Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-306-2008.pdf
PDF · 99.64 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/306/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, v právnej veci navrhovateľov: 1. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., A. XX/XX, 2. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., K. XX/XX, 3. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., E. XXXX/XX, 4. Združenie urbárskych lesov a pasienkov v Lozorne - pozemkové spoločenstvo, Lozorno 64, Lozorno IČO: 31 827 357, všetci zast. advokátkou JUDr. Silviou Jakubcovou, AK so sídlom Štúrova 34, Modra, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, so sídlom Nám. slobody 6, Bratislava o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánov verejnej správy
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1., 2., 3. a 4. rade spoločne a nerozdielne sumu 14.826,31 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania a to zo sumy 1.410,47 Eur od 20.12.2007 do zaplatenia a zo sumy 13.415,84 Eur od 21.01.2009 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1., 2., 3. a 4. rade náhradu trov konania v sume 3327,88 na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. advokátky JUDr. Silvie Jakubcovej, AK so sídlom Štúrova 34, Modra, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Plnením odporcu jednému z navrhovateľov zanikne povinnosť plnenia v prospech ostatných navrhovateľov.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa svojím pôvodným návrhom doručeným súdu dňa 18.02.2008 domáhali, aby odporca bol zaviazaný na zaplatenie sumy 42.492,- Sk s 9% úrokom z omeškania od 20.12.2007 do zaplatenia a k úhrade náhrady trov konania. Návrh pôvodne podal ako navrhovateľ v 2. rade V., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX.. V ďalšom priebehu konania súd konal s jeho dedičmi, právnymi nástupcami - navrhovateľmi v 2. a 3. rade. Navrhovatelia návrh na začatie konania odôvodnili tým, že boli účastníkmi vyvlastňovacieho konania, ktoré prebiehalo v prvom stupni pred bývalým Okresným úradom v Malackách, odborom životného prostredia, ktorý vydal rozhodnutie č. j. ŽP/B/2002/05289-VI zo dňa 24.10.2002, ktorým vyvlastnil Združeniu urbárskych lesov a pasienkov v Lozorne nehnuteľnosti a to z pozemku parc. č. XXXX/X registra „U. „ KN, druh pozemku - lesný pozemok, zapísaný na Správe katastra S. v evidencii nehnuteľností KÚ X., na LV č. XXXX. o celkovej výmere XXXXX m2 sa podľa GP č. XX/XXXX zo dňa 17.05.2002 diel č. 1 o výmere XXXX m2 a diel č. XXX o výmere XXX. m2, ktorý spravuje navrhovateľ v 4. rade (navrhovatelia v 1. - 3. rade sú podielový spoluvlastníci tohto pozemku), a z pozemku parc. č. XXXX/X registra „U.“ KN, druh pozemku - lesný pozemok, zapísaný na Správe katastra S. v evidencii nehnuteľností KÚ X., na LV č. XXXX o celkovej výmere XXXXXX. m2 sa podľa GP č. XX/XXXX zo dňa 17.05.2002 vyvlastnil diel č. 3 o výmere XXX m2 a diel č. XXX o výmere XX m2, ktorý spravuje navrhovateľ v 4. rade (navrhovatelia v 1. - 3. rade sú podielový spoluvlastníci tohto pozemku). Celkovo teda bola vyvlastnená výmera 0,3032 ha. Krajský úrad v Bratislave, odbor
životného prostredia rozhodoval vo veci o podanom odvolaní účastníkov konania a vydal rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu v časti týkajúcej sa navrhovateľov. Krajský súd v Bratislave v rámci konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu napadnuté rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave a Okresného úradu v Malackách zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave. Navrhovatelia svoj návrh odôvodňovali tým, že na základe právnej skutočnosti zrušenia nezákonných správnych rozhodnutí bola vlastníkom veci - navrhovateľom spôsobená škoda na ich majetku. Boli totiž vyrúbané porasty vysadeného mladého borovicového lesa na vyvlastňovaných pozemkoch. Navrhovatelia takto spôsobenú škodu dokladovali jej vyčíslením znaleckým posudkom F. č. X/XXXX. zo dňa 18.05.2007.
Navrhovatelia písomne požiadali o rozšírenie návrhu o ďalšie plnenie a to v sume 13.415,84 Eur. Tento svoj návrh odôvodnili tým, že odporca v období rokov 2005 - 2007 užíval cudziu vec bez akejkoľvek náhrady. Posudkom znalca F. č. XXX/XXXX zo dňa 25.06.2008 bola ohodnotená výška nájmu za užívanie cudzej veci za roky 2005 a 2006 sumu 404.165,50 Sk čo po prepočítaní na menu Euro predstavuje sumu 13.415,82 Eur. Súd uznesením č. k. 4C/306/2008-112 zo dňa 31.05.2010 na návrh navrhovateľov súhlasil so zmenou návrhu na začatie konania.
Odporca sa k návrhu písomne vyjadril. S návrhom nesúhlasil. Odporca poukázal vo svojom vyjadrení na nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľov keď uviedol, že navrhovateľ v 1. rade a právny predchodca navrhovateľov v 2. - 3. rade nevystupovali ako účastníci konania pred správnymi orgánmi, teda nie je splnený predpoklad uvedený v ustanovení § 3 Zák. č. 58/1969 Zb. Odporca poukázal aj na tú skutočnosť, že navrhovatelia nepreukázali existenciu skutočnej škody a príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a rozhodnutiami orgánu štátu a konštatoval, že rozhodovacou činnosťou správnych orgánov nedošlo k porušeniu zákona, ktoré by zakladalo právo na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu postupom podľa Zákona č. 58/1969 Zb. Odporca vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal aj na tú skutočnosť, že v žalobou napadnutých rozhodnutiach sa uvádza, že náhrada bola priznaná za vyvlastňované pozemky spolu s porastmi na nich sa nachádzajúcimi. Požiadavky na úhradu porastov nebola uplatnená ani u navrhovateľa vyvlastnenia - Železníc SR a nebola ani predmetom odvolania. Navrhovatelia teda neuplatnili túto požiadavku v riadnom opravnom prostriedku.
Prvostupňový súd rozhodol o návrhu navrhovateľov rozsudkom zo dňa 28.02.2011 tak, že návrh zamietol.
Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie navrhovatelia.
Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 8Co139/2011 zo dňa 21.05.2013 prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vytkol, že tento nesprávne vychádzal len zo skutočnosti, že k zrušeniu prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu došlo v rámci procesného postupu predpokladaného O.s.p. a nesprávne dospel k záveru, že tieto rozhodnutia neboli zrušené pre nezákonnosť. Keďže predmetné rozhodnutie Okresného úradu v Malackách, ako aj rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave boli zrušené z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci; pričom nesprávne právne posúdenie veci je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, spočívajúcou v použití nesprávneho právneho predpisu alebo nesprávnej interpretácii správneho právneho predpisu; tak rozhodnutie vydané v dôsledku takejto chybnej aplikácie práva na zistený skutkový stav, preto nemôže byť - a teda nie je v súlade so zákonom, čo znamená že je nezákonné.
V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia existencie nezákonného rozhodnutia správneho orgánu súd prvého stupňa neskúmal splnenie ďalších zákonom stanovených predpokladov pre vznik práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu a teda nedostatočne zistil skutkový stav.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s rozhodnutím Okresného úradu v Malackách, odboru životného prostredia č. j. L. zo dňa 24.10.2002, rozhodnutím Krajského úradu v Bratislave, odboru životného prostredia, č. T. zo dňa 28.03.2003, s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. XS/XX/XXXX zo dňa 02.02.2005, s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžo KSXX/ XXXX zo dňa 27.10.2006, s výpisom z registra pozemkových spoločenstiev Obvodného lesného úradu
v Malackách, s rozsudkom OS Pezinok sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 17.12.2010 a s ďalším obsahom spisu. Súd zistil nasledovné:
Okresný úrad v Malackách, odbor životného prostredia rozhodnutím č. L. zo dňa 24.10.2002 vyvlastnil v prospech Slovenskej republiky - Železníc SR, Klemensova 8, Bratislava za náhradu v rozhodnutí opísanej nehnuteľnosti ich dovtedajším vlastníkom - I., I., Z. a Združeniu vlastníkov urbárskych lesov a pasienkov v Lozorne, pozemkovému spoločenstvu, navrhovateľovi v 4. rade.
Krajský úrad v Bratislave, odbor životného prostredia rozhodnutím č. T. zo dňa 28.03.2003 potvrdil rozhodnutie Okresného úradu v Malackách v časti týkajúcej sa navrhovateľa v 4. rade.
Krajský súd v Bratislave v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia rozsudkom č. k. XS/XX/XXXX- XX zo dňa 02.02.2005 zrušil napadnuté rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave č. T. zo dňa 28.03.2003 a rozhodnutie Okresného úradu v Malackách č. j. L. zo dňa 24.10.2002 podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm a) O.s.p. a vec vrátil Krajskému stavebnému úradu v Bratislave na ďalšie konanie.
Najvyšší súd SR ako odvolací súd rozsudkom sp. zn. XSžo KS/XX/XXXX zo dňa 27.10.2006 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave.
Navrhovatelia sa domáhali náhrady škody, ktorá mala byť spôsobená vyššie uvedenými rozhodnutiami Okresného úradu v Malackách a Krajského úradu v Bratislave.
Podľa ust. § 27 ods. 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
Zákon č. 514/2003 Z.z. nadobudol účinnosť dňa 01.07.2004. Keďže vyššie uvedené rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v roku 2002 a 2003 jedná sa o rozhodnutia vydané pred účinnosťou Zák. č. 514/2003 Z.z. V zmysle cit. zák. ust. súd preto postupoval podľa Zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktorý bol účinný pred zákonom č. 514/2003 Z.z.
Podľa § 1 ods. 1 Zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 58/1969 Zb. zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 2 Zák. č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.
Podľa § 4 ods. 1 Zák. č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.
Podľa § 9 ods. 1, prvá veta Zák. č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom.
Podľa § 10 Zák. č. 58/1969 Zb., ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do 6 mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 20 Zák. č. 58/1969 Zb., pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že Krajský súd v Bratislave zrušil napadnuté prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutia správnych orgánov podľa ust. § 250j ods. 2 písm a) O.s.p. a vec vrátil Krajského stavebnému úradu v Bratislave na ďalšie konanie.
Z vyššie cit. ust. § 1 ods. 1 Zák. č. 58/1969 Zb. vyplýva, že pre vznik práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu musia byť súčasne splnené tieto podmienky: existencia nezákonného rozhodnutia orgánu štátu, existencia škody na strane navrhovateľov a existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu a vzniknutou škodou.
Navrhovatelia si na príslušnom orgáne, ktorým bolo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR uplatnili náhradu škody, ktorá im bola nezákonnými rozhodnutiami spôsobená. Nárok na predbežné prerokovanie bol písomne podaný dňa 31.05.2007 a ďalším podaním navrhovateľov zo dňa 08.07.2008. Listom Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 20.12.2007 č. XXXX-XXXXX/XXXXXX- X/Bi bolo navrhovateľom (ich právnej zástupkyni) oznámené, že uplatňovaný nárok na náhradu škody sa neuznáva. Ministerstvo poukázalo na predpoklady pre vznik nároku na náhrady škody spôsobené nezákonným rozhodnutím podľa Zák. č. 514/2003 Z.z. a bolo toho názoru, že tieto podmienky navrhovatelia nesplnili. Rovnako Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR listom zo dňa 21.01.2009 č. XXXX-XXXX/XXXX-XXXX/Ka oznámilo právnej zástupkyni navrhovateľov, že neuznáva ani nárok na náhradu škody v ďalšej uplatňovanej výške 13.415,84 Eur (404.165,50 Sk).
Keďže odporca neuspokojil nároky navrhovateľov na náhradu škody podali títo žalobu o náhradu škody na súd. Navrhovatelia argumentovali tým, že po nezákonnom rozhodnutí o vyvlastnení bol z pozemku, ktorého sú spoluvlastníci odstránený lesný porast, ktorý mal konkrétnu hodnotu. Táto bola vyčíslená znalecky. Ďalej navrhovatelia si náhradu škody uplatňovali z toho dôvodu, že po vyvlastnení prestali ako vlastníci vykonávať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Za obdobie od vydania užívacieho povolenia užíval predmet sporu investor, Železnice SR na podnikateľské účely, ktorý užívaním cudzej veci získal majetkový prospech na úkor vlastníka veci. Za obdobie roka 2005 do konca roka 2006 vznikla vlastníkom škoda na ušlom zisku z ich majetku. Navrhovatelia výšku tejto škody vyčíslili odborným spôsobom a to posudkom znalca F. č. XXX/XXXX keď výška nájomného bola ohodnotená za obdobie od 01.01.2005 do 31.12.2006 sumou spolu 404.165,60 Sk (202.082,80 Sk x 2) t.j. 13.415,84 Eur.
Podľa vyššie cit. ust. § 1 ods. 2 Zák. č. 58/1969 Zb. zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť. Ustanovuje sa tak absolútna objektívna zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
Súd tiež už vyššie konštatoval, že pre vznik práva na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu musia byť súčasne splnené podmienky existencie nezákonného rozhodnutia štátu, existencia škody a existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu a vzniknutou škodou. Nezákonnosť rozhodnutia nie je možné v rámci právomoci prvostupňového súdu v konaní o náhradu škody zisťovať. Nezákonnosť takéhoto rozhodnutia súd iba zistil, konštatoval. O tom, že rozhodnutia orgánov štátu, rozhodnutia správneho orgánu boli vydané nezákonne už rozhodol Krajský súd v Bratislave, Najvyšší súd SR a skutočnosť, že sa jednalo o nezákonné rozhodnutia konštatoval opäť aj Krajský súd v Bratislave, ktorý zrušil prvostupňový rozsudok vo veci OS Malacky zo dňa 28.02.2011 č. k. 4C/306/2008-199 (konanie KS Bratislava sp. zn. 8Co139/2011).
Podľa § 420 os. 1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák., uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh na začatie konania je dôvodný. Navrhovatelia sú spoluvlastníci pozemkov, ktoré boli v určitom období nezákonnými rozhodnutiami im vyvlastnené. Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02.02.2005 sp. zn. XS/XX/XXXX-XX napadnuté rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave, Dúbravská cesta 3, Bratislava č. T. zo dňa 28.03.2003 a rozhodnutie Okresného úradu v Malackách č. j. L. zo dňa 24.10.2002 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave bol následne potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžo KS XX/XXXX zo dňa 27.10.2006. Krajský aj Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach konštatovali, že príslušné správne orgány v rámci určenia náhrady za vyvlastnené pozemky postupovali na základe neplatnej vyhlášky č. 465/1991 a teda vydali rozhodnutia, ktoré nemajú oporu v právnych predpisoch.
Boli teda splnené základné podmienky predpokladu vzniku zodpovednosti štátu a to existencia právoplatného nezákonného rozhodnutia a skutočnosť, že navrhovatelia vyčerpali proti tomuto rozhodnutiu všetky riadne opravné prostriedky. Nezákonné rozhodnutia boli pre svoju nezákonnosť zrušené a to Krajským súdom Bratislava, ktorého rozhodnutie bolo potvrdené Najvyšším súdom SR. Existuje tu teda absolútna objektívna zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie vydané orgánmi pri výkone verejnej moci.
Navrhovatelia sa obrátili na príslušné ministerstvo ako na ústredný orgán, ktorého v pôsobnosti bolo predbežne prerokovať nárok so žiadosťou na náhradu škody. Náhrada škody však bola odmietnutá. Navrhovatelia sa domáhali náhrady škody a to spôsobenej vyrúbaním porastov vysadeného mladého borovicového lesa na vyvlastňovaných pozemkoch. Znalkyňa F. vo svojom znaleckom posudku č. 4/2007 výšku škody ocenila sumou 40.491,- Sk, čo tvorí všeobecnú hodnotu lesného porastu k príslušnej výmere 0,3032 ha. Navrhovatelia si oprávnene uplatnili aj náklady spojené so znaleckým dokazovaním vo výške 2.000,- Sk. Celkovo teda z dôvodu vyrúbania lesného porastu si navrhovatelia uplatnili sumu 1.410,47 Eur.
Vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov boli im vyvlastnené a to nezákonnými rozhodnutiami a to až do 03.01.2007, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok KS Bratislava sp. zn., XS/XX/XXXX-XX uplatnili si navrhovatelia aj vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Obč. zák. vo výške nájmu za užívanie nezákonne vyvlastnených pozemkov za roky 2005 a 2006 vo výške spolu 13.415,82 Eur.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ požadovať od dlžník úroky z omeškania, ak je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Navrhovatelia si uplatnili aj úrok z omeškania a to od obdobia keď im bolo oznámené, že odporca ich uplatňovaný nárok neuznáva. Podľa názoru súdu podľa vyššie cit. § 517 navrhovateľom vznikol nárok na úrok z omeškania.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd návrhu navrhovateľov vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspech v konaní mali navrhovatelia a preto im patrí právo na návrhu trov konania. Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia, odmena advokáta za úkony právnej pomoci. Navrhovateľom bolo poskytnutých 9 úkonov právnej pomoci 1. prevzatie veci a príprava zastúpenia (§ 14 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - ďalej len „vyhláška“), 2. vypracovanie návrhu na začatie konania zo dňa 15.02.2008, 3. uplatnenie náhrady škody u odporcu zo dňa 08.07.2008 (§ 14 ods. 1 písm c) vyhlášky), 4. rozšírenie návrhu zo dňa 12.02.2009 (§ 14 ods. 1 písm c) vyhlášky), 5. pojednávanie dňa 29.10.2010 (§ 14 ods. 1 písm d) vyhlášky), 6. pojednávanie dňa 28.02.2011 (§ 14 ods. 1 písm d) vyhlášky),7. ďalšia porada s klientmi (§ 14 ods. 2 písm g) vyhlášky) - polovica tarifnej sadzby, 8. podanie odvolania vo veci zo dňa 13.04.2011 (§ 14 ods. 1 písm ) vyhlášky), 9. pojednávanie dňa 09.01.2014 (§ 14 ods. 1 písm d) vyhlášky). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. predstavuje z hodnoty veci sumu 303,74
Eur za jeden úkon. Táto základná sadzba sa zvyšuje podľa § 14b ods. 3 vyhlášky o 20%, keďže právna zástupkyňa zastupovala viacerých navrhovateľov. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon je vo výške 364,49 Eur. Právnej zástupkyni navrhovateľov patrí aj režijný paušál za úkon právnej pomoci poskytnutý v roku 2007 (1 x 5,91 Eur), za úkony právnej pomoci v roku 2008 (2 x 6,31 Eur), 1 úkony právnej pomoci za 6,95 Eur za rok 2009, 1 úkon právnej pomoci v roku 2010 (1 x 7,21 Eur), 2 úkony právnej pomoci v roku 2011(2 x 7,41 Eur) a 1 úkon právnej pomoci poskytnutý v roku 2014 (1 x 7,81 Eur). Právnej zástupkyni navrhovateľov patrí aj náhrada za stratu času a cestovné podľa § 15 - 17 cit. vyhl. Právna zástupkyňa navrhovateľov si uplatnila náhradu za stratu času za účasť na pojednávaniach dňa 29.10.2010, 28.02.2011 a 16.01.2014, čo predstavuje čiastku spolu 149,52 Eur. Náhrada cestovných výdavkov za cestu so sídla advokátskej kancelárie navrhovateľov v Meste Modra do Mesta Malaciek a späť, ktorú si vyúčtovala správne a primerane vo výške 17,46 Eur. Celková odmena advokáta je potom spolu 3327,88 Eur. Súd právnej zástupkyni navrhovateľov nepriznal úkon právnej pomoci uvedený vo vyúčtovaní trov konania pod por. č. 2 - uplatnenie náhrady škody u odporcu zo dňa 29.05.2007 keďže sa jednalo o úkon pred podaním žaloby na súd a úkon označený vo vyúčtovaní pod por. č. 4 - znalecký posudok, keďže sa nejedná o žiadny úkon právnej služby podľa § 14 ods. 1 vyhlášky.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému je uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, dvojmo. V odvolaní, z ktorého má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, a čo sleduje a ktoré musí byť podpísané a datované sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.