Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13P-205-2013.pdf
PDF · 86.34 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/205/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, JUDr. Katarína Šťastná, samosudkyňa, v právnej veci starostlivosti o mal. deti H. L., X.. XX.X.XXXX a J. L., X.. XX.X.XXXX, bytom N. S., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, deti rodičov: matka K. L., X.. XX.XX.XXXX, bytom F. X, Y. a otec: F. L., X.. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, R. X. Y., o návrhu matky na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k mal. deťom takto
rozhodol:
Súd návrh matky na zmenu výchovného prostredia zamieta.
odôvodnenie:
Matka svojim návrhom zo dňa 01.03.2013 žiadala zmenu výchovného prostredia u mal. detí H. a J. z dôvodu, že po rozvode manželstva boli mal. deti zverené do starostlivosti otca, pretože ona mala v tom čase zlý zdravotný stav, avšak svoje deti má rada, je s nimi v telefonickom kontakte, osobne ich bola navštíviť asi pred polrokom a jej priateľ K. F., s ktorým plánuje spoločnú budúcnosť, ju podporuje, aby si deti vzala do svojej starostlivosti. Má za to, že otec má problém postarať sa o deti, ktoré sú teraz v starostlivosti otcových rodičov a ona má obavy, či sa vedia o deti náležite postarať.
Otec s návrhom matky nesúhlasil, mal za to, že o deti sa dobre stará.
Kolízny opatrovník doporučil návrh matky zamietnuť z dôvodu, že otec zabezpečuje deťom riadnu starostlivosť, deti s ním bývajú vo vhodných podmienkach a samotné deti prejavili vôľu ostať pri otcovi.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, mal. detí a svedkyne, listinnými dôkazmi a to správami o osobných a majetkových pomeroch rodičov a detí ako aj obsahom spisov Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/37/2009 a tunajšieho súdu sp. zn. 7P/1/2010, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav :
Rodičia mal. detí nežijú v spoločnej domácnosti, ich manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/37/2009, právoplatným dňa 29.04.2009 rozvedené a na čas po rozvode súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej bol mal. H. zverený do osobnej starostlivosti otca a mal. J. do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sa zaviazali prispievať na výživu dieťaťa, ktoré nemali vo svojej osobnej starostlivosti sumou 24,50€ mesačne.
Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7P/1/2010, právoplatným dňa 09.06.2010 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/37/2009 vo výroku o úprave rodičovských práv k mal. J. tak, že mal. J. bola zverená do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na jej výživu vo výške
30% zo sumy životného minima. Súd tak rozhodol na základe návrhu otca po tom, čo mal preukázané, že mal. J. bola po mimosúdnej dohode rodičov od 6.7.2009 v starostlivosti otca, čo následne matka namietala, na základe čoho ju otec na pokyn súdu vrátil matke, ktorá ju ale po krátkom pobyte dňa 5.5.2010 opäť odovzdala do starostlivosti otca.
Z výpovede matky súd zistil, že pri rozvode sa s otcom detí dohodli, že si deti rozdelia, ale následne ochorela, musela absolvovať vyšetrenia a keďže jej rodičia ešte pracovali a starali sa o malých súrodencov, nemohli jej pomáhať ešte aj s dcérou, tak poprosila bývalého manžela, aby si zobral dcéru k sebe, pokiaľ sa nevylieči, avšak otec si hneď na úrade vybavil dávky na dcéru a už jej ju potom nechcel dať späť. Uviedla, že keď deťom telefonuje, tak jej tvrdia, že nie sú doma a pritom ich počuje a tiež má za to, že starí rodičia ovplyvňujú deti proti nej, nahovárajú im, aby ju oslovovali krstným menom a nie " mama " a tiež jej vulgárne nadávajú. Má za to, že otec detí žije so svojou družkou a ich troma deťmi v P., a o ich deti sa starajú starí rodičia, ktorí si chcú zobrať deti do svojej starostlivosti, s čím nesúhlasí, pretože sú to alkoholici a majú nevyhovujúce hygienické pomery. Výživné na deti neplatí, poberá len dávku v hmotnej núdzi vo výške 62€ a žije u svojej matky. Iné deti okrem H. a J. nemá. Naposledy videla deti asi pred rokom, keď ich navštívila spolu so svojim priateľom, a deti boli úplne špinavé a zapáchali.
Z výpovede otca súd zistil, že nesúhlasí s tvrdeniami matky, podľa neho je to všetko klamstvo. Dcéru J. si zobral k sebe po ich vzájomnej dohode, v tom čase bola matka chorá, a o deti sa stará spolu so svojou družkou a rodičmi. Uviedol, že všetci žijú v R. X. Y., kam chodia deti aj do školy, v P. je družka len prihlásená k trvalému pobytu. Poprel, že by matke bolo bránené telefonovať deťom a osobne bola naposledy za deťmi možno pred dva a pol rokom, výživné neplatí a ani na Vianoce, či narodeniny im nič nepošle, preto podal na matku trestné oznámenie, za čo aj bola podmienečne odsúdená.
Z výpovede svedkyne F. D., X.. XX.XX.XXXX súd zistil, že štyri roky žije v spoločnej domácnosti s otcom detí v R. X. Y., spoločne sa starajú o H. a J. ako aj o ich spoločné deti Y., F. a E.. S deťmi H. a J. má dobré vzťahy, H. ju oslovuje " mama F. " a J. " mama " . Matka bola deti osobne navštíviť už dávno, možno pred dvoma rokmi a teraz v poslednom čase im telefonuje. Ďalej uviedla, že matka neposiela na deti žiadne peniaze a na posledné Vianoce im zaslala balíčky.
Súd bez prítomnosti rodičov a za prítomnosti kolízneho opatrovníka vypočul mal. deti H. a J., ktoré pri výsluchu odpovedali spontánne spisovnou slovenčinou, vzájomne sa vo výpovedi a v odpovediach dopĺňali a zhodne uviedli, že chcú bývať s otcom, matkou a sesternicami. Za matku považujú otcovu družku, s ktorou žijú v jednej domácnosti, spoločne ešte s Y., F. a E., babkou a dedkom. Vo Y. boli, ale už si nepamätajú, ako tam bolo, nemajú tam kamarátov, nikoho tam nepoznajú. Matka im telefonuje a pýta sa ich, ako sa majú, či ich doma nebijú a ako je v škole.
Na doplnenie súd uvádza, že pred svojim výsluchom boli deti v pojednávacej miestnosti spoločne s rodičmi, pričom spontánne sa držali v blízkosti otca, k matke sa nehlásili.
Zo správy o prešetrení pomerov u mal. detí a otca súd zistil, že mal. deti vyrastajú v spoločnej domácnosti s otcom v R. X. Y., jeho družkou F. D., ich troma mal. deťmi F., nar. XX.XX.XXXX, E., nar. X.X.XXXX a Y., nar. XX.X.XXXX, starými rodičmi a ich mal. dcérou R.. Otec je nezamestnaný, spolu s deťmi je poberateľom dávky v hmotnej núdzi v sume 103,87€ a prídavku na deti v sume 46,20€. Družka otca poberá rodičovský príspevok vo výške 199,60€ a prídavok na tri deti 69,30€. Domácnosť je zariadená primerane potrebám rodiny a hygiena je na primeranej úrovni zodpovedajúcej spôsobu života v lokalite obce. Obe deti navštevujú Základnú školu B. X. Y. R. X. Y., sú zdravé, prekonávajú bežné detské ochorenia.
Zo správ základnej školy súd zistil, že mal. H. aj J. sú žiakmi 2.D triedy, do školy chodia pravidelne, nemajú vymeškané neospravedlnené hodiny. Hygiena zodpovedá prostrediu, v ktorom žijú a rodičia spolupracujú so školou na základe výzvy. Správanie mal. H. je v súlade so školským poriadkom a jeho
vzdelávacie výsledky sú na priemernej úrovni. U mal. J. sú vzdelávacie výsledky na nízkej úrovni a školský poriadok porušila po vyučovaní fyzickým útokom na žiačku z inej triedy.
Zo správy o prešetrení pomerov u matky súd zistil, že býva v jednoizbovom rodinnom dome, kde toho času býva 10 ľudí. Domácnosť je čiste a účelovo zariadená, hygiena na požadovanej úrovni. Matka je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie od 18.09.2012, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50€ a je priateľ K. F. pracuje na píle vo Y. s príjmom cca. 360,-€ netto. Na výživu mal. detí matka neprispieva, občas im pošle balíčky s oblečením a sladkosťami.
Zo správy OR PZ Spišská Nová Ves, odbor kriminálnej polície súd zistil, že voči matke je vedené trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy k mal. deťom H. a J. a vec bude ukončená návrhom na podanie obžaloby.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Vykonaným dokazovaní a zisteným skutkovým stavom mal súd preukázané, že od poslednej úpravy rodičovských práv nedošlo u mal. detí k takým podstatným zmenám pomerov, ktoré by odôvodňovali návrh matky na zmenu výchovného prostredia. Súd nemal preukázané tvrdenia matky o tom, že otec nezabezpečuje starostlivosť o deti a že deti sú v starostlivosti starých rodičov, ktorí im túto starostlivosť nezabezpečujú riadne. Výpoveďami otca, jeho družky a mal. detí, ako aj správami zo školy a z prešetrenia pomerov u otca a detí mal súd preukázané, že otec zabezpečuje deťom riadnu starostlivosť a práve naopak, je to matka, ktorá túto starostlivosť zanedbáva jednak tým, že neplatí deťom výživné ako aj tým, že neprejavuje o deti skutočný záujem, nakoľko ich osobne nenavštevuje, deti k nej nemajú vytvorený citový vzťah a za svoju matku považujú otcovu družku. Keďže mal. deti sú už vo veku, kedy dokážu samostatne vyjadriť svoj názor, pri rozhodovaní o návrhu matky vzal súd do úvahy ich vyjadrenie a to, že chcú ostať bývať s otcom a jeho rodinou. Súd má taktiež za to, že by nebolo v záujme mal. detí, aby došlo k zmene ich výchovného prostredia a boli dané do prostredia k matke, ktoré je pre ne cudzie a ku ktorému nemajú žiaden vzťah. Je na matke, aby si s deťmi vybudovala postupne vzájomný citový vzťah formou pravidelných osobných kontaktov, aby mali deti možnosť najprv spoznať prostredie, v ktorom matka žije ako aj jej rodinu a následne posudzovať vhodnosť zmeny výchovného prostredia u mal. detí. Preto súd na základe všetkých uvedených skutočností návrh matky zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Košice.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnom poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.