Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-127-2012.pdf
PDF · 126.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3C/127/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci navrhovateľa O.. M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., S. XXX/XX proti odporcovi Slovenská republika, zastúpenému Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13 o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha proti odporcovi zaplatenia sumy 11 750,44 € spolu s 9% úrokom z omeškania p.a. od 30.9.2009 do zaplatenia z dôvodu, že podaním návrhu žalobkyne H.. I. G., nar. XX.X.XXXX sa začalo 7.9.2001 na Okresnom súde Partizánske konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. On v predmetnej veci vystupoval v procesnom postavení žalovaného. Žalobkyňa sa domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam v katastrálnom území H. parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parcela č. XXXX záhrada vo výmere XXX m2, parcela č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a stavba súp. č. XXX rodinný dom na parcele č. XXXX, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. H.. Po zrušení navrhovala, aby súd nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne s tým, že mu vyplatí primeranú finančnú náhradu. On s podaným návrhom nesúhlasil a žiadal nehnuteľnosti prikázať do svojho výlučného vlastníctva. Vec bola pridelená samosudkyni JUDr. Božene Brinčíkovej, ktorá je zároveň predsedníčkou Okresného súdu Partizánske. V predmetnej veci boli určené termíny pojednávania na dni 19.11.2002, 16.1.2003, 18.2.2003, 13.3.2003 a 1.4.2003, kedy sa pojednávania aj uskutočnili a boli vypočutí účastníci a navrhnutí svedkovia. Pojednávanie konané dňa 1.4.2003 bolo odročené za účelom nariadenia znaleckého dokazovania, za účelom zisťovania doby vyhotovenia listín predložených žalobkyňou i žalobcom. Od 1.4.2003 bol súd absolútne nečinný až do 15.11.2005, t.j. 31 mesiacov, kedy uzneseniami č.k. PE-4C 187/01-129 a PE-4C 187/01-131 ustanovil Ing. Adolfa Daubnera za znalca z odboru oceňovanie nehnuteľností, keď jeho úlohou bolo určiť hodnotu predmetných nehnuteľností a tiež ustanovil Mgr. Dášu Havlíkovú za znalkyňu z odboru písmoznalectvo - ručné písmo, strojové písmo, jazyková analýza, kde úlohou znalkyne bolo vyjadriť sa k pravosti predložených listín. Medzičasom žalobkyňa podaním zo dňa 20.12.2004 zmenila žalobný návrh tak, že nehnuteľnosti žiadala prikázať do jeho výlučného vlastníctva za finančnú náhradu pre ňu. Bol nespokojný s priebehom predmetného súdneho konania a preto podal dňa 14.10.2004 v zmysle § 17 zákona SNR č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe) v znení neskorších predpisov sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú Ministerstvu spravodlivosti SR, ktorá bola následne odstúpená predsedovi Krajského súdu v Trenčíne, ktorý bol príslušný o sťažnosti rozhodovať. Keďže do konania pribratý znalec ani za mesiac a pol od vydania uznesenia neurčil termín
ohliadky nehnuteľností, na svoje náklady dal vyhotoviť súdnemu znalcovi Ing. Vladimírovi Šimkovi znalecký posudok na určenie hodnoty nehnuteľností. Súdny znalec Ing. Šimko posudok vyhotovil dňa 13.1.2006. Následne ho predložil súdu s tým, že požiadal o zrušenie znalca Ing. Daugnera, nakoľko jeho posudok už v konaní nebol potrebný, čomu súd nevyhovel. Znalecký posudok Ing. Daubner súdu odovzdal až dňa 7.11.2006, teda jeden rok od svojho ustanovenia. Ďalší termín pojednávania bol určený po ďalších 17 mesiacoch, na deň 16.4.2008. Na pojednávaní žalobkyňa opäť zmenila žalobný návrh tak, že nehnuteľnosti žiadala prikázať do svojho výlučného vlastníctva za finančnú náhradu pre neho. Toto pojednávanie bolo opäť odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania vykonaním znaleckého dokazovania ohľadne posúdenia doby vyhotovenia listín, nakoľko do konania pribratou znalkyňou Mgr. Havlíkovou bolo uvedené, že na predmetné posúdenie nemá dostatok porovnávacieho materiálu. Následný termín pojednávania bol určený na deň 9.7.2009, ktorý však bol zrušený na základe žiadosti právnej zástupkyne žalobkyne, nakoľko žalobkyňa bola dlhodobo v zahraničí. Aj tento termín bol zrušený na základe žiadosti žalobkyne. Opätovne podal dňa 30.7.2009 v zmysle § 63 a nasl. Zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch sťažnosť proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov adresovanú predsedovi Krajského súdu v Trenčíne, ktorý bol príslušný o sťažnosti rozhodovať. Predseda Krajského súdu listom č.j. Spr 2043/09 zo dňa 4.9.2009 uviedol, že jeho sťažnosť považuje za čiastočne opodstatnenú, keďže súd bol v období od 9.7.2008 do 18.6.2009 nečinný (11 mesiacov). Zároveň dňa 5.8.2009 podal verejnému ochrancovi práv podnet vo veci ochrany práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorý listom č. 3029/2009/VOP zo dňa 13.1.2011 konštatoval, že „pokiaľ ide o postup súdu, v predmetnom konaní opakovane dochádzalo k obdobiam jeho dlhšej nečinnosti. Po tom, čo bolo dňa 1. apríla 2003 pojednávanie odročené, vykonal súd ďalší procesný úkon až 6. decembra 2004, teda po vyše roku a pol. Takéto obdobie nečinnosti súdu je neprimerané aj s ohľadom na charakter procesných úkonov účastníkov konania v tomto období. Následne bol súd nečinný aj v obdobiach od januára 2005 do 15. novembra 2005 , od 22. decembra 2006 do 13. augusta 2007 a od 9. júla 2008 do 8. júna 2009“. Na základe výsledkov vybavenia podnetu dospel verejný ochranca práv k záveru, že zo strany Okresného súdu Partizánske v konaní vedenom pod sp. zn. 4C 67/2008 (pôvodná spisová značka 4C 187/2001) bolo preukázané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Prvýkrát prvostupňový súd meritórne rozhodol dňa 10.12.2009. Proti rozsudku OS Partizánske č.k. 4C/67/2008-384 z 10.12.2009 podal odvolanie, na základe ktorého odvolací súd rozhodnutím vec vrátil OS Partizánske na ďalšie konanie, ktorý po doplnení dokazovania v odvolacím súdom naznačenom smere opätovne meritórne rozhodol dňa 20.12.2011 tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov a vyporiadal ho tak, že nehnuteľnosti v celosti prikázal do jeho výlučného vlastníctva. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.2.2012. Súdne konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva teda trvalo 10 rokov a 5 mesiacov. Paralelne bol Okresným súdom Partizánske na základe žaloby podanej dňa 14.3.2003 vedený spor v právnej veci žalobkyne H.. I. G. proti žalovanému O.. M. G. o zaplatenie náhrady za užívanie nehnuteľností (vec vedená pod č.k. 5C 42/2008, pôvodne PE-3C 41/2003-11), kde súd okrem iného rozhodol tak, že žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 14 127,76 € do deväťdesiatich dní od právoplatnosti rozsudku. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Partizánske zo dňa 1.2.2009 č.k. 5C/42/2008 podal odvolanie. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 5Co/109/2009 zo dňa 10. júna 2009 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Suma 14 127,76 pozostávala z odplaty za užívanie nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve účastníkov, nakoľko žalobkyňa nehnuteľností neužívala, a to mesačne v sume 199,16 (6 000,- Sk), a to za obdobie od 14.3.2003 do 11.2.2009. Na základe tohto rozsudku a tiež rozsudku č.k. 5C/114/2011 vydaného Okresným súdom Partizánske pod č.k. 9.1.2012 bol teda povinný zaplatiť žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke sumu 199,16 za každý mesiac užívania nehnuteľností len ním ako jedným zo spoluvlastníkov, a to od 14.3.2003 až do zrušenia podielového spoluvlastníctva súdom dňa 25.2.2012, t.j. za takmer 9 rokov. V prípade, ak by súd v konaní vedenom pod sp. zn. 4C 67/2008 (pôvodná spisová značka 4C 187/2001) nekonal prieťahy a vec by rozhodol v primeranej dobe (nečinnosť súdu podľa vyššie uvedeného trvala celkom 59 mesiacov), t.j. skôr o 59 mesiacov, nebol by povinný za túto dobu zaplatiť odplatu za užívanie nehnuteľností v celkovej sume 59 x 199,16, t.j. 11 750,44 €. Sumu vo výške 11 750,44 € spolu s 9% úrokom z omeškania p.a. od 30. septembra 2009 (kedy odplatu H.. G. uhradil) považuje za škodu, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Partizánske. Právne svoj návrh odôvodnil ustanoveniami § 9, § 15 a § 4 zákona č. 514/2003 Z.z.
Odporca k návrhu uviedol, že základným predpokladom pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je súčasné splnenie troch podmienok, a to v danom prípade existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preto v danom prípade potrebné, aby žalobca preukázal kumulatívne splnenie všetkých troch podmienok. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Za nesprávny úradný postup, ktorým mala byť spôsobená škoda v žalovanej sume žalobca označil postup Okresného súdu Partizánske v konaní vedenom pod spisovou značkou 4C/67/2008, v ktorom mal tento svojou nečinnosťou spôsobovať prieťahy v konaní. Odvoláva sa pritom na list verejného ochrancu práv č. 3029/2009/VOP z 13.1.2011 a list predsedu Krajského súdu č.j. Spr. 2043/09 zo dňa 4.6.2009. V liste predsedu Krajského súdu Spr. 2043/09 zo dňa 4.9.2009, ktorou reagoval na sťažnosť na prieťahy v konaní podanú žalobcom dňa 6.8.2009, sa síce konštatuje, že v konaní 4C/67/2008 došlo k prieťahom, avšak nečinnosť súdu bola zistená iba v období od 9.7.2008 do 18.6.2009, a teda nie 59 mesiacov ako namieta vo svojom žalobnom návrhu žalobca. Z vybavenia žiadosti na prieťahy v konaní však vyplýva aj ďalší dôležitý záver a to, že prieťahy v konaní boli spôsobované nielen postupom súdu, ale aj konaním samotných účastníkov, pričom podiel zavinenia žalobcu na dĺžke súdneho konania spočíval najmä v neposkytnutí súčinnosti pri vykonávaní znaleckého dokazovania. Čo sa týka predloženého Upovedomenia verejného ochrancu práv o výsledkoch vybavenia podnetu zo dňa 13.1.2011, toto vo vzťahu k existencii prieťahov v konaní v zmysle citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. nie je relevantné. Súd na základe jeho konštatovaní nemôže pri svojej rozhodovacej činnosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. vychádzať zo záveru, že existencia prieťahov v konaní je daná, nakoľko „sťažnosťou na prieťahy v konaní“ sa v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. rozumie sťažnosť podaná predsedovi súdu podľa ustanovení zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Avšak ak by aj súd pri rozhodovaní o náhrade škody vychádzal zo záveru, že Okresný súd Partizánske v konaní 4C/67/2008 spôsobil prieťahy v konaní, bude potrebné pri určovaní obdobia nečinnosti súdu vychádzať v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zo zistení predsedu súdu v Spr. 2043/09, ktorý obdobie prieťahov obmedzil výlučne od 9.7.2008 do 18.6.2009. Pre úspešné priznanie nároku na náhradu škody by preto žalobca musel preukázať, že práve v dôsledku tejto konštatovanej nečinnosti súdu v období 11 mesiacov mu bola spôsobená škoda v žalovanej sume. Žalovaná suma má podľa tvrdenia žalobcu predstavovať čiastku, ktorú bol zaviazaný zaplatiť H.. I. G. rozhodnutím súdu v inom konaní vedenom na Okresnom súde Partizánske pod spisovou značkou 5C/114/2011 ako odplatu za výlučné užívanie nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania. Ak však chápeme skutočnú škodu ako čiastku, o ktorú sa v dôsledku škodovej udalosti vo finančnom vyjadrení zmenšil majetok poškodeného, je zrejmé, že škoda na strane žalobcu (majetková ani nemajetková) vzniknúť nemohla. Jediným dôvodom, pre ktorý bol žalobca zaviazaný na úhradu žalovanej sumy bolo užívanie celej nehnuteľnosti, a teda aj časti, ku ktorej mu vlastnícke právo nepatrilo. Navyše spôsob, akým sa žalobca rozhodol nehnuteľnosť užívať, bol jeho slobodným rozhodnutím, za ktoré nemôže niesť zodpovednosť štát, nakoľko žalobca si musel byť vedomý skutočnosti, aký záväzok mu vzniká. Úhradou tejto sumy preto žalobcovi nemohla vzniknúť škoda v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko zaplatená suma predstavuje peňažné vyčíslenie osobného prospechu, ktorý z výlučného a nerušeného užívania predmetnej nehnuteľnosti žalobca poberal. Rovnako štát nemôže niesť zodpovednosť za rozhodnutie H.. I. G. neužívať svoje vlastnícke právo, avšak túto skutočnosť by bolo možné pričítať za vinu samotného žalobcovi. Vychádzajú pritom z konštatovania predsedu Okresného súdu Partizánske zo dňa 12.4.2012, Spr. 182/2012 v ktorom sa uvádza, že podstatnou príčinou, pre ktorú bola žalobkyňa nútená odsťahovať sa z nehnuteľnosti bolo konanie
žalobcu voči nej, keď ju v roku 2000 fyzicky napadol s následkom ublíženia na zdraví. Je preto vysoko pravdepodobné, že nebyť takéhoto konania žalobcu, odporkyňa by nehnuteľnosť užívala a žalobcovi by predmetný záväzok nevznikol. Okrem toho, že žalobca nepreukázal vznik škody, nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a škodou, ktorá mu mala vzniknúť. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu je priama väzba javov (objektívnych súvislosti), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. V zmysle uvedeného je preto viac než zrejmé, že nečinnosť súdu v období 9.7.2008 - 18.6.2009 v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemohla byť priamou a bezprostrednou príčinou vzniku povinnosti žalobcu v inom súdnom konaní zaplatiť tretej osobe náhradu za výlučné užívanie nehnuteľnosti patriacej do ich podielového spoluvlastníctva. Keďže v danom prípade žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie všetkých troch podmienok potrebných pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003, žiadajú aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a zástupcu odporcu, oboznámením obsahu spisu, najmä návrhu, žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, upovedomenia o výsledkoch vybavenia podnetu, oznámenia KS Trenčín, rozsudku č.k. 4C/67/2008-634, rozsudku č.k. 5C/42/2008-211, vyjadrenia sudcov OS Partizánske, uznesenia KS v Trenčíne 4NcC/664/2012-43, vyjadrenia žalovaného, zápisníc o pojednávaniach a obsahu pripojených spisov sp. zn. 4C/67/2008 a sp. zn. 5C/42/2008 a zistil nasledujúci skutkový stav:
Navrhovateľ bol žalovaným v právnej veci vedenej na tunajšom súde pod spisovou značkou 4C/67/2008. V citovanom konaní sa proti nemu domáhala žalobkyňa H.. I. G., nar. XX.X.XXXX zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
Súd v citovanej veci rozhodol vo veci samej s konečnou platnosťou rozsudkom zo dňa 20.12.2011, č.k. 4C/67/2008-634, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.2.2012.
V uvedenej právnej veci konštatoval predseda Krajského súdu v Trenčíne dňa 4.9.2009 (Spr 2043/09), že postupom súdu ale i postupom samotných účastníkov došlo k prieťahom v konaní. Súd vo veci priebežne konal, s výnimkou obdobia od 9.7.2008 do 18.6.2009, kedy bol nečinný. Aj účastníci konania svojimi rôznymi podaniami a návrhmi, často nedôvodnými, podstatnou mierou prispievali k prieťahom konania, napr. žalobkyňa podala návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý nemal potrebné náležitosti, a preto ho neskôr vzala späť. Žalovaný (v tejto veci navrhovateľ) uznesenie o zastavení konania na vydanie predbežného opatrenia, ako i žalobu, ku ktorej sa mal vyjadriť, neprevzal na adrese bydliska. Súd po zistení adresy mu následne poštu doručil na adresu v Leviciach. Svedkovia O.. H., Dr. H. a H. P. sa dostavili na pojednávania až po opakovaných predvolaniach. Žalobkyňa v priebehu konania taktiež navrhla zmenu žaloby, na základe čoho bolo nariadené znalecké dokazovanie, voči ktorým uzneseniam okresného súdu podal odvolanie. Po vrátení spisu z Krajského súdu v Nitre, ktorý napadnuté uznesenia potvrdil, bol spis poslaný viacerým znalcom z rôznych odborov, ktorí však požadovali doplnenie podkladov potrebných pre vypracovanie znaleckých posudkov, čo sa vždy nepodarilo účastníkmi zrealizovať. Napríklad znalkyňa z odboru písmoznalectva požadovala originál zmluvy, ktorý sa podarilo zadovážiť až po opakovaných výzvach. Súd vyzval jeho právneho zástupcu dňa 27.9.2007 na predloženie originálu zmluvy o pôžičke a porovnávací materiál, t.j. minimálne 20 ukážok podpisov, na čo súdu dňa 10.10.2007 oznámil, že nedisponuje originálom zmluvy o pôžičke a takisto žiadnym porovnávacím materiálom. Na pojednávaní dňa 16.4.2008 však už originál požadovanej zmluvy o pôžičke predložil. Dňa 25.2.2008 žalobkyňa doručila súdu opätovne zmenu petitu žalobného návrhu a navrhla výsluch ďalších svedkov. Išlo o skutkovo i právne zložitú a komplikovanú vec. Účastníci konania svojim prístupom nenapomáhali k vybaveniu veci bez zbytočných prieťahov. Napokon prieťahy v
konaní boli sčasti spôsobené aj organizačnými zmenami týkajúcimi sa sídiel súdov, keď vec bola najskôr vedená na Okresnom súde v Partizánskom, potom po jeho zrušení na Okresnom súde v Topoľčanoch a po opätovnom zriadení súdu v Partizánskom dňa 1.1.2008 je opäť vedená na Okresnom súde v Partizánskom.
Z Upovedomenia o výsledkoch vybavenia podnetu verejným ochrancom práv zo dňa 13.1.2011 č. 3029/2009/VOP vyplýva, že verejný ochranca práv dospel k záveru, že konanie súdu (vo veci sp. zn. 4C/67/2008) sa vyznačovalo najmä vyššou mierou skutkovej zložitosti. Prieťahy v konaní, ktoré boli dôsledkom uplatnenia procesných práv účastníkov konania, nemali povahu zbytočných prieťahov. Pokiaľ išlo o postup súdu, v konaní dochádzalo k obdobiam dlhšej nečinnosti. Po tom, čo bolo dňa 1. apríla 2003 pojednávanie odročené, vykonal súd ďalší procesný úkon až 6. decembra 2004, teda po vyše roku a pol. Takéto obdobie nečinnosti súdu je neprimerané aj s ohľadom na charakter procesných úkonov účastníkov konania v tomto období. Následne bol súd nečinný aj v obdobiach od januára 2005 do 15. novembra 2005, od 22. decembra 2006 do 13. augusta 2007 a od 9. júla 2008 do 8. júna 2009. Na základe výsledkov vybavenia podnetu dospel k záveru, že zo strany Okresného súdu Partizánske v konaní sp. zn. 4C 67/2008 bolo preukázané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Z obsahu rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 11.2.2009 č.k. 5C/42/2008-211 vyplýva, že súd zaviazal odporcu (navrhovateľa v tejto právnej veci) zaplatiť navrhovateľke sumu 14 127,76 € a náhradu trov konania z titulu, že odporca užíval nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve s navrhovateľkou výlučne sám bez toho, aby navrhovateľke poskytol náhradu. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že navrhovateľka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti s odporcom z dôvodu, že odporca ju fyzicky napadol, v dôsledku čoho sa liečila v období od 2.11.2000 do 2.12.2000, pričom odporca bol trestným rozkazom zo dňa 4.6.2001 sp. z n. 1T 72/2001 odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví. Navrhovateľka sa chcela vrátiť do spoločnej domácnosti, avšak odporca vymenil zámky a kúpil psa, čím jej zabránil vstupu do spoločnej domácnosti.
Z obsahu rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2012 č.k. 4NcC/664/2012-43 vyplýva, že sudcovia tunajšieho súdu okrem JUDr. Boženy Brinčíkovej neboli vylúčení z prejednávania tejto veci.
Zo žiadosti navrhovateľa zo dňa 2.3.2012, ktorá bola dňa 2.3.2012 odoslaná poštou odporcovi vyplýva, že navrhovateľ požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v dôsledku prieťahov, ktoré vznikli v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 4C/67/2008.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Navrhovateľ sa domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Partizánske pri konaní vo veci sp. zn. 4C/67/2008. Právnym predpisom, ktorý upravuje zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci je zákon č. 514/2003 Z.z., ktorý je potrebné aplikovať aj na posudzovanú právnu vec. Z uvedeného zákona vyplýva, že nesprávnym úradným postupom sú aj zbytočné prieťahy v konaní. Pri posudzovaní, či v konaní vznikli alebo nevznikli zbytočné prieťahy je potrebné vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy alebo z rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, respektíve z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Zo žiadnych iných podkladov vychádzať nemožno - vyplýva to z gramatického výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 citovaného zákona, kde je použitá častica „len“. Čiže výpočet podkladov v zákone, z ktorých je možné vychádzať, je taxatívny. Súd preto nemohol vychádzať z upovedomenia o výsledkoch vybavenia podnetu vydaného verejným ochrancom práv, pretože v prípade upovedomenia nejde o vybavenie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle zákona č. 757/204 Z.z. o súdoch. V posudzovanej veci je podkladom, z ktorého je možné vychádzať pri posúdení, či v konaní nastali zbytočné prieťahy, list predsedu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 4.9.2009 Spr 2043/09, ktorý obsahuje výsledky vybavenia sťažnosti navrhovateľa na prieťahy v konaní OS Partizánske sp. zn. 4C/67/2008. Z uvedeného listu vyplýva, že boli konštatované zbytočné prieťahy v konaní v čase od 9.7.2008 do 18.6.2009.
Ak navrhovateľ tvrdí, že okrem predloženého listu predsedu krajského súdu boli konštatované subjektívne prieťahy v konaní ešte v dôsledku dvoch iných sťažností, takúto skutočnosť v konaní nepreukázal, ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia, hoci bol poučený o spôsobe a lehote na predkladanie dôkazov. Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu teda neuniesol v konaní dôkazné bremeno.
Súd preto vychádzal z toho, že v konaní Okresného súdu Partizánske sp. zn. 4C/67/2008 došlo k zbytočným prieťahom v čase od 9.7.2008 do 18.6.2009.
Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že je splnený prvý predpoklad pre náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a to že v konaní Okresného súdu Partizánske sp. zn. 4C/67/2008 došlo k nesprávnemu úradnému postupu tým, že v konaní boli spôsobené zbytočné prieťahy v čase od 9.7.2008 do 18.6.2009.
Skutočnosť, že boli v konaní spôsobené zbytočné prieťahy, sama osobe neodôvodňuje záver o tom, že navrhovateľovi patrí náhrada škody. Na posúdenie, či navrhovateľovi patrí alebo nepatrí náhrada škody, je potrebné posúdiť, či mu vznikla škoda a ak mu vznikla, či vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu.
Zákon č. 514/2003 Z.z. nedefinuje pojem škoda. Je teda potrebné vychádzať zo všeobecnej definície škody v občianskom práve, ktoré škodu definuje ako ujmu v majetkovej sfére poškodeného, ktorá
je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná buď uvedením do predošlého stavu, alebo poskytnutím majetkového plnenia.
Navrhovateľ ako škodu označil odplatu, ktorú by nebol povinný zaplatiť podielovej spoluvlastnícke za užívanie nehnuteľností len ním ako jedným zo spoluvlastníkov od 14.3.2003 až do 25.2.2012, ktorú vyčíslil na sumu 11 750,44 €. Vychádzal pritom z toho, že jej bol povinný na základe rozhodnutia súdu zaplatiť za každý mesiac užívania sumu 199,16 €. Nečinnosť súdu vyčíslil na 59 mesiacov, škodu potom vyčíslil na 11 750,44 € (59 x 199,16).
Odporca nerozporoval tvrdenie navrhovateľa, že dňa 30.9.2009 zaplatil sumu 14 127,76 € na podklade rozsudku tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 5C/42/2008 H.. I. G., preto súd považoval túto skutočnosť za nespornú.
Súd sa následne zaoberal tým, či k zaplateniu uvedenej sumy (respektíve jej časti, náhrady ktorej sa navrhovateľ v tomto konaní domáha) došlo v príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom súdu v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Príčinná súvislosť je väzba objektívnych súvislostí, v rámci ktorej jeden jav, označovaný ako príčina, vyvoláva druhý jav, označovaný ako následok. Príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody je daná vtedy, ak je medzi takým postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak príčinou zmenšenia majetku poškodeného bola iná skutočnosť, ako nesprávny úradný postup, nedochádza k vzniku zodpovednosti za škodu.
Navrhovateľ tvrdí, že škodou je odplata, ktorú musel zaplatiť z toho dôvodu, že počas konania súdu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva užíval nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve výlučne sám, ako jeden zo spoluvlastníkov. Tvrdí, že ak by nedošlo v konaní k prieťahom, uvedenú sumu by zaplatiť nemusel.
Súd dospel po vykonanom dokazovaní k inému záveru ako navrhovateľ. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že k rozhodnutiu o povinnosti navrhovateľa platiť odplatu za užívanie nehnuteľností došlo z toho dôvodu, že nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve užíval sám a neumožnil ich užívanie druhému zo spoluvlastníkov. Navrhovateľ sa sám rozhodol obmedziť užívacie práva druhého zo spoluvlastníkov (v trestom konaní preukázané fyzické násilie, výmena zámkov na dome) a užívať nehnuteľnosti výlučne sám, preto musel znášať ako následok svojho rozhodnutia povinnosť platiť za výlučné užívanie celej nehnuteľnosti druhému zo spoluvlastníkov odplatu. Navrhovateľovi v tom čase nič objektívne nebránilo umožniť druhému zo spoluvlastníkov užívanie spoločných nehnuteľností, v takom prípade by prisúdenú odplatu platiť nemusel, a teda by ani nedošlo k zmenšeniu jeho majetku. Príčinou zmenšenia majetku navrhovateľa teda neboli prieťahy v súdnom konaní, ale jeho postoj k užívaciemu právu druhého zo spoluvlastníkov. Súd pripomína, že navrhovateľ síce mal povinnosť zaplatiť H.. I. G. sumu za užívanie nehnuteľností, ale toto zmenšenie majetku bolo u neho kompenzované tým, že výlučne sám užíval aj tú časť spoločných nehnuteľností, ktorá mu nepatrila - a teda na jednej strane síce u neho došlo k zmenšeniu majetku z dôvodu zaplatenia uvedenej odplaty, ale na strane druhej sa toto zmenšenie kompenzovalo tým, že užíval predmetné nehnuteľností sám (a toto užívanie je možné kvantifikovať - vo finančnom vyjadrení zodpovedá všeobecnej hodnote nájomného, aké by musel zaplatiť za užívanie tej časti nehnuteľností, ktorá mu nepatrila). V konečnom dôsledku teda podľa názoru súdu v jeho majetkovej sfére k zmenšeniu nedošlo, a teda ani nedošlo k vzniku škody.
Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, že navrhovateľovi vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Partizánske v konaní sp. zn. 4C/67/2008 škoda, a preto návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Odporca síce bol v konaní úspešný, ale súd pri rozhodnutí
o trovách konania prihliadal na to, že v konaní sp. zn. 4C/67/2008 došlo preukázateľne k prieťahom, a teda bolo by podľa názoru súdu v rozpore s princípom spravodlivosti (§ 1 Občianskeho súdneho poriadku), keby súd zaviazal navrhovateľa, ktorý bol účastníkom konania, v ktorom došlo k bezdôvodným prieťahom (hoci vznik majetkovej škody v súvislosti s prieťahmi nepreukázal) na náhradu trov tohto konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).