Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18P-77-2012.pdf
PDF · 111.8 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/77/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci navrhovateľky: D. F., nar. X.X.XXXX, bytom A., B. Č.. XX (R. F. Q.), zastúpená Mgr. Janou Jesenskou za Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, P.O.Box A11, Moyzesova č. 18, Košice proti odporcovi: F. F., nar. X.X.XXXX, bytom X., A.. Z. Č.. XXX H. B., zastúpený advokátkou JUDr. Daniela Knežová, Letná č. 40, Košice, IČO: 35545526 v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky takto
rozhodol:
Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 30 EUR mesačne od 18.4.2012 do budúcna, ktorý príspevok na výživu je povinný platiť do rúk navrhovateľky do 15-tého dňa tohto ktorého mesiaca vopred.
Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 18.4.2012 do 31.1.2014 v sume 643 EUR súd p o v o ľ u j e odporcovi splatiť v 5-tich splátkach, 4 splátky po 130 EUR a 1 splátku vo výške 123 EUR spolu s bežným výživným do rúk navrhovateľky, až do zaplatenia, počínajúc mesiacom marec 2014, pod následkom straty výhody splátok.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom, ktorý podala súdu dňa 18.4.2012 domáhala voči odporcovi priznania príspevku na jej výživu z toho dôvodu, že ich manželstvo bolo rozvedené. Počas trvania manželstva bol odporca rozsudkom Okresného súdu Košice I zaviazaný platiť na jej výživu sumou 90 EUR mesačne. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 11.3.2011 a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.5.2011. Pre čas po rozvode manželstva boli maloleté deti pochádzajúce z tohto manželstva F. F. a Z. F., zverené do jej osobnej starostlivosti a odporca bol zaviazaný prispievať na výživu mal. Z. sumou 160 EUR mesačne a na výživu mal. F. sumou 130 EUR mesačne.
Po prevzatí zastúpenia navrhovateľky Centrom právnej pomoci bol doplnený návrh na začatie konania písomným podaním, ktoré bolo podané súdu dňa 12.2.2013. Navrhovateľka uviedla, že príspevok na výživu rozvedenej manželky žiada z dôvodu, že je nezamestnaná a pracuje iba na základe dohody o vykonaní práce, uzatvorenej so spoločnosťou P. Q..J..H.., kde jej príjem v mesiaci december 2012 predstavoval 16,20 EUR. Napriek tomu, že má stredoškolské vzdelanie hutníckeho smeru v regióne je situácia taká, že si prácu nevie nájsť, a preto nedokáže pokryť svoje náklady a výdavky, nie je schopná sama sa živiť napriek tomu, že vynakladá značné úsilie na nájdenie si stáleho zamestnania. Potenciálni
zamestnávatelia ju často odmietajú z titulu, že sa sama stará o dve mal. deti. Následkom toho má navrhovateľka existenčné problémy. Jej výdavky spočívajú mesačne: za stravu 200 EUR, oblečenie 40 EUR, náklady spojené s bývaním: plyn 85 EUR, voda 45 EUR, elektrina 80 EUR, hygienické potreby 18 EUR, benzín 40 EUR, lieky a zdravotnícke pomôcky 15 EUR, mobilný telefón 30 EUR. Podľa jej vedomostí odporca zarába 1.650 EUR mesačne, a preto je schopný z tohto príjmu prispievať jej na výživu. Doplneným návrhom navrhovateľka žiadala, aby toto výživné jej bolo priznané vo výške 250 EUR mesačne, do budúcna, po dobu 5-tich rokov, od podania návrhu. Pred začatím pojednávania navrhovateľka opravila svoj návrh tak, že žiadala priznať výživné v uvedenej výške od podania návrhu do budúcna a nežiadala uviesť vo výroku rozsudku obmedzenie na dobu 5-tich rokov od dátumu podania.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu, ktoré podal súdu dňa 16.8.2013 uviedol, že po rozvode manželstva s navrhovateľkou, platí výživné na dve mal. deti, pochádzajúce z tohto manželstva 160 a 130 EUR mesačne, okrem toho však má ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči dcére X. v sume 150 EUR mesačne a voči mal. synovi Q. v sume 27,80 EUR mesačne. V roku 2011 sa opätovne oženil a má vyživovaciu povinnosť aj voči manželke, ktorá je t.č. nezamestnaná. V spoločnej domácnosti vychovávajú dve mal. deti jeho terajšej manželky, X. a X. X., na ktoré jeho manželka dostáva výživné vo výške 100 EUR mesačne. Odporca uviedol, že je zamestnaný v kamiónovej doprave, kde jeho mzda predstavuje 460 EUR mesačne v hrubom, okrem toho dostáva aj diéty, pretože pracuje v 6-týždňových turnusoch, najmä v Belgicku, avšak tieto diéty na týchto zahraničných pracovných cestách aj spotrebuje. Nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, ani hodnotný hnuteľný majetok. Odporca vo svojom vyjadrení popieral skutočnosť, že by mala navrhovateľka existenčné problémy alebo skutočnosť, že nie je schopná sama sa živiť. Podľa neho navrhovateľka je vzdelaná, priebojná a schopná nájsť si prácu, ak by chcela naozaj pracovať, a to aj vtedy, ak má v starostlivosti dve deti. Zároveň však priznal, že navrhovateľka nebola zamestnaná počas ich manželstva, ale on s tým súhlasil, navrhovateľka sa starala o ich dve deti. On jej pravidelne platí 290 EUR mesačne výživné a okrem toho vyrovnal omeškané výživné vo výške 1.480 EUR, okrem toho navrhovateľka poberala po rozvode dávky v hmotnej núdzi. Po rozvode manželstva predali aj spoločný byt a za získané finančné prostriedky bola vyplatená hypotéka, ako aj ďalšie spoločné dlhy, a 7.500 EUR obdŕžala navrhovateľka na základe ich vzájomnej dohody ako zostávajúcu časť peňazí. Okrem toho však navrhovateľke zostal aj nábytok, sedacia súprava, obývacia stena, všetky elektrospotrebiče v minimálnej hodnote 1.500 EUR. Odporca popieral aj výdavky, ktoré navrhovateľka uvádzala vo svojom návrhu, pretože má také vedomosti, že od r. 2012 spolu s deťmi býva u svojho priateľa D. C., na ul. B. V. A. v spoločnej domácnosti a tento jej priateľ vlastní obchod s textilom, v ktorom navrhovateľka vypomáha. Preto podaný návrh navrhovateľky vníma ako osobnú snahu znepríjemniť mu terajší život a narušiť pokoj v jeho novej rodine, podľa neho navrhovateľka nikdy nebola odkázaná na príspevok na výživu rozvedeného manžela v takom zmysle, ako to upravuje Zákon o rodine. Výška príspevku na výživu rozvedeného manžela, ktorú požaduje navrhovateľka, nie je v príjmových možnostiach odporcu a takéto súdne rozhodnutie by ho existenčne zruinovalo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal podaný návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi nimi predloženými a vyžiadanými súdom, pripojenými spismi Okresného súdu Košice I sp. zn. 10 C 25/2010 a 22 P 156/2009, a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
Súd zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 11.3.2011, č.k. 10C 25/2010-141 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.11.2011 č.k. 8CoP 179/2011-170. Týmto rozsudkom boli mal. deti Z. F., nar. 6.4.2001 a F. F., nar. 11.10.2004 zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. Z. 160 EUR a na výživu mal. F. 130 EUR mesačne.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že vzhľadom na takto určené výživné sumou 290 EUR mesačne, ku ktorému poberá ešte prídavky na obe deti sumou 46 EUR mesačne, nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi, aj keď je nezamestnaná a žiaden iný príjem nemá. Práve naopak, je povinná vrátiť príspevok na výživu mal. detí, ktorý bol platený v priebehu rozvodového konania Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v celkovej sume 3.442 EUR. Túto čiastku spláca postupne po 10 EUR mesačne od januára 2013. V priebehu konania navrhovateľka uzavrela dohodu o pracovnej činnosti dňa 12.8.2013
s V. Q..J..H.., K. Č.. X V. A., kde vykonáva pomocné práce pri predaji textilu a prácu s pokladňou a predložila súdu potvrdenia o odmene za mesiac august 2013 v sume 6,93 EUR, za mesiac október a november 2013 po 13,86 EUR. Navrhovateľka predložila súdu aj potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 26.11.2013 o priebehu svojej evidencie na tomto úrade, ako uchádzača o zamestnanie, z ktorého vyplýva, že navrhovateľka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie bez prerušenia od 24.9.2010, evidencia trvá. Súčasťou tohto potvrdenia je aj prehľad predchádzajúcej evidencie uchádzača o zamestnanie od 16.6.1997 do 1.9. 2010, čím navrhovateľka preukazovala, že určitých obdobiach zamestnaná bola a predložila súdu aj listinné dôkazy o svojich zamestnaniach. V súčasnosti si prácu nájsť nevie, napriek tomu, že má stredoškolské odborné vzdelanie s maturitou, hutnícku školu, avšak pri hľadaní zamestnania nastáva taká diskriminácia, že keď sa spýtajú, koľko má deti a ako je o ne postarané a prizná sa, že ich má zverené do svojej osobnej starostlivosti, tak jej povedia, že sa ozvú a obyčajne sa ďalej nič nedeje. Navrhovateľka uviedla, že žije spolu so svojim priateľom v 2,5 izbovom byte s tým, že s týmto priateľom spoločne aj hospodária, on jej finančne vypomáha s tým, že ju oblieka, pretože je živnostník. Jeho živnostenské podnikanie je však problematické, niekedy nezarobí ani minimálnu mzdu. V predchádzajúcom období navrhovateľka vykonávala rôzne iné práce, aj čašníčku, nikdy však to nebola práca v jej vlastnom odbore.
Uviedla, že svoju priateľovi prispieva na bývanie 60 EUR, na stravovanie 200 EUR s tým že raz robí nákupy ona a raz priateľ, takže tých 200 EUR nie je pravidelne mesačne. Okrem toho vynakladá 40 EUR na benzín, pretože jazdí motorovým vozidlom Ford Galaxy, vozí deti do školy, je to 7-ročné motorové vozidlo jej priateľa. Ďalej navrhovateľka uviedla, že pokiaľ obdŕžala z finančného vyporiadania s odporcom, svojim bývalým manželom 7.000 EUR, tieto použila na zakúpenie nábytku pre mal. deti v sume 3.000 EUR. Tento nábytok bol drahý z toho dôvodu, že kupovala nábytok masívny. Kupovala aj televízor pre deti, vracala peniaze, ktoré si požičala ešte vtedy, keď odporca neplatil výživné v r. 2009.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľka sa s ním pred podaním návrhu nepokúšala dohodnúť o platení príspevku na výživu rozvedenej manželky, avšak uviedol, že pokiaľ by sa aj bola pokúšala, s týmto by nebol súhlasil. Výživné na plnoletú dcéru X. platí z toho dôvodu, že jeho dcéra bola zverená do jeho osobnej starostlivosti, ale v skutočnosti sa o ňu starala jeho matka, preto jej prispieva na jej výživu 150 EUR a predložil o tom písomné prehlásenie svojej matky. Keďže táto dcéra zmaturovala v septembri 2013 a t.č. je nezamestnaná, stále tento príspevok platí. Na mal. syna Q. platí vyšším výživným než bolo určené, 100 EUR mesačne. Uviedol, že žije v rodinnom dome svojej manželky v X., za ktorý platia mesačne 330 EUR. Predložil súdu doklad SIPO za mesiac október 2013, ktorým preukazoval výšku tohto poplatku. Spolu s nimi v spoločnej domácnosti žijú dve deti jeho manželky vo veku 11 a 16 rokov, na ktoré jeho manželka dostáva výživné v sume 100 EUR mesačne od ich otca. Jeho manželka je nezamestnaná, nemá žiaden príjem, a preto všetky náklady spojené s touto domácnosťou hradí výlučne on sám.
Odporca na svoje dve deti pochádzajúce z manželstva s navrhovateľkou prispieva mesačne 290 EUR, ničím iným mimo výživného na ne neprispieva.
Odporca uviedol, že je zamestnaný v kamiónovej doprave ako vodič, pričom jeho príjem predstavuje 600 EUR mesačne a k tomu dostáva diéty vo výške 45 EUR na deň, pokiaľ je na pracovnej ceste. Dĺžka týchto pracovných ciest v západnej Európe predstavuje 6 týždňov a potom dva týždne je doma. Nevlastní žiadne auto a nemá ani žiaden majetok, pokiaľ zdedil podiel na byte, v ktorom žije jeho matka, v tomto byte nebýva a s ním disponovať nemôže. Uviedol, že má vedomosti o tom, že navrhovateľka žije so svojim priateľom v spoločnej domácnosti už dva roky, tento jej priateľ je živnostníkom, takže dokáže financovať jej živobytie. Mal vedomosti o tom, že po vyporiadaní BSM sumou 7.500 EUR, ktoré poukázal navrhovateľke, si hneď kúpila auto, avšak je možné, že toto auto dala zapísať na meno svojho priateľa. Toto auto však osobne navrhovateľka užíva. Okrem toho, pokiaľ zakúpila masívny nábytok do detskej izby pre deti, považuje to za nákup luxusného nábytku a žiada na túto skutočnosť neprihliadať. Okrem toho podľa odporcu dohoda s navrhovateľkou pri vyporiadaní BSM bola taká, že jej bude poukázaná čiastka 7.500 EUR ako zostatok po splatení hypotekárneho úveru z predaja spoločného bytu, že navrhovateľka vyplatí všetky podlžnosti, ktoré majú a nebude mať voči odporcovi žiadne ďalšie finančné nároky. Odporca sa však dodatočne dozvedel, že navrhovateľka nevyplatila dlh za odvoz smetia, ktorý je evidovaný na Magistráte Mesta Košice v sume 700 EUR. Odporca poukazoval na to, že podľa neho navrhovateľka nie je v žiadnej hmotnej núdzi, pretože každoročne chodieva so svojim
priateľom na dovolenku do Chorvátska a okrem toho jej priateľ kúpil ich deťom tablet , bicykle a podobne. Ďalej uviedol, že v priebehu konania rozhodol Krajský súd v Košiciach o jeho dlhu na výživnom voči mal. deťom pochádzajúcim z ich manželstva s navrhovateľkou pre čas pred rozvodom manželstva a toto dlžné výživné predstavuje 1.750,30 EUR, ktoré mu zostáva zaplatiť do 90-tich dní.
Navrhovateľka v písomnom podaní, ktoré podala súdu 13.1.2014 predovšetkým namietala proti tvrdeniam odporcu a spochybňovala výživné platené pre dcéru X. vo výške 150 EUR mesačne, pretože táto už počas štúdia pracovala brigádnicky. Odporca však určite nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom jeho manželky, pretože voči týmto má vyživovaciu povinnosť iba ich otec a jeho manželka. Taktiež platenie výživného pre mal. Q. vo vyššej sume, než je určená súdnym rozhodnutím, nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Navrhovateľka ďalej uviedla, že auto, ktoré používa, nepatrí jej, je firemné, bolo kúpené v júni 2012 na účely podnikania. Popierala aj skutočnosť, že by pravidelne trávila dovolenky v zahraničí, bola 2x v Chorvátsku v r. 2011 a 2013. Navrhovateľka vyvracala aj tvrdenie odporcu, o tom, že nevlastní auto, ani žiaden majetok a predložila súdu výpis z LV č. XXXXX, Správa katastra Košice, kat. územie P., podľa ktorého je manželka odporcu zapísaná ako vlastníčka bytu č. 15, ktoré pôvodne patrilo matke odporcu. Vzhľadom na to, že k vkladu vlastníckeho práva došlo 3.1.2013, je dôvodné predpokladať, že tento majetok bol zakúpený zo spoločných prostriedkov odporcu a jeho manželky. Navrhovateľka ďalej tvrdila, že po obdŕžaní peňazí z vyporiadania BSM vyrovnala všetky dlhy, ktoré jej známe boli. Predložila súdu aj čestné prehlásenie V. O. o tom, že dlh, ktorý voči nemu mala z titulu požičaných peňazí v čase neplatenia výživného od odporcu v sume 1.500 EUR, mu vyrovnala a toto čestné prehlásenie menovaný podpísal dňa 11.1.2014. Navrhovateľka predložila aj ďalšie doklady týkajúce sa splatených dlhov. Okrem toho predložila súdu aj fotografie preukazujúce nábytok umiestnený v detskej izbe mal. detí, ktorý zakúpila podľa dokladov, ktoré predložila za 1.150 EUR. Uviedla, že tablet pre deti kúpila ona, na splátky.
Z opisu mzdového listu odporcu súd zistil, že tento je zamestnaný v spoločnosti X. Q. Q..J..H.. so sídlom v B. a jeho priemerný čistý mesačný príjem v období od 7/2012 do 6/2013 predstavoval 386 EUR v čistom, priemerná suma diét, ktoré obdŕžal odporca v období od 6/2012 do 12/2012, predstavovala sumu 1.095 EUR mesačne a v období od 1/2013 do 5/2013 tento priemer predstavoval 1.184 EUR mesačne.
Zo správy P. s.r.o. zo dňa 13.7.2013 vyplýva, že navrhovateľka pracovala v tejto firme na základe dohody o vykonaní práce od 27.11.2012 do 28.3.2013. Jej príjem predstavoval za 11/2012 6,48 EUR, za 12/2012 16,20 EUR, za 1/2013 12,63 EUR, za 2/ 3013 4,22 EUR a za 3/2013 8,43 EUR. Zmluva bola ukončená z dôvodu znižovania stavu personálu.
Z dohody o pracovnej činnosti uzavretej navrhovateľkou s firmou V. s.r.o. dňa 12.8.2013 vyplýva, že navrhovateľka bude vykonávať pomocnú silu pri predaji textilu a prácu s pokladňou od 14.8.2013 na dobu neurčitú za 16 EUR na mesiac v rozsahu 10 hodín mesačne.
Podľa ust. § 72 ods. 1 ZR, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa ods. 2 cit. §-u, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Podľa ods. 3 príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ods. 2 cit. §-u výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
V súlade s cit. zák. ustanoveniami súd posúdil, či sú splnené zákonné podmienky pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela na základe návrhu navrhovateľky.
Oprávneným v tomto konaní je bývalý manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov. Tieto dôvody súd skúma podľa okolností každého jednotlivého prípadu osobitne a pokiaľ dospeje k tomu záveru, že tieto okolnosti sú naplnené, potom skúma, či povinný, bývalý manžel je schopný prispievať na primeranú výživu oprávneného. Miera tohto výživného je charakterizovaná primeranosťou výživy, ktorá v sebe zahŕňa nielen príspevok na stravu, ale aj na iné životné náklady oprávneného, ktoré slúžia na uspokojovanie jeho životných potrieb v závislosti od jeho veku, zdravotného stavu, životného štýlu a pod.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že v čase spolužitia účastníkov konania ako manželov, navrhovateľka zamestnaná nebola, čo odporca toleroval, nevadilo mu to, lebo ako uviedol, navrhovateľka sa starala o deti. Tým bola navrhovateľka úplne finančne závislá od odporcu a jeho príjmov. Navrhovateľka sa aj v súčasnosti stará o ich spoločné mal. deti, ale v súčasnosti odporca tvrdí, že nič jej nebráni v tom, aby sa zamestnala a zabezpečila svoj vlastný príjem tak, aby bola schopná sama sa živiť. Podľa neho navrhovateľka ani v súčasnosti nie je odkázaná na výživu od neho, lebo jej finančné pomery to neodôvodňujú. Naviac žije s druhom, ktorý by ju mal živiť.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľka v súčasnosti žije iba z výživného, ktoré jej prispieva odporca na maloleté deti mesačne sumou 290 EUR, rodinných prídavkov sumou 46 EUR mesačne a príležitostných brigád. Pokiaľ by naozaj nemala záujem sa zamestnať, tak, ako to tvrdí odporca, potom by neuzatvárala dohody o vykonaní práce alebo o pracovnej činnosti, tak, ako to bolo v priebehu konania preukázané, pričom odmeny z takto vykonávanej pracovnej činnosti sú veľmi nízke. Navrhovateľka je dlhodobo nezamestnaná a pri hľadaní zamestnania je znevýhodnená v tom, že jej boli zverené do starostlivosti dve mal. deti, naviac aj tým, že doposiaľ nikdy vo svojom vyštudovanom odbore nepracovala. Preto napriek tomu, že navrhovateľka má snahu prijať akékoľvek zamestnanie, trvalé zamestnanie sa navrhovateľke nepodarilo doposiaľ zabezpečiť. Navrhovateľka je riadne evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, podmienky pre túto evidenciu stále trvajú, resp. tieto podmienky navrhovateľka spĺňa, teda vykonáva všetky úkony, ktoré od nej úrad práce pre naplnenie tejto podmienky požaduje.
Súd zistil, že navrhovateľka síce žije v spoločnej domácnosti s druhom, s ktorým spoločne hospodári, jej druh však nemá zákonnú vyživovaciu povinnosť ani voči nej, ani voči deťom pochádzajúcim z manželstva s odporcom.
Preto súd dospel k tomu záveru, že na strane navrhovateľky sú splnené podmienky na priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky. Podľa zváženia súdu navrhovateľka je odkázaná na príspevok na výživu zo strany svojho bývalého manžela, teda odporcu v tomto konaní.
Súd v tomto konaní nemohol prihliadnuť na tie príjmy, ktoré mala navrhovateľka z vyporiadania BSM, pretože táto suma jej bola odporcom vyplatená ešte v r. 2011, čiže nie v rozhodnom období. Táto suma predstavovala majetkové vyporiadanie bývalých manželov, neboli to finančné prostriedky určené na jej výživu. V dohode o vyporiadaní BSM, ktoré bolo súdu predložené v priebehu tohto konania, nevyplýva tá skutočnosť, že takto vyplatenú sumu peňazí navrhovateľka má použiť pre svoje budúce živobytie, resp., že by sa navrhovateľka k tomuto pri uzatváraní dohody zaviazala a prehlásila, že od odporcu nebude žiadne ďalšie finančné plnenie na svoju výživu požadovať.
Súd pri skúmaní dôvodov rozvodu manželstva účastníkov konania nezistil také dôvody, pre ktoré by bolo priznanie príspevku na výživu navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to upravuje citovaný § 75 ods. 2 Zákony o rodine. Takáto skutočnosť nebola odporcom ani tvrdená.
S prihliadnutím na zárobkové možnosti a schopnosti odporcu a s prihliadnutím na jeho výdavky, vyživovacie povinnosti voči ďalším deťom, voči vlastnej manželke ako aj na tú skutočnosť, že odporca určitú časť svojho príjmu - mzdy a diét- minie na pracovných cestách v zahraničí, súd dospel k tomu záveru, že je schopný prispievať na výživu rozvedenej manželky, navrhovateľky sumou 30 EUR mesačne. Keďže návrh v tejto veci bol podaný 18.4.2012, súd určil od tohto dátumu povinnosť odporcu prispievať na výživu navrhovateľky. Súd zároveň prihliadol aj na tú skutočnosť, že výživné počas manželstva účastníkov konania zo strany odporcu bolo za rovnakých príjmových ako aj výdavkových pomerov na strane odporcu, platené pre navrhovateľku v sume 90 EUR, na základe dohody účastníkov, avšak na základe iných zákonných ustanovení. Preto v súčasnosti, na primeranú výživu navrhovateľky súd považuje čiastku 30 EUR. Preto súd návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti zamietol ako neprimeraný.
Vzhľadom na to, že súd zaviazal odporcu prispievať navrhovateľke sumou 30 EUR od 18.4.2012 do budúcna, do dátumu rozhodnutia súdu vzniklo na strane odporcu aj dlžné výživné za 13 dní v mesiaci apríl 2012 v sume 13 EUR a za 21 mesiac po 30 EUR, spolu dlh na výživnom v sume 643 EUR. Toto dlžné výživné súd povolil odporcovi splácať v 5-tich splátkach v súlade s §160 ods. 1 O.s.p. tak, že 4 splátky budú vo výške 130 EUR a 1 splátka bude vo výške 123 EUR. Súd zároveň určil odporcovi podmienky zročnosti týchto splátok. Súd pri takomto rozhodnutí prihliadol na to, že odporca má doposiaľ aj dlh na výživnom voči mal. deťom pre čas pred rozvodom manželstva, ktoré musí na základe súdneho rozhodnutia zaplatiť v 90 dňovej lehote, a že teda má aj iné finančné záväzky voči navrhovateľke v nie malej výške, ktoré sa stanú zročnými. Preto by odporca mal podľa zváženia súdu finančný problém zaplatiť dlžné výživné vyplývajúce z tohto konania navrhovateľke naraz.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. s prihliadnutím na čiastočný úspech a neúspech účastníkov v tomto konaní, ako aj na návrh odporcu, ktorý navrhoval, aby trovy konania si každý z účastníkov znášal sám.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.