Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-276-2005.pdf
PDF · 89.85 KB
Case nature
Subarea
17Er/276/2005
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (pôvodné obchodné meno: PROFIREAL SLOVAKLIA spol. s.r.o.) so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnej: U. O., X.. XX.XX.XXXX, J..Y.. K. X, XXX XX H., o vymoženie uloženej povinnosti 732,92 Eur (22.080,-Sk) s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa pod sp. zn. EX 27/2005 zastavuje.
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Drahomírovi Kriváňovi trovy exekúcie vo výške 38,40 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na úrade súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa sa pod spis. zn. EX 27/2005 vedie exekúcia na návrh oprávneného zo dňa 14.01.2005, doručený súdnemu exekútorovi dňa 27.01.2005. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa 07.02.2005. Exekúcia sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a to Zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu v Bratislave, č.k. 16Zm 52/04-8 zo dňa 06.10.2004.
Okresný súd Martin poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo vyššie uvedenej veci poverením č. 5506 032103* zo dňa 11.02.2005.
Dňa 19.10.2010 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko v priebehu šetrenia súdneho exekútora bolo preukázané, že povinný nedisponuje ani takým majetkom, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekučného konania. Súdny exekútor si zároveň uplatnil náhradu trov exekučného konania, ktoré si v priloženom vyúčtovaní vyčíslil na sumu 166,47 Eur a na ktorých úhradu žiadal zaviazať oprávneného.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods.1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súdny exekútor vykonal v priebehu exekúcie viacero lustrácií a šetrení po majetku povinnej. Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že povinná nie je uvedená vo výpise identifikačných údajov, kontaktov a priebehov poistení, nenachádza sa v evidencii Sociálnej poisťovne. Povinná nie je poberateľom
žiadneho dôchodku ani inej dávky vyplácanej Sociálnou poisťovňou. Súdny exekútor vykonal šetrenie po hnuteľnom majetku povinnej prostredníctvom Okresného riaditeľstva Policajného zboru SR, Okresného dopravného inšpektorátu, Evidencie vozidiel v Martine, pričom zistil, že povinná nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového ani iného vozidla. Povinná mala vedený účet v Slovenskej sporiteľni, a.s., pričom tá oznámila, že z účtu povinnej nie je možné vykonať zrážky, nakoľko na účte nie sú finančné prostriedky. V roku 2006 ukončila s povinnou zmluvný vzťah. Taktiež mala povinná účet vo VÚB, a.s., ktorý bol zrušený z dôvodu neplnenia Všeobecných obchodných podmienok pre depozitné produkty bez zostatku. Súdny exekútor vykonal aj šetrenie v mieste trvalého pobytu povinnej, avšak v mieste trvalého pobytu sa nachádzalo len nevyhnutné vybavenie domácnosti, čiže len veci, ktoré sú z exekúcie vylúčené. Šetrenie po nehnuteľnom majetku prostredníctvom internetového portálu katastra nehnuteľností bolo neúspešné.
Vzhľadom na zistené súd predmetnú exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko túto skutočnosť mal dostatočne preukázanú zo spisového materiálu súdneho exekútora.
Ďalej súd rozhodoval o náhrade trov konania, ktoré si súdny exekútor uplatnil v návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 166,28 Eur.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa ust. § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa odseku 2 cit. zákonného ustanovenia, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200,- Sk (po prepočte 6,64 Eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa odseku 3 cit. zákonného ustanovenia, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je100,- Sk ( po prepočte 3,32 Eur).
Súdny exekútor si časovú odmenu za čas účelne vynaložený na vykonanie exekúcie neuplatnil.
Súdny exekútor si v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm b) vyhlášky uplatnil odmenu vo výške 73,04 Eur za 22 úkonov exekučnej činnosti, pri odmene 3,32 Eur za jeden úkon. Súdny exekútor si uplatnil odmenu za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 13 x príkaz na začatie exekúcie prikázaním účtu v banke, upovedomenie o začatí exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky
z účtu v banke, 3 x exekučný príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, upovedomenie o začatí exekúcie predajom hnuteľných vecí, dohoda o splatení, 2 x zisťovanie platiteľa mzdy povinného SP. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi ním uplatnenú odmenu za jednotlivé úkony, nakoľko si ich uplatnil v rozpore s ustanovením vyhlášky. Súdny exekútor si nesprávne uplatnil odmenu za viacnásobné doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a za doručenie exekučného príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Z gramatického výkladu a i z obsahu ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že ak by bolo zámerom zákonodarcu priznať súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za viacnásobné doručovanie listín v zmysle § 15 ods. 1 písm. b) - f) vyhlášky, použil by pojem „každé“, tak ako to urobil v písm. g) - j) spomínaného paragrafu. Ak zákonodarca použil jednotné číslo pre doručovanie predmetných listín, mal na mysli doručenie ako spoplatnený úkon vyjadrujúci stav a priebeh exekúcie a nie doručenie ako úkon odvíjajúci sa od počtu jednotlivých listín či adresátov. V priebehu jedného exekučného konania možno priznať len jednu paušálnu odmenu za úkony uvedené v § 15 ods. 1 písm. b) - f) aj v prípade opakovaného doručovania či doručovania rôznych listín rovnakého právneho obsahu. Spoplatňuje sa doručenie ako úkon exekučnej činnosti a nie samotné a každé doručovanie. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi odmenu za doručovanie príkazov na začatie exekúcie ani za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a ani za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie predajom hnuteľných vecí z dôvodu, že nie je možné priznávať náhradu hotových výdavkov ako vynaložené poštovné a duplicitne odmenu za úkon označovaný ako „doručenie“. Doručenie je v zmysle § 15 cit. vyhlášky chápané ako úkon smerujúci k vykonaniu odovzdania určitej písomnosti. Za predpokladu, že takýto úkon nevykonal samotný exekútor, je možné mu priznať len náhradu hotových výdavkov za doručenie písomnosti. Na to, aby si súdny exekútor mohol nárokovať odmenu podľa § 15 vyhlášky je nutné, aby osobne odovzdal písomnosť adresátovi. Osobné doručovanie však z obsahu spisu nevyplýva, naopak súdny exekútor si výdavky za doručenie uplatnil v rámci hotových výdavkov. Súd tak priznal odmenu za jednotlivé úkony vo výške 13,28 Eur a to za 4 úkony exekučnej činnosti (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, dohoda o splatení, 2 x zisťovanie platiteľa mzdy povinného- Soc. pois.,), nakoľko ich vykonanie a splnenie podmienok na priznanie odmeny za ich vykonanie mal preukázané z exekútorského spisu.
Súdny exekútor si uplatnil v rámci trov aj náhradu hotových výdavkov vo výške 93,25 Eur ako náklady na poštovné, hotové výdavky za overenie poverenia. Súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu tých hotových výdavkov, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v spise súdneho exekútora, najmä pripojenými doručenkami v spise. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov, ktoré súdnemu exekútorovi evidentne vôbec nevznikli, teda ktorých vznik súdny exekútor nijakým spôsobom nepreukázal. Súd nemohol súdnemu exekútorovi priznať ani náhradu takých hotových výdavkov, ktoré vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručenie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom spise súdneho exekútora). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si náhradu hotových výdavkov uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ak ich uplatnenie v inom exekučnom konaní má súd preukázané z exekútorského spisu. V danom prípade je to preukázané najmä poznámkami súdneho exekútora , keď na miesto pripojenej doručenky je uvedené, že doručenka sa nachádza v spise EX 1356/2006, EX 1500/2006, EX 094/2005, EX 039/2005, EX 046/2005, EX 045/2005. Súdny exekútor si nesprávne uplatnil aj náhradu za poštovné, ktoré vznikne až v budúcnosti, čo tiež nemohol súd priznať nakoľko ich vynaloženie nemal preukázané. V exekučnom spise sa fakticky nachádza 12 doručeniek preukazujúcich doručenie predmetných písomností. Súd teda priznal súdnemu exekútorovi len náhradu tých hotových výdavkov teda poštovného, ktoré bolo súdnym exekútorom riadne preukázané pripojením originálu doručeniek: a to žiadosť o udelenie poverenia, žiadosť o poskytnutie súčinnosti OR PZ, žiadosť o poskytnutie súčinnosti SP, upovedomenie o začatí exekúcie- povinný, upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke- povinný, exekučný príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, dohoda o postupnom splatení, súčinnosť OR PZ, súčinnosť SP, exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke, 2 x súčinnosť SP. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani hotové výdavky za overenie poverenia (20,54 Eur), nakoľko súdny exekútor ich vynaloženie nijakým spôsobom nepreukázal. Celková výška poštovného, ktoré tunajší súd priznal súdnemu exekútorovi a ktorého vynaloženie bolo preukázané, predstavuje sumu 18,72 Eur, t.j. 12 x 1,56 Eur, čiže suma poštovného za doporučený list do vlastných rúk.
Súdny exekútor si v rámci trov exekúcie uplatnil aj položku 20 % dane z pridanej hodnoty, a to pri položke odmeny v zmysle ust. § 14 ods. 1 cit. vyhlášky. V zmysle ust. § 3 ods. 1 Zák. č. 222/ 2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej len Zákon o DPH), je súdny exekútor zdaniteľnou osobou, nakoľko nezávisle vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje príjem (ust. § 3 ods. 1 Zák. o DPH) a ktorá je predmetom dane v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. b/, § 9 ods. 1 písm. d/ Zák. o DPH. Ako zdaniteľná osoba má súdny exekútor daňovú povinnosť (povinnosť odviesť daň) voči správcovi dane, ktorá mu vzniká ku dňu dodania služby. Keďže sa jedná o službu poskytovanú čiastkovo v priebehu určitého obdobia, za deň dodania služby sa považuje posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávanú službu vzťahuje (§ 19 ods. 2, 3 Zák. o DPH). V predmetnom prípade je takýmto obdobím obdobie trvania exekučného konania a dňom dodania služby je deň právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení exekúcie. Súdny exekútor je povinný za príslušné daňové obdobie odviesť DPH zo základu dane, ktorý je tvorený protihodnotou, ktorú exekútor prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia (oprávnený) alebo inej osoby (napr. povinný, ak by bol zaviazaný na platenie trov exekúcie) za dodanie služby. Konečným nositeľom daňového zaťaženia pri dani z pridanej hodnoty je osoba pre ktorú sa služba, ktorá je predmetom dane poskytuje, alebo osoba, od ktorej zdaniteľná osoba (súdny exekútor) požaduje plnenie za poskytnutie služby, ktorá je predmetnom dane.
Vzhľadom na uvedené priznal súd súdnemu exekútorovi v rámci náhrady trov exekúcie aj položku uplatnenej dane z pridanej hodnoty vo výške 6,40 Eur, čo predstavuje 20% zo sumy 32,00 Eur (13,28 Eur + 18,72 Eur).
Spolu tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 38,40 Eur, ktoré pozostávali z 13,28 Eur (odmena za jednotlivé úkony exekučnej činnosti) + 18,72 Eur ( náhrada hotových výdavkov) + 6,40 Eur ( 20 % DPH).
Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje základnú zásadu, že náklady spojené s exekúciou vrátane trov exekúcie súdneho exekútora, ktoré pozostávajú z odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov v súvislosti s exekúciou a náhrady za stratu času, má hradiť povinný. Výnimočne však môže znášať trovy exekúcie na základe rozhodnutia súdu aj oprávnený. Tento osobitný prípad je upravený v § 203 Exekučného poriadku, a síce, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Súd zastavil túto exekúciu, pretože povinná nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok postihnuteľný exekúciou. Ide teda o dôvod nemajetnosti povinného, pre ktorý súd exekúciu zastaví. V ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku je určené, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na uvedené súd na náhradu priznaných trov exekúcie zaviazal oprávneného v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu ( dvojmo ).
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.