Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-27-2013.pdf
PDF · 117.33 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/27/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej vo veci starostlivosti súdu o mal. E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., H. XX/XX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bardejov, dieťa rodičov matky E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., H. XX/XX a otca D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., T. XXX/X, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1P/108/2012 - 33 zo dňa 30.1.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k.1P/108/2012-33 zo dňa 30.1.2013 tak, že mení rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 5C/22/2006-93 zo dňa 25.6.2009 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bardejov č.k. 5C/22/2006-103 zo dňa 16.10.2009 tak, že zvyšuje výživné otca D. R., nar. XX.X.XXXX na mal. E., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 67 Eur na sumu 100 Eur mesačne počnúc dňom 1.9.2012, ktoré výživné je povinný poukazovať do každého 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky.
V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a .
Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o dlžnom výživnom a trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zvýšil výživné zo strany otca D. R., nar. XX.X.XXXX na maloletú E. R., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 67 Eur na sumu 130 Eur mesačne od 1.9.2012 do budúcna, so splatnosťou výživného do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 25.6.2009, č.k. 5C/22/2006 - 93 a v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 16.10.2009, č.k. 5C/22/2006 - 103 v jeho výroku o výživnom pre maloletú.
Dlžné výživné na maloletú E. R. za obdobie od 1.9.2012 do 30.1.2013 vo výške 315 Eur otcovi uložil uhradiť k rukám matky maloletej, v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Prvostupňový súd tak rozhodol o návrhu matky maloletého dieťaťa, ktorá žiadala zvýšiť výživné zo sumy 77 Eur na sumu 130 Eur mesačne počnúc dňom 1.9.2012, pretože došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktorá je od posledného rozhodnutia súdu zo dňa 25.6.2009 staršia, má zvýšené výdavky.
Prvostupňový súd zistil, že maloletá E. je žiačkou 7. ročníka základnej školy v T.. Úmerne s jej vekom sa zvýšili výdavky na ošatenie, výživu, hygienu, obuv, zdravotnú starostlivosť, pretože nosí strojček na
zuby, za ktorý uhradila matka 150 Eur a má aj mimoškolské aktivity ( ZUŠ - keybord). Na E. má matka z titulu cestovného do školy výdavky 0,7 Eur denne, čo predstavuje približne 20 Eur mesačne, Ďalej poplatok za ZUŠ 40 Eur polročne, poistenie 9 Eur mesačne, kontroly u zubára ju stoja 6 Eur mesačne, strava 30 - 40 Eur mesačne, ošatenie, obuv a hygiena 20 - 30 Eur a školské potreby podľa potrieb, z toho len nová školská taška stála 50 Eur. Ďalšie výdavky má primerané veku.
Súd zistil, že matka maloletého dieťaťa je invalidnou dôchodkyňou, poberá invalidný dôchodok vo výške 320,50 Eur mesačne a prídavky na dieťa v sume 33,11 Eur mesačne. Jej zdravotný stav vyžaduje stále kontroly u odborných lekárov, pretože je onkologickou pacientkou. Pre ochorenie sa nemôže zamestnať, nesmie sa vystavovať stresu a nervozite. Matka spolu s maloletou bývajú v rodinnom dome jej matky, ktorá však odišla do K.. Náklady na domácnosť predstavujú plyn 185 Eur mesačne, elektrina 60 Eur, domová daň 76 Eur ročne, koncesionársky poplatok 4,50 Eur, stočné 11 Eur, odpad 10 eur na osobu, ročne. Uvedené uhrádzali s mamou na polovicu, avšak len do jej odchodu do zahraničia. V súčasnej dobe matka dieťaťa hradí všetko sama. Matka má zvýšené výdavky na lieky, približne 15 Eur mesačne a benzín 70 Eur mesačne. Platí tiež internet 14,82 Eur mesačne, mobil 15 - 17 Eur mesačne, pevnú linku 16 Eur mesačne, pôžičku 39 Eur mesačne a poistenie auta. Ostatné výdavky má bežné, na zabezpečenie chodu domácnosti, potreby dcéry a pod..
Otec je zamestnaný s čistým priemerným príjmom vo výške 586,42 Eur mesačne. Je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v kat. úz. W. ( podiel 1/16 ). Pred podaním návrhu dcére zakúpil lyžiarsku výstroj, bicykel a mobil. Berie ju na lyžovačku a odkedy má auto, keď mu zavolá, odvezie ju z T. do W. ( 10 km a späť ). Jeho výdavky sú náklady na prepravu v zamestnaní 80 Eur mesačne, nájomné za byt 61,14 Eur mesačne, elektrina 9,20 Eur mesačne, poplatok za televíziu 4,64 Eur mesačne, odpad 7 Eur ročne, plyn 25 Eur mesačne, pôžička na kúpu auta 50 Eur mesačne, povinné zmluvné poistenie auta 80,50 Eur ročne, havarijné poistenie vozidla 157,77 Eur ročne, výživné 67 Eur mesačne, benzín 50 Eur mesačne, strava 250 Eur mesačne, mobil 10 Eur mesačne. Na kúpu auta použil všetky svoje úspory a musel si požičať 3.000 Eur od sestry. Výživné platí pravidelne. Jeho zdravotný stav je dobrý. Nosí tiež okuliare, teraz si zakúpil nové, za ktoré zaplatil 150 Eur a ďalšie na čítanie za 100 Eur.
Prvostupňový súd zistil, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom došlo k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom, tak na strane rodičov aj dieťaťa. Matka sa stala invalidnou dôchodkyňou pre nepriaznivý zdravotný stav a otec sa zamestnal. Je nepochybné, že od roku 2009, kedy bolo naposledy rozhodované o výživnom, došlo objektívne k rastu životných nákladov. Taktiež došlo k zvýšeniu výdavkov matky odchodom jej matky do zahraničia, ako aj dieťaťa. Maloletá E. vyrástla. Je na svoj vek vyspelá. Už len vekom muselo dôjsť k zvýšeniu jej výdavkov nevyhnutných na zabezpečenie stravy, oblečenia, obuvi, zdravotnej starostlivosti, štúdia, školských pomôcok a pod.. E. je žiačkou 7. roč. ZŠ. Navštevuje ju v T., s čím sú tiež zvýšené výdavky na cestovné. Je nepochybné, že o dieťa sa osobne stará jej matka. Otec sa s dcérou stretáva, je s ňou v telefonickom kontakte. Zakúpil jej pred začatím konania lyže a lyžiarky, mobil a bicykel. Taktiež s vzhľadom na vek dieťaťa musia byť aj výdaje na jej voľnočasové aktivity, záujmy ( ZUŠ, keyboard ).
Prvostupňový súd s prihliadnutím na schopnosti a možnosti rodičov dieťaťa, ako aj odôvodnené potreby maloletej E., počnúc dňom 1.9.2012 rozhodol tak, že zvýšil výživné zo strany otca na maloletú zo sumy 67 Eur na sumu 130 Eur mesačne, čím zmenil pôvodný rozvodový rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 25.6.2009, č.k. 5C/22/2006 - 93 a v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 16.10.2009, č.k. 5C/22/2006 - 103 v jeho výroku o výživnom pre maloletú. Vzhľadom na jej príjem a zdravotný stav, je nutné preniesť väčšiu mieru zodpovednosti za výživu dieťaťa na otca, ktorý ako zdravý človek a ako zamestnanec s príjmom 586 Eur mesačne vie zabezpečiť výživu svojej dcéry vo väčšom rozsahu. Oproti schopnostiam a možnostiam matky má oveľa širšie možnosti na zárobkovú činnosť a na vyšší príjem. Matka zo svojho príjmu nedokáže pokryť všetky výdavky E. a výdavky domácnosti. Tým viac, že otec má výdavky napr. na pôžičku na auto, na kúpu ktorého použil všetky svoje úspory, ďalej na benzín, havarijné poistenie auta, ktoré súd nepovažuje za výdavky, ktoré je nevyhnutné vynaložiť. Výživné pre maloleté dieťa má prednosť pred týmito výdavkami. Prvostupňový súd je toho názoru, že otec má voľné finančné prostriedky, ktorými prispeje na výživu dcéry v stanovenej výške.
Prvostupňový súd vyčíslil dlh na výživnom, ktorý od 1.9.2012 do 30.1.2013 predstavuje 315 Eur. Uvedenú finančnú čiastku podľa § 160 ods. 1 O.s.p. otcovi uložil uhradiť do dvoch mesiacov k rukám matky.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletej. Namietal výšku vyživovacej povinnosti. Uviedol, že prvostupňový súd objektívne neskúmal a neposúdil jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Na jeho strane nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Prvostupňový súd nedostatočne skúmal zmenu pomerov na strane maloletej, jej matky v porovnaní s rokom 2009. Výživné stanovené prvostupňovým súdom je neprimerane vysoké. Predstavuje takmer dvojnásobok pôvodne určeného výživného. Namietal, že jeho príjem v súčasnej dobe je na úrovni minimálnej mzdy vo výške 283 Eur, pričom má vyplácané cestovné náhrady vo výške 303 Eur mesačne. Jeho príjem sa teda oproti predchádzajúcemu obdobiu znížil. Namietal, že výdavky na cestovné maloletej do školy nepredstavujú približne 20 Eur mesačne, ale pri výške cestovného 0,70 Eur denne predstavujú náklady na cestovné 14,70 Eur. Okrem toho, výdavok na benzín matky maloletého dieťaťa približne v sume 70 Eur je nepravdivý, pretože na ceste medzi T. a W. skutočná mesačná spotreba benzínu je oveľa nižšia. Naviac, dieťa sa do školy vozí autobusom. Uviedol, že sú prípady, keď dcéru zo školy vozí autom on sám.
Už v pôvodnom rozsudku bola zohľadnená miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť matky v rozsahu 75 %. Výška jej príjmu sa v predchádzajúcom rozsudku neuvádza. V roku 2012 už poberala invalidný dôchodok vo výške 320,50 Eur mesačne a 33,11 Eur mesačne prídavky na dieťa, teda jej celkový príjem v porovnaní s rokom 2009 je vyšší, s čím sa prvostupňový súd nevysporiadal. Namietal ďalej tú skutočnosť, že pomery matky sa od posledného rozhodnutia súdu dramaticky nezmenili, preto nie je dôvod na zvýšenie jej oprávnených výdavkov a premietnuť túto skutočnosť aj do zvýšenia výživného na dieťa.
Prvostupňový súd sa nezaoberal skutočnosťou, že internet a pevnú linku, ktorú hradí matka maloletej je evidovaná na manželov R., teda na starú matku maloletého dieťaťa. Nie je logické preto akceptovať úhradu tohto účtu za cudziu osobu. Prvostupňový súd sa nezaoberal tým, akým spôsobom je vedená domácnosť, v ktorej žije maloleté dieťa, kto predstavuje spoločne žijúce osoby v domácnosti a ako často sa matka matky dieťaťa alebo jej otec zdržujú v K.. Matka maloletého dieťaťa nepreukázala, ako platí mesačné platby súvisiace s bývaním v rodičovskom dome, pričom súd neskúmal, či platby sú reálne, vzhľadom na skutočné výdavky na bývanie všetkých osôb obývajúcich rodinný dom. Príjem matky maloletého dieťaťa pri súčte invalidného dôchodku, rodinných prídavkov je takmer o 200 Eur vyšší ako príjem otca maloletého dieťaťa. Nesúhlasil s tým, že prvostupňový súd neakceptoval výdavky súvisiace s kúpou a prevádzkou osobného motorového vozidla. Preto žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh na zvýšenie výživného zo strany matky zamietne.
K odvolaniu sa písomne vyjadrila kolízna opatrovníčka maloletého dieťaťa, ktorá žiadala, aby po prehodnotení odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v celom rozsahu.
Matka maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania považuje za nedôvodné a neopodstatnené. Prvostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav, dostatočne sa vysporiadal s jednotlivými dôkazmi a správne ich aj vyhodnotil.
Poukázala na to, že je potrebné prihliadnuť na oprávnené záujmy dieťaťa. Žije so svojou dcérou v rodinnom dome. Celá starostlivosť a uspokojovanie potrieb dieťaťa je na jej strane ako matky. Došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, dcéra dospieva, dochádza k zmenám jej potrieb a záujmov, podobne ako aj u jej rovesníčok. Matka je naďalej invalidnou dôchodkyňou a zdravotný stav jej nedovolí sa zamestnať. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nariadil odvolacie pojednávanie, doplnil dokazovanie a na základe uvedeného zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je možné potvrdiť, ale ani zrušiť, preto ho podľa § 220 O.s.p. vo výroku o zvýšení výživného zmenil. V ďalšej časti súvisiacich výrokov o dlžnom výživnom a trovách konania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p.
Odvolací súd doplnil dokazovanie a podrobne prešetril pomery otca maloletého dieťaťa, jeho výdavky a príjmy, zisťoval potreby a výdavky na maloleté dieťa. Zistil príjem a výdavky matky maloletého dieťaťa, nielen v súvislosti s nákladmi na maloleté dieťa, ale aj v súvislosti s potrebami matky dieťaťa, porovnal zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o určení výživného, na pojednávaní dopočul účastníkov konania a zistil, že posledná úprava výživného na maloletú E. R. bola rozsudkom Okresného súdu Bardejov v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bardejov č.k. 5C/22/2006 - 93 a č.k. 5C/22/2006 - 103, ktorý rozsudok sa stal právoplatným dňa 12.8.2009. Na základe tohto rozsudku maloletá E. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola stanovená vyživovacia povinnosti počnúc dňom právoplatnosti rozvodového rozsudku v sume 67 Eur mesačne.
V tom čase, keď prvostupňový súd vyhlásil rozsudok o rozvode manželstva ( dňa 25.6.2009) maloletá E. žila s matkou, ktorá sa osobne o ňu starala. Navštevovala tretí ročník základnej školy, mala 10 rokov, jej potreby zodpovedali jej veku, pričom bolo zistené, že sa stravuje v školskej jedálni, náklady na obedy sú 19,91 Eur mesačne. Náklady na cestovné do školy predstavovali 0,29 centov denne a poistné, ktoré jej hradila matka predstavovali 9,95 Eur mesačne.
Už v tomto rozsudku bolo konštatované, že matka maloletej má zhoršený zdravotný stav, dňa 2.6.2009 bola na základe žiadosti o invalidný dôchodok stanovená miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75 % a o výške jej invalidného dôchodku nebolo rozhodnuté. Vyživovaciu povinnosť mala len k maloletej E., ktorá spolu s matkou bývala v rodinnom dome jej rodičov - starých rodičov. V tom čase náklady na bývanie matka maloletého dieťaťa hradila spolu s rodičmi, tak, že ona platila plyn a jej matka elektrickú energiu.
Otec maloletého dieťaťa mal vyživovaciu povinnosť taktiež len k maloletej E.. Otec maloletého dieťaťa v tom čase býval u svojej sestry v rodinnom dome, kde jej prispieval na náklady na bývanie a na energie. Do 13.5.2009 bol zamestnaný s tým, že pracovný pomer bol skončený dohodou z dôvodu, že v tom čase zamestnávateľ nemal pre neho dostatok práce. Jeho priemerný zárobok v roku 2008 bola na úrovni minimálnej mzdy a výdavky cestovné mu boli uhrádzané približne 18.000 Sk mesačne. V roku 2008 mal odpracovaných 10 mesiacov. V roku 2009 za obdobie február až apríl jeho priemerný mesačný zárobok predstavoval 243 Eur čistého a bola mu uhrádzaná položka cestovné v priemere 538 Eur mesačne. Teda dostával spolu 781 Eur. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove otec predložil doklad o tom, že je od 22.5.2009 evidovaná ako nezamestnaný a o príspevku pred nástupom do zamestnania rozhodnuté nebolo.
Od rozhodnutia súdu 1.stupňa v roku 2009 tak, ako to bolo zistené odvolacím súdom, došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, pretože maloleté dieťa vyrástlo. V súčasnej dobe je žiačkou 8.ročníka základnej školy. Matka maloletého dieťaťa podľa potvrdenia triednej učiteľky na začiatku školského roka musela uhradiť 3 Eur z titulu úrazového poistenia, poistenia proti krádeži a do fondu opráv, ďalej 5 Eur rodičovský príspevok, 1 Euro za vystúpenie súboru KESEL, a 2,50 Eur za pracovný zošit na slovenčinu a 2,50 Eur na pracovný zošit z angličtiny. Ďalej odvolací súd zistil, že maloletá E. je žiačkou Súkromnej základnej umeleckej školy v P., je žiačkou hudobného odboru v hre na keyboarde. Za prvý polrok tohto školského roku uhradila matka maloletého dieťaťa 40 Eur poplatok. Podľa jej tvrdenia ďalší poplatok vo výške 30 Eur za štúdium v 2.polroku roku 2013/2014 bude hradiť koncom januára 2014. Maloleté dieťa má zdravotné problémy, je liečená v ortodontickej ambulancii v T.. Zálohu za zubný strojček matka maloletého dieťaťa uhradila v novembri 2011 v sume 133 Eur. Okrem toho matka tvrdila, že keďže tento strojček mal vyššiu hodnotu, postupne spláca nedoplatok, ktorý predstavuje celkovú sumu tohto strojčeka vo výške 330 Eur. Dňa 12.11.2013 uhradila prvú splátku nedoplatku vo výške 50 Eur a ďalšie bude uhrádzať postupne. Okrem toho za lekárske ošetrenie zubov matka hradí 6,58 Eur raz za 2 mesiace.
Odvolací súd konštatuje, že skutočne od posledného rozhodnutia súdu došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, keď dieťa v súčasnej dobe, je o 5 rokov staršie oproti predchádzajúcemu obdobiu, čo samo o sebe predstavuje zmenu výdavkov a potrieb na jeho strane. Okrem toho dieťa, keďže navštevuje už 2.stupeň základnej školy, do školy dochádza do T., kde mesačne ju výdavky na cestovné tak ako to vyčíslila matka mal. dieťaťa stoja nie 20 Eur, ale približne 15 Eur s tým, že je potrebné zohľadniť aj tú okolnosť, že občas ju zo školy dovezú domov buď matka alebo otec. V tejto súvislosti majú rodičia zvýšené výdavky na náklady na benzín na motorové vozidlo, avšak znížia sa výdavky na priamu úhradu cestovného dieťaťa zo školy v T. do W. domov.
Ďalej odvolací súd zistil z výpovede matky maloletého dieťaťa, že táto je invalidnou dôchodkyňou, kde jej invalidný dôchodok v roku 2011 predstavoval 310,20 Eur, v roku 2012 sumu 320,50 Eur, v roku 2013 sumu 330,60 Eur mesačne. Matka maloletého dieťaťa predložila doklad zo sociálnej poisťovne zo dňa 15.06.2009 o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 75 %, táto informácia však už bola zohľadnená v pôvodnom rozhodnutí o určení výšky výživného. Matke maloletého dieťaťa neboli vyplácané dávky nemocenského poistenia. Okrem uvedeného, tak ako to priznala matka maloletého dieťaťa na pojednávaní, príjem matky dieťaťa v decembri 2013 bol zvýšený približne o sumu 200 Eur, ktorá predstavovala odmenu za prácu v neziskovej organizácii ADM, so sídlom v T..
Počas odvolacieho konania odvolací súd zistil z výsluchy matky maloletého dieťaťa, že táto uhrádza náklady vo výške 185 Eur na plyn a 60 Eur na elektriku, ktoré úhrady predstavujú mesačné úhrady. Ďalej matka maloletého dieťaťa tvrdila, že uhrádza platby v súvislosti s odvodom tuhého komunálneho odpadu, a to nie len za seba a za mal. E., ale aj za svojich rodičov a brata, ktorú sumu však nevedela pred odvolacím súdom špecifikovať. Okrem toho matka dieťaťa uhrádza podľa potvrdenia, ktoré predložila odvolaciemu súdu aj náklady na vodné vo výške 15,84 Eur a stočné vo výške 15,84 Eur Obecnému úradu W.. Uhrádza ďalej náklady na internet vo výške 14,82 Eur, telefón sebe aj dcére spolu vo výške približne 50 Eur mesačne. Naviac uhrádza aj náklady na kúpu pohonných hmôt vo výške 70 alebo 50 Eur mesačne, pretože chodieva pre dcéru do školy 2x do týždňa, keď má umeleckú školu.
Pred odvolacím súdom matka maloletého dieťaťa tvrdila, že výdavky v súvislosti s prevádzkou rodinného domu a výdavky za odvoz odpadu, za vodné a stočné, ktoré uhrádza nie len za seba a svoju dcéru, ale aj za svojich rodičov respektíve brata, jej tieto osoby nepreplácajú.
Odvolací súd ďalej zistil, že matka mal. dieťaťa v súvislosti so zdravotnými problémami má výdavky pre svoju osobnú potrebu vo výške približne 10 Eur mesačne. Iné výdavky nedeklarovala.
Odvolací súd z výpovede matky maloletého dieťaťa zistil, že vzhľadom na situáciu je ochotná zľaviť zo svojho návrhu na zvýšenie výživného od 01.09.2012 zo sumy 130 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne.
Odvolací súd ďalej zistil, že otec maloletej bol zamestnaný v spoločnosti Palstav-PS s.r.o.. Ide o stavebno-obchodnú spoločnosť s sídlom v W.. Od 1.1.2014 je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Otec maloletého dieťaťa tvrdil, že vzhľadom na ročné obdobie spoločnosť nemala dostatok práce, preto s nim ukončila pracovný pomer. V čase, keď v uvedenej spoločnosti pracoval, jeho priemerný mesačný zárobok predstavoval 283,38 Eur, pričom cestovné náklady za rok 2012 predstavovali 3.330,22 Eur. Spolu v priemere jeho mesačný príjem bol 586,42 Eur. Od posledného rozhodnutia súdu prvého stupňa do rozhodnutia odvolacieho súdu sa zmenili pomery na strane otca maloletého dieťaťa v tom, že jeho príjem sa znížil z pôvodnej sumy 781 Eur (zárobok plus cestovné výdavky) približne o sumu 200 Eur. Aj otec maloletého dieťaťa hradí výdavky v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, kde jeho výdavky sú približne porovnateľné s výdavkami matky, pričom na kúpu motorového vozidla si zobral pôžičku vo výške 300 Eur od svojej sestry, ktorú pôžičku uhrádza mesačne po 50 Eur. V tejto súvislosti správne vyhodnotil prvostupňový súd, že nie je možné vyčítať otcovi uvedené výdavky, avšak vzhľadom na skutočnosť, že výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami, túto okolnosť nie je možné zohľadniť v prospech otca maloletého dieťaťa .
Odvolací súd zistil, že otec maloletého dieťaťa sa presťahoval z domu svojej sestry, kde dočasne býval. Získal do nájmu garsónku v W., za ktorú platí nájomné 61,14 Eur mesačne, 25 Eur mesačne za plyn a 9,20 Eur mesačne za elektrinu. Televíziu uhrádza vo výške 4,64 Eur. Ročne platí za odpad 7 Eur. V čase, keď chodil do práce, mesačne v súvislosti s dochádzkou do zamestnania uhrádzal 80 Eur, o čom predložil doklady. Na prevádzku motorového vozidla, a to konkrétne na poistné platí 80,05 Eur ročne a havarijné poistenie 157 Eur ročne. Namietal výdavky matky maloletého dieťaťa, ktoré výdavky sú podľa neho zo strany matky deklarované vo vyššej miere, než sú skutočné predpisy, o čom nakoniec predložil aj doklady, keď domovú daň zdokladoval v porovnateľnej nehnuteľnosti vo výške 15 Eur ročne a nie 72 Eur ročne, ako to tvrdila matka maloletého dieťaťa, a keď zdokladoval náklady na odvoz tuhého komunálneho odpadu ročne vo výške 7 Eur, kde matka túto okolnosť uviesť nevedela.
Otec maloletého dieťaťa výživné na maloletú E. hradí pravidelne vo výške 67 Eur mesačne. Okrem toho dieťaťu podľa tvrdenia pred súdom prvostupňovým, ale aj podľa dokladov, ktoré predložil odvolaciemu súdu, zabezpečuje iné potreby (napr. lyžiarsku výstroj, bicykel, prípadne aj časti oblečenia), ktorú skutočnosť matka maloletého dieťaťa žiadnym spôsobom nerozporovala.
Otec maloletého dieťaťa pred odvolacím súdom uviedol, že je ochotný prispievať na výživu mal. dieťaťa zvýšeným výživným maximálne na sumu 80 až 90 Eur mesačne. Namietal výdavky matky maloletého dieťaťa v súvislosti s nákladmi na prevádzku rodinného domu, v ktorom žije, keď poukázal nato, že v tomto rodinnom dome žije matka dieťaťa ešte s ďalšími osobami.
Odvolací súd musí konštatovať zhodne tak ako je to uvedené v Zákone o rodine, že obidvaja rodičia majú vo vzťahu k maloletej E. vyživovaciu povinnosť, ktorá trvá do času, kým maloletá E. nebola schopná sama sa živiť. Obaja rodičia sú na výživu maloletej E. povinní prispievať podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na okolnosť, že o maloleté dieťaťa sa osobne stará matka. Ďalej odvolací súd prihliadol na potreby maloletého dieťaťa, schopnosti a možnosti a majetkové pomery otca maloletého dieťaťa , ako aj matky maloletého dieťaťa. Ďalej zobral do úvahy, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletej E..
Posledná úprava výživného na maloletú E. bola v roku 2009 rozsudkom, ktorý sa stal právoplatným dňa 12.08.2009.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Odvolací súd zistil, že od posledného rozhodnutia výživného na maloletú E. došlo k takej zmene pomerov, ktorá má podstatný charakter a ktorá odôvodňuje, aby o zvýšení zo sumy 67 Eur bolo rozhodnuté. V prvom rade však pri stanovení výšky zvýšeného výživného je potrebné prihliadnuť na závažnejšiu zmenu pomerov všetkých účastníkov konania, ktorá zmena sa prejavila od posledného rozhodnutia o výživnom do súčasnej doby. Nepostačuje len úvaha o tom, že suma 67 Eur nepostačuje na pokrytie potrieb maloletej E..
Odvolací súd zistil, že zmena pomerov nastala najmä na strane maloletej E., ktorá od posledného rozhodnutia súdu vyrástla, jej potreby ako aj záujmy sa zvýšili, čo je okolnosť, ktorá nebolo rozporovaná zo strany rodičov a je, vzhľadom aj na skúsenosti odvolacieho súdu, bez akýchkoľvek dôkazov notoricky známa. Je potrebné uviesť, že takáto zmena pomerov na strane dieťaťa odôvodňuje zvýšenie výživného, ktoré je však obmedzené možnosťami a schopnosťami oboch rodičov. Možnosti a schopnosti oboch rodičov záviseli nielen od ich pracovných možností a schopností, ale aj od ich ďalších možností a schopností zabezpečiť si finančné prostriedky respektíve príjem, ktorý by pokryl nielen ich bežné potreby, ale najmä rastúce potreby maloletej E..
Odvolací súd zistil, že otec maloletého dieťaťa bol v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom bez pracovného pomeru, pretože práve v spoločnosti, s ktorou aj v súčasnej dobe ukončil pracovný pomer, mal tiež ukončený pracovný pomer. V tom čase v roku 2009 nemal problém uhrádzať výživné a uzatvoriť rodičovskú dohodu na sumu 67 Eur mesačne. V súčasnej dobe odvolací súd je toho názoru, že zvýšenie výživného na sumu 100 Eur mesačne zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca maloletého dieťaťa, ktorý je vyučený murár a ktorý má možnosti a schopnosti sa zamestnať a zabezpečiť si vlastnou prácou svoj príjem tak, aby stúpajúce potreby maloletého dieťaťa, ktoré však nemajú charakter neprimeraný, bolo možné riadnym spôsobom uspokojiť. Je pravdou, že príjem otca maloletého dieťaťa oproti predchádzajúcemu obdobiu, ktoré skúmal odvolací súd je znížený takmer o 200 Eur, avšak toto zníženie je v položke cestovných náhrad, nie v položke mzdy. Skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa zarába minimálnu mzdu, resp. mzdu, ktorá z objektívneho charakteru neodráža skutočnú cenu práce otca maloletého dieťaťa a odboru, v ktorom pracuje (murár, stavebníctvo ) nemôže mať vplyv na to, že odvolací súd bude zhovievavo túto okolnosť posudzovať v neprospech maloletého dieťaťa. Vzhľadom na uvedené, keďže otec maloletého dieťaťa má takýto príjem a za celé obdobie od roku 2009 do súčasnej doby nepodnikol žiadne kroky, ktoré by smerovali k zvýšeniu takto podhodnotenej
odmeny za jeho prácu, je možné pričítať na jeho ťarchu, keď zrejme pre nedostatok vedomostí alebo skúseností alebo pracovnej aktivity či vynaloženej väčšej snahe nemá vyšší príjem, než minimálnu mzdu.
Na druhej strane odvolací súd skúmal príjem matky maloletého dieťaťa, ktorý predstavuje invalidný dôchodok, ktorý v súčasnej dobe je jej vyplácaný v sume 320,50 Eur. V čase posledného rozhodnutia súdu v roku 2009 tento príjem matka maloletého dieťaťa nemala, teda v skutočnosti tento príjem sa matke o sumu uvedenú vo výmere invalidného dôchodku zvýšil. Túto okolnosť však nie je možné brať na ťarchu zo strany matky maloletého dieťaťa , keď ide o jej zákonnú sociálnu dávku, avšak je potrebné uviesť, že pomery matky vzhľadom na predchádzajúce obdobie, kedy príjem nebol konštatovaný z jej strany žiaden sa zvýšil, a tým matka maloletého dieťaťa je povinná aj z tohto príjmu uhrádzať potreby maloletého dieťaťa.
Odvolací súd ďalej zistil, že obidvaja rodičia maloletého dieťaťa deklarovali odvolaciemu súdu určité výdavky, ktoré, najmä na strane matky maloletého dieťaťa, sa javia neprimerane vysoké, vzhľadom na jej možnosti a schopnosti ako aj vzhľadom na reálne potreby matky dieťaťa a jej dieťaťa. Matka maloletého dieťaťa deklarovala výdavky na vedenie domácnosti, potreby dieťaťa a náklady na prevádzku rodinného domu mesačne takmer v takej výške, ako je jej príjem z invalidného dôchodku, rodinných prídavkov a výživného na maloletého dieťa. V tejto sume matka nedeklarovala náklady na zabezpečenie stravy prípadne mimoriadne výdavky v súvislosti s uspokojovaním potrieb dieťaťa, ani v súvislosti s uspokojovaním potrieb matky dieťaťa a dokonca ani úhradu nákladov v súvislosti s jej zdravotným stavom, pre ktorý poberá invalidný dôchodok. Preto výdavky matky dieťaťa javia sa byť neprimeraná a je na strane matky maloletého dieťaťa, aby tieto výdavky zreálnila respektíve, aby si svoje úhrady uplatňovala u osôb, ktoré sú jej povinné na takéto výdavky prispieť (rodičia a brat v súvislosti s nákladmi na elektriku, plyn, odvoz odpadu, internet, vodné, stočné ). Preto aj uvedená okolnosť bola podstatnou, ktorú odvolací súd na rozdiel od prvostupňového súdu objektivizoval tak, aby mal úplne zistený skutkový stav, aby bolo možné zákonným spôsobom o návrhu matky na zvýšenie výživného rozhodnúť.
Prvostupňový súd takéto objektívne dôkazy nevykonal, vypočul účastníkov konania len veľmi stroho, listiny potrebné na rozhodnutie o výške výživného nemal dostatočne zabezpečené. Preto, keďže odvolací súd zistil, že k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa došlo najneskôr od 1.9.2012, kedy maloleté dieťa nastúpilo do 7.ročníka základnej školy, čím boli na strane matky zvýšené výdavky, odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že zvýšil výživné oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu zo sumy 67 Eur na sumu 100 Eur. Uvedená suma zodpovedá všetkým zákonným kritériám v súvislosti s možnosťou zmeny súdneho rozhodnutia o zvýšení výživného, ako aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov a oprávneným potrebám maloletého dieťaťa.
V prevyšujúcej časti, keďže matka maloletého dieťaťa so svojím návrhom na zvýšenie výživného čo do sumy 130 Eur nedisponovala a návrh nezobrala späť, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než návrh matky ako nedôvodný zamietnuť, keď zvýšenie výživného nad sumu 100 Eur nezodpovedá zákonným kritériám a nie je možné tento návrh zo strany matky akceptovať.
Odvolací súd však udáva, že sa nevylučuje, že v budúcom období, pokiaľ matka maloletého dieťaťa reálne predloží doklady o zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa a zmene pomerov na strane obidvoch rodičov, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného (najmä v čase, keď napr. dieťa nastúpi na ďalší stupeň školského vzdelávania), že by nebolo možné opäť uvažovať o vyššom výživnom.
Preto rozhodnutie prvostupňového súdu z menil podľa § 220 O. s. p.
Keďže prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav, riadnym spôsobom nezistil pomery maloletého dieťaťa, riadne nevyčíslil dlžné výživné a pre rozhodnutie odvolacieho súdu neboli splnené podmienky, keďže nebolo možné náležitým spôsobom určiť nedoplatok na výživnom, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Úlohou prvostupňového súdu bude rozhodnúť o dlžnom výživnom zo strany otca na maloleté dieťa za obdobie od 1.9.2012 do súčasnej doby, následne túto výšku dlžného výživného ustáliť, rozhodnúť
o podmienkach a spôsobe úhrady zo strany otca maloletého dieťaťa. Zároveň rozhodne aj o trovách celého konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.