Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Sd-301-2013.pdf
PDF · 92.46 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sd/301/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: E. M., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom Z. H., L. XXXX/XX, zast. JUDr. Marianom Ďuranom, PhD., advokátom, so sídlom v B., V. X, pobočka: J. X, XXX XX K., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. septembra 2013 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. septembra 2013 podľa § 142 ods. 4 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení a podľa § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 12. augusta 2013.
Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal nepriznanie starobného dôchodku. Navrhovateľ sa domáhal priznania nárokov zo zamestnania v I. a II. kategórii funkcií, ktoré zamestnanie vykonával ako vojak z povolania, neskôr profesionálny vojak. Zamestnania v I. a II. kategórii funkcií príslušný právny predpis považuje za zamestnania vykonávané v I. a II. pracovnej kategórii. Poukázal na to, že zákonodarca jednoznačne preukázal svoj úmysel zachovať nároky zo zamestnaní vykonávaných v I. a II. pracovnej kategórii podľa predpisov účinných od 1. 1. 2004, a to tak, že výhradne do Zákona o sociálnom poistení účinnom od 1. 1. 2004 v platnom znení, zakomponoval ust. § 274 ods. 1, v zmysle ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Na základe uvedeného je odporkyňa príslušná rozhodnúť a priznať navrhovateľovi starobný dôchodok ako dávku dôchodkového zabezpečenia bývalého vojaka z povolania.
Na pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľa (na základe substitučnej plnej moci) poukázala na to, že navrhovateľovi mala byť zhodnotená doba od 1. 9. 1961 a nie ako uvádza odporkyňa od 1. 12. 1961, nakoľko navrhovateľ si uplatňuje starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení, podľa § 274 ods. 1, podľa ktorého sa nároky vyplývajúce zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie zohľadňujú do 31. 12. 2023. Odporkyňa nesprávne postupovala podľa § 132 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení, v zmysle ktorého je názoru, že nie je príslušná na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa. Odporkyňa nesprávne uvádza, že podľa § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku z dôvodu, že sa na neho vzťahuje ešte Zákon o sociálnom zabezpečení, teda zákon č. 100/1988 Zb.. Trvala na tom, že navrhovateľ si uplatnil nárok za účinnosti Zákona o sociálnom poistení, preto sa na neho vzťahuje ust. § 274 ods. 1, a preto je odporkyňa povinná rozhodnúť o nároku navrhovateľa podľa aktuálne účinných právnych predpisov. Inak diskriminuje navrhovateľa v porovnaní s ostatnými poberateľmi starobných dôchodkov. Ďalej poukázala na to, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je zmätočné a nezrozumiteľné, nakoľko navrhovateľ je v právnej neistote, ktorý orgán mu vlastne je príslušný na rozhodnutie o priznanie starobného dôchodku. Na základe týchto skutočností však naďalej tvrdila, že oprávnenou osobou - orgánom, ktorý má rozhodnúť o starobnom dôchodku navrhovateľa, je len Sociálna poisťovňa. Žiadala, aby bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok, a to tri roky spätne a aj vyplatený. Na základe uvedeného žiadala, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil, vec jej vrátil na ďalšie konanie s tým, že stanoví ako má odporkyňa v ďalšom konaní postupovať a zároveň zaviazala odporkyňu na zaplatenie náhrady trov konania navrhovateľovi. V mene navrhovateľa žiadala, aby bol starobný dôchodok navrhovateľa vypočítaný z celej doby poistenia navrhovateľa, teda od 1. 9. 1961 do nadobudnutia dôchodkového veku 62 rokov.
Navrhovateľ sa v plnom rozsahu pridržiaval vyjadrení svojej právnej zástupkyne. Poukázal na to, že priemerný osobný mzdový bod mu nebol vypočítaný z najlepších rokov, kedy poberal najvyšší zárobok a príjem z funkcie I. kategórie, ale mu bol vypočítaný pre neho z nevýhodných rokov.
Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci zo dňa 25. 11. 2013 a vzhľadom k záverom v ňom uvedených navrhla napadnuté rozhodnutie zo dňa 26. septembra 2013 ako vecne správne potvrdiť. Rovnako poukázala na to, že navrhovateľovi bola pre nárok na výsluhový dôchodok zhodnotená doba poistenia od 1. 9. 1961 do 31. 7. 1963 a doba od 1. 8. 1963 do 30. 6. 1999, čo vyplýva z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 31. 8. 2010.
Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 9. mája 2011 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 7. mája 2011.
Právoplatným rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 25. mája 2011 bol navrhovateľovi podľa § 273 ods. 5, § 293aa ods. 1 a § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznaný starobný dôchodok od 7. mája 2011 v sume 44,90 € mesačne.
Podľa rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 20. júla 1999 bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z. z.. Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená základná služba od 1. decembra 1961 do 31. júla 1963 a profesionálna služba od 1. augusta 1963 do 30. júla 1999.
Z potvrdenia vystaveného Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia zo dňa 31. augusta 2010 mal súd preukázané, že navrhovateľovi pre nárok na výsluhový dôchodok bola zhodnotená doba poistenia od 1. 9. 1961 do 31. 7. 1963 - základná služba vo vojenskej škole, od 1. 8. 1963 do 30. 6. 1999 - doba výkonu dôstojník z povolania. Na základe písomnej žiadosti Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia potvrdil, že menovanému (navrhovateľovi) bol priznaný podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z. z. od 1. júla 1999 výsluhový dôchodok.
Doba civilného zamestnania bola navrhovateľovi zhodnotená pri uplatnení nároku na starobný dôchodok, a to v rozhodnutí odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 25. mája 2011, ktorým odporkyňa podľa § 273 ods. 5, § 293aa ods. 1 a § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi starobný dôchodok od 7. mája 2011 v sume 44,90 € mesačne.
Je zrejmé, že navrhovateľovi nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti Zákona o sociálnom zabezpečení, ktorá sa na profesionálnych vojakov nepoužije od 1. mája 1998 (§ 103 ods. 1 bod 2 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov).
Všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým Zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi riadne zohľadnené pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo nepriaznivým zdravotným stavom, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho zabezpečenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba doby výkonu služby (prípadne náhradu dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia (zákon č. 328/2002 Z. z.) neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, alebo obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca bez zohľadnenia kategórie funkcií a bez zohľadnenia dôb poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti Zákona o sociálnom poistení a len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky započítajú doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský a vdovecký dôchodok.
Postup, pri ktorom príslušníkom ozbrojených zborov v prípade vzniku nároku na výsluhovú dávku vo všeobecnom systéme nehodnotia všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 Zákona o sociálnom poistení upravujúce zachovanie nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórii (I. a II. kategórii funkcií).
V záujme vysvetlenia správnej aplikácie Zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto potrebné skúmať pôsobnosť Zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Nesprávnou aplikáciou Zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby.
Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaním dôb poistenia získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch, je takýto postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme.
Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.
Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
Zo žiadneho ustanovenia Zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (doby tzv. civilného zamestnania).
Odporkyňa však navrhovateľovi hodnotila dobu zamestnania v tzv. „civilnom sektore“, a to rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 25. mája 2011, ktorým podľa § 273 ods. 5, § 293aa ods. 1 a § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi starobný dôchodok od 7. mája 2011 v sume 44,90 € mesačne. Pre nárok na výsluhový dôchodok bola navrhovateľovi zhodnotená doba poistenia od 1. 9. 1961 do 31. 7. 1963 a od 1. 8. 1963 do 30. 6. 1999, z čoho vyplýva, že navrhovateľovi bola zhodnotená všetka doba poistenia získaná v služobnom, i civilnom zamestnaní.
Na základe vyššie uvedeného súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 26. septembra 2013 ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p., aj keď z iných dôvodov ako tvrdila odporkyňa.
Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.