Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6C-46-2023.pdf
PDF · 100.99 KB
Case nature
Subarea
6C/46/2023
Uznesenie
Okresný súd Rožňava, v právnej veci žalobkyne A. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/ XX, XXX XX D., proti žalovanému C. B., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý n e v s t u p o v a ť na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území D., obec D., okres D., zapísané na LV č. XXXX, evidované Okresným úradom Rožňava, odbor katastrálny, do bytového domu a spoločných priestorov súpisné číslo XXX na parcele registra „C“, parcela č. XXXX/XX, druh stavby: bytový dom, vchod C. XX a do bytu č. XX na 6. poschodí a n e p r i b l i ž o v a ť s a k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov, s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje.
II. Súd p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala dňa 20.04.2023 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť, aby sa k nej nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu, alebo iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje, aby nevstupoval do bytového domu súpisné číslo XXX a jeho spoločných priestorov a do bytu č. XX na 6. poschodí, vchod C. XX, v katastrálnom území D., obec D., okres D. evidovaný na LV č. XXXX a priznal jej náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, že žalovaný je jej synom. Spoločne s jej ďalším synom C. B., narodeným XX.XX.XXXX žijú v byte č. XX na 6. poschodí, vchod C. XX, v bytovom dome súpisné číslo XXX na pozemku par. č. XXXX/XX a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v 478/10 000 v katastrálnom území D., obec D., okres D., evidovaný na LV č. XXXX. Byt je vo výlučnom vlastníctve jej tretieho syna E. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorému ho darovacou zmluvou zo dňa 13.03.2023 darovala. V jej prospech a aj v prospech žalovaného je k bytu zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve bezodplatného doživotného užívania. Žalovaný sa ku nej správa násilne. Za svoje násilné správanie už bol v minulosti podľa ust. § 27 a ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore žalovaný políciou vykázaný na 14 dní z bytu, kde spolu žijú. Žalobkyňa však v zákonnej lehote nepodala na príslušný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému zakázal vstup do ich spoločného bytu. Po vykázaní jej totižto žalovaný sľúbil, že začne liečiť svoju závislosť na
alkohole a prestane sa ku nej správať násilne. Žalovanému to však vydržalo len necelé dva mesiace. Potom v násilnom správaní pokračoval a posledný pol rok ho značne vystupňoval. Opakovane najmä pod vplyvom alkoholu jej vulgárne nadáva, fyzicky ju napáda, vyhráža sa jej zabitím, slovne ju ponižuje. Správa sa tak aj k bratovi C.. Posledné týždne žalovaný výrazne pije, búcha dverami, vecami, vulgárne jej nadáva, že je „piča“, „kurva“. Dňa 08.04.2023 prišiel žalovaný domov a išiel do svojej izby, žalobkyňa si myslela, že spí, no následne zistila, že vypil 0,7 I fľašu vodky. Neskôr vyšiel z izby a začal sa hádať so svojim bratom C.. Počula ako sa hádajú, tak prišla do izby za nimi a snažila sa upokojiť situáciu. No žalovaný začal jej aj bratovi vulgárne nadávať. Žalobkyňa si išla do izby pre lieky, na čo žalovaný prišiel za ňou, chytil ju za ruku a povedal jej, že má ísť von z jeho izby. Tiež jej povedal, že vonku ju už len vynesú von nohami. Zľakla sa, že svoje vyhrážky žalovaný naplní, a preto na OO PZ v Rožňave v ten istý deň podala na žalovaného trestné oznámenie. Dňa 09.04.2023 bol žalovaný políciou opäť vykázaný zo spoločného obydlia. V zmysle ust. § 28a zák. č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov o vykázaní žalovaného z obydlia bolo políciou informované Intervenčné centrum Fenestra, ktoré ju následne kontaktovalo a poskytlo jej krízovú intervenciu a odbornú pomoc, vrátane právnej pomoci pri spísaní tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Násilné správanie sa žalovaného má negatívny dopad na jej psychické a fyzické zdravie. Žalovaný aj napriek tomu, že jej sľúbil, že prestane piť, toto nedodržal a v pití aj násilnom správaní sa voči nej pokračuje. Pod vplyvom alkoholu na ňu verbálne útočí, vyhráža sa jej zabitím, ponižuje ju a vulgárne jej nadáva, aj ju fyzicky napáda, no tak, aby jej nespôsobil nejaké zranenia. Má zo syna strach, bojí sa, že jej ublíži a že svoje vyhrážky naplní. Po útoku syna jej stúpa tlak, napr. počas Veľkej noci musela 2 x ísť na pohotovosť, pretože jej nebezpečne stúpol tlak. Bojí sa o svoje zdravie, že dostane infarkt. Aj jej všeobecná lekárka potvrdila, že sa lieči na vysoký krvný tlak a chronické užívanie alkoholu žalovaným negatívne vplýva na jej zdravotný stav a zhoršuje aj jej psychické zdravie. Aj vzhľadom na vyššie popísané násilné správanie sa žalovaného, má za to, že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd podľa ust. § 325 ods. 2 psím, e) žalovanému zakáže vstupovať do bytu a do bytového domu na C. XX F. D., kde bývajú, ďalej mu v súlade s ust. § 325 ods. 2 psím, h) uloží, aby sa na určenú vzdialenosť menšiu ako 50 m ku nej nepribližoval. Je presvedčená, že účinným právnym prostriedkom ochrany jej života a zdravia, jej telesnej a duševnej integrity je práve nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým budú žalovanému nariadené vyššie uvedené povinnosti, resp. zákazy. Aj keď v súčasnosti sa žalovaný ku nej správal násilne najmä v domácnosti má obavu, že ak by mu bol súdom zakázaný vstup do bytu, kde spoločne bývajú tak by žalovaný začal vyhľadávať jej osobu aj na verejnom priestore, kde by ju verbálne a aj fyzicky napádal.
3. Súd sa oboznámil s výpisom z katastra nehnuteľností, okres D., obec D., katastrálne územie D., z listu vlastníctva č. XXXX, z ktorého vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej na parcele č. XXXX/XX pod súpisným číslom XXX, vchod C. XX, A. G. XX H. X. E. je syn žalobkyne B. E., narodený XX.XX.XXXX v pomere 1/1. Titulom nadobudnutia je Darovacia zmluva NZ: 6702/2023 – V- 472/2023-431/2023. V časti C: Ťarchy je zapísaný vklad vecného bremena spočívajúceho v práve bezodplatného doživotného užívania nehnuteľnosti v prospech žalobkyne a jej syna C. B., narodeného XX.XX.XXXX.
4. Z Úradného záznamu o vykázaní zo spoločného obydlia Okresného riaditeľstva PZ Rožňava, odbor poriadkovej polície zo dňa 09.04.2023 vyplýva, že žalovaný bol dňa 09.04.2023 v čase o 12.00 hod vykázaný zo spoločného obydlia- prechodne bez prihlásenia na adrese C. XX, D. na dobu 14 dní a to z dôvodu podania trestného oznámenia žalobkyňou vo veci prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko jej žalovaný dňa 08.04.2023 pod vplyvom alkoholu po slovnej hádke ako aj svojmu bratovi vulgárne nadával, vyhodil ju z izby, pričom ju ale fyzicky nenapadol. Následne jej povedal, že pôjde z domu len von nohami, čo u žalobkyne vzbudilo dôvodnú obavu o jej život. Súd sa oboznámil aj s Úradným záznamom o vykázaní zo spoločného obydlia Okresného riaditeľstva PZ Rožňava, odboru kriminálnej polície zo dňa 07.03.2022.
5. Z lekárskeho potvrdenia na administratívne účely zo dňa 13.04.2023 vyplýva, že žalobkyňa sa lieči na vysoký tlak, berie pravidelne lieky, pričom chronické užívanie alkoholu jej syna C. B. vplýva negatívne na jej zdravotný stav a zhoršuje jej psychické zdravie.
6. Na základe predložených listín v súdnom spise, súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný.
7. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1, 2, Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
9. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1, 2, Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
11. Podľa § 329 ods. 1,2, Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa § 330 ods. 1,2, Civilného sporového poriadku, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
13. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
14. Neodkladné opatrenie v civilnom procese možno vydať pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Vo všetkých prípadoch je možné nariadiť ho len z dvoch dôvodov. Jedným z dôvodov je potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu, druhým dôvodom je obava, že exekúcia bude ohrozená. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom
nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú.
15. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie.
16. Účelom inštitútu nevstupovania do domu alebo bytu pri dôvodnom podozrení z násilia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Pôjde predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia a čestné vyhlásenia tretej osoby (v pozícii svedka incidentu a pod.). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd do 24 hodín od jeho doručenia. Povinná osoba je vykonateľným uznesením o neodkladnom opatrení viazaná a jeho nerešpektovanie môže naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 TZ (komentované znenie Civilného sporového poriadku Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kolektív 2016)
17. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia článku 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia, alebo násilia v blízkych vzťahoch ako súd fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie, alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení v zmysle § 325 ods. 2, písm. e) musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného sú ex lége podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. (komentované znenie Civilného sporového poriadku Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kolektív 2016)
18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia. V prvom rade je to dané lehotou, v rámci ktorej má súd o návrhu rozhodnúť, ktorá je bezodkladne, najneskôr do 30 dní.
19. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 120 O. s. p. (resp. § 186 a nasl. C. s. p.), ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Tieto listiny môžu byť súčasťou návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ( viď 3Obdo/1/2017).
20. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán (ktorú treba vnímať aj v spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom. V prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana. Uvedené platí tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní (viď 3Cdo/152/2013). V prípade niektorých procesných prostriedkov dokonca z ich povahy a účelu vyplýva presný opak princípu rovnosti zbraní. Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv žalobcu má prednosť pred právom žalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana žalovaného je daná jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania a navyše zodpovednosťou žalobcu za prípadnú vzniknutú ujmu (viď 6Cdo/31/2012).
21. Žalobkyňa svojím návrhom žiadala v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, aby súd nariadil žalovanému povinnosť podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP. Žalobkyňa v konaní o nariadení neodkladného opatrenia osvedčila nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a osvedčila aj naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.
22. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že medzi žalobkyňou a žalovaným je príbuzenský vzťah matky a syna a že títo žijú v spoločnej domácnosti, v byte ktorého vlastníkom je ďalší syn žalobkyne. Žalovaný ju opakovane fyzicky a psychicky týral pod vplyvom alkoholu. Žalobkyňa v konaní osvedčila, že žalovaný ju opakovane obťažuje, vulgárne jej nadáva, vyhráža sa jej fyzickým násilím, rovnako ako aj svojmu bratovi v pomerne dlhom časovom období minimálne od marca 2022. Na základe uvedeného súd nemá za jednoznačne preukázané, že žalovaný je osobou dôvodne podozrivou z násilia a teda, že používa fyzické násilie proti telesnej integrite žalobkyne, pričom žalobkyňa ani nepredložila v konaní žiadne lekárske správy, ktoré by takúto skutočnosť preukazovali a boli by predpokladom na vydanie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Avšak súd má jednoznačne za preukázané, že správaním žalovaného, ktoré bolo v konaní preukázané by telesná alebo duševná integrita žalobkyne mohla byť ohrozená, pričom žalobkyňa túto skutočnosť osvedčila podaním trestného oznámenia zo dňa 08.04.2023, Úradným záznamom o vykázaní zo spoločného obydlia Okresného riaditeľstva PZ Rožňava, odbor poriadkovej polície zo dňa 09.04.2023 a 07.03.2022, ako aj lekárskym potvrdením na administratívne účely zo dňa 13.04.2023.
23. Súd dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu a uložiť žalovanému povinnosť nevstupovať na nehnuteľnosti, kde býva a zdržiava sa žalobkyňa a nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov, nakoľko v konaní bolo preukázané, že zakázaným správaním žalovaného by mohla byť ohrozená telesná alebo duševná integrita žalobkyne. Súd preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôvodnému s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 1, 2 písm. f) a h) CSP. Súd má za to, že v zmysle ustanovenia § 330 CSP, s poukazom na Dôvodovú správu k návrhu zákona - CSP, len vo výnimočných prípadoch možno nariadiť neodkladné opatrenie na určitý čas, pričom sa preferuje zrušenie neodkladného opatrenia rozhodnutím súdu, ktorý skonštatuje, že účinky neodkladného opatrenia pominuli. Súd poučuje strany, že toto neodkladné opatrenie súd na návrh žalovaného alebo žalobkyne zruší v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. (§334 CSP). Súd s poukazom na citované ustanovenie § 337 ods. 1, 2 CSP poučuje tak žalobkyňu ako aj žalovaného, že môžu podať žalobu vo veci samej ( domáhať sa nároku na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia alebo nároku na navrátenie do pôvodného stavu ) a o právnych následkoch s tým spojených.
24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. O nároku žalobkyne na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, tak že nakoľko mala vo veci plný úspech, súd jej priznal plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.