Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26C-321-2013.pdf
PDF · 68.7 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/321/2013
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľa: R. F.Á., N.. XX.XX.XXXX, A. E. B. XXX/XX, X., proti odporcovi: W. F., N.. XX.XX.XXXX, A. Ž. XXX, B., o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje súdny zmier nasledovne :
Odporca je povinný platiť počnúc dňom 1.1.2014 na navrhovateľku výživné vo výške 250 EUR mesačne, čím sa mení rozsudkom Okresného súdu Galanta spisová značka 13P/157/2009 zo dňa 18.11.2009 v časti výšky výživného.
Za mesiac január 2014 je výživné vo výške 250 EUR splatné do troch dní.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.09.2013 žiadala, aby súd zvýšil výživné vo výške 120 Eur, na platenie ktorého bol odporca zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Galanta č. konania 13P/157/2009, zo dňa 18.11.2009 a zaviazal odporcu k povinnosti prispievať navrhovateľke mesačne sumou 250 Eur. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že je dcérou odporcu a od posledného určenia výživného prišlo na jej strane k zmene pomerov, pričom toho času je študentkou 1. ročníka II. stupňa na vysokej škole v Bratislave, UK Filozofická fakulta, tlmočníctvo a prekladateľstvo anglický a arabský jazyk, a jej náklady tak narástli. Navrhovateľka uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá zabezpečuje jej náklady, denne dochádza do Bratislavy a vracia sa v neskorých večerných hodinách, v budúcnosti by sa chcela osamostatniť a bývať v Bratislave. V zmysle uvedeného navrhovateľka navrhla úpravu výživného od odporcu.
Súd v danej veci vytýčil pojednávanie, a to na deň 16.01.2014.
Účastníci konania ešte pred otvorením pojednávania uzavreli súdny zmier v znení ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 a 2 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 ods. 1, veta prvá a druhá ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa ustanovenia § 99 ods. 1 O.s.p., ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, môže súd pred prvým pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa o zmier pokúsili mediáciou a zúčastnili sa na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov.
Podľa ustanovenia § 99 ods. 2 O.s.p., súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa ustanovenia § 99 ods. 4 O.s.p., schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a schválil zmier uzavretý medzi účastníkmi konania, nakoľko nie je v rozpore s právnymi predpismi a neprieči sa ani zistenému skutkovému stavu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. b) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné, keďže účastníci sa nedohodli na inej náhrade s tým, že konanie je podľa zákona č. 71/1992 Zb. oslobodené od súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v časti schválenia súdneho zmieru nie je prípustné odvolanie v zmysle ust. § 202 ods. 3 písm. h) O.s.p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.