Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9Co-64-2012.pdf
PDF · 116.77 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/64/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: K. P., G. K. G., N. XX, zastúpený JUDr. Ľubomírom Krajným, advokátom, Považská Bystrica, Nám. A. Hlinku 29/34-311, proti odporcovi: ČSOB Leasing, a.s., Bratislava, Panónska cesta 11, IČO : XX XXX XXX, zastúpená JUDr. Jozefom Mészárosom, advokátom, Bratislava, Jesenského 2, o zaplatenie 2.761,30 € s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 3. 11. 2011 č.k. 15C 47/2011 - 57, v pomere hlasov 3 : 0, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu na zaplatenie navrhovateľovi sumy 2.761,30 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 22. 7. 2010 do zaplatenia, ako aj trov konania vo výške 809,70 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa , všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dokazovaním zistil, že dňa 22. 8. 2006 uzatvorila spoločnosť odporcu so spoločnosťou FISH SPORT, s.r.o., so sídlom v Považskej Bystrici, M. R. Štefánika 161, IČO : XX XXX XXX, ako leasingovým nájomcom leasingovú zmluvu č. LZF 06/20974. Leasingovú zmluvu za spoločnosť FISH SPORT, s.r.o. podpísal ako oprávnená osoba K. P., syn navrhovateľa. Z pripojenej Dohody o platbách nájomného k zmluve plynie, spoločnosť FISH SPORT, s.r.o. mala uhrádzať jednotlivé splátky vo výške 13.109,- Sk k 22.dňu v mesiaci na účet ČSOB Leasing, a.s. číslo XXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol XXXXXXX. Súd prvého stupňa ďalej z účtu navrhovateľa vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. číslo XXXXXXXXXX/XXXX zistil, že na účet odporcu boli z účtu navrhovateľa na účet odporcu č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX s uvedením VS XXXXXX prevedené suma 435,14 € dňa 7. 1. 2010, suma 435,20 € dňa 25. 1. 2010, suma 1.455,76 € dňa 16. 2. 2010 a suma 435,20 € dňa 8. 3. 2010.
Prvostupňový súd vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ odporcovi zaplatil leasingové splátky po tom, ako ho v jeho byte opakovane navštívil a vyzýval na ich zaplatenie zástupca spoločnosti OZA, s.r.o., Z. H., ktorá spoločnosť zabezpečuje pre odporcu zisťovanie leasingových nájomcov, ktorí neuhrádzajú leasingové splátky v zmysle zmluvy. Odporca do spisu založil správu z riešenia obchodného prípadu vypracovanú Z. H. dňa 18. 2. 2010. Vyplýva z nej, že p. Z. H. navštívil vtedajšie sídlo spoločnosti FISH SPORT, s.r.o., kde však nikoho nenašiel. Snažil sa kontaktovať konateľa odporcu K. P., ale bezvýsledne. Dňa 10. 2. až 16. 2. 2010 hovorili s otcom leasingového nájomcu, ktorý im uviedol, že leasingový nájomca je v kóme a už asi mesiac leží v nemocnici. Dňa 17. 2. 2010 otec leasingového nájomcu telefonicky oznámil, že zaplatil celý dlh, a to 1.455,76 €. Navrhovateľ samotný pred súdom prvého stupňa uviedol, že ho kontaktoval jeden pán, ktorý sa predstavil ako vymáhač pohľadávky odporcu,
ktorý mu povedal, že jeho syn dlhuje na leasingových splátkach, ktoré treba zaplatiť. V tom čase jeho syn už asi mesiac ležal v kóme. Uvedený pán sa navrhovateľovi vyhrážal, že pokiaľ splátku neuhradí, pošle za ním exekútora, kukláčov a pod. navrhovateľ v tom čase bol po operácii srdca, jeho manželka bola v poslednom štádiu rakoviny. Obaja potrebovali pokoj, preto sa rozhodli uhradiť splátku zo svojich úspor; túto zaplatili na účet s variabilným symbolom, ktorý im odovzdal na lístku spomínaný pán. Tento sa k navrhovateľovi dostavil o ďalšie tri týždne, opätovne ho urgoval o úhradu, pričom toto sa zopakovalo niekoľkokrát. Navrhovateľ s manželkou dúfali, že syn sa z kómy preberie a celú záležitosť vysvetlí, nakoľko o aktivitách syna nemali žiadnu vedomosť. Platby tak navrhovateľ uhradil pod veľkým psychickým tlakom, z obavy pred exekúciami, ktorými sa mu spomínaný pán vyhrážal, v záujme ochrany syna, seba i manželky. Syn sa ale z kómy neprebral a dňa 20. 3. 2010 zomrel. Navrhovateľ sa dedičom po zomrelom synovi nestal.
Prvostupňový súd z uvedených skutkových zistení vyvodil, že leasingovým nájomcom a dlžníkom odporcu je spoločnosť FISH SPORT, s.r.o. a nie K. P. ako fyzická osoba. Z výpisu z obchodného registra tejto obchodnej spoločnosti vyplýva, že K. P. bol konateľom uvedenej obchodnej spoločnosti a jej jediným spoločníkom do 28. 4. 2008. Počnúc 29. 4. 2008 je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti FISH SPORT s.r.o. N. P.. Preto po 29. 4. 2008 bol odporca oprávnený vo veci záväzkov z uzatvorenej leasingovej zmluvy komunikovať so N. P. ako konateľom spoločnosti, nebol žiadny dôvod na to, aby odporca v januári v r. 2010 v danej veci kontaktoval navrhovateľa, otca K. P.. Prvostupňový súd z uvedených dôvodov uveril navrhovateľovi, že odporcovi uhradil peňažné plnenie v omyle, že tak plní za svojho syna a v dôsledku bezprávnych vyhrážok a psychického nátlaku tretej osoby, využívajúcej tieseň navrhovateľa, vyplývajúcu z ťažkého zdravotného stavu jeho samotného, ako aj jeho syna a manželky. Takéto plnenie nemožno považovať za prejav vôle zaplatiť dlh za spoločnosť FISH SPORT, s.r.o., bez ohľadu na to, že platby navrhovateľa boli označené variabilným symbolom leasingovej zmluvy. V konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľ za spoločnosť FISH SPORT s.r.o. v zmysle § 531 Obč. zák. na základe prevzatia dlhu, ani pristúpenia k dlhu podľa § 533 Obč. zák. rovnako tak nebol zistený žiadny iný právny úkon, na základe ktorého by navrhovateľ mal odporcovi niečo plniť z predmetnej leasingovej zmluvy. Samotné poukázanie platby nemožno považovať za konkludentný prejav takejto vôle navrhovateľa. Prvostupňový súd tak uzavrel, že navrhovateľ nebol povinný odporcovi plniť nič, preto odporca získal od navrhovateľa majetkový prospech bez právneho dôvodu, podľa § 451 Obč. zák., takže je povinný takto získané bezdôvodné obohatenie navrhovateľovi vydať. Zároveň priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 22. 7. 2010, keď márne uplynula 5-dňová lehota na plnenie, určená vo výzve na vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktorú odporca prevzal dňa 16. 7. 2010 ( § 517 ods. 2 Obč. zák. ).
Rozhodnutie o trovách konania oprel o ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov, spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 165,50 € a v trovách právneho zastúpenia vo výške 644,20 €, podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., a to za 4 úkony právnej služby po 111,21 € za úkon ( prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, písomné vyjadrenie k odporu podaného odporcom, účasť na pojednávaní ), ďalej režijný paušál 2 x 7,21 €, 2 x 7,40 €. Právnemu zástupcovi navrhovateľa prvostupňový súd priznal tiež náhradu za stratu času za 6 polhodín strávených na ceste Považská Bystrica - Bratislava a späť po 12,35 €, ako aj náhradu cestovných výdavkov za použitie motorového vozidla zn. H. U., EČV : K. XXX G. vo výške 96,04 € ( základná náhrada za každý km jazdy 0,183 €, pri vzdialenosti 336 km činí 61,48 €; náhrada za pohonné hmoty 34,55 €, vyúčtované a doložené právnym zástupcom ).
Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca, v celom rozsahu, domáhajúc sa buď jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo jeho zmeny tak, že odvolací súd návrh navrhovateľa zamietne. Prvostupňovému súdu vytýkal, že vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že vec nesprávne právne posúdil. Odporca poukazoval v odvolaní na to, že k záveru o omyle na strane navrhovateľa pri vykonanom plnení dospel súd prvého stupňa výlučne na základe skutočností uvedených navrhovateľom počas jeho výpovede na pojednávaní dňa 3. 11. 2011 bez toho, aby tieto tvrdenia overil ďalším dokazovaním, ako to navrhoval odporca. Osobou, ktorá sa mala navrhovateľovi bezprávne vyhrážať a vykonávať psychický nátlak , resp. ho uviesť do omylu ohľadom splnenia dlhu za jeho syna, bol Jozef Kiš, zamestnanec spoločnosti OZA, s.r.o., ktorého však súd prvého stupňa
ako svedka odmietol vypočuť, s odôvodnením, že jeho výpoveď by bola celkom určite účelová a ním uvádzané skutočnosti by určite odporovali tomu, čo tvrdí navrhovateľ. Súd prvého stupňa sa tým dopustil závažného procesného pochybenia, ktorého následkom je nesprávne zistený skutkový stav , ako i záver súdu o omyle na strane navrhovateľa. Z rovnakého dôvodu, pre ktorý súd prvého stupňa odmietol vypočuť svedka, je možné spochybniť aj výpoveď samotného navrhovateľa. Napriek závažným rodinným problémom, ktorými navrhovateľ v danom čase prechádzal, nemožno akceptovať neoverenie uvedených tvrdení zo strany súdu, resp. vykonaním ďalšieho dokazovania. Nesprávny je preto aj záver súdu o tom, že navrhovateľ konal v omyle, že platí za svojho syna. V zmysle § 49a prvá veta Obč. zák. by omyl na strane navrhovateľa mohol vyvolať právne následky výlučne vtedy, ak by odporca ( ako osoba, ktorej bol právny úkon určený ) tento omyl navrhovateľa vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Táto zákonná podmienka však splnená nebola - existencia alebo neexistencia omylu na strane navrhovateľa nebola v konaní s dostatočnou istotou zistená a preukázaná, predovšetkým preto, že súd prvého stupňa nevykonal odporcom navrhnuté dôkazy. Ak by aj odporca teoreticky pripustil omyl na strane navrhovateľa, tento by bol vo vzťahu k platbám bez akýchkoľvek právnych následkov, keďže odporca o existencii tohto omylu na strane navrhovateľa nevedel, ani ho nevyvolal. Naopak, vzhľadom na vykonané platby, a to so správnym variabilným symbolom, sa odporca oprávnene domnieval, že navrhovateľ platí dlh spoločnosti FISH SPORT s.r.o. dobrovoľne a na základe vlastného a slobodného rozhodnutia. Navrhovateľ nepreukázal tvrdenia o bezprávnych vyhrážkach, resp. nátlaku. Rovnako tak neobstojí záver súdu, že v januári 2010 nebol dôvod kontaktovať navrhovateľa, keď nebohý K. P. - navrhovateľov syn - už v tom čase nebol spoločníkom ani konateľom obchodnej spoločnosti FISH SPORT, s.r.o. Spoločnosť OZA, s.r.o. zabezpečuje pre odporcu niektoré činnosti súvisiace s vymáhaním pohľadávok odporcu voči svojim klientom, najmä zisťuje aktuálny kontakt na klientov, ktorí s odporcom odmietajú komunikovať, dôvod neplatenia splátok. Z uvedeného dôvodu spoločnosť OZA, s.r.o. kontaktovala aj navrhovateľa, ako otca neb. K. P., ktorý ako konateľ za spoločnosť FISH SPORT, s.r.o. podpisoval leasingovú zmluvu zo dňa 22. 8. 2006, predmetom ktorej bol finančný leasing motorového vozidla zn. S. G. XXX U. H., I. : T.. Zo strany leasingového nájomcu neboli uhrádzané leasingové splátky, tento tiež nereagoval na výzvy odporcu a po ukončení zmluvy motorové vozidlo odporcovi nevrátil, pokúsil sa odporca prostredníctvom spoločnosti OZA, s.r.o. zistiť aktuálne informácie o stave spoločnosti FISH SPORT, s.r.o. aj prostredníctvom rodinných príslušníkov, resp. bývalých konateľom spoločnosti FISH SPORT, s.r.o. Predmetom týchto stretnutí nebol nátlak na navrhovateľa s cieľom domôcť sa úhrady dlhu za spoločnosť FISH SPORT, s.r.o. v tomto smere poukazoval na obsah správy z riešenia obchodného prípadu. Odporca tiež poukázal v odvolaní na to, že navrhovateľ samotný uviedol, že spoločnosť OZA, s.r.o. ho kontaktovala, „aby zaplatil za spoločnosť FISH SPORT s.r.o. jej dlh.“ Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ vedel, za koho dlh platí, že plní cudzí dlh, nakoľko s odporcom v zmluvnom vzťahu nebol.
Odporca ďalej vytýkal prvostupňovému súdu, že pri rozhodovaní veci použil nesprávne ustanovenie právneho predpisu, keď sa nevysporiadal ani s námietkou odporcu, že na daný právny vzťah sa nevzťahuje ust. § 451 Obč. zák., ale ust. § 454 Obč. zák. Odporca v odvolaní trval na právnom názore, že v danom prípade boli naplnené podmienky vyžadované ust. § 454 Obč. zák. a v prejednávanej veci sa neobohatil odporca, ktorý v súlade s uzavretou leasingovou zmluvou a na základe platieb identifikovaných správnym variabilným symbolom, prijal od navrhovateľa plnenie na existujúci dlh. Bezdôvodne sa obohatila spoločnosť FISH SPORT, s.r.o., ktorej dlh bol takýmto plnením navrhovateľa čiastočne splnený. Uvedená spoločnosť sa totiž zbavila svojho záväzku uhradiť dohodnuté mesačné splátky v dôsledku toho, že za ňu plnil navrhovateľ, ktorý nemal právnu povinnosť za ňu plniť. Svoj záver podporil poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. Obdo V 6/2000, publikovaný v časopise Zo súdnej praxe č. 39/2001. Vyjadril presvedčenie, že v tomto prípade prijal odporca plnenie od navrhovateľa na základe existujúceho právneho dôvodu - leasingovej zmluvy , t.j. reálne existujúci dlh firmy FISH SPORT s.r.o. voči odporcovi ), pričom tieto platby boli navrhovateľom riadne identifikované ako platby na dlh spoločnosti FISH SPORT, s.r.o., čo znamená, že súd mal po správnosti aplikovať ust. § 454 Obč. zák. a nie ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. aplikácia ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. by v danom prípade prichádzala do úvahy len vtedy, ak by sa jednalo o plnenie neexistujúceho dlhu, resp. o plnenie existujúceho dlhu navrhovateľa, ale nesprávnemu veriteľovi. Odporca sa bezdôvodne obohatiť nemohol, nakoľko prijal plnenie na existujúci dlh. Odporca pri prijatí riadne identifikovanej platby nebol povinný skúmať, kto a z akého dôvodu na existujúci dlh plnil. Ako irelevantnú označil navrhovateľ skutočnosť, že spoločnosť FISH SPORT s.r.o. na predmetné platby navrhovateľa zrejme nikdy súhlas nedala. V zmysle ustálenej judikatúry sa totiž na vznik bezdôvodného obohatenie v zmysle § 454 Obč. zák. nevyžaduje súhlas subjektu, za ktorého sa plní jeho dlh; vyžaduje sa len podmienka, aby nešlo o plnenie vykonané proti vôli takéhoto subjektu ( rozsudok NS ČR zo dňa 28. 5. 2008, sp. zn. 32 Odo 970/2006 ). V danom prípade
nešlo o plnenie proti vôli spoločnosti FISH SPORT, s.r.o., subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľa je práve spoločnosť FISH SPORT, s.r.o. Odporca preto nie je vo veci pasívne vecne legitimovaným subjektom. Je porom irelevantné, že zo strany odporcu nebolo preukázané, že by navrhovateľ prevzal za spoločnosť FISH SPORT, s.r.o. jej dlh v zmysle § 531 Obč.zák., alebo sa s odporcom dohodol na pristúpení k dlhu podľa § 533 Obč. zák. , či uskutočnil iný právny úkon, na základe ktorého by mal navrhovateľ povinnosť plniť z predmetnej leasingovej zmluvy. Ust. § 454 Obč. zák. totiž nevyžaduje žiadnu osobitnú ( písomnú alebo ústnu ) dohodu medzi osobou, ktorá za dlžníka plní jeho dlh a veriteľom tohto dlžníka. Odporca si zároveň uplatnil a aj vyčíslil trovy prvostupňového i odvolacieho konania, celkom vo výške 930,02 €.
Navrhovateľ sa na odvolanie odporcu písomne nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu, podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nemožno priznať úspech.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo veci vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvostupňový súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. Vec tiež správne právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval ust. § 451 ods. 1, 2 Obč. zák. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil, tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné.
Právny záver prvostupňového súdu o tom, že odporca sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil, nakoľko prijal od navrhovateľa plnenie bez právneho dôvodu, považuje aj odvolací súd za správny. Navrhovateľ s odporcom neboli v žiadnom právnom vzťahu, keďže zmluvnými stranami dotknutej leasingovej zmluvy okrem odporcu bol ako leasingový nájomca obchodná spoločnosť FISH SPORT, s.r.o. a nie navrhovateľ ako fyzická osoba. Povinnosť plniť za spoločnosť FISH SPORT, s.r.o. na navrhovateľa neprešla ani po smrti jeho syna ( bývalého spoločníka a konateľa FISH SPORT s.r.o. ), nakoľko navrhovateľ nebol jeho dedičom.
Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorého dôsledkom je povinnosť vydať všetko, čo bolo plnením pri absencii právneho titulu získané. Prospech z plnenia bez právneho dôvodu vzniká prijatím plnenia, ku ktorému právny dôvod plnenia od začiatku chýbal ( právnym dôvodom na plnenie môže byť napr. zmluva, povinnosť stanovená zákonom a pod. ). Ide teda o plnenia v prípadoch, kedy právny dôvod v okamihu plnenia vôbec neexistoval. Odporca okrem iného poukazoval na to, že vzhľadom na platby od navrhovateľa realizované so správnym variabilným symbolom nemal dôvod preverovať kto a z akého dôvodu na existujúci dlh plnil. Uvedené však neobstojí z dôvodu, že odporca od počiatku vedel, že plnenie mu nepoukázala zmluvná strana z leasingového záväzku ( napriek správnemu variabilnému symbolu ) - o tom bol totiž informovaný z písomnej správy Z. H. o riešení obchodného prípadu a v konečnom dôsledku mu skutočnosť, že prijal plnenie od nepovinnej osoby muselo byť zrejmé z písomnej výzvy navrhovateľa na vrátenie ním poskytnutého plnenia zo dňa 7. 7. 2010.
Odporca vytýkal v odvolaní prvostupňovému súdu, že nedoplnil dokazovanie vypočutím ním navrhovaného svedka Z. H., pracujúceho pre spoločnosť OZA, s.r.o. ani podľa odvolacieho súdu však na doplnenie dokazovania výsluchom tohto svedka nebol dôvod, keďže bol súdu predložený listinný
dôkaz - spomínaná správa o riešení obchodného prípadu. Podľa odporcu bola spoločnosť OZA, s.r.o. oslovená v danom prípade za účelom zistenia dôvodov neplatenia leasingových splátok, resp. kontaktov na neplatiacich leasingových nájomcov, a to aj cestou rodinných príslušníkov či už fyzických osôb, príp. konateľov či spoločníkov obchodných spoločností. Odporca zásadne nesúhlasil s tým, že by pri tomto zisťovaní v prípade navrhovateľa bol použitý nejaký nátlak, keď k plneniu navrhovateľa došlo dobrovoľne. Navrhovateľ naopak poukazoval na to, že p. Z. H. pôsobil na neho nátlakovo, vyhrážal sa mu exekútorom, či kukláčmi, s cieľom presvedčiť ho o potrebe úhrady splátok. Súd prvého stupňa uvedené tvrdenia navrhovateľa vyhodnotil ako dôveryhodné, hoci samotného p. H. nevypočul. S týmto záverom prvostupňového súdu sa odvolací súd rovnako stotožnil. Predovšetkým stojí za povšimnutie, že pokiaľ mala návšteva p. H. u navrhovateľa slúžiť výlučne zisteniu dôvodov, pre ktoré sa prestali realizovať úhrady leasingových splátok a zistenia kontaktu na syna navrhovateľa, K. P., tieto informácie získal p. H. predsa hneď pri prvom stretnutí s navrhovateľom - dozvedel sa, že syn navrhovateľa leží už asi mesiac v kóme. Potom je otázne, na zistenie akých informácií mali slúžiť ďalšie návštevy p. H. u navrhovateľa, keďže tento mu už nič nové uviesť nemohol. K opakovaným návštevám pritom došlo, ako o tom svedčí samotná písomná správa ( v dňoch od 10. 2. až do 16. 2. 2010 ), navyše za situácie, kedy muselo byť samotnému odporcovi veľmi dobre známe, že syn navrhovateľa už nie je ani spoločníkom a ani konateľom spoločnosti FISH SPORT, s.r.o. a teda neexistoval dôvod, požadovať úhrady splátok ani od neho. Aj odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, a teda tiež vyhodnotil výpoveď navrhovateľa aj v tomto smere ako vierohodnú, že spomínané návštevy slúžili výlučne na vykonanie nátlaku na navrhovateľa, aby splátky uhradil on - načo inak by mu p. H. odovzdával číslo účtu aj s uvedením variabilného symbolu. Navrhovateľ keďže nebol zmluvnou stranou tieto informácie nemal ako získať. Rozhodnutie navrhovateľa uhradiť časť dlhu nesporne ovplyvnila aj jeho vtedajšia rodinná situácia - skutočnosť, že jeho syn bol v nemocnici v kóme; nepochybne ovplyvnila jeho schopnosť posúdiť a vyhodnotiť situáciu tak, že v skutočnosti nebol povinný v prospech odporcu nič plniť. V konečnom dôsledku však pohnútky navrhovateľa, prečo sa rozhodol poukázať odporcovi časť dlhu, neboli podstatné pre záver, že navrhovateľ plnil odporcovi bez právneho dôvodu ( 451 ods. 2 Obč.zák. ), čím odporca získal na jeho úkor bezdôvodné obohatenie spočívajúce v prijatých úhradách z leasingovej zmluvy, celkom vo výške 2.761,30 €. K argumentom odporcu, že prijal plnenie na reálne existujúci dlh je nutné zdôrazniť, že odporca naozaj evidoval reálne dlh z leasingovej zmluvy, avšak nie voči navrhovateľovi, pretože ním spomínaný existujúci dlh z leasingovej zmluvy mala voči nemu obchodná spoločnosť FISH SPORT, s.r.o., čo považoval aj odvolací súd za rozhodujúce pri právnom posudzovaní uplatneného nároku. Pre rozhodnutie veci bol podstatný záver, či na poskytnutie sumy 2.761,30 € navrhovateľom a jej prijatie odporcom existoval právny titul, a tento v konaní preukázaný nebol, ako správne uzavrel prvostupňový súd.
K argumentácii odporcu ohľadom aplikácie ust. § 454 Obč. zák. na daný prípad odvolací súd uvádza, že navrhovateľ mohol podľa názoru odvolacieho súdu ním poskytnuté plnenie uplatňovať titulom vydania bezdôvodného obohatenia buď voči odporcovi na základe ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. ( čo aj urobil ), alebo voči spoločnosti FISH SPORT, s.r.o., na základe § 454 Obč. zák. Keďže navrhovateľ sa rozhodol žalovať podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., žaloval správne ako vecne pasívne legitimovaného účastníka práve odporcu.
Súd prvého stupňa následne správne riešil otázku, či navrhovateľovi nevznikla povinnosť vrátiť dlh na základe buď prevzatia dlhu alebo pristúpenia k dlhu spoločnosti FISH SPORT, s.r.o., t.j. z hľadiska ust. § 531 Obč. zák. a § 533, § 534 Obč. zák.
Kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi alebo tomu, kto dlh prevzal. Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou ( § 531 ods. 1, 2, 3 Obč. zák. ).
Ust. § 531 Obč. zák. upravuje zmenu v subjektoch záväzku na strane dlžníka. Prevzatie dlhu spočíva v tom, že do existujúceho záväzkového vzťahu vstúpi namiesto pôvodného dlžníka ( § 531 ods. 1 Obč. zák. ) alebo vedľa neho ( § 531 ods. 2 Obč. zák. ) nový dlžník. Zmena na strane dlžníkov sa ale nemôže uskutočniť bez spoluúčasti veriteľa ( výnimku predstavuje pristúpenie k záväzku podľa § 534 Obč. zák. ). K prevzatiu dlhu podľa ust. § 531 Obč. zák. teda dochádza dvomi spôsobmi : a) namiesto pôvodného dlžníka vstupuje do existujúceho právneho vzťahu nový dlžník ( § 531 ods. 1 Obč. zák. ), b) vedľa pôvodného dlžníka vstúpi do existujúceho právneho vzťahu ďalší dlžník ( § 531 ods. 2 Obč. zák. ). V prvom prípade ( § 531 ods. 1 Obč. zák. ) dochádza k prevzatiu dlhu na základe písomnej zmluvy medzi
dlžníkom a treťou osobou, ktorá sa stane novým dlžníkom ( preberateľom dlhu ), pričom na prevzatie dlhu je potrebný súhlas veriteľa, pretože veriteľovi nemožno vnútiť, aby sa namiesto pôvodného dlžníka stal dlžníkom niekto iný. V druhom prípade ( § 531 ods. 2 Obč. zák. ) zmluvu o prevzatí dlhu uzaviera veriteľ s preberateľom dlhu, ktorý sa tým stáva ďalším dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi; pôvodný dlžník nie je účastníkom tejto zmluvy a jeho súhlas sa na pristúpenie k dlhu nevyžaduje. Rozdiel medzi ods. 1 a ods. 2 ust. § 531 Obč. zák. spočíva v tom, že pri prvom spôsobe prevzatia dlhu je zaviazaný len nový dlžník, pri druhom spôsobe prevzatia dlhu sú zaviazaní ako pôvodný tak aj nový dlžník ( t.j. obaja ).
Právnym dôvodom dobrovoľného prevzatia dlhu podľa § 531 Obč. zák. je zmluva; zmluvu o prevzatí dlhu uzaviera pôvodný dlžník s preberajúcim dlžníkom, s ktorou zmluvou musí prejaviť súhlas veriteľ. K prevzatiu dlhu nemôže dôjsť na základe jednostranného právneho úkonu preberateľa dlhu ( napr. jednostranným vyhlásením tretej osoby ). Zámena dlžníka je teda možná len na základe písomnej zmluvy o prevzatí dlhu podľa § 531 Obč. zák. Ani prípadné jednostranné vyhlásenie nového dlžníka, hoci aj urobené písomne, že dlh preberá, nemôže mať za následok zmenu v osobe dlžníka, a to ani keby s tým veriteľ súhlasil ( porovnaj Ro VS v Prahe z 26. 10. 1995, sp. zn. 5 Cmo 431/1994 ). Zmluva o prevode dlhu podľa § 531 ods. 1 Obč. zák. musí mať písomnú formu, ako to vyplýva z § 531 ods. 3 Obč. zák. Súhlas veriteľa s prevzatím dlhu musí mať náležitosti platného právneho úkonu, musí byť určitý a zrozumiteľný. Súhlas môže dať veriteľ podľa judikatúry akýmkoľvek spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosť o tom, že veriteľ s prevzatím dlhu súhlasí ( R 68/1996 ), súhlas môže veriteľ udeliť buď vopred alebo i dodatočne a zákon pre jeho prejav neustanovuje žiadne formálne náležitosti - ide o jednostranný úkon veriteľa, ktorý môže byť v písomnej forme, ústny alebo aj konkludentný ( R 31/2002 ).
V prípade spoludlžníckeho vzťahu podľa § 531 ods. 2 Obč. zák. ide o kumulatívne prevzatie dlhu, ku ktorému dochádza na základe zmluvy uzavretej medzi pristupujúcim dlžníkom a veriteľom, takže pristupujúci dlžník sa stáva novým dlžníkom veriteľa popri pôvodnom dlžníkovi. Zmluva podľa § 531 ods. 2 Obč. zák. musí mať rovnako písomnú formu; pôvodný dlžník nie je účastníkom tejto zmluvy a jeho súhlas sa nevyžaduje.
Ako vyplýva z textu vyššie, prevzatie dlhu podľa § 531 ods. 1, 2 Obč. zák. si vyžaduje uzavretie písomnej zmluvy, t.j. dvojstranný právny úkon; k uzavretiu takéhoto písomného právneho úkonu však v danej veci nedošlo. Súd prvého stupňa preto vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že navrhovateľ nebol povinný uhradiť dlh ani na základe prevzatia dlhu v zmysle ust. § 531 ods. 1, 2 Obč. zák.
Napokon nutno uviesť, že povinnosť navrhovateľa zaplatiť odporcovi žalovanú pohľadávku nevyplýva ani z ust. § 533, resp. § 534 Obč. zák.
Podľa § 533 prvá veta Obč. zák. kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.
V prípade pristúpenia k záväzku ( dlhu ) podľa § 533 Obč. zák. ide o pristúpenie ďalšieho dlžníka do existujúceho záväzkového právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom - dochádza k zmene počtu dlžníkov, pričom pôvodný i nový dlžník sú zaviazaní spoločne a nerozdielne ( ide o prípad pasívnej solidarity ). Rozdiel medzi ust. § 533 Obč. zák. a § 531 ods. 2 Obč. zák. spočíva v tom, že kým podľa § 533 Obč. zák. možno prevziať výlučne peňažný záväzok, podľa § 531 ods. 2 Obč. zák. možno prevziať aj nepeňažný dlh. Predpokladom uplatnenia ust. § 533 Obč. zák. je uzavretie dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom, ktorá musí mať písomnú formu. Súhlas pôvodného dlžníka s dohodou sa nevyžaduje. Vo vzťahu k prejednávanej veci vzhľadom na neexistenciu písomnej dohody o pristúpení k dlhu medzi navrhovateľom ( ako pristupujúcim dlžníkom ) a odporcom ( ako veriteľom ) potom opäť nevznikla povinnosť navrhovateľa zaplatiť odporcovi žalované peňažné plnenie.
Podľa § 534 Obč. zák. kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.
Citované ust. § 534 Obč. zák. predpokladá dohodu medzi dlžníkom a treťou osobou, na základe ktorej sa tretia osoba zaviaže, že splní za dlžníka jeho záväzok ( dlh ). Dohodu o prevzatí plnenia tak uzaviera doterajší dlžník a tretia osoba; takáto dohoda o prevzatí plnenia nemusí mať písomnú formu a ani sa pri nej nevyžaduje súčinnosť veriteľa, pretože veriteľ z takejto dohody nezískava žiadne práva; na základe dohody podľa § 534 Obč. zák. vzniká záväzok tretej osoby (preberateľa dlhu ) voči dlžníkovi, nie však voči
veriteľovi. Z uvedeného dôvodu môže veriteľ vyžadovať splnenie záväzku ( dlhu ) naďalej od pôvodného dlžníka, avšak keďže s preberateľom dlhu veriteľ nie je v žiadnom právnom vzťahu, nemôže ho žalovať o plnenie. V dôsledku prevzatia plnenia podľa § 534 Obč. zák. nedochádza k zmene v subjektoch pôvodného záväzkového vzťahu ( dlžník - veriteľ ) a nemenia sa ani ich práva a povinnosti. Záväzkový vzťah medzi pôvodným dlžníkom a veriteľom sa nemení. Aplikujúc ust. § 534 Obč. zák. na riešený prípad medzi navrhovateľom ako treťou osobou a spoločnosťou FISH SPORT, s.r.o. ako dlžníkom nedošlo k uzavretiu dohody o prevzatí plnenia ( takáto dohoda nebola v konaní preukázaná ) a teda ani ku vzniku povinnosti navrhovateľa plniť za spoločnosť FISH SPORT s.r.o. v prospech odporcu.
Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p. ), včítane výroku o trovách konania, v ktorom prvostupňový súd tiež nepochybil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže navrhovateľ si trovy odvolacieho konania neuplatnil ( resp. mu žiadne nevznikli ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.