Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-411-1996.pdf
PDF · 74.13 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/411/1996
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Stredoslovenská energetika a. s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, Žilina, IČO: 36 403 008, proti povinnému E. D., F.. X. X. XXXX, bytom R. XXX, Z. A. E., pre vymoženie pohľadávky 321,90 eura, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom, so sídlom Exekútorského úradu Nešporova 4, Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. Ex 34/1996, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e . Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi trovy exekúcie vo výške 46,25 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom sa dňa 5. 11. 1996 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 34/1996 na vymoženie pohľadávky vo výške 9.697,60 Sk, priznanej vykonateľným rozhodnutím - platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. Ro/634/1996, zo dňa 9. 7. 1996. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 * 000403 zo dňa 14. 11. 1996, ktoré udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť pohľadávku vo výške 9.697,60 Sk, poplatok z omeškania 20,-Sk a trovy konania 200,- Sk.
Dňa 19. 12. 2013 súdny exekútor postúpil na tunajší súd návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, podaný z dôvodu nemajetnosti povinného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Oprávnený môže v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať. Dôvodom podaného návrhu na zastavenie exekúcie je nemajetnosť povinného. V dôsledku tejto skutočnosti bolo v záujme oprávneného podať návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko ďalším pokračovaním exekúcie by vznikali náklady, ktoré by pre nemajetnosť povinného znášal oprávnený. Preto, ak oprávnený navrhol, aby bola exekúcia zastavená pre nemajetnosť povinného, súd rozhodol v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 233,50 eura, predložil špecifikáciu trov a exekútorský spis Ex 34/1996.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
V súlade s citovaným ustanovením súd uložil oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Predmetné exekučné konanie začalo 5. 11. 1996 preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 04. 2008.
Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal odmenu za 120 minút, t. j. za 2 začaté hodiny účelne vynaložené na exekúciu po 200,- Sk. Pre priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Na základe uvedeného patrí súdnemu exekútorovi odmena za prijatie návrhu - 15 minút, vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie - 15 min, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 30 minút, vypracovanie správy oprávnenému - 10 min, vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie - 50 minút, t. j. spolu vo výške 400,- Sk. Súd v súlade so zásadou primeranosti trov exekúcie a s prihliadnutím na obsah a rozsah úkonu exekučnej činnosti určil čas trvania jednotlivých úkonov tak ako je vyššie uvedené, lebo ich považuje za primerané a hospodárne.
Súd v súlade so zásadou zákazu duplicitného priznávania odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia a za vyhotovenie jednotlivých žiadostí o súčinnosť, nakoľko za tieto úkony exekučnej činnosti súd priznal paušálnu sumu podľa § 15 vyhlášky vo výške 100,- Sk. V paušálnej odmene za získanie poverenia na vykonanie exekúcie a zisťovanie majetku povinného je zahrnutá aj odmena za úkony, ktoré predchádzajú získaniu poverenia (vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, ako aj výzva na odstránenie vád návrhu). Rovnako tak za vyhotovenie jednotlivých žiadostí, ktorými súdny exekútor zisťuje majetok povinného.
Súdnemu exekútorovi zároveň nepatrí odmena za doručovanie žiadosti o udelenie poverenia, za doručenie zmluvy o vykonaní exekúcie, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie žiadostí o súčinnosť, doručenie správy o stave konania, za doručenie podnetu na zastavenie exekúcie, doručenie prípisu vrátenia poverenia, ukončenie spisu, vyznačenie v registri, vyúčtovanie a archivácia, nakoľko ide o administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktoré sú v zmysle ust. § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene súdneho exekútora. Uvedené úkony majú administratívny charakter a ak priamo nesúvisia ani nesmerujú k vymoženiu pohľadávky, nemožno ich považovať za exekučné úkony účelne vynaložené na exekúciu.
Po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 15 vyhlášky, priznal paušálnu sumu odmeny vo výške 200,- Sk za získanie poverenia na vykonanie exekúcie a za každé ďalšie zisťovanie majetku. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu náhradu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko z doručenky nachádzajúcej sa v exekútorskom spise vyplýva, že toto bolo doručované prostredníctvom pošty a nie súdnym exekútorom. Ak súdny exekútor na doručovanie využije služby iného subjektu (pošta), potom mu v prípade, ak si ju uplatní patrí len náhrada hotového výdavku
- poštovného, a nie paušálna náhrada podľa § 15 vyhlášky. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti.
Súdny exekútor si uplatnil navýšenie sumy trov exekúcie o čiastku 20 % dane z pridanej hodnoty (DPH), súd preto zvýšil priznanú odmenu 600,- Sk o 20 % DPH, t. j. o 120,- Sk. Exekútorovi tak patrí odmena vrátane DPH vo výške 720,-Sk, tj. odmena vo výške 23,90 eura.
V súlade s ustanovením § 22 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi popri odmene za exekučnú činnosť priznaná aj náhrada hotových výdavkov, a to poštovné vo výške 5,52 eura, materiálové náklady 1,62 eura a cestovné vo výške 11,48 eura plus 20 % DPH 3,73 eura, spolu vo výške 22,35 eura. Súdny exekútor prešiel na trase Liptovský Mikuláš - Východná 46 km, potom mu patrí základná náhrada vo výške 204,70 Sk. Súdny exekútor má v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona o cestovných náhradách nárok aj na náhradu za spotrebované pohonné látky. V technickom preukaze použitého cestného motorového vozidla je uvedená spotreba 10,00 lit./100km. Cena pohonnej látky v čase nástupu na pracovnú cestu bola 30,70 Sk/liter. T. j. 46 km x 4,45 (základná náhrada). Ďalej spotreba 10,00 l/km, čo je 0,1 x 46 km x 30,70 Sk (cena pohonnej hmoty). Cestovné výdavky tak predstavujú 345,90 Sk, čo je 11,48 eura.
Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 46,25 eura. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.