Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Cob-41-2013.pdf
PDF · 154.67 KB
No categories available
2Cob/41/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci žalobkyne: V. F. - ROYALL, s miestom podnikania A. G. N. XXXX/XX, XXX XX A., IČO: 40 417 217, proti žalovanému: Ing. H. B., do 6.2.2013 podnikateľ s obchodným menom Ing. H. B. - Stavsystem, s miestom podnikania XXX XX A., V.. B.. Z. XXXX/XX, IČO: 32 920 423, bytom A., V.. B.. Z. XXXX/XX, o zaplatenie 1.500,- eur s prísl., o náhrade trov štátu, o poplatkovej povinnosti, o odvolaniach žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19 Cb/117/2010 - 143 z 20.11.2012, dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19 Cb/117/2010 - 186 z 2.4.2013, uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 19 Cb/117/2010 - 200 zo 17.5.2013 a o žiadosti žalovaného o oslobodenie od platenia súdneho poplatku, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom v tej jeho napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej, ktorou žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.090,09 eur s 9% úrokmi z omeškania ročne od 17.1.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej vyhovujúcej časti rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom m e n í tak, že žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.
Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť štátu na účet Okresného súdu Prešov vedený v Justičnej pokladnici Bratislava trovy vo výške 0,88 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť štátu na účet Okresného súdu Prešov vedený v Justičnej pokladnici Bratislava trovy vo výške 2,32 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 40,80 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovanému n e p r i z n á v a oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 19Cb/117/2010-200 zo 17.5.2013.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 19 Cb/117/2010 - 143 z 20.11.2012 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.500,- eur s 10,5 % úrokmi z omeškania ročne od 17.1.2009 do zaplatenia a trovy konania vo výške 90,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12.1.2010 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 1.500,- eur s 10,5 % úrokmi z omeškania ročne od 17.1.2009 do zaplatenia, dôvodiac, že na požiadanie žalovaného mu niekoľkokrát v roku 2008 vykonala opravy na motorových vozidlách, za čo vyúčtovala žalovanému cenu faktúrou č. 01/2009 zo dňa 2.1.2009 (v ktorej uviedla aj špecifikáciu plnenia) splatnou dňa 16.1.2009 na sumu 1.500,- eur, ktorú žalovaný neuhradil. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 16.4.2010 pod č.k. 22Rob/5/2010-12, proti ktorému podal žalovaný včas odpor, v ktorom popiera, aby z jeho strany došlo k objednávke opráv vozidiel OPEL COMBA a kamiónu SCANIA. Vystavená faktúra je podľa neho z hľadiska platných daňových zákonov irelevantná a nedôveryhodná listina, lebo okrem iného jej súčasťou nie je ani protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla či pracovný list.
Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že účastníci, obaja ako podnikateľské subjekty, uzavreli ústnu dohodu, na základe ktorej žalobkyňa sa zaviazala žalovanému poskytnúť servisné práce na motorových vozidlách, podľa jeho neskorších požiadaviek, oproti povinnosti žalovaného dodať jej betónové panely. Tvrdenia žalobkyne o uzavretí takéhoto obchodu sa podľa výpovedi vypočutých svedkov ukázali pravdivé, pričom žalovaný od začiatku nielen popieral akýkoľvek výmenný obchod, ale aj akékoľvek vykonanie servisných prác na týchto vozidlách. Existenciu tejto ústnej dohody potvrdil okrem manžela žalobkyne - svedka M. F., st., ktorý osobne jednal so žalovaným, aj svedok M. O., ktorý takúto dohodu v mene žalovaného inicioval a existenciu tých opráv na vozidlách, ktoré sú predmetom fakturácie potvrdili vodiči týchto vozidiel a to F. X. a Z. T.. Žalovaného postoj v danom konaní napriek týmto výpovediam zostal rovnaký, teda popieral všetky tieto tvrdenia s tým, že žalobkyňa nedisponuje žiadnym písomným dokladom svedčiacim o vzniku nároku. Žalobkyňa vysvetlila prečo nepožadovala uzavretie písomnej zmluvy a sama v priebehu sporu uznala, že sa tým zjavne poškodila ohľadom dôkazného bremena. Žalobkyňa pre žalovaného realizovala dohodnuté plnenie na oprave motorových vozidiel, ale žalovaný plnenie spočívajúce v dodávke stavebných panelov neuskutočnil. Žalobkyňa potom, čo obe strany od výmenného obchodu odstúpili, vystavila faktúru, kde presne vyšpecifikovala práce, aj ich cenu, na čo žalovaný reagoval len prehlásením faktúry za nevieryhodnú. V obchodnom práve platí v prípade zmluvy o dielo zásada neformálnosti tejto zmluvy, pretože táto vystihuje reálne podnikateľské prostredie a tak, ak svedkovia potvrdili vykonanie servisných prác na motorových vozidlách žalovaného, tento dôkaz nemožno bez všetkého spochybniť nedostatkom písomného dokladu. Podľa faktúry č. 01/2009 s dátumom splatnosti 16.1.2009 žalobkyňa vyúčtovala žalovanému za opravu motorových vozidiel Opel Combo a kamión SCANIA cenu v celkovej výške 1.500,- eur. Podľa obsahu faktúry boli účtované položky opel combo ťažné zariadenie 1 ks - 260,- eura, montáž ťažného zariadenia 1 ks - 70,- eura, žiarovka H7 1 kus - 5,- eura , opel combo - čerpadlo palivové 1 ks - 315,- eura, scania - sada filtrov (peľ. vzduch., paliv. olej, sušič vzduchu) - sada - 250,- eura, odstredivka oleja 1 ks - 400,- eura, výmena filtrov, odstredivky, prehliadka 1 ks - 130,- eura, scania - výmena štartra, kontrol. elektroinštalácie - 70,- eura. V zmysle ust. § 536 a nasl. Obch. zák. dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Žalobkyňa pre žalovaného dohodnuté dielo plnila, za čo jej mal žalovaný dodať stavebné panely. Výmenné obchody sú v Obchodnom zákonníku upravené v Hlave tretej v časti Osobitných ustanovení pre záväzkové vzťahy v medzinárodnom obchode, a preto pokiaľ dôjde k uzavretiu takýchto zmlúv medzi podnikateľmi pri podnikateľskej činnosti, na ktoré sa tieto ustanovenia nevzťahujú, teda medzi podnikateľmi pri podnikateľskej činnosti bez cudzieho prvku je potrebné na takéto zmluvy prihliadať podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy, avšak účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Pri výmenných obchodoch dochádza k uzavretiu zvyčajne dvoch zmlúv, predmetom ktorých je dodávka tovaru alebo poskytnutie určitých služieb a plnení, pričom obe strany tohto obchodu si zvyčajne navzájom svoje pohľadávky napokon započítajú. Z tohto dôvodu je potrebné pre takýto právny vzťah aplikovať aj ustanovenie § 275 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak sú uzavreté viaceré zmluvy pri tom istom rokovaní alebo zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú na sebe vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami. Ustanovenie odseku 2 sa použije obdobne, ak z povahy alebo účelu zmlúv vyplýva,
že iba jedna alebo viaceré tieto zmluvy závisia od jednej alebo viacerých iných zmlúv. S prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu. V súvislosti s námietkami žalovaného, ktoré uplatnil voči nároku žalobkyne s tým, že od počiatku tvrdil, že so žalobkyňou nemal žiadny právny vzťah, ktorý by žalobkyňu odôvodňoval k vystaveniu predmetnej faktúry, resp. že žiadal od žalobkyne, aby mu predložila právne relevantné dôkazy o existencii tohto právneho vzťahu a to protokoly o prevzatí vozidiel do opravy, pracovné listy a podobne s tým, že z hľadiska platných daňových zákonov žalobkyňou vystavená faktúra je nevieryhodná, je potrebné poukázať na potrebu aplikácie samotných zásad Obchodného zákonníka, ktoré by sa mali v každom právnom vzťahu medzi podnikateľmi pri podnikateľskej činnosti rešpektovať a súd by ich pri rozhodovaní obchodných sporov mal aplikovať. Hlavnou zásadou Obchodného zákonníka ako takého je najmä princíp zmluvnej slobody, ktorý sa prejavuje v dvoch smeroch a to po 1/ v slobodnom práve každého subjektu rozhodnúť sa, či a s kým príslušnú zmluvu uzatvorí a po 2/ v práve slobodne si určiť, dohodnúť obsah tejto zmluvy. Ďalšou základnou zásadou, ktorú je potrebné v danom prípade pripomenúť je princíp bezformálnosti právnych úkonov. Obchodný zákonník nevychádza zo všeobecného princípu bezpodmienečnej formalizácie právnych úkonov, najmä zmlúv, teda písomná forma zmlúv ako podmienka ich platnosti sa nevyžaduje s výnimkou tých prípadov zmlúv, kde to Obchodný zákonník vyslovene ustanovuje alebo keď aspoň jedna zmluvná strana uplatnila požiadavku, aby bola príslušná zmluva uzatvorená v písomnej forme. Napokon určujúcou špeciálnou zásadou obchodno-právnych záväzkových vzťahov je výkon práva v súlade so zásadami poctivého obchodného styku. Táto zásada je transformovaná ako v ustanovení § 265 Obchodného zákonníka, tak aj v ustanovení § 292 ods. 1 Obchodného zákonníka. Poctivosť v obchodno-právnych záväzkových vzťahoch nepredpokladá len trpné naplňovanie starej právnej zásady neminem leadit, t.j. nikomu neškodiť, ale napokon vyžaduje aktívny a profesionálny prístup. Ak v obchodnom práve platí v prípade zmluvy o dielo zásada neformálnosti tejto zmluvy, pretože táto vystihuje reálne podnikateľské prostredie, a ak svedkovia potvrdili vykonanie servisných prác na motorových vozidlách žalovaného, tento dôkaz nemožno bez všetkého spochybniť nedostatkom písomného dokladu. Žalovaný sa k samotným prácam a ich cene nevyjadril ani po tom, čo svedok M. O. potvrdil existenciu tejto dohody a vykonanie týchto prác, ba ani po tom, čo ďalší svedkovia vypovedali o tom, že ho videli v servise žalobkyne, resp. vodič X. potvrdil vykonanie týchto prác. Žalovaný v konaní najskôr popieral vykonanie servisných prác, neskôr tvrdil, že o tom nemá vedomosť. Občiansky súdny proces sa neriadi zásadami trestného práva, podľa ktorých je potrebné preukázať spáchanie skutku a vinu a ukladá účastníkom sporu aktívnu účasť pri zisťovaní skutkového stavu tým, že im ukladá povinnosť v § 101 O.s.p. prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Ak žalovaný tvrdenia svedčiace o pravdivom opísaní skutkového stavu zo strany žalobkyne popieral a nedostatočne vysvetlil, prečo by svedkovia práve ohľadom tohto sporu mali krivo svedčiť v neprospech neho, a na svoje všeobecné tvrdenia nerealizoval žiadne hodnoverné vysvetlenie, jeho správanie nemožno inak posúdiť len ako zastrašovanie a jeho vyjadrenia k veci za nepravdivé. Žalovaný dostatočne nevysvetlil ani tú skutočnosť, prečo od počiatku popieral aj dodávku a montáž ťažného zariadenia, od ktorého napokon predložil ako dôkaz ústrižok o zaplatení zo dňa 4.9.2008. Tento ústrižok sa dátumovo kryje s faktúrou, ktorá bola vystavená žalobkyni spoločnosťou POPCAR SK, s.r.o , kde jej táto fakturuje predaj tohto ťažného zariadenia s príslušenstvom. Tvrdenie, že doklad o zaplatení bol vydaný žalovanému preto, aby ho mohol žalovaný využiť pri prihlásení ťažného zariadenia na dopravnom inšpektoráte, sa javí pravdivým, nakoľko súdu je známa skutočnosť, že dopravný inšpektorát pri evidencii ťažných zariadení takýto doklad vo všeobecnosti vyžaduje. Ak žalovaný od počiatku popieral akýkoľvek právny vzťah so žalobkyňou, pričom evidentne klamal (existenciu opráv na jeho vozidlách potvrdili svedkovia, ktorých svedeckú výpoveď nemá prečo súd spochybňovať, keďže sa nepreukázal opak, aby konali zjavne v úmysle krivo svedčiť, pričom sa jednalo na jednej strane o osobu, s ktorou mal žalovaný uzavretú zmluvu o výhradnom obchodnom zastúpení a na druhej strane o jeho zamestnancov), súd uzavrel, že pokiaľ žalovaný súd zavádzal a klamal v takýchto okolnostiach, nemožno mu veriť ani v ďalších tvrdeniach či už o neexistencie dohodnutého výmenného obchodu, alebo o neexistencii práva žalobkyne vystaviť predmetnú faktúru za vykonané servisné práce. Aj v inom spore, ktorý sa viedol na OS PO 11C/102/2010 rovnako žalovaný neopodstatnene využíval pri obrane proti nemu podanej žalobe absenciu písomného dokladu o vykonaní prác iným podnikateľom (v súvislosti s jedným z predmetných motorových vozidiel), preto súd považuje jeho správanie v danom prípade za
také, ktoré nemožno v danom prípade chrániť tak, aby to bola žalobkyňa, ktorá by mala utrpieť ujmu na svojich právach. Súd prvého stupňa nezistil, aby žalobkyňa klamala čo i len v jednej okolnosti, ktorú tvrdila. Naproti tomu, ak žalovaný vrátil žalobkyni faktúru s tým, že tvrdil, že neexistuje žiadny právne relevantný dôvod, ktorý by ju odôvodňoval k akémukoľvek vymáhaniu jej finančného nároku, už vtedy mu muselo byť zrejmé, že disponuje účtovným dokladom ohľadom ťažného zariadenia zo dňa 4.9.2008, ktorý napokon v spore predložil. Ak si bol teda žalovaný vedomý, že toto ťažné zariadenia a jeho montáž žalobkyni zaplatil, pričom tieto položky sa nachádzajú v predmetnej faktúre, je nepochopiteľné, prečo túto skutočnosť neuviedol vo vyjadrení k tejto faktúre, ale až dodatočne. Ak svedkovia (vodiči žalovaného) vypovedali o vykonaných opravách na predmetných motorových vozidlách, pokiaľ tieto nevykonala žalobkyňa, mal by žalovaný predložiť dôkazy o tom, že tieto opravy boli vykonané v inej servisnej organizácii a akú sumu za nich zaplatil. Tento dôkaz však žalovaný ani netvrdil, ani neoznačil, ani nepredložil. Prirodzená spravodlivosť má mať prednosť pred prísnosťou práva. Preto aj napriek tomu, že sa žalovanému javí byť žaloba nepodložená dostatočným sumárom dôkazov, ktoré by svedčili jednoznačne o práve žalobkyne, súd sa rozhodol poskytnúť právnu ochranu tomuto jej nároku s tým, že zároveň prijal aj za opodstatnenú výšku uplatnenej žaloby, keďže žalovaného tvrdenia sa ukázali klamlivé a v rozpore s existujúcim vykonaným dokazovaním. Preto súd priznal žalobkyni ňou uplatnený nárok aj vrátane príslušenstva v zmysle ustanovení § 365 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobkyňa by mala podľa ustanovení § 369 ods.1 Obchodného zákonníka platného do 31.12.2008 nárok na vyšší úrok, než aký žiada v žalobe, pretože právny vzťah medzi účastníkmi vznikol do 31.12.2008., ale súd nemôže podľa § 153 ods. 2 O.s.p. prekročiť jej návrh v tejto časti, a preto ak žiada o zaplatenie úrokov z omeškania podľa pre ňu nepriaznivejšieho ustanovenia § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v znení platnom po 15.1.2009, súd s prihliadnutím na výšku úrokov z omeškania podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 8/1995 Z.z. priznal 10,5 % úroky z omeškania ročne z istiny od jej splatnosti, ktorú žalobkyňa ohraničila splatnosťou faktúry do zaplatenia.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods.1 O.sp. a priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 90,- eur.
Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Odôvodňuje podané odvolanie najskôr citáciou ust. § 205 ods. 2 písm. a) až f) O.s.p., ktorú súd prvého stupňa uviedol v poučení o opravnom prostriedku v napadnutom rozsudku. Žalovaný poukazuje na to, že súd prvého stupňa porušil jeho procesné práva, ak nerešpektoval jeho žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného na deň 20. 11. 2012 a toto pojednávanie realizoval v jeho neprítomnosti. Súd mu pritom nedal vopred na vedomie, že na tomto pojednávaní vyhlási rozsudok. Bez jeho prítomnosti na tomto pojednávaní bol vypočutý svedok T., do ktorého výpovede neprípustne zasiahol manžel žalobkyne, prítomný na pojednávaní ako verejnosť a až po tomto zásahu svedok zmenil svoju výpoveď. Takáto výpoveď nemôže byť preto relevantným dôkazným prostriedkom. Žalovaný trvá na tom, že okrem zabezpečenia a montáže ťažného zariadenia na vozidle OPEL COMBO (ktoré aj riadne zaplatil) si ďalšie služby či tovary u žalobkyne neobjednával. Nikdy žalobkyni neprisľúbil za vykonanie služieb a dodávok protihodnotu spočívajúcu v dodávke stavebných panelov. Žalobkyňa súdu nepredložila dokumenty o reálnosti plnenia, za ktoré žiada zaplatiť. Dodávky tovaru nemožno v obchodných vzťahoch preukazovať výhradne svedectvom svedkov, ktorých výpovede sú naviac vo vzájomnom rozpore i v rozpore s niektorými tvrdeniami samotnej žalobkyne. Podstatná skupina vypočutých svedkov v konaní patrí k rodinným príslušníkom žalobkyne a môžu mať záujem na finančnom prospechu žalobkyne. Významným je predovšetkým to, že každý podnikateľ a poctivý obchodník, o to viac majiteľ autoservisu, je povinný aj podľa zákona viesť riadnu a pravdivú evidenciu o prijatom a vydanom tovare a o uskutočnených službách. Takáto na strane žalobkyne v konaní úplne absentuje. Existenciu a uzavretie tvrdenej výmennej zmluvy so žalobkyňou popiera. Poukazuje, že aj v priebehu konania sa ukázalo, že žalobkyňa mala dohodnúť údajnú dodávku panelov nie s ním, ale so svedkom M. O., ktorý však nemal žiadne oprávnenie konať v jeho mene, pretože nebol nikdy jeho spoločníkom, konateľom, ani zamestnancom jeho firmy. Označený svedok spolupracoval s ním v istom čase len ako SZČO a teda samostatný subjekt, ako obchodný zástupca výhradne pre stavebnú činnosť, kde však nielenže nič pre neho nevykonal, ale túto zmluvu len zneužíval na zapožičanie finančných prostriedkov od neho. V čase, v ktorom malo dôjsť k uzavretiu údajnej zmluvy o bártrovom obchode svedok O. už s ním nebol ani v zmluvnom vzťahu na základe obchodného zastúpenia, pretože zmluva už vypršala. To, čo mu žalobkyňa plnila na zabezpečení a montáži ťažného zariadenia na jeho motorovom vozidle OPEL COMBO v septembri 2008 riadne aj zaplatil, o čom predložil súdu aj riadny doklad o zaplatení, ktorým je daňový doklad - blok z registračnej pokladne žalobkyne. Ním žalobkyňa potvrdila prevzatie hotovosti. Popiera záver o tom, že by vydanie
tohto bloku slúžilo len na preukázanie pôvodu ťažného zariadenia pre jeho evidenciu na DI PZ. Proti hotovostnému pokladničnému dokladu možno podľa zákona vydať jedine peňažnú sumu a nie tovar. Ak by žalobkyňa skutočne hovorila pravdu, že mala záujem o bártrový obchod, určite by nevystavovala pokladničný doklad, ale priamo faktúru. Poukazuje aj na rozdielne výšky cien, ktoré sú uvedené v pokladničnom bloku a tým, ako sú ceny účtované v predmetnej faktúre. Aj rozdiel týchto cien svedčí o tom, že nejde o jeden a ten istý prípad predaja tovaru a poskytnutej služby. Pokladničný doklad zo dňa 4. 9. 2008 nemá s prípadom na faktúre nič spoločné. Ak by bol súd riadne preskúmal faktúru predloženú žalobkyňou i pokladničný doklad ním predložený a tiež aj Zákon o účtovníctve, Zákon o DPH, Živnostenský zákon i ďalšie platné zákony, záväzné pre všetkých občanov SR, vrátane súdov, nemohol by uveriť zavádzajúcim tvrdeniam žalobkyne o tom, že len účelovo bez platby bol vydaný pokladničný blok a nemohol by ho označiť za toho, kto klame a takto ho aj vyhodnotiť vo verejne vyhlásenom rozsudku. Takéto označenie ho hlboko uráža a nepovažuje ho za právne podložený názor súdu. Predkladá súdu ako prílohu odvolania ponuky ďalších predajcov na tovar, ktorý je predmetom faktúry a poukazuje na to, že žalobkyňa účtovala cenu mnohonásobne prekračujúcu takéto cenové ponuky. Vyhodnotenie svedeckých výpovedí je nevierohodné, z nich nemožno vyvodiť záver, že by jeho motorové vozidlá boli v servise žalobkyne opravované tak, ako je cena účtovaná v predmetnej faktúre. Svedok X. sa dostal sám do rozporu vo svojej výpovedi s čestným prehlásením, ak tvrdil, že vozidlo SCANIA dopravil do servisu žalobkyne. Vozidlo malo tam byť za účelom tvrdenej výmeny štartéra. Dopraviť takéto ťažké dopravné vozidlo bez fungujúceho štartéra do servisu bez asistencie špeciálnej odťahovej služby nie je možné, lebo je nepojazdné. Vo faktúre sa neuvádza ani dodávka štartéra. Takáto dodávka totiž na faktúre úplne absentuje. Svedok M. O. mal potvrdiť, že spomínaný štartér zabezpečil k montáži on. Doklady o dodávke, resp. nákupe tejto súčiastky však ani svedok, ani žalobkyňa súdu nepredložili. V konaní neboli produkované žiadne právne nespochybniteľné dôkazy, ktoré by svedčili o reálnom plnení dodávok a tovarov, ktorých preplatenia sa žalobkyňa domáha. Jej tvrdenia i tvrdenia svedkov považuje odvolateľ za vymyslené s cieľom neoprávnene sa na jeho úkor obohatiť. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na nové konanie. Alternatívne navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Uplatňuje aj nárok na náhradu trov konania vzniknutých mu zo zaplatených súdnych poplatkov za odpor a podané odvolanie.
Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalovaný nedodržal 15-dňovú lehotu na podanie odvolania, pretože sám v odvolaní tvrdí, že rozsudok mu bol doručený 11. 2. 2013 a odvolanie bolo podané na súde až 1. 3. 2013. Poukazuje na to, že v konaní vypočutých svedkov neovplyvňovala, nezasahovala do ich výsluchov realizovaných súdom. Ani svedok T. vypočutý na poslednom pojednávaní nevypovedal pod nátlakom jej, či jej manžela. Tento svedok si na udalosti spred štyroch rokov spomenul a pravdivo vypovedal o tom, za akých okolností bolo auto žalovaného pristavované do servisu na opravu, ale i o tom, že vo firme žalovaného boli stavebné panely, ktoré on nazval betónové bloky, a ktorých existenciu v majetku firmy žalovaný v konaní stále popieral. Svedok T. bol pritom zamestnancom žalovaného. Svedkovia potvrdili realizáciu plnení, ktoré sú predmetom faktúry. Svedok X., ako vodič žalovaného, pristavil kamión SCANIA k oprave do servisu bez asistencie odťahovej služby. Uviedol, že kamión vykazoval už dávnejšie poruchu a odmietol s takouto poruchou ísť do zahraničia. Štartér žalobkyňa do tohto vozidla nedodávala. Svedok O. potvrdil, že ho zabezpečil a výmenu realizovali v servise oni. Za montáž účtovali cenu uvedenú vo faktúre a oprava bola realizovaná s určitosťou v septembri 2008. Tvrdenia žalovaného, že zaplatil za zabezpečenie a montáž ťažného zariadenia na vozidlo OPEL COMBO, označila za lož. Žalovaný toto nikdy nezaplatil. Poukazuje na to, že žalovaný najskôr v konaní (v odpore proti platobnému rozkazu) popieral, že by u žalobkyne vôbec objednal akúkoľvek opravu jeho vozidiel. Až po tom, čo žalobkyňa v reakcii na túto obranu predložila súdu doklad o zakúpení ťažného zariadenia a informovala súd o tom, že na Dopravnom inšpektoráte je možné sa dožadovať dokladu o montáži, žalovaný predložil doklady o montáži i doklad o zaplatení, ktorý mu bol vydaný v dobrej viere za okolností, za ktorých s ním bol dohodnutý bártrový obchod potvrdený svedkom O., ktorý bol aj iniciátorom tohto obchodu. Tento svedok sa prípadnou krivou výpoveďou mohol zbaviť aj svojho dlhu, ktorý voči nej má po tom, čo sa položky ňou poskytnutého plnenia rozdelili pre neho a pre žalovaného. Žalovaný si je istý, že žalobkyni nič nepodpisoval, že ku každej dohode došlo len ústne. Preto svoju obranu založil na tvrdenej potrebe predloženia písomnej objednávky, písomného protokolu, či písomného splnomocnenia. Pritom pri dodatočne priznanej montáži ťažného zariadenia nebola tiež z jeho strany podpísaná žiadna objednávka, ani protokol. Uráža ju tvrdenie žalovaného, že sa chce na jeho úkor obohatiť. Žalovaný nedôvodne spochybňoval výpovede vypočutých svedkov. Podobnú obranu, keď sa dožadoval písomných dokladov o uzavretí obchodu, žalovaný použil aj v
konaní vedenom proti nemu firmou pána C.. Približne v tom istom čase si totiž žalovaný objednal v označenej firme pneumatiky na kamión, dal si ich prezuť a tiež toto plnenie nezaplatil s tvrdením , že tam nikdy nebol. Vec p. C., ako aj predmetná jej vec, nie sú vo vzťahu k žalovanému ojedinelé a podľa jej názoru sa žalovaný práve takýmto spôsobom pokúša obohacovať na úkor iných. Faktúru s účtovanou cenou plnenia vystavovala až v roku 2009, pretože čakala za plnením žalovaného, ktorým mala byť dodávka stavebných panelov. I po doručení faktúry jej bolo p. B. prisľúbené, že faktúra bude zaplatená v splátkach. Až po tom, čo žalovaný jej v novembri 2009 zaslal list s požiadavkami na predloženie rôznych dokumentov k faktúre zistila, že čakanie na plnenie žalovaného je zbytočné. Žalovaný k odvolaniu pripojil cenové ponuky, pričom aj predkladanie týchto dokladov považuje ona za úmyselné zavádzanie súdu. K motorovému vozidlu OPEL COMBO predložil ponuky týkajúce sa benzínových motorov, hoci on mal auto s dieselovým motorom a u takých je cena podstatne vyššia. Nepopiera, že súčiastky, ktoré boli montované do motorových vozidiel v roku 2008, je možné dnes kúpiť za lepšiu cenu. V roku 2008 nebolo toľko predajcov náhradných dielov ako dnes, a to tlačí ceny náhradných dielov dole. Vo faktúre, ktorú doručila žalovanému, sa nachádzajú všetky opravy za predošlé obdobie pre žalovaného. Celý obsah podaného odvolania žalobkyňa vníma ako úmyselnú snahu poškodzovať a kriminalizovať jej osobu, spochybňovať svedectvo vypočutých svedkov a uviesť odvolací súd do omylu, že vlastne žalovaný je poškodený, čo je podľa jej názoru nehorázna lož. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu.
Dopĺňacím rozsudkom 19Cb/117/2010 - 186 z 2. 4. 2013 súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť nahradiť štátu na účet Okresného súdu Prešov trovy svedočného vo výške 3,20 eur.
V dôvodoch rozhodnutia uvádza, že v konaní vznikli štátu trovy v zaplatení svedočného svedkovi Z. H.i vo výške 3,20 eur. Keďže vo veci bol žalovaný neúspešný v zmysle ust. § 48 ods. 1 O.s.p. zaviazal súd žalovaného na náhradu týchto trov. Pretože o náhrade týchto trov nerozhodol vo vyhlásenom rozsudku v zmysle § 166 O.s.p. rozhodol o doplnení rozsudku o výrok o náhrade trov štátu.
Aj proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Na zdôvodnenie svojho odvolania uvádza totožné skutočnosti ako v odvolaní proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej. Dopĺňa, že on návrh na doplnenie rozsudku nepodal a jemu ani nie je známy návrh protistrany na doplnenie rozsudku. Z pojednávania, na ktorom súd vyhlásil dopĺňací rozsudok, sa včas a z vážnych dôvodov ospravedlnil. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil aj dopĺňací rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne navrhuje zaviazať žalobkyňu k náhrade trov štátu.
Uznesením 19Cb/117/2010 - 200 zo 17. 5. 2013 súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 90,- eur. Poukázal pritom na pol. č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov.
Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie žalovaný. Nesúhlasí s povinnosťou zaplatiť súdny poplatok za odpor vo výške 90,- eur. Poukazuje na to, aké dôsledky pre jeho spôsobilosť uhrádzať záväzky malo uznesenie o nariadení predbežného opatrenia vydané v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 21Cb/176/2007. Bolo mu obmedzené nakladať s celým jeho nehnuteľným majetkom v rozsahu absolútne neprimeranom vtedy žalovanému nároku. Týmto uznesením bol spôsobený prudký úpadok jeho podniku i jeho osobného života v dôsledku praktickej nemožnosti uhrádzať akékoľvek jeho záväzky speňažením čo i len malej časti jeho majetku, resp. zaťažením čo i len malej časti jeho majetku proti primeranému úveru. Následne jeho právo bolo poškodzované nekonaním Okresného súdu Prešov vo veci 21Cb/176/2007, ale i vyznačovaním nepravdivých skutočnosti na listoch vlastníctva týkajúcich sa jeho majetku Správou katastra Prešov. On i jeho rodina sa v súvislosti s tým dostávali do zbytočných i ťažkých existenčných problémov. Pre nevyhnutnosť úhrady iných záväzkov nemá k dispozícii dostatok hotovosti na úhradu trov vlastného kvalifikovaného právneho zastúpenia. Stav jeho finančnej núdze v súčasnosti skutočne trvá a oproti minulosti sa ešte viac prehĺbil. V súčasnosti je evidovaným uchádzačom o prácu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove, nepoberá podporu v nezamestnanosti, nemocenské, ani iné sociálne dávky, nemá žiadne úspory, podiely v spoločnostiach, akcie a podobne. Jeho nehnuteľný majetok je pod exekúciami rovnako, ako zvyšná časť jeho hnuteľného majetku. Poplatky preto nemôže zaplatiť ani speňažením tohto majetku. Vyživovaciu povinnosť si voči nemu plní jeho manželka, pričom v roku 1999 došlo k zrušeniu BSM, a preto sa jeho manželka nemá povinnosť podieľať finančne na poplatkoch za jeho súdne spory. Jeho príjmy zo živnosti za rok 2012 predstavovali 0 eur a reálne príjmy jeho manželky v súčasnosti ani nedosahujú výšku,
ktorá by umožňovala financovať alebo spolupodieľať sa na financovaní súdnych poplatkov. Súčasne preto žiada súd o priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov v zmysle ust. § 138 O.s.p. S poukazom na uplatnené dôvody odvolania žiada preto súd o prehodnotenie rozhodnutia o uložení zaplatenia súdneho poplatku za podané odvolanie. K odvolaniu pripája vo fotokópii listiny, na ktoré poukazuje v dôvodoch podaného odvolania.
Odvolací súd na prejednanie podaných odvolaní nariadil pojednávanie (§ 214 ods. 1 písm. a) O.s.p.). Preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol pritom viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutia súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimku tvoria len prípadne vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí v zmysle uvedených zásad, rešpektujúc aj výsledky zopakovaného dokazovania (§ 213 ods. 3 O.s.p.) na odvolacom pojednávaní, dospel odvolací súd k záveru, že
1. uplatnené odvolacie dôvody sú spôsobilé privodiť iba čiastočnú zmenu napadnutého rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom, 2. odvolanie žalovaného proti uzneseniu o poplatkovej povinnosti za odvolanie nie je dôvodné, 3. pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov žalovanému nie sú splnené zákonné podmienky.
Za opodstatnené nemožno uznať odvolacie námietky žalovaného proti realizácii pojednávania na súde prvého stupňa dňa 20. 6. 2012 v jeho neprítomnosti. Zo zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa zo dňa 7. 4. 2012 (čl. 40 - 41 spisu) vyplýva, že v súvislosti s novelou O.s.p. účinnou od 1. 1. 2012 bolo obom stranám v konaní (teda aj žalovanému) doručené v písomnej forme doplnenie poučenia o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania (čl. 42 spisu) obsahujúce aj novelizované znenie ust. § 119 ods. 2, 3 O.s.p. aj s textom „Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania“.
Žalovaný na pojednávaní realizovanom na súde prvého stupňa dňa 9. 10. 2012 bol zastúpený ním splnomocnenou zástupkyňou a zo zápisnice z pojednávania z tohto dňa vyplýva okrem iného aj to, že ním splnomocnená zástupkyňa brala nový termín pojednávania nariadeného na deň 20. 11. 2012 aj za žalovaného na vedomie. Napriek tomu opis zápisnice z tohto pojednávania i predvolanie na pojednávanie na deň 20. 11. 2012 súd prvého stupňa doručil aj samotnému žalovanému. Zásielka doručovaná žalovanému s týmito písomnosťami bola žalovanému doručená 22. 10. 2012 (doručenka pri čl. 126 spisu).
Podľa podania žalovaného z 12. 11. 2012, doručeného súdu prvého stupňa 20. 11. 2012 (čl. 134 spisu), žalovaný oznámil súdu pretrvávajúce jeho zdravotné ťažkosti i to, že je ďalej práceneschopný, o čom pripája potvrdenie lekára. Súdu dáva na vedomie, že nesúhlasí s tým, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti a žiada pojednávanie odročiť až na čas, keď bude práceschopný, pričom túto skutočnosť súdu bez zbytočného odkladu oznámi. K tomuto podaniu je vo fotokópii pripojené potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, podľa ktorého je žalovaný neschopný práce od 18. 7. 2012. Žalovaný svoju žiadosť o odročenie pojednávania tak nedoložil vyjadrením ošetrujúceho lekára s obsahom, aký je žiadaný v zmysle vyššie citovaného ust. § 119 ods. 3 O.s.p. Za takéhoto stavu neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania. Súd prvého stupňa správne v zápisnici konštatuje, že tejto žiadosti žalovaného nebolo možné vyhovieť, pretože nespĺňala zákonom stanovené náležitosti. Možnosť zúčastniť sa na súdnom pojednávaní je právom každého účastníka a záleží výlučne na ňom, či tohto práva využije alebo nie. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd prejednať vec v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Uvedené ustanovenie dáva súdu možnosť, aby v konaní pokračoval, aj keď sú účastníci nečinní. Súd môže vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ak má preukázané, že účastníkovi bolo riadne doručené predvolanie na pojednávanie a tento sa nedostavil na pojednávanie a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu
o odročenie pojednávania. Súd pritom môže posudzovať žiadosť účastníka o odročenie pojednávania len z hľadiska dôležitých dôvodov, existenciu ktorých môže preveriť zo skutočnosti, ktoré sú mu známe v čase rozhodovania o tejto žiadosti. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd preto predovšetkým z hľadiska preukázania skutočností, z ktorých účastník vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.. V nadväznosti na to je relevantným práve už vyššie citované ust. § 119 ods. 3 O.s.p., ktoré precizuje požiadavku na preukázanie dôležitého dôvodu smerujúceho k odročeniu pojednávania predložením v ňom uvedených lekárskych vyjadrení či potvrdení. Samotné potvrdenie o práceneschopnosti bez absencie vyjadrenia, že účastník nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania, nie je takýmto dôvodom, aký je žiadaný v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. i ust. § 119 ods. 3 O.s.p.. Preto súd prvého stupňa, ak prejednal vec 20.11.2012 v neprítomnosti žalovaného, nemožno tento postup súdu prvého stupňa vyhodnotiť ako vadu konania, ktorá by mala za následok odňatie žalovanému konať pred súdom.
Prvostupňový súd (až na záver o výške prisudzovaného plnenia) vychádzal vo veci zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní. Dôvody napadnutého rozsudku obsahujú aj podrobné opisy obsahu svedeckých výpovedí (odvolateľom spochybňovaných v podanom odvolaní), ich hodnotenie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a napokon aj v súvislosti s výpoveďami žalovaného i žalobkyne i v konaní ďalších realizovaných listinných dôkazov. Takéto hodnotenie dôkazov zodpovedá zásadám voľného hodnotenia dôkazov podľa ust. § 132 O.s.p., vyplývajúcim aj z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR). Hodnotiaca úvaha súdu prvého stupňa zodpovedá zásadám formálnej logiky, nie je v rozpore s prírodnými zákonmi a úvahy súdu prvého stupňa sú preskúmateľné aj odvolacím súdom. Súd prvého stupňa totiž jasne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil. Za takéhoto stavu ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že žalobkyňa poskytla žalovanému plnenie, zaplatenie ceny ktorého sa uplatňuje v tomto konaní. Ani jedno z týchto plnení obsiahnutých vo vystavenej faktúre nebolo realizované bez vedomia, či bez súhlasu samotného žalovaného, pričom žalovaný za poskytnutie týchto plnení žalobkyni nezaplatil a ani nerealizoval iné pôvodne dohodnuté plnenie (dodávka stavebných panelov). Napriek tomu, že mu žalobkyňa vystavila pokladničný blok o zaplatení dodávky a montáže ťažného zariadenia, dôkazy realizované pred súdom prvého stupňa odôvodňujú záver, že ani toto plnenie žalovaný v prospech žalobkyne neuskutočnil. Niet pochybnosti o tom, že ak panely žalovaný nedodal, nezaplatil ani to, čo je obsiahnuté v pokladničnom bloku. Aj pokladničný blok je listinným dôkazom (§ 129 O.s.p.), ktorý podlieha hodnoteniu súdom (§ 132 O.s.p.). Ak v čase jeho vystavenia sa dôvodne očakávala dodávka panelov od žalovaného, niet dôvodu na pochybnosť o pravdivosti napr. výpovede svedka O., ktorý výslovne na súde uviedol, že ak žalovaný panely nedodal, nebolo žalobkyni zaplatené ani za dodávku a montáž ťažného zariadenia (str. 5 a 6 zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa z 9. 10. 2012 na čl. 118 spisu).
Obsah zápisnice pred súdom prvého stupňa z 20. 11. 2012 nesvedčí záveru o „neprípustnosti“ zasahovaní do výsluchu svedka.
Motorové vozidla žalovaného boli odovzdané žalobkyni za účelom realizácie objednaných opráv. Svedkovia Z. T. i F. X., zamestnanci žalovaného, presvedčivo pred súdom prvého stupňa uviedli, že autá, ktoré oni využívali pri plnení pracovných povinností u žalovaného, boli opravované u žalobkyne. Samotný žalovaný o týchto skutočnostiach bol vyrozumený a žalobkyňa, či v jej prevádzke pôsobiaci zodpovední pracovníci, nemohli mať ani len najmenšie pochybnosti o tom, že zamestnanci žalovaného pristavujúci autá k oprave konajú mimo rámca poverenia ich zamestnávateľom. Pre takéto úkony nebolo potrebné písomné plnomocenstvo na konanie v mene žalovaného a ani obsah zmluvného dojednania, týkajúceho sa realizácie žiadaných opráv, si nevyžaduje v zmysle zákona písomnú formu.
To, čo žalobkyňa žalovanému plnila, je dielom v zmysle ust. § 536 ods. 2 Obch. zák.. Aj zmluva v tejto časti uzavretá účastníkmi je zmluvou o dielo. V zmysle ust. § 536 ods. 1 Obch. zák. sa totiž zmluvou o dielo zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Z ust. § 546 ods. 1 Obch. zák. vyplýva, že objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je aj napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
V zmysle tohto ustanovenia je teda určujúcou dohodnutá cena.
Prvostupňový súd v tomto smere nedostatočnú pozornosť venoval listine, ktorú predložila súdu samotná žalobkyňa, v ktorej označovala plnenie, ktoré malo byť realizované pre žalovaného v súvislosti s predpokladanou dodávkou stavebných panelov. V prílohovej obálke na č.l. 69 spisu je založená táto listina vyhotovená samotnou žalobkyňou (čo potvrdila aj na odvolacom pojednávaní), obsahujúca údaje o predmetoch plnenia i cenách. Žalobkyňa uvádza, že to, čo bolo poznačené krúžkom, je plnením, ktoré malo byť realizované pre žalovaného, ostatné údaje sa týkajú plnení, ktoré mali byť realizované v prospech svedka O.. Táto listina obsahuje aj údaje o cenách, ktoré boli žalobkyňou „ponúkané“ pre ich objednávateľov. Žalobkyňa potvrdila pred odvolacím súdom aj to, že to, čo je v tejto listine zaznamenané v prospech žalovaného, je totožné s tým, čo je aj predmetom faktúry, ktorú žalovanému vystavila. Podľa tejto listiny kalkulovaná cena realizovaného plnenia žalobkyňou za OPEL COMBO bola 8.200,- Sk, za žiarovku H „7“ 140,- Sk, za ťažné zariadenia 9.500,- Sk, za kamión 3.800,- Sk, za filtre 9.200,- Sk a za výmenu štartéra v kamióne 2.000,- Sk. Celkom tak v tomto účtovaní žalobkyňa ponúkla žalovanému cenu vo výške 32.840,- Sk. Toto treba považovať aj za dohodnutú kúpnu cenu v zmysle ust. § 546 ods. 1 Obch. zák., na ktorú má žalobkyňa nárok. Ak žalobkyňa vystavila faktúru č. 01/2009, v ktorej cenu plnenia určila na sumu 1.500,- Sk, nezodpovedá to cene zaznamenanej do ňou vyhotovenej listiny, ktorá mala aj podľa jej vyjadrenia byť akceptovaná žalovaným. V konaní neboli produkované dôkazy, ktoré by skutkovo i právne odôvodňovali navýšenie ceny tohto plnenia len preto, že žalovaný neplnil dodávku panelov, resp. že plnil s oneskorením. Takéto zdôvodnenie zmeny účtovanej ceny, aké žalobkyňa uviedla aj na odvolacom pojednávaní, je v rozpore so záverom o dohodnutej cene. Povinnosťou objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi dohodnutú cenu zodpovedá povinnosť zaplatiť mu sumu 32.840,- Sk, t.j. 1.090,09 eur.
Na žalovaným v odvolacom konaní predkladané „nové dôkazy“ o ponukách cien na plnenie účtované v predmetnej faktúre v systéme neúplnej apelácie (§ 205a ods. 1 písm. d/ O.s.p.) nemožno prihliadať, pretože žalovaný, tak ako je už uvedené vyššie, bol preukázateľne poučený o procesných právach a povinnostiach vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p..
Pre právnu kvalifikáciu vzťahu založeného medzi podnikateľskými subjektmi, účastníkmi tohto konania, na plnenie ktoré malo byť realizované v roku 2008 a ktoré súviselo s ich podnikateľskou činnosťou, je dôležitým to, že medzi podnikateľmi nie je vylúčené ani uzavretie zmluvy, pri ktorej si zmluvné strany vymieňajú vec za vec, prípadne vec za iné plnenie. Obsah takéhoto zmluvného dojednania je blízky úprave o zámennej zmluve podľa § 611 Obč. zák. len s tou modifikáciou, že zmluvné strany si vymieňajú vec za plnenie, ktoré je dielom. Strana, ktorá vec výmenou dáva, sa považuje za stranu predávajúcu a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma, sa považuje za objednávateľa diela. Zhotoviteľ diela prijímajúci predávanú vec sa považuje za kupujúceho a odovzdávajúci plnenie - dielo je zhotoviteľom diela. Ust. § 261 ods. 6 Obch. zák. upravuje, že zmluvy medzi osobami uvedenými v ods. 1 a 2, ktoré nie sú upravené v Hlave II. tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvné typy v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanovenia o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. V zmysle tejto dikcie zákona sa použitie Občianskeho zákonníka obmedzuje na zmluvy upravené ako zmluvné typy len v Občianskom zákonníku, ak sú uzavreté medzi subjektmi uvedenými v ods. 1 a 2 a len na osobitné ustanovenia Občianskeho zákonníka o príslušnom zmluvnom type. Všetko ostatné, čo priamo zmluvný typ neupravuje, sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Obchodného zákonníka o záväzkových vzťahoch. Takéto chápanie je v súlade s princípom subsidiarity Občianskeho zákonníka (§ 1 Obch. zák.), ako aj s obchodno-právnou povahou týchto vzťahov.
Žalovaný nesplnil povinnosť dodávky stavebných panelov. Nesplnil povinnosti z tej časti zámennej zmluvy, ktorou mal plniť povinnosti predávajúceho pri dodávke stavebných panelov. Ak toto plnenie nebolo realizované, je povinný splniť v peňažnej podobe záväzok, ktorý mu vyplynul zo zmluvy o dielo uzavretej so žalobkyňou. Povinnosť zaplatiť cenu diela vo výške 1.090,09 eur (32.840,- Sk) určená súdom prvého stupňa je teda správna, vychádza zo zisteného skutkového stavu (§ 153 ods. 1 O.s.p.) i vyššie uvedenému právnemu posúdenie veci. Preto odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1.090,09 eur aj potvrdil.
Žalovaný mal plniť žalobkyni podľa uzavretej „zámennej“ zmluvy ešte v roku 2008. Žalobkyňa pre neho plnila v roku 2008. Objednávateľ v zmysle ust. § 548 ods. 1 Obch. zák. je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Ak žalovaný nesplnil povinnosť vyplývajúci z dohodnutej zámeny, žalobkyňa má nárok na cenu realizovaného diela jeho vykonaním. Ak plnila nepochybne už v roku 2008, potom treba akceptovať aj to, že sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením ceny diela najneskôr dňom 17. 1. 2009. Určujúcim v tomto smere je to, že žalovaný nesplnil dohodnutú dodávku stavebných panelov. Nemožno preto viazať splatnosť ceny diela na neskorší dátum. Pri aplikácii ust. § 365 a ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. nebol dôvod nepriznať žalobkyni ani uplatňované úroky z omeškania tak, ako to odôvodnil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. K priznanej sume istiny, ktorá bola potvrdená odvolacím súdom, teda odvolací súd potvrdil aj tú časť rozsudku súdu prvého stupňa, ktorá sa týka tohto príslušenstva. Odvolací súd tak postupoval v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
Uplatňovanie ceny diela nad sumu dohodnutú nie je dôvodným, preto pri záveroch, aké vyplynuli z doplnenia dokazovania odvolacím súdom (§ 213 ods. 3 O.s.p.) odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol.
Pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo čiastočne menené, odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. rozhodoval o náhrade trov konania aj na súde prvého stupňa.
Výsledok konania svedčí o čiastočnom úspechu žalobkyne v konaní. Pri aplikácii ust. § 224 ods. 1 O.s.p. je potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzať aj z aplikácie ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Procesný výsledok konania svedčí o tom, že žalobkyňa mala v percentuálnom vyjadrení úspech vo výške 72,67 % (1.090,09 : 1.500,- = 72,67 %). Úspech žalovaného zodpovedá v percentuálnom vyjadrení 27,33 %. Za takéhoto stavu žalobkyni možno priznať nárok na náhradu trov účelne vynaložených v súvislosti s uplatňovaním práva v rozsahu 45,34 % (72,67 - 27,33). Žalobkyňa uplatňovala nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku. Zo žaloby zaplatila súdny poplatok vo výške 90,- eur. 45,34 % z tejto sumy prestavuje sumu 40,80 eur. K tejto náhrade týchto jej nákladov preto odvolací súd zaviazal žalovaného.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
V predmetnej veci nebolo účastníkom priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Štát preukázateľne znášal výdavky súvisiace so svedočným vyplateným svedkovi T.. Súd prvého stupňa aj po jeho výsluchu takéto svedočné aj svedkovi zaplatil. Pri rešpektovaní procesného výsledku v konaní súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prešov trovy vo výške 2,32 eur (72,67 % zo sumy 3,20 eur) a žalobkyňu vo výške 0,88 eur (27,33 % zo sumy 3,20 eur).
Odvolací súd v zmysle ust. § 211 ods. 1 posledná veta O.s.p. rozhodoval aj o návrhu žalovaného na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Takýto návrh podal žalovaný aj v súvislosti s ním podaným odvolaním proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým mu bola uložená poplatková povinnosť za podané odvolanie proti rozsudku. Pre účely konania o jeho návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov odvolací súd vyzval žalovaného na predloženie vyplneného tlačiva podľa § 138 ods. 2 písm. a) O.s.p. Žalovaný totiž k pôvodnej žiadosti nedoložil rozhodnutie o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov. Obsah jeho písomného podania na čl. 206 až 208 spisu odkazuje len na rozhodnutie Úradu práce zo dňa 25. 3. 2013, ktorým bol zaradený do zoznamu uchádzačov o zamestnanie (Rozhodnutie ÚPSVaR Prešov zo dňa 25. 3. 2013 č.k. PO 1/OIPS/ZAM/2013/31821-9-čl.209 pv. spisu). Žalovaný žiadané tlačivo odvolaciemu súdu nepredložil, čo na odvolacom pojednávaní odôvodnil jeho obavou zo zneužitia údajov, ktoré sa v tlačive udávajú. Vyjadril to, že žiadané informácie sa týkajú aj jeho rodinných príslušníkov a sú zneužívané. Takéto odmietavé stanovisko na predloženie žiadaného tlačiva vyjadril aj napriek zdôrazneniu súdu, že tlačivo je podmienkou podľa O.s.p. na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.
Na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva (§ 138 ods. 1 O.s.p.).
V citovanom ustanovení upravuje O.s.p. možnosť individuálneho oslobodenia od súdnych poplatkov. Dopĺňa sa ním tak zákonné vecné oslobodenie a zákonné osobné oslobodenie upravené v § 4 Zákona o súdnych poplatkoch. Predpokladmi pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov súdom sú pomery účastníka odôvodňujúce priznanie oslobodenia, zároveň skutočnosť, že zo strany žiadateľa nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pod pojmom pomery zákon chápe majetkové pomery žiadateľa (tiež rodinné, sociálne a zdravotné pomery), majúce základ v okolnostiach, ktoré nie sú len dočasnej či prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že poplatník celkom či sčasti nemôže splniť poplatkovú povinnosť alebo že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo žiadať. Novela O.s.p. účinná od 1. 1. 2012 v novom odstavci 2 zakotvuje povinnú prílohu návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorým je buď vyplnené tlačivo, ktorého vzor uverejní ministerstvo na svojom webe, alebo rozhodnutie o hmotnej núdzi. Táto zmena sa odôvodňovala snahou o odbremenenie účastníkov od opráv, či následného doplnenia neúplných návrhov. Každopádne každý žiadateľ o oslobodenie od súdnych poplatkov je povinný vierohodným spôsobom preukázať, že jeho pomery mu bránia splniť poplatkovú povinnosť alebo že splnenie žiadanej poplatkovej povinnosti nemožno od neho spravodlivo žiadať. Argumentácia žalovaného smerujúca k odmietnutiu predloženia žiadaného tlačiva nemôže viesť k inému záveru, len k takému, že žalovaný nepreukázal skutočnosti, ktorými by preukázal to, že jeho pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Odvolací súd mal na zreteli aj výšku súdneho poplatku, ktorú mal žalovaný uloženú zaplatiť uznesením súdu prvého stupňa. Aj pri rešpektovaní tejto výšky jeho poplatkovej povinnosti a s prihliadnutím na to, že nepreukázal skutočnosti, ktoré by oprávňovali súd priznať mu oslobodenie od súdnych poplatkov, odvolací súd rozhodol, že mu nepriznáva oslobodenie od súdnych poplatkov.
Od rozhodnutia o žiadosti žalovaného o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov záviselo aj rozhodnutie o odvolaní žalovaného proti uzneseniu o poplatkovej povinnosti za podanie odvolania proti rozsudku.
Žalovaný, ktorý podal odvolanie, je poplatníkom v zmysle § 2 ods. 4 Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Sadzba súdneho poplatku za odvolanie mu bola určená zodpovedajúco aplikácii § 6 ods. 1, 2 a § 7 ods. 1 cit. zák. a v súlade s ustanovením pol. 1 písm. a) a poznámky k pol. 1 č. 3. Za takéhoto stavu je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o poplatkovej povinnosti žalovaného za podané odvolanie správne, preto aj toto uznesenie odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.