Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_17C-179-2010.pdf
PDF · 129.93 KB
No categories available
17C/179/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31351026, Grösslingova 77, Bratislava, proti žalovaným: X) Y. I. U. Á. T. Y. I., C.. XX.X.XXXX, X. XX, I., zastúpený advokátom JUDr. Jánom Spišákom, Idanská 17, P.O.Box 67, Košice, X) W. I. U. Á. T. Y. I., C.. XX.X.XXXX, S. Č.. XXX, X) U. S. L. N. Á. J. O., C.. XX.X.XXXX, N. XX, I. J., X) B. S., C.. X.X.XXXX, N. XXX, C. B., o zaplatenie 6.174,97 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne spolu so žalovanými v 3. a 4. rade ako ručiteľmi zaplatiť žalobcovi sumu 1.490,48 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.490,48 eur od 29.3.2013 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 95,63 eur, všetko v mesačných splátkach po 300 eur mesačne splatných od právoplatnosti tohto rozsudku vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci až do úplného splatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných a omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vo zvyšnej časti príslušenstva súd žalobu z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobca sa svojím návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 12.4.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne a žalovaných v 3. a 4. rade na zaplatenie istiny 6.010,75 eur s úrokmi z omeškania vo výške 10% od 26.11.2009 do zaplatenia, servisného poplatku za rok 2009 4,95 eur, HPDS za rok 2010 127,77 eur, poplatok za vedenie účtu za rok 2010 vo výške 31,50 eur a k náhrade trov konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 23767116/7930 uzavretej na 13.277,57 eur (400.000 Sk) a žiadosti o poskytnutie úveru uzatvoril žalobca so žalovanými v 1. a 2. rade úverovú zmluvu k účtu č. 23767116/7930 a poskytol im medziúver v zmysle Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie Flexibil v sume 10.622,05 eur (320.000 Sk) pri úrokovej sadzbe 8% ročne. Žalovaní sa zaviazali splácať poskytnutý úver pravidelnými mesačnými splátkami, pričom uvedená suma je splatná vždy od 1. dňa v mesiaci a považuje sa včas splatenú, pokiaľ je pripísaná na úverový účet najneskôr v 10. deň v príslušnom mesiaci. Pri oneskorení splátky sa nedoplatok úročí dodatočnou úrokovou sadzbou 25% ročne s okamžitou splatnosťou. Na zabezpečenie splnenia záväzku žalovaných v 1. a 2. rade uzavrel žalobca so žalovaným v 3. rade ručiteľskú listinu č. 1 a so žalovaným v 4. rade ručiteľskú listinu č. 2, na základe ktorých sa žalovaný v 3. a 4. rade zaviazali, že na základe vyzvania žalobcu najneskôr však v deň splatnosti uhradia úver alebo jeho časť, pokiaľ ho v deň splatnosti neuhradí poberateľ úveru z vlastných prostriedkov i napriek písomnej výzve žalobcu. Pokiaľ neuhradí poberateľ úveru ani ručiteľ v tejto listine splatný úver alebo jeho časť a žalobcovi budú priznané úroky podľa zvýšenej úrokovej sadzby, preberá ručiteľ záväzok ručenia i za zvýšené úroky. V prípade súdneho vymáhania úveru preberá ručiteľ záväzok ručenia i za súdne trovy spojené s vymáhaním pohľadávky
žalobcu. Podľa článku 6 predmetnej úverovej zmluvy ak poberateľ úveru v stanovených termínoch mešká so zaplatením dvoch splátok alebo nezaplatí niektorú zo splátok na základe upomienky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, môže oprávnený požadovať okamžité splatenie celého úveru. V takom prípade sa platná úroková sadzba zvyšuje na dobu oneskorenia o 2% nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu. Keďže žalovaní poskytnutý úver nesplatili, písomnou výzvou na túto skutočnosť žalobcom boli upozornení. Nakoľko ani naďalej poskytnutý úver nesplatili, upozornil žalobca žalovaných písomnou výzvou zo 14.10.2009 na úhradu celého zostatku úveru. Nakoľko žalovaní nerešpektovali ani túto písomnú výzvu, žalobca ich požiadal dňa 26.11.2009 o okamžité splatenie celého zostatku úveru vo výške 6.010,75 eur (181 079,85 Sk). Súčasne sa od uvedeného termínu zvýšila platná úroková sadzba zostatku o 2% nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu, t.j. na úrokovú sadzbu 10% ročne. Žalobcovi vznikol v súlade so sadzobníkom poplatkov pre fyzické osoby nárok na servisný poplatok za rok 2009 vo výške 4,95 eur (149,12 Sk), nárok na úhradu hromadného poistenia dlžnej sumy za rok 2010 vo výške 127,77 eur (3.849,20 Sk) a nárok na poplatok za vedenie účtu za rok 2010 vo výške 31,50 eur (948,97 Sk).
Žalovaný v 1. rade sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Právny zástupca žalovaných k návrhu písomne uviedol v podaní z 19.6.2013, ktoré súdu predložil na pojednávaní dňa 20.6.2013, že žalovaný v 1. rade uhradil na základe dohodnutého splátkového kalendára po tom, ako mu žalobca vyčíslil doplatok nesplateného úveru k 26.11.2009 na sumu 6.010,75 eur, sumu celkovo vo výške 6.600 eur, pričom podľa názoru žalovaného v 1. rade mal žalobca započítať zaplatené sumy predovšetkým na splátky istiny a na dohodnutý úrok za poskytnutie peňažnej istiny vo výške 8% ročne. Žalovaný nemôže byť v omeškaní so splátkou istiny 2.471,26 eur, pričom vzhľadom k neprimeraným podmienkam úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania je pre žalovaného v 1. rade obtiažne dopočítať sa, na aké plnenia započítal plnenie žalovaného v 1. rade žalobca, čo dostatočne nevyplýva z listín predložených v konaní žalobcom. Žalovaný namieta, že žalobca od neho požaduje úhradu úrokov z kapitalizovaných úrokov z omeškania, príp. aj z iného príslušenstva, čo podľa neho nie je po práve a tiež namieta, že ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť text zmluvy o úvere, preto neprimerané ujednanie o sankčnom úroku z omeškania vo výške 25% ročne a zvýšenej úrokovej sadzbe z 8 na 10% ročne sú s poukazom na § 53 ods. 1, 3, 4 OZ účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere medzi účastníkmi konania neplatné. Judikatúra ESD ako aj slovenských súdov považuje úroky na hranici 24% za úroky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a teda neplatné. Z jednotlivých vyúčtovaní žalobcu založených v súdnom spise je zrejmé, že tento sankčný úrok vo výške 25% ročne bol žalovanému v 1. rade opakovane nezákonne účtovaný a započítaný na plnenie žalovaného v 1. rade v roku 2010 až 2013. O tieto nezákonne účtované sankčné úroky je tak nesprávne navýšená istina, ktorú žalovaný v 1. rade splácal žalobcovi. Pri právnom hodnotení veci je nutné dať prednosť osobitnej právnej úprave danej v čase uzavretia úverovej zmluvy zákonom č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch s tým, že spotrebiteľovi sa poskytuje ochrana podľa OZ § 54 ods. 1 a zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 10 % ročne je v rozpore s ust. § 517 ods. 2 OZ a nariadenia vlády 87/1995 a § 3, ktorý zákonný úrok z omeškania má byť iba vo výške 8% ročne.
Nakoľko ani vykonaným šetrením sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovaných v 3. a 4. rade, ustanovil im v konaní opatrovníka.
Žalovaný v 2., ani opatrovník žalovaných v 3. a 4. rade sa k žalobe nevyjadrili.
V podaní doručenom súdu 27.3.2013 žalobca doplnil, že predmetné finančné prostriedky v celkovej výške 10.622,05 eur boli poukázané zo strany žalobcu dňa 17.10.2005 prevodom na bežný účet č. 10975354/6500 na základe písomnej požiadavky žalovaných na čerpanie finančných prostriedkov, ku ktorej boli pripojené doklady preukazujúce účel použitia požadovaných finančných prostriedkov v zmysle Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie, pričom táto skutočnosť bola žalovaným oznámená listom označeným ako oznámenie o výplate. Podpisom zmluvy sa žalovaní zaviazali splácať poskytnuté peňažné prostriedky mesačnými splátkami po 196,51 eur v súlade s článkom II. bod 5 zmluvy vždy k 1. dňu kalendárneho mesiaca a považuje sa za včas zaplatenú, ak je pripísaná na úverový účet najneskôr v 15. deň v príslušnom kalendárnom mesiaci, pričom začiatok splácania bol určený na 1.11.2005. Nakoľko zo strany žalovaných v priebehu roku 2009 došlo k porušeniu zmluvných povinností a to povinnosti splácať predmetný úver riadne a včas stanovenými mesačnými splátkami a to napriek opakovaným výzvam žalobcu, žalobca v súlade s článkom VI. bod 2 zmluvy a § 1 ods.
1 VOP požiadal dňom 26.11.2009 o okamžité splatenie úveru v celkovej výške 6.010,75 eur a zvýšil úrokovú sadzbu o 2%. Následne na základe písomnej žiadosti žalovaného v 2. rade umožnil zostatok záväzkov vysporiadať formou mesačných splátok vo výške 300 eur, ktorý však nebol dodržaný. Po zahájení súdneho konania došlo k čiastočnej dobrovoľnej úhrade uplatňovaného nároku a to dvanástimi vkladmi v celkovej výške 5.600 eur, ktoré boli započítané v súlade s článkom 6 ods. 6 zmluvy na úhradu servisného poplatku vo výške 4,95 eur, HPDS 127,77 eur, poplatku za vedenie účtu vo výške 31,50 eur a úrokov z omeškania vo výške 10 % ročne od 26.11.2009 do 28.2.2013. Následne na čiastočnú úhradu istiny vo výške 3.539,49 eur, pričom istina sa ponížila na 2.471,26 eur. Žalobca poukázal na ustanovenia § 497, 506, 369 ods. 1, 303 a 306 ods. 1 Obchodného zákonníka a má za to, že si splnil všetky pre neho zo zmluvy vyplývajúce povinnosti. Nakoľko žalovaný neplatili mesačné splátky načas, dostali sa do omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov, preto žalobca využil svoje oprávnenia a dňom 26.11.2009 požiadal o okamžité splatenie úveru žalovaných. Žalobca súhlasil so zaviazaním žalovaných na úhradu dlžnej sumy formou splátok s pôvodne dohodnutým splátkovým kalendárom a má za to, že nakoľko k žiadosti o splátkový kalendár došlo zo strany žalovaných po podaní žalobného návrhu a taktiež po podaní žalobného návrhu došlo k čiastočnej úhrade, je takéto konanie zo strany žalovaných možno považovať v zmysle zaužívanej judikatúry súdov za uznanie dlhu.
Podaním doručeným súdu 11.6.2013 žalobca súdu oznámil, že v súlade s § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka a tiež článkom VI ods. 6 zmluvy započítal plnenia žalobcu na úhradu poistného na krytie najstarších nedoplatkov, nákladov, úrokov a napokon istiny stavebného úveru. Od posledného čiastočného späťvzatia 25.3.2013 došlo zo strany žalovaných k čiastočnému plneniu vkladom 28.3.2013 vo výške 1.000 eur, ktoré použil žalobca na úhradu úrokov z omeškania vo výške 10% ročne od 28.2.2013 do 28.3.2013 a na čiastočnú úhradu istiny vo výške 980,78 eur, čiže istina sa znížila na sumu 1.490,48 eur. V podaní žalobcu, ktoré bolo doručené súdu 5.11.2013 žalobca uviedol, že s poukazom na § 1 ods. 2, § 261 ods. 3 písm. d) a § 263 ods. 1 a § 497, § 506 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka tieto ustanovenia stanovujú, že právne vzťahy, ktoré vzniknú podľa ust. obsiahnutých v Obchodnom zákonníku sa prednostne upravujú podľa jeho ustanovení až v prípade, ak takej úpravy niet, tak nastupuje občianske právo so svojimi právnymi predpismi. Zákonodarca okrem iného vytvoril aj osobitnú kategóriu tzv. absolútnych obchodných záväzkových vzťahov, ktoré vymedzil v § 261 ods. 3 písm. d) obchodného zákonníka, pričom ide o kogentné zákonné ustanovenia, ktoré nie je možné vylúčiť alebo dohodou strán zmeniť a do tej osobitnej kategórie patrí aj zmluva o úvere a to bez ohľadu na povahu účastníkov predmetového záväzkového vzťahu, ktorý sa výlučne spravuje ustanoveniami Obchodného zákonník a to jeho treťou časťou, ktorá neobsahuje len všeobecné ustanovenia ohľadom záväzku, ale aj konkrétne zmluvné typy, s tým súvisiace práva a povinnosti zmluvných strán, čo potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo/115/1999, resp. 1MObdo V11/2011, čiže v danom prípade ide o absolútny obchod. V čase vzniku právneho vzťahu medzi účastníkmi neexistovalo žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by zmluvnú voľnosť pri vzájomnej úprave práv a povinností a to aj v oblasti spôsobu započítania vkladov obmedzovalo, resp. nedodržaním ktorého by došlo k porušeniu práv spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené žalobca má za to, že právny zástupca žalovaného pri posudzovaní aplikácie právneho predpisu, ktorým sa riadi príslušný zmluvný vzťah použil nesprávny právny predpis a jeho návrhom na použitie výlučne ustanovení Občianskeho zákonníka aj na zmluvné vzťahy, ktoré vznikli na základe iného zákona pred 1.1.2008 (opierané o prechodné ustanovenie OZ § 879j), by došlo k porušeniu jednej zo základných zásad garantovaných ústavou a to zásady retroaktívneho pôsobenia zákona. Žalobca poukazuje, že podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch sa zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Keďže v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere bol poskytnutý úver na zabezpečenie existujúcich nehnuteľností alebo ich dodatočnú úpravu, tak tieto zmluvy o úvere by boli vylúčené z právnej úpravy upravujúcej spotrebiteľské úvery. Ak by súd sa stotožnil s právnym názorom právneho zástupcu žalovaného ohľadne vylúčenia ustanovení Obchodného zákonníka na úpravu spotrebiteľských zmlúv, ktoré dokonca vznikli pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka v súlade s vtedajšou právnou úpravou, v takom prípade by úprava niektorých spotrebiteľských zmlúv a inštitútov s nimi súvisiacich (zabezpečenie záväzkov plnenia, vznik omeškania s plnením, spôsob započítania), obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, stratila akékoľvek opodstatnenie resp. každá takáto zmluva by mala byť automaticky neplatná a posudzovaná podľa ust. OZ a zároveň by takýto prístup zvýhodňoval žalovaných, z ktorých strany došlo k porušeniu zmluvne dojednaných povinností poukazujúc na právo Európskej únie bez rešpektovania práv a oprávnených záujmov žalobcu, čo by bolo v právnom štáte
neúnosné. Žalobca nesúhlasí s aplikáciou § 52 a 53 OZ, ktoré až s účinnosťou od 1.1.2008 boli do úpravy OZ zaradené všetky zmluvy bez ohľadu na právnu formu, t.j. v čase uzatvorenia zmluvy nebola úverová zmluva zahrnutá do právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej v OZ a na tento vzťah nemožno spätne použiť ustanovenie iného zákona, ktorý sa na tento právny vzťah nevzťahoval. Medziúver predstavuje štandardný úver, ktorý slúži na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy a vzniku nároku na stavebný úver v zmysle zákona 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších právnych predpisov, t.j. umožní klientovi aj napriek skutočnosti, že nesplnil dohodnuté podmienky pre získanie stavebného úveru získať finančné prostriedky na vyriešenie bytovej otázky resp. zlepšenia svojho bývania (podmienky pre získanie stavebného úveru sú v určitej povinnej doby sporenia prepočítavacích období získania hodnotiaceho čísla). V prípade, ak sa poberateľovi úveru poskytuje medziúver, tak poberateľ má u žalobcu otvorené dva účty, sporiteľský účet, na ktorom si sporí finančné prostriedky, na ktorý sa pripisuje príslušná časť mesačnej splátky získaná štátna prémia a úroky zo sporenia a medziúverový účet, na ktorom sú vyplatené poskytované finančné prostriedky pripisované riadne mesačné splátky a zároveň pripisované dojednané riadne úroky a súvisiace náklady (poplatok za vedenie účtu a poplatky za upomienky). V prípade, ak poberateľ úveru splní všetky podmienky pre pridelenie cieľovej sumy a vzniku nároku na stavebný úver v zmysle zákona o stavebnom sporení, tak medziúver sa transformuje na stavebný úver vo výške rozdielu medzi zostatkom dlžnej sumy medziúveru a nasporenou sumou, pričom získaný stavebný úver sa úročí nižšou úrokovou sadzbou. Ak zo strany poberateľa úveru dochádza k vzniku omeškania, medziúverový účet vykazuje tzv. nedoplatok na riadnych splátkach. Ak neuhradí ani po opakovaných upozorneniach vzniknutý nedoplatok, vie žalobca požiadať o okamžité splatenie úveru a vtedy dochádza k tzv. zúčtovaniu dlžnej sumy evidovanej na medziúverovom účte s nasporenou sumou evidovanou na účte sporiteľskom, čím vzniká dlžná istina, ktorá je následne uplatňovaná voči poberateľovi úveru. Tento postup bol uplatnený aj v danom prípade.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 20.6.2013 sp.zn. 17C/179/2010-241 bolo konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 4.520,27 eur, servisného poplatku za rok 2009 vo výške 4,95 eur, HPDS za rok 2010 vo výške 127,77 eur a poplatku za vedenie účtu za rok 2010 vo výške 31,50 eur ako aj úrokov z omeškania vo výške 10% ročne z dlžnej istiny (pôvodne vo výške 6.010,75 eur) za obdobie od 26.11.2009 do 28.3.2013 zastavené.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov - ručiteľská listina č. 1 z 12.10.2005 podpísaná žalovaným v 3. rade, ručiteľská listina č. 2 podpísaná žalovanou v 4. rade 30.9.2005, výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I ohľadne žalobcu, všeobecné obchodné podmienky pre stavebné sporenie Flexibil z 1.7.2005, výzva zo 14.10.2009 adresovaná žalovanému v 1. rade so žiadosťou o splatenie úveru, výzva zo 14.10.2009 s rovnakým názvom adresovaná žalovanému v 2. rade, taktiež výzva so žiadosťou o splatenie úveru - ručiteľ zo 14.10.2009 adresovaná žalovanému v 3. rade a rovnaká výzva adresovaná žalovanej v 4. rade, žiadosť o okamžité splatenie úveru žalobcu adresovaná žalovanému v 1. rade z 26.11.2009 s kópiou vrátenej zásielky, taktiež adresovaná žalovanému v 2. rade s kópiou vrátenej zásielky, žalovanému v 3. rade s kópiou doručenky a žalovanej v 4. rade s kópiou, sadzobník poplatkov pre fyzické osoby žalobcu účinný od 1.8.2009 a sadzobník poplatkov pre fyzické osoby v programe Recofond, výpisy medziúverového účtu vyhotovený žalobcom 1.4.2010 na meno žalovaného v 1. rade za obdobia od 13.10.2005 do 9.10.2007, od 31.12.2008 do 22.3.2013, list žalobcu - oznámenie o výplate zo 17.10.2005 adresovaný žalovanému v 1. rade, začiatok splácania úveru z 20.10.2005 adresovaný žalovanému v 1. rade, požiadavka na čerpanie finančných prostriedkov z 12.10.2005 žalovaným v 1. rade, list žalobcu z 9.8.2011, platobné príkazy žalovaného v 1. rade vrátane potvrdení o prijatých transakciách a zistil nasledovný skutkový stav veci: Z úverovej zmluvy súd zistil, že žalovaný v 1. rade ako poberateľ úveru a žalovaný v 2. rade ako spoludlžník dňa 29.9.2005 uzavreli so žalobcom úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému v 1. rade medziúver v sume 400.000 Sk pri úrokovej sadzbe 8% ročne na niektorý z účelov uvedených v § 1 ods. 2 VOP. Podľa bodu 1 článku VI. zmluvy, ak je poberateľ úveru v omeškaní so zaplatením ktorejkoľvek splátky medziúveru alebo stavebného úveru, má podľa článku II tejto zmluvy žalobca právo úročiť nedoplatok dodatočnou úrokovou sadzbou 25% ročne s okamžitou splatnosťou. Podľa bodu 2 ak poberateľ úveru v stanovených termínoch mešká so zaplatením dvoch splátok medziúveru, stavebného úveru podľa článku II. tejto zmluvy, resp. vkladu na spotrebiteľský účet alebo nezaplatí niektorú zo splátok na základe upomienky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je stavebná sporiteľňa oprávnená po a) v prípade ešte nedočerpaného úveru ho obmedziť alebo úplne zastaviť jeho čerpanie, po b) požadovať okamžité splatenie úveru. Podľa bodu 4 v prípade žiadosti o okamžité
splatenie úveru, žalobca zúčtuje nasporenú sumu podľa článku III. bod 1 ku dňu žiadosti o okamžité splatenie. Súčasne sa zvyšuje platná úroková sadzba zostatku úveru o 2% nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu od dátumu žiadosti o okamžité splatenie. Podľa bodu 6 všetky splátky úveru sa zúčtujú podľa poradia najskôr na úhradu poistného na krytie úverovej pohľadávky pre prípad smrti poberateľa úveru, na úhradu poistného za poistenie založenej nehnuteľnosti, na krytie najstarších nedoplatkov, nákladov, úrokov a potom na splatenie istiny stavebného úveru. Podľa článku VII. bod 1 poberateľ úveru prehlásil, že pozná VOP a súhlasí s ich znením. Dňa 12.10.2005 podpísal žalovaný v 3. rade ručiteľskú listinu č. 1, v ktorej sa zaviazal na základe vyzvania žalobcu najneskôr však v deň splatnosti uhradiť úver alebo jeho časť z vlastných prostriedkov, pokiaľ ho v deň splatnosti neuhradí poberateľ úveru z vlastných prostriedkov. Pokiaľ neuhradí poberateľ úveru ani ručiteľ v tejto lehote splatný úver alebo jeho časť, žalobca zvýši úrokovú sadzbu úveru v dôsledku porušenia zmluvných podmienok preberá ručiteľ záväzok ručenia i za zvýšené úroky. V prípade vymáhania pohľadávky preberá ručiteľ záväzok ručenia i za zmluvnú pokutu, súdne trovy, trovy exekúcie ako aj za preukázateľnú províziu, náklady za výkon činnosti, ktoré smerujú k vymáhaniu pohľadávky, najviac však vo výške 30% sumy vymoženej osobou, ktorú stavebná sporiteľňa poverila vymáhaním pohľadávky. Dňa 30.9.2005 žalovaný v 4. rade podpísal ručiteľskú listinu č. 2 so žalobcom s obdobným obsahom. V zmysle § 1 ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie FLEXIBIL (VOP) cieľová suma, ak je jej súčasťou aj poskytnutý stavebný úver, sa môže použiť na financovanie nasledovných bytových potrieb v Slovenskej republike len na stavebné účely tam vymedzené. Podľa § 11 bodu 2 písm. a) VOP žalobca môže požadovať okamžité splatenie stavebného úveru, ak poberateľ stavebného úveru v určených termínoch mešká so zaplatením dvoch splátok alebo nezaplatí niektorú zo splátok na základe upomienky po dobu dlhšiu ako tri mesiace v zmysle Obchodného zákonníka. Podľa § 10 bodu 4 VOP splátka je splatná vždy v 1. deň príslušného kalendárneho mesiaca a považuje sa včas splatenú, pokiaľ je pripísaná na úverový účet najneskôr v 15. deň v príslušnom mesiaci. Pri oneskorení splátky sa nedoplatok úročí dodatočnou úrokovou sadzbou 25% s okamžitou splatnosťou. V prípade, že podľa § 11 ods. 2 VOP stavebná sporiteľňa požaduje okamžité splatenie poskytnutého stavebného úveru, zvyšuje sa platná úroková sadzba za dobu oneskorenia za celý zostatok úveru o 2% ročne nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu. Podľa § 10 bodu 6 VOP všetky splátky stavebného úveru sa zúčtujú podľa poradia najskôr na úhradu poistného a nákladov úrokov a potom na splatenie samotného stavebného úveru, pričom platí, že najskôr sú uhradené najstaršie nedoplatky. Podľa § 18 bodu 1 VOP oznámenia žalobcu sa považujú za doručené dňom ich odoslania na poslednú adresu oznámenú stavebným sporiteľom. Podľa § 18 bodu 3 VOP stavebný sporiteľ je povinný okamžite písomne informovať stavebnú sporiteľňu o zmene adresy trvalého pobytu a o zmene korešpondenčnej adresy. Podľa § 18 bodu 4 VOP v prípade, že je na zmluve uvedených viac stavebných sporiteľov, stavebná sporiteľňa zasiela oznámenia týkajúce sa všetkých stavebných sporiteľov na adresu stavebného sporiteľa, ktorý je v návrhu zmluvy o stavebnom sporení uvedený na prvom mieste. Dňa 13.10.2005 bolo žalobcovi doručená požiadavka žalovaného v 1. rade na čerpanie finančných prostriedkov vo výške 320.000 Sk. Oznámením o výplate zo 17.10.2005 žalobca oznámil žalovanému v 1. rade, že platba bola realizovaná vo výške 320.000 Sk a bezhotovostným prevodom ich účtu v Poštovej banke. Listom z 20.10.2005 oznámil žalovanému v 1. rade, že od 1.11.2005 je povinný mesačne splácať splátku vo výške 5.920 Sk a túto vykonávať na začiatku každého kalendárneho mesiaca. Súčasťou splátky je príplatok na hromadné poistenie dlžnej sumy vo Wüstenrot životnej poisťovni, a. s. vo výške 120 Sk. Splátky sú včas splatené, ak sú pripísané na úverový účet najneskôr v 15. deň v príslušnom kalendárnom mesiaci. Žalobca výzvou zo 14.10.2009 vyzval žalovaného v 1. rade o okamžité splatenie úveru v predpokladanej výške 5.932,02 eur v prípade nerešpektovania tejto výzvy na vysporiadanie záväzkov do 1.11.2009 vo výške 874,21 eur. S rovnakým obsahom bola výzva zaslaná žalovanému v 2. rade. Žalovanému v 3. rade bola zaslaná výzva dňa 14.10.2009 ako ručiteľovi tiež s obdobným obsahom a taktiež žalovanej v 4. rade. Listom z 26.11.2009 žalobca žiadal o okamžité splatenie úveru zostatku úveru v celkovej výške 6.010,75 eur a oznámil zvýšenie platnej úrokovej sadzby o 2% ročne nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu a túto výzvu zaslal žalovanému v 1. rade, pričom zásielka sa vrátila s poznámkou adresát je neznámy, tiež žalovanému v 2. rade, od ktorého sa taktiež zásielka vrátila s rovnakou poznámkou, a tiež žalovaným v 3. a 4. rade, ktorí zásielku riadne prezvali. Podľa sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby účinného: od 1.8.2009 bol účtovaný poplatok za vedenie vkladového účtu ročne 13,27 eur, servisný poplatok k vkladovému účtu ročne 1,65 eur a servisný poplatok k úverovému a medziúverovému účtu ročne 4,95 eur, za upomienky: za prvú 3,31 eur, druhú
19,99 eur, ďalšiu 24,89 eur a za žiadosť o okamžité splatenie úveru 33,19 eur. Tiež boli predložené výpisy z medziúverového účtu. Podľa platobnej histórie účtu ku dňu podania žaloby predstavovala dlžná istina sumu 6.010,75 eur, 8%né úroky 184,33 eur a 2%né úroky za omeškanie 46,08 eur, pričom v takej výške bola istina úročená od zosplatnenia úveru. Úroky i úroky z omeškania boli vypočítavané z istiny a táto pre ten účel nebola navyšovaná o úroky ani o úroky z omeškania. Listom z 9.8.2011 žalobca súhlasil so žiadosťou žalovaného v 2. rade o splátkový kalendár na vyporiadanie záväzku evidovaného na predmetnom úverovom účte a určil splátky vo výške po 300 eur od 26. augusta 2011 a ďalej každý mesiac k 16. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, ktoré žalovaný nedodržal. Žalovaný v 1. rade po začatí konania 13 vkladmi (zdokladované sú z 3.10.2011 200 eur, 28.10.2011 400 eur, 22.11.2011 300 eur, 27.12.2011 300 eur, 26.1.2012 300 eur, 23.2.2012 500 eur, 29.3.2012 300 eur, 26.4.2012 400 eur, 3.8.2012 300 eur, 27.2.2013 2.000 eur, 27.3.2013 1.000 eur) uhradil celkovo sumu 6.600 eur, ktoré žalobca započítal na a úhradu servisného poplatku za rok 2009 vo výške 4,95 eur, HPDS za rok 2010 vo výške 127,77 eur, poplatku za vedenie účtu za rok 2010 vo výške 31,50 eur a úroky z omeškania vo výške 10% z istiny (podľa platobnej histórie na úroky 8% a úroky za omeškanie 2%) za obdobie od 26.11.2009 do 28.3.2013 a na istinu vo výške 4.520,27 eur.
Podľa§ 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716). Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy i v znení neskorších zmien a doplnkov zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Podľa § 502 Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Podľa § 330 ods. 1 a 2 Obch. zák. ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo. Pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. Podľa § 503 ods. 1 a 2 záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Podľa § 303 Obch. zák. kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. Podľa § 306 ods. 1 Obch. zák. veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. Podľa § 365 Obch.zák dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Podľa § 369 ods. 1 prvá veta Obch.zák. v znení platnom od 1.2.2004 do 31.12.2008 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Podľa § 369 ods. 1 prvá veta Obch.zák. v znení platnom od 1.1.2009 do 31.1.2013 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky
z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd má za potrebné vyjadriť sa k právnemu režimu uzavretej zmluvy, plnenie z ktorej je predmetom prejednávanej veci - zmluvy o úvere. Zmluva o úvere patrí podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObZ medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť ObZ bez ohľadu na povahu účastníkov. Zároveň však súd podotýka, že ide aj o zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 OZ), pričom dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ) a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ). V danom prípade nešlo o spotrebiteľský úver osobitne upravený zákonom o spotrebiteľských úveroch, nakoľko úver bol poskytnutý na stavebné účely - nadobudnutie existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy, sa tiež spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné na danú vec aplikovať právnu úpravu Obchodného zákonníka a tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 13.9.2005 úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca žalovanému v 1. rade poskytol úver vo výške 400.000,- Sk (13.277,57 eur) pri úrokovej sadzbe 8% ročne. Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali splácať poskytnutý úver v dohodnutých splátkach po vždy do 15. dňa v mesiaci a uhrádzať dohodnuté poistné i poplatky podľa sadzobníka žalobcu a žalovaní v 3. a 4. rade sa písomne zaviazali ručiť za úver vrátane príslušenstva, zmluvnej pokuty a nákladov poberateľovi úveru - žalovanému v 1. rade. Žalovaní v 1. a 2. ako dlžníci meškali so zaplatením dvoch splátok medziúveru napriek písomnej výzve žalobcu zo 14.10.2009, a dlžnú sumu napriek výzve žalobcu zo 14.10.2009 neuhradili ani žalovaní v 3. a 4. rade ako ručitelia, preto žalovaných listom z 26.11.2009 žalobca požiadal o okamžité splatenie úveru zostatku úveru v celkovej výške 6.010,75 eur. Žalovaný v 1. rade po začatí súdneho konania uhradil 6.600 eur, ktoré žalobca započítal na úhradu úrokov, poplatkov, úrokov z omeškania a istinu tak, že neuhradých ostalo z istiny len 1.490,48 eur - istina. Súd teda zaviazal žalovaných na uhradenie uvedenej dlžnej sumy. Vzhľadom na to, že žalovaní dlžnú istinu neuhradili riadne a včas, dostali sa tým do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej istiny odo dňa jej splatnosti až do zaplatenia. Žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 6.010,75 eur odo dňa 26.11.2009 do zaplatenia, ktoré následne ponížil na 10% ročne zo sumy 1.490,48 eur od 29.3.2013 do zaplatenia. Žalovaní nedodržali ani splátkový kalendár dodatočne schválený žalobcom listom z 9.8.2011 na vyporiadanie záväzku evidovaného na predmetnom úverovom účte v splátkach po 300 eur, pričom splatnosť aj takto určených splátok už uplynula. Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že podmienka uvedená v článku VI. zmluvy o úvere, pokiaľ ide o výšku
úrokov z omeškania je neprijateľná, nakoľko je v rozpore s nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov. Výška úrokov z omeškania bola stanovená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.1.2009 ako základná úroková sadzba ECB. Tá bola 16.9.2009 do 27.11.2009 (kedy nastala splatnosť neuhradených splátok a následne i predčasná splatnosť zvyšku úveru) vo výške 1 % + 8 percentuálnych bodov, t.j. 9%. Súd teda žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% zo sumy 1.490,48 eur od 29.3.2013 do zaplatenia a v zvyšnej časti príslušenstva žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 2 druhá veta a 142 ods. 3 O.s.p., keď pri určovaní pomeru úspechu a neúspechu žalobcu zohľadnil skutočnosť, že konanie v časti zastavil vzhľadom na správanie sa žalovaného v 1. rade, ktorý plnil časť uplatneného nároku až po začatí konania a tak zavinil zastavenie konania, t. j. v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Žalovaní boli v konaní úspešní len v pomerne nepatrnej časti, preto ich súd zaviazal k plnej náhrade trov konania účelne vynaložených žalobcom. Trovy konania vznikli uhradením nevráteného súdneho poplatku z návrhu vo výške 95,63 eur.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. súd vzhľadom na výšku dlžnej sumy súd na žiadosť žalovaného v 1. rade povolil splátky tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku s tým, že ak sa žalovaní omeškajú s platením niektorej splátky, stanú sa splatnými aj tie ďalšie a žalobca môže vymáhať celý dlh.
Podľa § 293 Obch. zák. ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.
Súd podotýka, že je potrebné rozlišovať záväzky dlžníkov a záväzky ručiteľov. Medzi dlžníkmi a ručiteľmi nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo, veriteľ si voči nim uplatňuje nárok zo samostatného právneho dôvodu. Je pravdou, že medzi nimi nejde ani o oddelené záväzky - ručiteľ je zaviazaný v rozsahu, v ktorom dlžník nesplnil svoj záväzok, pričom nie sú možné úvahy o stanovení podielov na dlhu týchto zaviazaných. Voči nim môžu byť nároky uplatnené aj osobitne v inom konaní a obidva hmotnoprávne nároky môžu byť tiež právoplatne priznané a priznaný nárok možno aj na každom z nich vymáhať. Aby však veriteľ nemohol byť uspokojený dvakrát tým istým plnením - od jedného na základe plnenia z dlžoby a od druhého na základe plnenia z ručiteľského vzťahu, vo výroku rozhodnutia je vyslovené aj to, že plnením jedného z nich zaniká do výšky plnenia povinnosť ostatných. Ide tu o jediný nárok, ktorý síce možno vymáhať na dlžníkovi aj ručiteľovi, vymôcť ho však možno iba raz. Pre solidaritu dlžníkov je typické, že solidárni dlžníci majú voči sebe vzájomné právo na náhradu, avšak vzťah medzi dlžníkom a ručiteľom nemožno považovať za vzťah solidarity dlžníkov, keďže ručiteľ, ktorý uspokojil veriteľa, má právo na náhradu voči dlžníkom (a len voči dlžníkom, teda nie aj voči spoluručiteľom), a dlžník voči ručiteľovi právo na náhradu nemá. O solidarite dlžníkov v danom prípade možno hovoriť len u spoludlžníkov, t.j. u žalovaných v 1. a 2. rade.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Košice I v piatich písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 2 a 3 O.s.p.)
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, možno navrhnúť súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.