Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/191/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. (meno neurčené), nar. XX.X.XXXX, t.č. Detský domov R., Z. XX, R., dieťa matky C. A., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, R., t.č. N. M., Q. X a neuvedeného otca, v konaní o nariadení ústavnej starostlivosti, takto

rozhodol:

Súd nariaďuje maloletej A. (meno neurčené), nar. XX.X.XXXX ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v Detskom domove R., Z. XX, R..

Matka je povinná prispievať na výživu maloletej sumou 30 % zo sumy životného minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa od právoplatnosti rozhodnutia vždy do 15. dňa v mesiaci v prospech účtu Detského domova R., Z. XX, R..

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Bratislava V č.k.20P/314/2013-5 zo dňa 24.9.2013 bolo začaté konanie o nariadení ústavnej starostlivosti maloletej.

Uznesením tunajšieho súdu Bratislava V č.k. -6 zo dňa 22.8.2013 bola maloletá predbežne umiestnená do Detského domova R., Z.Č. XX, R., z dôvodu , že matka po pôrode nemocnicu opustila ( utiekla). Z rodného listu maloletej vyplýva, že nemá určené meno.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom kolízneho opatrovníka a oboznámil sa s listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi.

Matka sa na pojednávanie nedostavila, doručenie predvolania má vykázané, súd preto konal a rozhodol v jej neprítomnosti, podľa

Kolízny opatrovník navrhoval nariadiť ústavnú starostlivosť maloletej v detskom domove, v ktorom už je umiestnená na základe predbežného opatrenia. Matka sa nestará ani o svoje staršie deti, 10 ročný C. je v starostlivosti starého otca, maloletý G., nar. v roku 2012, je v detskom domove. Navrhoval matku zaviazať prispievať na výživu maloletej v minimálnej výške stanovenej zákonom od právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Nariadenie ústavnej starostlivosti je jedinou možnosťou, ako zabezpečiť starostlivosť o maloletú. Matka maloletú po pôrode opustila, neprejavuje o ňu záujem a ani nikto z príbuzných neprejavil záujem o starostlivosť o maloletú. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd z potrieb maloletej a zo zákonom stanovenej minimálnej výšku výživného, ktorú si musí plniť každý rodič, bez ohľadu na to aké sú jeho schopnosti a možnosti, aktuálne vo výške 27,13 eur mesačne. To znamená, že matka si aktuálne musí plniť k maloletej vyživovaciu povinnosť vo výške 27,13 eur mesačne. V prípade zvýšenia životného minima bude aj vyživovacia povinnosť rodičov vyššia, tak aby zodpovedala 30% aktuálnej výšky životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.

Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.