloleté dieťa, pričom postupoval podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia súd pri určení výživného prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pri rozhodovaní o výživnom súd vychádzal zo zásad pre určenie výživného ustanovených v § 62 Zákona o rodine. Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení jej rozsahu sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd prvého stupňa nesprávne stanovil výšku výživného zo strany otca na mal. A..

Pri rozhodovaní o výživnom sa vychádza zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania rozhodnutia. Z obsahu spisu vyplýva, že otec maloletého je zamestnaný s priemerným

mesačným príjmom 900 Eur. Matka v čase rozhodovania súdu prvého stupňa poberala rodičovský príspevok vo výške 199,60 Eur, prídavok na dieťa 23,10 Eur a pracovala s čistým mesačným príjmom 400 Eur. Maloletý je vo veku X rokov.

Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne vyššie citovanými ustanoveniami Zákona o rodine a z nich vyplývajúcou zásadou, že výživné má zodpovedať odôvodneným potrebám oprávneného a schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného. Je síce pravdou, že otec si musí zabezpečovať uspokojovanie svojich potrieb len v takom rozsahu, v akom to zodpovedá jeho príjmom a vyživovacím povinnostiam a jeho prvoradou povinnosťou je zabezpečiť plnenie svojej vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu. Avšak vzhľadom na nízky vek mal. A. jeho štandardné potreby, zdravotný stav, ako aj možnosti a majetkové pomery otca, odvolací súd zastáva názor, že zákonnej vyživovacej povinnosti zodpovedá suma výživného 120 Eur mesačne.

Ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine umožňuje, že v prípade, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor, napríklad na účely štúdia, prípravu na budúce povolanie, zabezpečenie budúceho bývania, poistenia, zabezpečenia zdravotnej starostlivosti o dieťa v prípade zdravotných komplikácií a podobne. Ide o výnimku zo zásady spotrebného charakteru výživného. S prihliadnutím na príjem otca, ako aj vek mal. A. dospel odvolací súd k záveru, že suma 120 Eur mesačne je primeraná na bežné mesačné výdavky na dieťa a tvorba úspor nie je v danom prípade odôvodnená. Naviac, predpokladom pre tvorbu úspor je tiež dočasnosť mimoriadneho príjmu povinného rodiča, o ktorý prípad v danej veci nejde. Otec je riadne zamestnaný so stabilným príjmom. Z tohto dôvodu tvorenie úspor nepovažoval odvolací súd v súčasnosti za dôvodné.

Z titulu zmeny výroku o výživnom súd prvého stupňa v ďalšom konaní určí výšku dlhu na výživnom a podmienky jeho zročnosti, za ktorým účelom bol výrok o nedoplatku zameškaného výživného zrušený a v tomto rozsahu vrátený súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Pokiaľ sa týka rozsahu úpravy styku otca s maloletým, odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia a v záveroch na ne poukazuje.

Rozsah úpravy styku rodiča s dieťaťom závisí od veku dieťaťa, jeho aktivít a od doterajšieho vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi. Skôr, ako súd o úprave, prípadne aj o zmene rozhodne, musí skúmať, či úprava, resp. jeho zmena styku s druhým rodičom bude v záujme dieťaťa, a či si to pomery v rodine vyžadujú. Prihliada na to, či by nedošlo k citovanému strádaniu, či rozvoj dieťaťa bude úplný najmä po citovej stránke, rozumovej a mravnej, pokiaľ by dieťaťu nebolo umožnené stretávať sa s rodičom.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že rodičia maloletého sú manželia, ktorí ale nežijú v spoločnej domácnosti a na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou je pod sp. zn. vedené konanie o rozvod ich manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k mal. A.. V konaní o rozvod súd ustanovil za znalkyňu M.. Q. Y. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, ktorá v záveroch znaleckého posudku, vypracovaného v uvedenom konaní pod poradovým číslom XX/XXXX, za optimálny model stretávania sa maloletého s otcom považuje každý druhý víkend v sobotu aj v nedeľu od 09:00 h. do 18:30 h. aj bez prítomnosti matky. Okrem toho navrhla, aby mal otec možnosť tráviť čas so synom aj počas týždňa, príkladmo utorky a štvrtky od 15:30 h. do 18:00 h. s tým, aby bolo možné zabezpečiť ich citovú väzby. V rozvodom konaní súd prvého stupňa ustanovil znalkyňu v zmysle , nakoľko mal za to, že je tu skutočnosť, ku ktorej sú potrebné odborné znalosti, ktorými súd nedisponuje. Súd sa totiž v rámci dokazovania môže dostať do situácie, že je potrebné, aby poznal skutočnosti, ku ktorým sú potrebné odborné znalosti a skúsenosti. Odbornými znalosťami sa rozumejú iné znalosti než znalosti práva, ktoré je súd povinný poznať a iné znalosti a iné skúsenosti, než ktoré sudcovi dáva všeobecná skúsenosť získaná jeho štúdiom a životnou, ako aj odbornou praxou. V takýchto prípadoch musí autoritatívne nariadiť odborný posudok, ktorý je potrebné k rozhodnutiu. Na takto podaný znalecký posudok, ktorý bol podaný v rozvodovom konaní,

však súd prvého stupňa v preskúmavanej veci prihliadol len ako na listinný dôkaz, správne postupoval podľa a hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo, všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Prihliadol aj na tú skutočnosť, aby bolo zachované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného osobného styku so svojím otcom, ktorá úprava styku sa aj odvolaciemu súdu javí vzhľadom na jej dočasnosť postačujúca do úpravy styku v rozvodovom konaní. Stretávanie sa otca s maloletým podľa napadnutého rozhodnutia prispeje k vytvoreniu a udržiavaniu dobrého citového vzťahu medzi nimi tak, aby tento neskôr mohol byť upravený i na dlhšie a súvislejšie obdobie.

;Úprava styku napadnutým rozsudkom je primeraná, dostatočne citlivá a zároveň je v záujme oboch rodičov, ale hlavne v záujme mal. A.. Je tiež potrebné, aby matka plne rešpektovala požiadavku, že maloletý pre svoj zdravý vývoj (citový aj psychický) potrebuje sa pravidelne stýkať s otcom, pretože jeho prítomnosť v jeho živote nemôže matka sama nahradiť. Je v záujme maloletého, aby sa styk s otcom realizoval pravidelne a je vhodné vzťah otca k maloletému rozvíjať a prehlbovať a viesť tak postupne k širšej úprave styku.

Súd prvého stupňa v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. A. na základe ním vykonaného dokazovania môže ohľadne výšky výživného, ako aj styku otca s maloletým vyvodiť iné závery, ako boli vyvodené na základe vykonaného dokazovania v preskúmavanej veci, nakoľko takéto dočasné rozhodnutie nie je pre rozvodové konanie určujúce. Úprava v zmysle napadnutého rozhodnutia bude platná len do prípadného rozvodu manželstva rodičov maloletého. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poznamenáva, že účinnosť rozhodnutia súdu o výške výživného a o úprave styku na čas do rozvodu manželstva zo zákona zanikne nadobudnutím právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva rodičov a poukazuje na právo rodičov napriek existujúcemu rozhodnutiu súdu dohodnúť sa, pretože dohoda rodičov má vždy prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu.

Za súčasného stavu rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o úprave styku je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa potvrdil, pričom podľa odseku 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .