Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/33/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci navrhovateľky: B. O., rod. M., nar. XX.X.XXXX, P. A. č. XX, F., zastúpenej JUDr. Petrom Cehelníkom, advokátom, Konštantínova č. 6, Prešov, proti odporcovi: U. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. č. XX, F., zastúpenému JUDr. Máriou Jenčovou, advokátkou, Hlavná č. 111, Prešov, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. - 154 zo dňa 11. januára 2013, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na platenie príspevku na výživu rozvedenej manželky.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že odporcovi

ich náhradu nepriznáva.

N e p r i z n á v a odporcovi náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, ktorý navrhovateľka podala v predmetnom konaní dňa 3.8.2011. Navrhovateľku následne zaviazal povinnosťou nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 2.465,56 Eur na účet právneho zástupcu odporcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku podľa . Citujúc ustanovenie o rodine v platnom znení, vzhľadom na skutkový stav zistený dokazovaním, podľa ktorého manželstvo účastníkov trvalo 5 rokov, nepochádzajú z neho žiadne deti, obaja účastníci majú výdavky v súvislosti s dlhmi, pričom dokazovanie súd obmedzil na porovnanie možností a schopností, majetkových pomerov oboch manželov, okresný súd skonštatoval, že v objektívnych aj subjektívnych možnostiach navrhovateľky je živiť sa primeraným spôsobom samostatne. Na jednej strane poukázal na kompenzovanie čiastočnej neschopnosti zamestnať sa navrhovateľky príjmami z dôchodkového poistenia a na druhej strane posúdením príjmov a výdavkov odporcu zistil, že tento nemá schopnosť prispievať na výživu navrhovateľky, aj keby tomu tak u nej nebolo. Cieľom úpravy vyživovacej povinnosti medzi rozvedenými manželmi je pri tom zabezpečiť vyrovnanie nerovnakej hospodárskej úrovne rozvedených manželov a ich rozdielnych schopností a možností sa živiť, ku ktorej došlo za trvania manželstva.

Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie navrhovateľka písomným podaním zo dňa 26.2.2013. Namietala, že odporca predal byt na C. ulici v F., čo je súdu známe, pričom súd nepreveril tvrdenie

odporcu o jeho bydlisku stále uvádzanom na ulici C. č. XX v F.. Namietala tiež, že dostatočne zrozumiteľne v konaní preukázala, že z vlastného príjmu nie je schopná sama sa živiť. Mesačný príjem navrhovateľky predstavuje sumu 195,56 Eur a pozostáva zo sumy 145,80 Eur priznaného nároku na invalidný dôchodok a priznaného nároku na dávku v hmotnej núdzi od 1.2.2013 po 49,76 Eur mesačne, pričom jej príjem je v hrubom nepomere ku príjmu odporcu a iný príjem navrhovateľka nemá. Jej mesačné výdavky niekoľkonásobne prevyšujú jej príjem. Navrhovateľka žiadala o vyhotovenie a poskytnutie všetkých písomností, ktoré v konaní odporca predložil súdu a to na trovy odporcu, ktoré jej súd prvého stupňa nevyhotovil, čím jej odňal možnosť konať pred súdom. Súd v ďalšom nebral do úvahy aj závery a zistenia pripojených spisov a konaní pre vyhodnotenie dôveryhodnosti pravdivosti výpovedí a tvrdení odporcu. Výživné pre manželku, ktoré bolo právoplatne priznané rozsudkom Okresného súdu Prešov v konaní sp.zn. , odporca neposkytoval a bolo vymožené v exekučnom konaní. V priebehu 5 mesiacov od júna do októbra 2012 bol odporca v exekúcii schopný splniť navrhovateľke na výživnom v rozsahu 2.701,- Eur a trovy exekúcie 126,20 Eur a 709,20 Eur. Aritmetický priemer tejto sumy predstavuje 707,- Eur, čo podľa navrhovateľky nezodpovedá tvrdeniu odporcu o jeho príjme, ktoré si súd osvojil a považoval za pravdivé. Nové ďalšie skutočnosti, resp. okolnosti v odvolacom konaní neuviedla. Namietala ďalej rozhodnutie o trovách konania, považujúc postup súdu za nesprávny, keď uložil navrhovateľke povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré nie je schopná pri doterajších, odporcom zavinených dlhoch, vzniknutých za trvania manželstva, splatiť bez vážnej ujmy v podobe podstatného zhoršenia jej sociálneho stavu aj vo vzťahu k dieťaťu, o ktoré sa osobne stará. Súd vôbec nevzal do úvahy skutočnosť, že navrhovateľka má postavenie osoby v hmotnej núdzi a ako taká má tiež priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci. Považuje za nespravodlivé, že súd jej návrh zamietol a navyše jej uložil povinnosť náhrady trov a v takej vysokej sume. Navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd rozsudok vo veci samej a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľka považuje svoj nárok za dôvodný v základe aj v uplatnenom rozsahu príspevku na výživu od odporcu.

K odvolaniu sa vyjadril odporca písomným podaním zo dňa 24.4.2013, v ktorom uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa a jeho odôvodnením. Vykonávanie ďalších dôkazov považuje za nehospodárne a neekonomické, pretože už bolo zistené, že odporca nemá schopnosť prispievať na výživu. V súčasnej dobe jeho jediný príjem predstavuje dôchodok vo výške 564,- Eur, keďže jeho pracovnoprávny vzťah bol ukončený a všetky zrážky zo mzdy, mu budú vykonávané z výsluhového dôchodku. Spoločne nemajú deti a navrhovateľka, aj keď jej možnosť pracovať je obmedzená, sa môže sama živiť. Poukázal na to, že počas manželstva sa navrhovateľka správala veľmi hrubým spôsobom voči nemu i jeho dcére, fyzicky ich napádala. Jej hrubé chovanie sa napokon prejavilo i v súdnom konaní. Je ďalej toho názoru, že v danom prípade neboli splnené podmienky podľa a neboli tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania. Domnieva, že by nebolo spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi, aby účastník konania s takýmto správaním a neúctou k súdu mohol spĺňať podmienky hodné osobitného zreteľa podľa . Odporca navrhol potvrdiť rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu a zaviazať navrhovateľku na náhradu trov, vrátane trov odvolacieho konania.

Na základe podaného odvolania, preskúmal odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle ustanovenia a a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky v časti vo výroku, ktorým súd jej návrh zamietol, nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa vo veci samej o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, vrátane jeho dôvodov. Okresný súd dostatočne a správne zistil a vyhodnotil skutkový stav, t.j. osobné, majetkové a príjmové pomery účastníkov v rozhodnom období, t.j. od podania návrhu navrhovateľkou. Odvolací súd tiež nezistil také pochybenie súdu prvého stupňa, aké uvádzala navrhovateľka vo svojom dovolaní, ktoré by vo svojom dôsledku viedlo k odňatiu jej možnosti konať pred súdom.

Odvolací súd, doplniac dokazovanie preukázaním finančných pomerov účastníkov a ich výsluchom na pojednávaní pred odvolacím súdom, v ďalšom zistil, že príjem navrhovateľky predstavoval následne za obdobie roku 2013 dôchodkovú dávku vo výške 145,80 Eur (invalidný dôchodok) a od januára 2014 v sume 150,30 Eur, pričom je vedená v evidencii nezamestnaných od 1.7.2012 a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške v rozsahu od 49,76 Eur do 84,45 Eur mesačne v období od januára do októbra 2013,

prídavky na dieťa v sume 23,10 Eur mesačne a bolo jej vyplácané náhradné výživné v sume 66,39 Eur mesačne. Odporca je poberateľom výsluhového dôchodku v sume 564,01 Eur do júla 2013 a následne v sume 570,36 Eur mesačne. Od januára 2014 pracuje ako živnostník a predpokladá nepravidelný príjem, keďže ako telefonický anketár v nepravidelnom pracovnom čase má mať odmenu 2,- eurá na hodinu za 6 hodín denne. Navrhovateľka ďalej v odvolacom konaní na pojednávaní nepoprela, že žije vo vzťahu s druhom, ktorý je zároveň nájomcom v byte v jej vlastníctve minimálne od 16.8.2011 (t.j. dátum uzavretia nájomnej zmluvy medzi navrhovateľkou a nájomcom) a spolupodieľa sa na výdavkoch spojených s užívaním bytu.

Podľa základných zásad o rodine v znení neskorších predpisov, Čl. 1 je manželstvo zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa Čl. 2 rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni.

Podľa § 72 ods. 1, 2 zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Citované zákonné ustanovenie § 72 vychádza z prípadnej potreby ochrany vzťahov, založených manželstvom, aj po jeho zániku a to v prípade odkázanosti, spravidla vyvolanej práve manželstvom. Manželstvo pritom v zásade vo svojich dôsledkoch predstavuje trvalý zásah do spôsobu života manželov a dlhodobo ovplyvňuje ich životné návyky. V prípade príspevku na výživu rozvedeného manžela však nie je možné domáhať sa zásady práva na rovnakú životnú úroveň, ako je tomu v prípade vyživovacej povinnosti medzi manželmi, ale vyžaduje sa preukázaná miera odkázanosti pri splnenej podmienke neschopnosti samostatne sa živiť.

V predmetnej právnej veci napokon ani v odvolacom konaní nebolo preukázané splnenie podmienok pre určenie príspevku na výživu navrhovateľky na ťarchu odporcu. Manželstvo navrhovateľky a odporcu trvalo od jeho uzavretia dňa XX.X.XXXX. do právoplatného rozvodu súdom dňa XX.X.XXXX vyše päť rokov, pričom odporca odišiel zo spoločnej domácnosti v decembri 2009. Navrhovateľke bol v čase prebiehajúceho rozvodu manželstva rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. -77 zo dňa 23.2.2011, právoplatným dňom 7.5.2011, priznaný nárok na jej výživu odporcom v sume 100,- Eur mesačne od 26.1.2010 a to vzhľadom na oddelenú domácnosť účastníkov, v tom čase manželov a s poukazom na rozdielnosť ich mesačných príjmov a výdavkov. Týmto bola zohľadnená zodpovednosť odporcu za nepriaznivé materiálne dôsledky v tom čase prebiehajúceho rozvodu manželstva (rozhodnutie o rozvode nebolo právoplatné). Účastníci uzatvárali manželstvo v zrelom veku, takže nemožno i na základe týchto skutočnosti hovoriť za krátky čas trvania manželstva o trvalom zásahu do životných návykov a spôsobu života manželov, ktorý by odôvodňoval prípadnú zodpovednosť odporcu za výživu navrhovateľky na čas po rozvode manželstva. Navyše navrhovateľka nepoprela v odvolacom konaní zistenú skutočnosť, že už v čase podania predmetného návrhu zdieľala spoločnú domácnosť s druhom, ktorý sa spolupodieľa na jej chode a prispieva tak na výdavky navrhovateľky a tiež zvyšuje príjem navrhovateľky minimálne o zmluvné dohodnuté nájomné vo výške 40,- Eur mesačne. Príjem navrhovateľky napokon v konečnom vyčíslení predstavuje sumu vyššiu než je životné minimum fyzickej osoby, v súčasnosti vo výške 194,58 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu ( ).

Vychádzajúc z vyššie uvedených preukázaných skutočností, považuje odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu o zamietnutí návrhu navrhovateľky na príspevok na výživu rozvedenej manželky za preukázaného skutkového stavu, za vecne správny a preto rozhodnutie v tejto časti potvrdil (, ).

V prípade odvolateľkou namietaného rozhodnutia súdu prvého stupňa vo výroku o trovách prvostupňového konania, odvolací súd uznal odvolacie dôvody navrhovateľky a dospel k záveru, že v predmetnej veci sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa v zmysle , pre ktoré súd považuje za zákonne a z hľadiska spravodlivosti akceptovateľné, aby si hradil každý účastník vlastné trovy sám. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa, prihliadol odvolací súd na osobné a sociálne pomery v konaní neúspešnej navrhovateľky. Rovnako prihliadal na charakter predmetného konania, ako i na už i tak neprimerane zhoršené vzťahy medzi účastníkmi. Z tohto dôvodu odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že úspešnému odporcovi právo na náhradu trov prvostupňového konania nepriznal v súlade s ustanovením .

Z rovnakých dôvodov napokon odvolací súd rozhodol aj o trovách, ktorých náhradu si v súvislosti s odvolacím konaním uplatnil v odvolacom konaní úspešný odporca ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.