Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5P/29/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany Mgr. Katarínou Arnouldovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa R., bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťanoch, dieťa matky: L. občan SR a otca: I., občan SR, o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Konanie o návrhu otca na zníženie výživného s a z a s t a v u j e .

Návrh matky na zvýšenie výživného s a z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Dňa 08.04.2013 podal otec návrh na zníženie výživného zo sumy 83,- eur na sumu neuvedenú, a to s odôvodnením, že už štvrtý mesiac je nezamestnaný, napriek jeho snahe sa mu nedarí nájsť novú prácu a pribudla mu vyživovacia povinnosť na druhé dieťa. Poukázal tiež na to, že v zmysle súdneho rozhodnutia je oprávnený stýkať sa s maloletou každý druhý víkend od soboty od 14,00 hod. do nedele 17.00 hod., čo matka ale nedodržiava.

Matka v písomnom vyjadrení k návrhu žiadala návrh na zníženie výživného zamietnuť s odôvodnením, že od roku 2007, kedy bolo naposledy určené výživné na maloletú, nežiadala zvýšenie výživného, hoci maloletá medzitým nastúpila do základnej školy a v súčasnosti už je žiačkou piatej triedy, takže jej náklady na výživu veľmi vzrástli. V minulom školskom roku jej výdavky iba na školu predstavovali 368,54 Eur, v čom nie je zahrnuté oblečenie, strava, desiata do školy, hračky, voľnočasové aktivity, športové potreby, výdavky na lieky, vreckové na výlety, výdavky na školské potreby a podobne. Maloletá má aj zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť, je náchylná na ochorenia, čo vyžaduje poplatky za lieky a má problémy s kožou, keďže trpí atopickým akzémom. Otec výživné na maloletú neplatí, z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti musela opakovane na neho podať trestné oznámenie za zanedbanie povinnej výživy a následne požiadala o náhradné výživné, ktoré jej bolo priznané. Keďže pred nástupom do piatej triedy jej nestačili finančné prostriedky na prípravu dcéry do školy, otec maloletej zaplatil 30 eur, ktoré si matka musela od neho výslovne vyprosiť. Nie je pritom pravdivé tvrdenie otca, že je nezamestnaný, podľa matkiných informácii pracuje vo firme U. s.r.o., Vrbové. Pokiaľ ide o jeho stretávanie s maloletou, otec si ju v súdom určenom termíne nebráva, občas jej telefonuje, alebo si píšu na sociálnej sieti. V otázke jeho stretávania s maloletou sa rodičia v zásade dokázali vždy dohodnúť, dokonca mu matka umožnila brať si ju v čase prázdnin aj na týždeň alebo na dva. Pokiaľ otcovi nebol umožnený styk s maloletou, bolo to iba v prípadoch, kedy k nemu nemohla ísť zo zdravotných dôvodov, čo otec chápal.

Na pojednávaní dňa 31.10.2013 podala matka návrh na zvýšenie výživného na sumu 150 eur, s čím otec nesúhlasil.

Na pojednávaní dňa 16.12.2013 vzal otec svoj návrh a zníženie výživného späť a žiadal konanie zastaviť, s čím matka aj kolízny opatrovník súhlasili, súd preto v zmysle konanie o návrhu na zníženie výživného zastavil a ďalej konal len o návrhu matky na zvýšenie výživného.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami rodičov, ich výsluchom, výsluchom kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov a ich pravidelných mesačných výdavkoch, potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovnými zmluvami, lekárskymi správami, potvrdeniami školy, ďalšími listinnými dôkazmi o nákladoch na výživu maloletej, potvrdením o oznámení zanedbania povinnej výživy, upovedomením o podaní obžaloby, potvrdením exekútorského úradu, trestným rozkazom č. , obsahom spisu Okresného súdu Trnava č.k. , ďalšími listinnými dôkazmi, ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Maloletá sa narodila z nemanželského vzťahu jej rodičov, ktorí spolu nežijú od januára 2007. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -29 zo dňa 14.06.2007, právoplatným dňa 13.07.2007, bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá bola oprávnená zastupovať ju a spravovať jej majetok a otec bol zaviazaný platiť na maloletú výživné vo výške 2.500,- Sk mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Súčasne bolo otcovi povolené splácať nedoplatok za obdobie od 15.05.2007 do vyhlásenia rozsudku vo výške 1.800,- Sk v mesačných splátkach po 100,- Sk. Podľa dohody rodičov, ktorá bola súčasťou rozsudku, bol otec oprávnený stýkať sa s maloletou každý druhý víkend od soboty od 14,00 hod. do nedele 17,00 hod. tak, že si maloletú prevezme v mieste bydliska matky a na rovnakom mieste ju potom matke vráti. Pri určení výživného súd vychádzal z priemerného mesačného zárobku otca vo výške 14.578,- Sk a priemerného mesačného prímu matky v sume 6.517,- Sk, ktorá však v tom čase mala ešte ďalšie 2 vyživovacie povinnosti k dcére C.e L.vej, nar. 02.03.1990 a L.e L.vej, nar. 04.02.1993. Maloletá R. bola v predškolskom veku, nenavštevovala materskú školu, ale počas dňa bola v starostlivosti rodičov matky. Bola tiež v odbornej starostlivosti lekára - neurológa, ktorého navštevovala každé 3 mesiace a musela užívať vitamíny, s čím mala zvýšené náklady na výživu.

V súčasnosti je maloletá C.a žiačkou 5. triedy základnej školy a ako vyplýva z potvrdenia školy, v minulom školskom roku zaplatila škole spolu 130 eur, v čom je zahrnutý rodičovský príspevok 10 eur , poistenie žiaka 2 eur, učebnice anglického jazyka a pracovný zošit 16 eur, ďalšie pracovné zošity 12 eur, divadelné prestavenie 10 eur a poplatok za školskú družinu 80 eur. V školskom roku 2013-2014 zatiaľ zaplatila za pracovný zošit a učebnicu anglického jazyka 15,50 eur, ďalšie jej výdavky v tomto školskom roku sú triedny fond, rodičovský príspevok, poistné, vstupné na výchovné koncerty a divadelné predstavenia a exkurzie. Stravuje sa v školskej jedálni a podľa predloženého potvrdenia zaplatila zatiaľ v septembri sumu 24,99 eur. Z výsluchu matky vyplýva, že maloletá veľmi vyrástla, matka jej musí dokupovať stále oblečenie a obuv. Začiatkom školského roka jej musela zakúpiť školské potreby, na ktoré jej otec na jej naliehanie prispel sumou 30 eur. Maloletá navštevuje krúžok tanečnej, ktorý podľa písomného vyhlásenia trénerky tanečného krúžku predstavujú u maloletej ročný poplatok 50 eur, matka však uviedla, že s tým súvisia aj ďalšie výdavky na kostýmy a obuv. R.ka má tiež zvýšené výdavky z hľadiska zdravotného, trpí ochoreniami priedušiek a častým krvácaním nosa, kvôli ktorému v minulosti podstúpila aj chirurgický zákrok. Býva často chorá, približne raz do mesiaca, takže matka stále dopláca za lieky, kupuje jej nosné kvapky (do 5 eur), tiež tampóny proti krvácaniu do nosa (7 eur), ďalšie kvapky na zastavenie krvácania ( cca 7 eur), navštevovala tiež psychológa, neurológa a endokrinológa, ale v súčasnosti už ich nenavštevuje. Od detstva maloletá trpí atopickým ekzémom, na ktorý užíva hormonálne masti predpísané lekárkou (doplatok je 4 eurá), ktoré jej vydržia 2 mesiace. Kožné problémy sa u maloletej objavujú vždy, keď je chorá. Denne užíva tiež liek na alergiu, kde doplatok stojí 5,22 eur a ďalší liek, za ktorý matka posledne doplatila 2,35 eur. Uvedené doplatky matka preukázala súdu pokladničnými blokmi. Matka súdu tiež predložila doklady o zakúpení oblečenia a ruksaku do školy v hodnote 68,70 eur a zošitov do školy v hodnote 5,80 eur. Predložila tiež ďalšie bloky na okuliare, dáždnik, pršiplášť, tenisky, legíny. Za oblečenie a ostatné potreby maloletej v júli zaplatila 68,70 eur a v septembri 44,67 eur, v čom neboli zahrnuté rôzne školské písacie potreby a rysovacie. Na jeseň tiež jej zakúpila posteľnú bielizeň v sume 14,98 eur, ceruzky a školské potreby v hodnote cca 10 eur.

K svojim osobným a majetkovým pomerom matka uviedla, že je zamestnaná ako upratovačka na základnej škole, kde dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok okolo 375 eur a poberá prídavky na maloletú R.ku. Sumu zodpovedajúcu prídavkom na maloletú jej však strháva z príjmu štát, titulom splácania náhradného výživného, keďže po jeho vyplatení matke sa v rámci exekučného konania podarilo vymôcť od otca časť výživného, preto došlo k duplicitnej platbe výživného na staršie 2 matkine deti. Matka býva spolu s priateľom P. v prenajatom 3-izbovom byte, kde platia mesačné nájomné 350 eur vrátane energií. Matke odpadla vyživovacia povinnosť voči starším dcéram L.e a C.e, keďže C.a sa osamostatnila, býva so svojím priateľom, externe študuje a ako príjem má dávky v hmotnej núdzi, zatiaľ čo L.a zostala bývať s matkou, tiež externe študuje, avšak je riadne zamestnaná a do spoločnej domácnosti prispieva sumou 40 eur a podľa potreby nakupuje do domácnosti v závislosti od svojich možností, keďže si sama financuje externé štúdium. K ďalším matkiným výdavkom patrí internet s TV 27 eur mesačne, maloletej R.ke kredit do mobilného telefónu cca 25 eur mesačne, vlastný paušál cca 15 eur, okrem toho si matka platí jeden telefón v sume 12 eur mesačne u rovnakého operátora, ktorého má dcéra, aby si mohli lacno telefonovať. Matka uviedla, že je vyučená krajčírka v strednom odbornom učilišti, v minulosti pracovala po vyučení ako krajčírka v Ozete, v súčasnosti však túto profesiu vykonávať nemôže z dôvodu skoliózy druhého stupňa. Matka má nepriaznivý zdravotný stav, uviedla, že prekonala 3 infarkty, má tiež žalúdočné problémy a problémy so srdcom, máva tiež kožné problémy zo stresov, takže celkovo na lieky pre seba minie mesačne minimálne 25 eur. Z obdobia spolužitia s otcom maloletej majú množstvo dlhov, ktoré podľa jej vyjadrenia predstavujú takmer 1,5 milióna Sk (SLSP, Provident, Pohotovosť, ďalšie nebankové spoločnosti), pritom podľa vyjadrenia matky väčšina bola uzavretá na jej meno, hoci použité boli za účelom vybavenia podnikania otca maloletej v predmete činnosti sklenár, ktorú živnosť však po roku zrušil a ostali mu dlhy.. Matka uviedla, že 7 exekúcií už splatila a 20 exekúcií ešte prebieha. Celkovo jej v súčasnosti stŕhajú z mesačného príjmu okolo 130 eur, takže na výplatu dostáva od 240 do 250 eur. Jej priateľ je zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom okolo 660 eur, spoločne splácajú nedoplatok za vodu vo výške okolo 500 eur v mesačných splátkach po 50 eur. K príjmom otca maloletej uviedla, že pracoval ako šofér na stavbách a podobne, ale nikde nevydržal, pretože akonáhle mu začali stŕhať výživné, buď sám odišiel zo zamestnania, alebo sa nechal vyhodiť. Robil tiež rôzne brigády na čierno.

Otec súdu uviedol že pracuje na základe dohody o vykonaní práce u T. ako šofér pri rozvážaní tovaru, alebo vo firme vykonáva pomocné práce. Pracuje tam od októbra 2013 a zamestnávateľ mu dohodu mesačne obnovuje. Prácu vykonáva buď od 06,00, prípadne 07,00 hod. do 17,00 alebo 18,00 hod. a pokiaľ nerozváža tovar, v práci ostáva cca 3 hodiny, pracuje iba v pracovných dňoch a nepravidelne. Takto dosahuje dohodnutý mesačný príjem 130 eur, peniaze mu zamestnávateľ vypláca v hotovosti. Je vyučený sklenár, v odbore má prax, ale toto povolanie nevykonáva zrejme z dôvodu, že má vzťah k autám a baví ho šoférovať. Uviedol, že priemerný zárobok sklenára je v súčasnosti okolo 400 až 500 eur, ale šofér zarobí viac, najmä pokiaľ jazdí do cudziny. Predtým, od 01.07.2012 do 06.09.2012 bol zamestnaný u p. F.ka v riadnom pracovnom pomere ako sklenár s príjmom cca 400 eur, ale zamestnávateľ s ním ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe, potom sa zaevidoval na úrade práce od 05.04.2013, kde bol evidovaný iba do 14.04.2013 z dôvodu, že bol vyradený úradom práce nakoľko v stanovenom čase nepredložil doklady, ktoré od neho úrad žiadal. Po predložení vyžiadaných dokladov bol opätovne zaevidovaný dňa 25.07.2013 a tento stav trvá doposiaľ, pričom od 01.06.2013 je vyplácaný dávkou v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur. V čase od novembra 2012 (kedy ukončil pracovný pomer u p. F.ka) až do októbra 2013 (kedy začal pracovať u T.) nikde nepracoval, ale prácu si hľadal. Otec býva so svojou priateľkou I. a ich spoločnou dcérou A.ziou W. nar. 14.03.2012 v rodinnom dome vo vlastníctve matky jeho priateľky, ktorej platia nájomné 200 eur vrátane energií. Jeho družka je na materskej dovoC.e, poberá rodičovský príspevok a prídavky na dieťa, celkovo vo výške 216 eur. Otec potvrdil, že s matkou maloletej R.ky majú dlhy z obdobia ich spolužitia, a to úver zo SLSP, ktorý si vzali na rozbehnutie jeho podnikania v oblasti sklenárstva a za účelom rekonštrukcie kúpeľne. Uviedol, že má exekúcie tiež na ďalšie pôžičky od nebankových subjektov, ktoré nevedel presne špecifikovať, a ktoré nespláca. Výživné na maloletú R.ku neplatí, vecne jej neprispieva, pretože nemá peniaze, stretáva sa s ňou minimálne.

Matka poprela otcom prezentované príjmy vo výške 130 eur, keď tvrdila, že od otcovho kamaráta má informácie, že otec síce zarobí 130 eur, avšak nie mesačne ale týždenne, ktorú sumu mu vypláca zamestnávateľ načierno v hotovosti, čo však otec poprel a matka na preukázanie jej tvrdenia neponúkla súdu žiadne dôkazy. Súd si preto vyžiadal vyjadrenie zamestnávateľa otca T.o, ktorý súdu oznámil, že otec pracuje v jeho firme od 13.08.2013 na základe dohody o vykonaní práce, o čom predložil súdu jednotlivé dohody za mesiace august - november 2013. Z ich obsahu vyplýva pracovná úloha

otca ako vodiča nákladného automobilu podľa potrieb zamestnávateľa v rozsahu 30 hodín za príslušný mesiac s dojednanou odmenou 130 eur brutto. Podľa tvrdenia zamestnávateľa je pracovná morálka otca dobrá, pracovná doba sa nedá určiť časovo, nakoľko pracuje podľa požiadaviek zamestnávateľa a jeho pokynov približne 30 hodín v mesiaci. Podľa predložených výplatných pások za mesiac august, september a október 2013 otec dosiahol v týchto mesiacoch čistú mzdu vždy 112,58 eur. T.údu predložil tiež exekučné príkazy o exekúciách vedených proti otcovi maloletej, súčasne ale uviedol, že vzhľadom k nízkej dosahovanej mzde nie sú exekučné zrážky otcovi realizované.

Kolízny opatrovník súdu odporučil výživné zvýšiť vzhľadom k tomu, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom v roku 2007 nebolo zvyšované a náklady na výživu maloletej preukázateľne vzrástli.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre mal. dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Porovnaním zisteného skutkového stavu v r. 2007 a v súčasnosti bolo zistené, že náklady maloletej sa za uplynulých 6 rokov podstatne zvýšili. Zatiaľ čo v r. 2007 maloletá ešte nenavštevovala ani škôlku, v súčasnosti je už v 2. stupni základnej školy, takže jej výdavky vzrástli jednak v súvislosti so školskými potrebami a poplatkami, ale pribudla jej aj platená mimoškolská činnosť a zvýšili sa jej náklady na zdravotnú starostlivosť, keďže trpí ochoreniami priedušiek, krvácaním nosa, alergiou a atopickým egzémom, takže pravidelne dopláca za lieky a masti. Navyše je v období rýchleho rastu, ktorý vyžaduje sústavné dokupovanie oblečenia a obuvi. Pomery na strane maloletej sa teda podstatným spôsobom zmenili a bol by tu dôvod na zvýšenie výživného, keďže suma 82,98 eur už nezodpovedá jej odôvodneným potrebám, ale súčasne zvýšenie výživného nedovoľujú zmenené pomery na strane rodičov.

Matka je aj v súčasnosti zamestnaná u rovnakého zamestnávateľa, na rovnakej pracovnej pozícii a jej príjem zaznamenal nárast, keďže v r. 2007 dosahovala priemerný mesačný príjem 216,32 eur ( 6.517,- Sk ) a teraz dosahuje 375,92 eur, čo je zvýšenie o cca 74%, pričom súčasne jej odpadli dve ďalšie vyživovacie povinnosti k dcéram C.e a L.e, teda jej vyživovacia schopnosť sa oproti obdobiu, kedy súd rozhodol o výživnom naposledy, zlepšila.

Naproti tomu otcovi, ktorý vtedy mal vyživovaciu povinnosť iba voči mal. R.ke, pribudla ďalšia a to narodením dcéry A.zie dňa 14.03.2012. Pokiaľ ide o príjmy otca, tento podľa vyjadrenia zamestnávateľa a ním predložených listinných dôkazov dosahuje od augusta 2013 mesačný zárobok 112,58 eur a súčasne podľa potvrdenia úradu práce poberá od júna 2013 dávky v hmotnej núdzi 62,50 eur. Dovtedy

bol od novembra 2012 (kedy s ním predchádzajúci zamestnávateľ ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe), nezamestnaný. Príjem otca v čase posledného rozhodovania súdu bol cca 484 eur ( 14.578,- Sk) a v súčasnosti podľa listinných dôkazov dosahuje spolu 175 eur ( 112,58 + 62,50), keďže tvrdenie matky o jeho dosahovanom podstatne vyššom príjme ( 130 eur týždenne) sa nepodarilo preukázať, pretože otec ho poprel a aj jeho zamestnávateľ potvrdil výšku iba 130 eur brutto mesačne. Súd však má za to, že tento príjem nezodpovedá otcovým reálnym schopnostiam a možnostiam a pokiaľ otec naozaj nemá žiadne ďalšie nezdokladované príjmy, ktoré uvádzala matka, potom otec nevyužíva svoje schopnosti a možnosti. Sám totiž súdu uviedol, že iné zamestnanie si v súčasnosti nehľadá, pričom mu musí byť zrejmé, že vzhľadom k tomu, že má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, nemôže sa uspokojiť s príjmom 130 eur, ale mal by vyvíjať maximálnu snahu na dosiahnutie čo najvyšších príjmov, aby dokázal uspokojovať odôvodnené potreby svojich detí. Bolo zistené, že otec je pritom vyučený sklenár s praxou, ale svoje povolanie nevykonáva s pre súd neakceptovateľným odôvodnením, že ho viac baví šoférovať. To by v zásade nemuselo byť v rozpore s požiadavkou využívania schopností a možností, pokiaľ by si našiel ako šofér také zamestnanie, kde by dosiahol príjem aspoň vo výške ako by dosiahol vo svojom odbore, alebo príjem lepší. Ako však z dokazovania vyplynulo, otec sa dostatočne (resp. vôbec, keďže uviedol, že inú prácu, než má teraz si nehľadá) nesnaží nájsť si lepšie platené zamestnanie a tým sa teda vedome a vlastnou vinou vzdáva bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a zárobku, ktoré správanie otca súd posúdil v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine a vychádzal preto z toho, akoby otec dosahoval príjem minimálne taký, akého bol schopný v r. 2007 a to cca 485 eur, z ktorej sumy potom posudzoval jeho vyživovaciu schopnosť pre účely rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného. Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe, že z dosahovaného príjmu by povinný mal prispievať na výživu odkázaných osôb sumou 20 až 25 % ( v závislosti na konkrétnych okolnostiach prípadu napr. ako prispieva vecne, ako sa podiela na osobnej starostlivosti o dieťa, aké sú jeho vlastné existenčné potreby a pod.), v uvedenom prípade pri možnom dosahovanom príjme otca vo výške 485 eur to predstavuje sumu od cca 97 eur do cca 121 eur, pričom však už má vyživovacie povinnosti dve namiesto jednej. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že návrh na zvýšenie výživného nie je dôvodný, pretože ak je otec reálne schopný zarábať 485 eur, pokiaľ platí výživné na mal. R.ku v sume 82,98 eur, je to suma primeraná, pretože mu pribudla povinnosť živiť aj mal. A.ziu, ktorej matka je na materskej dovoC.e a nemôže z dôvodu celodennej starostlivosti o dieťa dosahovať vyššie príjmy než rodičovský príspevok, takže v prevažnej časti je mal. A.zia odkázaná na výživu zo strany otca. Vychádzajúc z uvedeného, zvýšenie výživného na mal. R.ku by bolo na ujmu uspokojovania odôvodnených potrieb mal. A.zie a preto súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.

Súčasne súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v konaniach, ktoré môžu začať aj bez návrhu, čo je aj súdený prípad.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní od jeho doručenia.

Z písomne podaného odvolania musí byť zajvné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súdprvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.