Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/188/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou, v právnej veci navrhovateľky: O. W., D.. XX.X.XXXX, N. X. G. XXX, S. P., Č. F., zastúpená: JUDr. Alena Horčicová, Csc., advokátka so sídlom Politických vězňů 27, Kolín, Česká republika, proti odporcovi: V. Š.A., D.. XX.X.XXXX, N. C. XXX, Z., o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu: V. I. W., D.. XX.X.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Městký úřad Kolín, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že odporca V. Š., D.. XX.X.XXXX, je otcom maloletej V. I. W., D.. XX.X.XXXX, z matky O. W., D.. XX.X.XXXX.

II. Súd navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

III. Súd štátu náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Vyhlasuje sa, že Okresný súd Galanta nemá právomoc konať vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej V. I. W., D.. XX.X.XXXX s obvyklým pobytom v Českej republike.

V. Súd konanie v časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej V. I. W., D.. XX.X.XXXX zastavuje s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.6.2012 sa navrhovateľka, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že odporca je otcom maloletého dieťaťa a zároveň by upravil jeho rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu. V návrhu navrhovateľka označila za otca odporcu, ktorý v rozhodnom čase ako jediný súložil s matkou mal. dieťaťa, avšak svoje otcovstvo k maloletému dieťaťu neuznal. Zároveň žiadala, aby súd určil vyživovaciu povinnosť odporcu na 2000,- Kč/72,72 Eur mesačne, a to počnúc narodením dieťaťa dňom 17.5.2011.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľky, právneho zástupcu navrhovateľky a kolízneho opatrovníka, ktorí doručenie predvolania mali riadne vykázané, svoju neúčasť písomne ospravedlnili, navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním, doručeným súdu dňa 13.1.2014 a kolízny opatrovník, písomným podaním doručeným súdu dňa 9.1.2014.

Súd sa oboznámil s podstatným obsahom spisu - rodný list mal. dieťaťa, znaleckým posudkom, vyjadrením odporcu a navrhovateľky a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 17.5.2011 sa narodila mimo manželstva V. I. W., D.. XX.X.XXXX z matky O. W., D.. XX.X.XXXX, ktorej narodenie je zapísané v Knihe narodení matričného úradu Městského úřadu v Kolíně, vo zv. XX, F. XXXX, D. Z.. XXX, A. A.. Č.. XXX. Otec v rodnom liste dieťaťa nebol zapísaný.

Otcovstvo k maloletému dieťaťu doposiaľ uznané nebolo a k určeniu otcovstva nedošlo ani súhlasným vyhlásením rodičov.

Odporca sa k návrhu vyjadril ústne na pojednávaní dňa 20.11.2012, pričom otcovstvo k maloletému dieťaťu neuznal a s návrhom nesúhlasil. S navrhovateľkou sa zoznámil cez internet v roku 2010. V písomnom kontakte boli pol roka. Navrhovateľka poslala odporcovi cestovný lístok na vlak do Kolína, odporca prišiel za navrhovateľkou, 2-3 hodiny sa zdržali v Kolíne a následne odišli spolu na Slovensko, kde začali spolu žiť. Navrhovateľka sa niekoľkokrát vrátila na krátky čas do Kolína a prišla späť na Slovensko. Naposledy bola na Slovensku v októbri 2010, pričom po odchode sa už nevrátila. S navrhovateľkou sa odporca od prvého dňa intímne stýkal, pričom účastníci ochranné prostriedky nepoužívali a súlože boli viacmenej dokonané. Navrhovateľka oznámila odporcovi pri svojej druhej návšteve, že je tehotná, čomu sa odporca potešil. Podľa názoru odporcu mohla mať navrhovateľka intímny styk aj s iným mužom, nakoľko odchádzala často do Kolína. Taktiež sa odporcovi cez internet ozval neznámy muž, ktorý odporcu vyzval, aby dal navrhovateľke pokoj, nakoľko má už ona známosť s ním. Navrhovateľka v súčasnosti elektronicky vyzýva odporcu na platenie výživného a tiež ho žiada, aby sa k nemu mohla vrátiť, čo odporca odmietol. Odporca žije v rodinnom dome v Seliciach, ktorý je v jeho podielovom spoluvlastníctve spolu so svojimi maloletými deťmi šesťročným V. a päťročnou S., o ktoré sa osobne stará, nepracuje, poberá dávky v hmotnej núdzi spolu s prídavkami na deti v sume 180,- Eur mesačne. Nakoľko odporca neuznal svoje otcovstvo k maloletému dieťaťu, navrhol vo veci vykonať znalecké dokazovanie.

Súd následne dožiadal Okresní soud Kolín o vykonanie dôkazu formou výsluchu navrhovateľky k výpovedi odporcu, ktoré dožiadaný súd prevzal dňa 1.2.2013 a zápisnicu z výsluchu navrhovateľky doručil tunajšiemu súdu dňa 21.3.2013.

Navrhovateľka k vyjadreniu otca do zápisnice dožiadaného súdu dňa 14.3.2013 uviedla, že s vyjadrením odporcu súhlasí čiastočne, nakoľko nie je pravdou, že by často chodievala do Kolína. V Kolíne bola len dvakrát, a to na lekárskych vyšetreniach, nakoľko bola tehotná. S odporcom si navrhovateľka začala písať 1.12.2009, a to až do konca júla 2010. Následne odporca prišiel za navrhovateľkou do Kolína dňa 1.8.2010 a spolu odišli na Slovensko. Až dňa 30.8.2010 odišla navrhovateľka do Kolína, nakoľko bola predvolaná na úrad práce, kde bola evidovaná. Po týždni sa vrátila späť na Slovensko, kedy už vedela, že je tehotná. V auguste 2010 sa intímne nestýkala so žiadnym iným mužom okrem odporcu, taktiež ani v júli 2010 ani neskôr. Pri intímnom styku nepoužívali žiadne ochranné prostriedky. Keď navrhovateľka oznámila odporcovi, že je tehotná, odporca bol rád. Ak by odporca mal pre dieťa a navrhovateľku všetko na Slovensku prichystané, zostala by s dieťaťom na Slovensku. Správy o tom, že sa dieťa narodilo, odporca dostal, avšak na ne vôbec nereagoval, na maloleté dieťa ničím neprispieval. Navrhovateľka navrhla vykonať vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetika, ktoré by preukázalo otcovstvo odporcu k maloletému dieťaťu.

Keďže navrhovateľka a odporca mali pohlavný styk v rozhodnom čase, avšak odporca svoje otcovstvo neuznal, pričom účastníci zhodne navrhli vykonať vo veci znalecké dokazovanie, keďže vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie o určení otcovstva k maloletému dieťaťu je závislé od odborných znalostí, súd v zmysle nariadil vo veci uznesením č. k. - 54 zo dňa 9.5.2013 znalecké dokazovanie znalcom Doc. RNDr. Vladimírom Ferákom, CSc., z odboru genetika, odvetvie analýza DNA.

Dňa 4.11.2013 znalec predložil súdu vypracovaný znalecký posudok č. 60/2013, ktorého záver preukázal, že odporca má vo svojej DNA všetky alely, uvedené v stĺpci „Alely otca“, t.j. alely, ktoré musí mať biologický otec dieťaťa. Zo stanovenej hodnoty indexu paternity PI > 1 529 000 a z hodonoty pravdepodobnosti otcovstva W = 99,9999% vyplýva, že otcovstvo odporcu k maloletému dieťaťu treba

pokladať za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.

K znaleckému posudku sa navrhovateľka vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.1.2014, v ktorom súhlasila so záverom znaleckého posudku, ďalej nenavrhovala vykonať žiadne dôkazy.

Odporca sa k znaleckému posudku vyjadril ústne na pojednávaní dňa 16.1.2014, kde uviedol, že k obsahu znaleckého posudku nemá žiadne námietky a jeho závery vzal na vedomie, pričom nenavrhoval vykonať žiadne ďalšie dôkazy.

Kolízny opatrovník, svojím písomným podaním, doručeným súdu dňa 9.1.2014 súhlasil so závermi znaleckého posudku a navrhol, aby súd určil, že odporca je otcom maloletého dieťaťa a aby o upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu.

Podľa o Medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ( ďalej len ZMPSaP,) je účelom tohto zákona ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.

Podľa § 37 ZMPSaP, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej návrh smeruje (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

Podľa § 40 ZMPSaP, návrh na určenie rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej republike všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským občanom, možno návrh podať na súde, ktorý určí Najvyšší súd.

Podľa § 23 ods.1 ZMPSaP, určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením.

Maloleté dieťa sa narodilo v meste Kolín v Českej republike a svojím narodením nadobudlo české štátne občianstvo. Odporca je príslušníkom Slovenskej republiky, kde má svoj trvalý aj obvyklý pobyt. Na rozhodnutie o určení rodičovstva je preto daná právomoc súdom v Slovenskej republike podľa § 37 ZMPSaP, nakoľko všeobecný súd odporcu sa nachádza na území Slovenskej republiky a na konanie je miestne príslušný podľa § 40 ZMPSaP (analogicky) všeobecný súd odporcu. Nakoľko má odporca svoj obvyklý pobyt v obci Selice, miestne príslušný je Okresný súd Galanta. Hraničný ukazovateľ pre rozhodné právo je viazaný na moment narodenia dieťaťa. Nakoľko sa dieťa narodilo v Českej republike a je českým štátnym občanom, rozhodným právom pre určenie otcovstva k maloletému dieťaťu bude v zmysle § 23 ZMPSaP český právny poriadok.

Podľa zák. č. 99/1963 Sb. Českej republiky (ďalej len ČR), narodí-li se dítě, u něhož otcovství není určeno zákonnou domněnkou svědčící manželu matky, ani souhlasným prohlášením rodičů před orgánem, který vede matriku, vyslechne předseda senátu toho, koho matka označuje za otce, zda uznává, že je otcem.

Podľa ČR s řízením o určení otcovství je spojeno řízení o výchově a výživě nezletilého dítěte.

Podľa § 53 zák. č. 94/1963 Sb. o rodine Českej republiky (ďalej len ZR ČR), souhlasným prohlášením rodičů lze určit otcovství k dítěti ještě nenarozenému, je-li již počato.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 ZR ČR, nedošlo-li k určení otcovství podle předchozích ustanovení, může dítě, matka i muž, který o sobě tvrdí, že je otcem, navrhnout, aby otcovství určil soud. Za otce se považuje muž, který s matkou dítěte souložil v době, od které neprošlo do narození dítěte méně než sto osmdesát a více než tři sta dnů, pokud jeho otcovství závažné okolnosti nevylučují.

Možnosť určiť otcovstvo nie je časovo obmedzená. Dieťaťom tu treba rozumieť potomka, t.j. aj dospelého. Vylúčené je použitie tejto úpravy u nascitura, keďže rozhodujúcu dobu pre skutkový základ domnienky treba viazať spätne od narodenia. Aktívna legitimácia je expressis verbis priznaná matke dieťaťa zapísanej v matrike dieťaťu (žalobu môže podať matka s dieťaťom aj spoločne).

Žalobe na určenie otcovstva možno vyhovieť, ak sa v konaní preukáže, že medzi matkou a domnelým otcom došlo k súloži v rozhodujúcom období a nie sú tu závažné okolnosti, ktoré by otcovstvo vylučovali.

Odporca síce otcovstvo k maloletému dieťaťu popieral, no v konaní neuviedol skutočnosť, ktorá by vylučovala jeho otcovstvo, pričom zhodne s navrhovateľkou uviedol, že dochádzalo medzi ním a matkou k dokonanej súloži, bez použitia ochranných prostriedkov a jeho zdravotný stav nevylučuje splodenie dieťa. Znaleckým dokazovaním bolo v konaní preukázané, že otcovstvo odporcu k maloletému dieťaťu treba pokladať za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z českého právneho poriadku, súd určil, že odporca je otcom maloletého dieťaťa.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa čl. 12 - 15 Zmluvy č. medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprava niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach (ďalej len zmluva), štátnym občanom jednej zmluvnej strany sa priznáva na území druhej zmluvnej strany oslobodenie od súdnych poplatkov a ďalšie výhody týkajúce sa poplatkov za rovnakých podmienok ako vlastným štátnym občanom. To sa vzťahuje aj na oslobodenie od platenia hotových výdavkov ustanoveného zástupcu a platenie odmeny za zastupovanie. Oslobodenie podľa čl. 12 sa poskytuje na základe osvedčenia o osobných, rodinných a majetkových pomeroch žiadateľa. Toto osvedčenie vydáva príslušný orgán zmluvnej strany, na území ktorej má žiadateľ bydlisko alebo pobyt. Oslobodenie, priznané príslušným orgánom jednej zmluvnej strany, sa vzťahuje na všetky procesné úkony, ktoré vykonáva v tomto konaní orgán druhej zmluvnej strany.

Navrhovateľka bola Okresným súdom v Kolíne oslobodená od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu na základe uznesenia č. k.: - 12 zo dňa 17.5.2012 a zároveň jej súd ustanovil na ochranu jej záujmov vo veci návrhu na úpravu pomerov k maloletému dieťaťu advokáta.

Súd v zmysle čl. 12-15 zmluvy prihliadol na priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov navrhovateľky a na zaplatenie súdneho poplatku za návrh ju nezaviazal. Nakoľko bola navrhovateľka oslobodená od platenia súdnych poplatkov a náhradu trov konania si neuplatnila, pričom jej žiadne trovy v konaní ani nevznikli, súd jej s poukazom na uvedené skutočnosti, aj napriek plnému úspechu v konaní, náhradu trov konania nepriznal.

Podľa , každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne a trovy svojho zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.

Podľa trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie (), platí štát.

Podľa štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsahu, ktorý mu súd priznal.

Podľa o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

Štátu vznikli titulom nariadeného znaleckého dokazovania v konaní trovy, ktoré hradil, vo výške 416,42 Eur, a to na základe uznesenia č. k.: XXP/XXX/XXXX - XX zo dňa 3.6.2013, ktorým priznal znalcovi preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 200,- Eur z prostriedkov štátu a na základe uznesenia č. k.: XXP/XXX/XXXX - XX zo dňa 11.11.2013, ktorým priznal znalcovi odmenu po odpočítaní preddavku v sume 216,42 Eur, rovnako z prostriedkov štátu. Spolu teda trovy štátu predstavujú sumu 416,42 Eur, na ktorú náhradu má štát právo voči účastníkom konania, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Odporca v konaní, svojou písomnou žiadosťou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.11.2012, požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Súd na základe odporcom predložených dokladov rozhodol o žiadosti uznesením č. k.: XXP/XXX/XXXX - XX zo dňa 20.2.2013 tak, že odporcovi priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu, nakoľko to jeho osobné, majetkové a sociálne pomery odôvodňovali.

Navrhovateľka bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu Okresným súdom v Kolíne na základe uznesenia č. k.: - 12 zo dňa 17.5.2012, na ktoré oslobodenie súd v zmysle čl. 15 zmluvy č. medzi Českou a Slovenskou republikou prihliadol.

Nakoľko boli účastníci obidvoch strán oslobodení od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu a nakoľko to ich majetkové pomery aj naďalej odôvodňujú, súd nepriznal štátu náhradu trov konania, ktoré mu vznikli.

Podľa , s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

Podľa čl. 1 Záverečného protokolu, ktorý tvorí prílohu zmluvy č. medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, je na konanie o právnych vzťahoch medzi rodičmi a deťmi daná právomoc súdu zmluvnej strany, na území ktorej má dieťa bydlisko v čase začatia konania.

Nariadenie č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len Brusel II), podľa bodu 12 úvodu nariadenia, kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností, upravené týmto nariadením, sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. To znamená, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých prípadov zmeny pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností.

Podľa ustanovenia až 3 , v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

Podľa ustanovenia , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci(podmienky konania).

Podľa , ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu, právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Citované ustanovenia určujú právomoc súdov v občianskom súdnom konaní. Právomoc súdu je základnou procesnou podmienkou, ktorej splnenie súd skúma ex offo, teda z úradnej povinnosti, na každom stupni. Nedostatok právomoci je neodstrániteľnou vadou konania, čo vedie k zastaveniu konania v zmysle .

Pod pojmom „obvyklý pobyt“ sa rozumie miesto, kde sa osoba obvykle zdržiava, najmä s prihliadnutím na príslušnosť sociálnych, vzdelávacích a zdravotných orgánov a najlepší záujem dieťaťa, pričom sa pri určení právomoci kladie dôraz na kritérium blízkosti, kde by mal mať v prvom rade právomoc štát obvyklého pobytu dieťaťa.

V prejednávanej veci, v ktorej na základe nasleduje po určení otcovstva aj konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa, je predmetom konania aj úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu, pričom z podania navrhovateľky súd zistil, že matka a maloleté dieťa žijú spoločne od narodenia dieťaťa v Českej republike, pričom z rodného listu maloletej bolo zistené, že maloletá V. I. sa narodila v Českej republike v meste Kolín, kde má maloleté dieťa doposiaľ spolu s matkou obvyklý pobyt.

Z uvedeného dôvodu sa na predmetné konanie vzťahuje Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len Brusel II).

Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt..

Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.

Podľa čl. 8 nariadenia Brusel II, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

Podľa čl. 17 nariadenia Brusel II, ak sa začalo konanie (momentom podania písomnosti na súde) na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Nakoľko v zmysle citovaných ustanovení nariadenia Brusel II., vo veciach rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu s obvyklým pobytom v inom členskom štáte, nemá tunajší súd právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci, keďže táto patrí do právomoci súdov v Českej republike, tunajší súd vyhlásil, že nemá právomoc konať v predmetnej veci a konanie pre neodstrániteľnú vadu zastavil v zmysle ustanovenia .

Zároveň súd o trovách konania rozhodol v súlade s , tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( );

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.