Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/93/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobkyne I. J., bytom P. X, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 19. júla 2012, číslo: 28595-2/2012-BA na základe žaloby takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 19.7.2012 rozhodla žalovaná ako príslušný odvolací orgán podľa o sociálnom poistení (ďalej len zákona) o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné zo dňa 30.4.2012, číslo: 200-005685-CA01/2012 (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) tak, že odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 30.4.2012 rozhodol tak, že žalobkyňa nemá podľa § 30 písm. a), § 31 ods. 1 písm. a), ods. 3 zákona nárok na nemocenské v období od 11. januára 2012 do 9. apríla 2012.

Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolanie. Uviedla, že potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti predložila Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Humennom ako svojmu zamestnávateľovi, ktorý platil za ňu poistné, nakoľko je uchádzačkou o zamestnanie. Bola toho názoru, že je „poistencom úradu práce“ a jej sociálne poistenie nezaniklo. Prvostupňový správny orgán predložil odvolanie so súvisiacim spisovým materiálom žalovanej, ktorá v odvolacom konaní zistila nasledovný skutočný stav veci.

Žalobkyňa bola uznaná za dočasne práceneschopnú od 11. januára 2012 do 9. apríla 2012. Nárok na nemocenské si uplatnila predložením Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. L563147 (ďalej len „potvrdenie"), na ktorom nebol vyznačený žiadny poistný vzťah. V rubrike „Názov a adresa zamestnávateľa (úplný názov)“ bolo uvedené ..nezamestnaná“.

Základnou podmienkou, ktorá sa posudzuje pri uplatnení nároku na nemocenskú dávku je príslušný poistný vzťah. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa na potvrdení poistný vzťah neuviedla, pobočka preverila existenciu poistných vzťahov žalobkyne.

V zmysle § 4 ods. 1 zákona zamestnanec na účely nemocenského poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. I písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.

Podľa povinne nemocensky poistený je zamestnanec uvedený v .

Podľa § 30 písm. a) zákona zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote.

Podľa § 5 zákona samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. I písm. b) a ods. 2 a 3. okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

Podľa § 14 ods. 2 zákona dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, ak

nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný

dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako

70%,

nie je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a

je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená a dobrovoľne poistená v

nezamestnanosti.

Podľa povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia.

V zmysle § 31 ods. 3 zákona povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku aj vtedy, ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po zániku ich nemocenského poistenia v ochrannej lehote.

Podľa ochranná lehota je sedem dní po zániku nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Nemocenské, nárok na ktoré si žalobkyňa uplatnila, je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z nemocenského poistenia.

Nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopností, tehotenstva a materstva tvorí súčasť sociálneho poistenia, ktoré v zmysle vykonáva Sociálna poisťovňa.

V systéme nemocenského poistenia, z ktorého sa poskytujú jednotlivé nemocenské dávky, sú tri skupiny poistencov: povinne nemocensky poistení zamestnanci, povinne nemocensky poistené samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne nemocensky poistené osoby. Len z týchto poistných vzťahov si poistenec môže uplatniť nárok na nemocenskú dávku, a preto sú len tieto poistné vzťahy uvedené na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, prostredníctvom ktorého si poistenec uplatňuje nárok na nemocenské.

Pobočka pri posudzovaní nároku žalobkyne na nemocenské preverila v informačnom systéme poistný vzťah žalobkyne a zistila, že ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenského, t. j. k 11. januáru 2012, nebola nemocensky poistená ani ako zamestnankyňa, ani ako povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ani ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, ani jej k tomuto dňu neplynula ochranná lehota, preto jej z dôvodu nesplnenia zákonom ustanovených podmienok nárok na nemocenské nepriznala.

Na to aby žalobkyni ako žiadateľke o nemocenské vznikol na túto nemocenskú dávku nárok, by musela splniť podmienky ustanovené v zákone, predovšetkým by musela byť povinne alebo dobrovoľne nemocensky poistená.

Podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne bola žalobkyňa naposledy nemocensky poistená ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba v období od 1. januára 2008 do 11. júla 2011.

V čase vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti nebola žalobkyňa do systému nemocenského poistenia prihlásená, čím nesplnila podmienku existencie poistného vzťahu, ktorá patrí k všeobecným podmienkam nároku na nemocenské dávky, preto jej nárok na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopností vzniknutej dňa 11. januára 2012 nevznikol.

Ku skutočnostiam ktoré uviedla žalobkyňa v odvolaní, týkajúcim sa platenia poistného žalovaná uviedla, že podľa § 128 ods. 1 zákona poistné na nemocenskom poistení platí

a) zamestnanec,

b) zamestnávateľ,

c) povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba,

d) dobrovoľne nemocensky poistená osoba.

V zmysle štát platí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za fyzické osoby uvedené v až e).

Z uvedených ustanovení zákona vyplýva, že štát poistné na nemocenské poistenie neplatí. Štát platí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity, a to len za fyzické osoby, ktoré sú taxatívne vymedzené v zákone. Medzi okruh osôb. za ktoré platí štát poistné na uvedené druhy poistení nepatria uchádzači o zamestnanie.

Žalobkyňa ako fyzická osoba vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie nebola zamestnancom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako sa domnieva v odvolaní, preto nebola ani povinne nemocensky poistená na účely zabezpečenia príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti. Štát za ňu uvedené poistné neplatil.

V zmysle o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov štát je platiteľom poistného na verejné zdravotné poistenie za fyzickú osobu, ktorá je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Uvedené ustanovenie sa vzťahuje výlučne na zdravotné poistenie.

V zmysle druhej vety verejné zdravotné poistenie vykonávajú zdravotné poisťovne.

To, že je štát platiteľom zdravotného poistenia za žalobkyňu ako fyzickú osobu vedenú v evidencii uchádzačov o zamestnanie, s výkonom nemocenského poistenia nesúvisí.

Z uvedeného vyplýva, že o nepriznaní nároku žalobkyne na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 11. januára 2012 rozhodla pobočka v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona.

Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej. Uviedla, že žalobu podáva z dôvodu porušenia vo veci nároku na nemocenské poistenie - dávku nemocenského poistenia, konkrétne citovaného zákona a zásad rovnakého zaobchádzania. Argumentovala, že z konania vyplýva, že dôvodom nevyplatenia nemocenskej dávky bola skutočnosť, že v rubrike poistný vzťah na predloženom tlačive nebol vyznačený žiadny poistný vzťah. Bolo tam uvedené, že je nezamestnaná. Z toho vyplynulo „...že sa stala poistencom, ktorý nie je v zákone o sociálnom poistení zaradený a jednoducho zmenou zákona bol vylúčený z poistenia. Pri rozdelení sociálnej poisťovni v minulosti na zdravotnú a sociálnu poisťovňu bolo vymedzené, kto je platcom poistného za poistenca v nezamestnanosti. Bol to štát. Štát zastupoval úrad práce a tým sa poistný vzťah určil - prihláška do poistenia. Zmenou zákona v roku 2003 neboli poškodení iba živnostníci, ale aj nezamestnaní, ktorí nie vlastnou vinou prišli o toto zamestnanie a ten, kto navrhol dobrovoľné platby poistného veľmi dobre vedel komu pomôže a koho postupne zničí. Svedčí o tom množstvo rozhodnutí - nemá nárok na nemocenské, podporu. Ale tí vyvolení začali práve naopak pripoistením využívať nevyplatené nemocenské a podporu na svoje prilepšenie. A toto je nerovnosť pred zákonom a porušovanie . Ochranná lehota sa počíta po zániku poistného vzťahu. Môj poistný vzťah nezanikol, on bol tvorcom zákona vylúčený. Bola mi spôsobená škoda a nie iba mne. Môj poistný vzťah by zanikol v prípade keby som zomrela. Ja som však bola nezamestnaná a nikdy som od 18 rokov nebola dobrovoľne nezamestnaná. Mala som záujem stále pracovať a prispievať tak poistným štátu. Práve dobrovoľne nezamestnaní, ktorí odišli aj mimo Slovenska prerušili poistný vzťah a nehlásili, že platia poistné inde. Ale tí mali nárok na nemocenské. Aj toto je prejavom nerovnakého zaobchádzania a porušovania zákona ...“.

Z uvedených dôvodov žiadala, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovanej a vrátil jej vec na ďalšie konanie.

Z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 17.1.2014 sa žalobkyňa písomne ospravedlnila. Uviedla, že sa zamestnala v Bratislave, preto sa nemôže dostaviť na pojednávanie. Žiadala súd o vytýčenie nového pojednávania, ak je to možné v Bratislave, v piatok od 17.00 hod., prípadne cez víkend. Alternatívne navrhla, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti.

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd podľa (ďalej len ) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul zástupkyňu žalovanej s tým, že podľa konal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom.

Rozhodujúcou právnou otázkou bolo posúdenie, či žalobkyňa ako nezamestnaná a evidovaná na úrade práce mala nárok na nemocenské v období od 11. januára 2012 do 9. apríla 2012, kedy bola dočasne práceneschopná v zmysle Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. L 563147 a či počas evidencie na úrade práce platil za žalobkyňu poistné na nemocenské poistenie štát. Zároveň žalobkyňa namietala porušenie § 6 zákona a teda porušenie zákazu nerovnomerného zaobchádzania.

Nemocenské, nárok na ktoré si žalobkyňa uplatnila, je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z nemocenského poistenia. Ako správne argumentovala žalovaná, základnou podmienkou ktorá sa posudzuje pri uplatnení nároku na nemocenské je poistný vzťah.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona povinne nemocensky poistení sú zamestnanec uvedený v § 4 ods.1.

Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona povinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

Podľa § 14 ods. 2 zákona dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, ak

a) nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo

invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť o viac ako 70 %,

b) nie je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a

c) je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená a dobrovoľne poistená

v nezamestnanosti.

Z uvedené vyplýva, že nemocenské poistenie sa vzťahuje na zamestnanca, samostatne

zárobkovo činnú osobu a dobrovoľne nemocensky poistenú osobu za podmienok v zákone presne stanovených.

V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenského (k 11. januáru 2012) nebola ani zamestnancom, ani samostatne zárobkovo činnou osobou ani dobrovoľne nemocensky poistenou osobou. V správnom konaní bolo zistené, že žalobkyňa bola naposledy nemocensky poistená ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba v období od 1. januára 2008 do 11. júla 2011.

Podľa § 31 ods. 1 písm. a) zákona povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia.

V zmysle § 31 ods. 3 zákona povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku aj vtedy, ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po zániku ich nemocenského poistenia v ochrannej lehote.

Podľa § 32 ods. 1 zákona ochranná lehota je sedem dní po zániku nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Keďže ku dňu 11. januáru 2012 žalobkyňa nebola nemocensky poistená ani ako zamestnanec, ani ako povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ani ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, ani jej k tomuto dňu neplynula ochranná lehota po zániku poistenia, nepochybil správny orgán, ak z dôvodu nesplnenia zákonom stanovených podmienok, nepriznal žalobkyni nárok na nemocenské v období od 11. januára 2012 do 9. apríla 2012.

Podľa § 128 ods. 1 zákona poistné na nemocenskom poistení platí

a) zamestnanec,

b) zamestnávateľ,

c) povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba,

d) dobrovoľne nemocensky poistená osoba.

Podľa § 128 ods. 5 zákona štát platí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za fyzické osoby uvedené v § 15 ods. 1 písm. c) až e) a za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. a) a b) v období, v ktorom sa je poskytuje materské.

Z uvedeného vyplýva, že štát poistné na nemocenské poistenie neplatí, preto nie je dôvodná námietka žalobkyne, že za ňu počas evidencie na úrade práce platil, resp. bol povinný platiť poistné na nemocenské poistenie štát.

Nemožno sa stotožniť ani s námietkou, že v prípade žalobkyne bol porušený § 6 zákona a zásada rovnakého zaobchádzania.

Podľa § 6 ods. 1 zákona poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.

Podľa § 6 ods. 3 zákona poistencom patria práva pri výkone sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom.

Podľa § 6 ods. 4 zákona poistenec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného zákona.

Žalobkyňa nielen že nebola poistencom v zmysle zákona (nebola fyzickou osobou ktorá bola nemocensky poistená) ale neboli splnené ani podmienky diskriminácie v zmysle o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ) na ktorý odkazuje zákona, podľa ktorého dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa zákona žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa . Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, žalovaná nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom

Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby

vo veci rozhodol odvolací súd.