Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-532-2013.pdf
PDF · 73.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3C/532/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci navrhovateľky F., proti odporcovi J. v konaní o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd r o z v á d z a manželstvo navrhovateľky F. a odporcu J. uzavreté dňa XX. X. XXXX na bývalom H.
II. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom na začatie konania dožadovala vydania rozhodnutia súdu, na základe ktorého by bolo určené, že jej manželstvo s odporcom J., uzatvorené dňa XX. X. XXXX pred bývalým H. sa rozvádza. Trovy konania nežiadala.
Odporca na pojednávaní s podaným návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil, pričom tento návrh zdôvodňoval tým, že stále cíti silné citové väzby vo vzťahu k navrhovateľke a ďalej z dôvodov náboženských.
Súd vykonaným dokazovaním, najmä listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré má k dispozícii, teda z podaného návrhu na začatie konania, zo sobášneho listu, z potvrdenia o mieste bydliska, z vyjadrenia účastníkov, zistil tento skutkový stav:
Podľa navrhovateľky a príslušného matričného dokladu účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX. X. XXXX na H.. U oboch účastníkov ide o manželstvo prvé, z manželstva pochádzajú dve dospelé deti. Posledným spoločným bydliskom oboch manželov je mesto R. L.. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že oddelene žijú s odporcom od r. 2011, obaja sú občanmi Slovenskej republiky.
Podľa navrhovateľky tá v návrhu i vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že k vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo v priebehu jej tehotenstiev a po narodení oboch detí, keď odporca nejavil veľký záujem o ňu ako o ženu, ani o narodené deti. Obidve tehotenstvá boli vysoko rizikové, hneď v prvých týždňoch oboch tehotenstiev až do samotných pôrodov musela byť navrhovateľka hospitalizovaná v nemocnici. Podľa nej odporca v tom čase javil málo záujmu o jej zdravotný stav, o ňu ako ženu i o neskôr narodené deti. Z tohto dôvodu a z ďalších dôvodov, ako to v návrhu uvádza, jej vzťah k odporcovi postupne začal chladnúť. Rozpory sa ešte viac prehĺbili po niekoľkých rokoch, keď s odporcom mala navrhovateľka odlišné názory na výchovu detí, keďže odporca je podľa navrhovateľky
silne nábožensky založený a k tomuto chcel prispôsobiť celý život rodiny. Navrhovateľka uvádza, že nemali podobné názory nielen na výchovu detí, ale ani spoločné záujmy a často sa s odporcom hádali. Podľa navrhovateľky k hlbokému rozvratu manželského života dochádzalo postupne a vyvrcholilo to v r. 2009, odkedy začali každý samostatne hospodáriť a starať sa o svoje potreby. V r. 2011 navrhovateľka pre, citujem: „nezvládnuteľnosť vzťahu s odporcom a psychickú vyčerpanosť“ sa odsťahovala k svojim rodičom, zmenila trvalý pobyt a dodnes žije u svojich rodičov. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že jej vzťahy s odporcom sú tak vážne a dlhodobo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a ona netrvá na ďalšom spolužití. Z výsluchu navrhovateľky na súde súd zistil, že navrhovateľka trvá na podanom návrhu, ďalej uvádza, že intímne nežije s odporcom približne od r. 2006. Za príčinu rozvratu manželstva na pojednávaní vyšpecifikovala navrhovateľka to, že podľa jej názoru ju manželstvo nikdy nenapĺňalo úplne, pociťovala vždy istú krivdu aj s ohľadom na priebeh jej tehotenstiev. Ďalej uviedla, že žiadnu lásku vo vzťahu k odporcovi necíti, nemá s ním žiaden súcit, nie je ochotná obnoviť manželské spolunažívanie, nie je ochotná ísť k psychológovi, ktorý by prípadne ich vzťah riešil, keďže považuje to za zbytočné. Naviac uviedla, že návrh už raz podala, tento návrh zobrala späť a vtedy boli u psychológa.
Odporca na pojednávaní nesúhlasil s tým, čo je všetko uvedené v návrhu na začatie konania, nesúhlasil s tým ako došlo k rozvratu manželstva a zdôrazňoval okrem iného aj to, že manželstvo s navrhovateľkou uzatvárali pred orgánom cirkvi a on vstupoval vždy do manželstva s tým, že svoju manželku ľúbil, rovnako dnes ju ľúbi, cíti na ňu silné citové väzby a teda nesobášil sa preto, aby sa následne rozvádzal. V priebehu konania ďalej na pojednávaní uviedol, že bol by rád ak by obnovili manželské spolunažívanie a v tomto smere by bol ochotný urobiť veľa. Potvrdil rozvrat v manželstve, potvrdil, že nežijú intímne po dobu asi 6 rokov, v spoločnej domácnosti nežijú asi 3 roky, pripustil rozvrat v manželstve, no chcel by zjednať nejakú nápravu. Napriek tomu uviedol, že po odchode manželky zo spoločnej domácnosti ju ani raz nevyhľadal, aby spolu riešili vzniknutý problém.
Procesný súd po vykonanom dokazovaní, po zhodnotení výpovedí účastníkov konania došiel k názoru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko rozvrátené natoľko, že jeho obnovenie nie je možné. Procesný súd za danej situácie rozhodol v súlade s ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine tak, že manželstvo účastníkov konania rozviedol po zistení, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Za príčinu rozvratu manželstva v súlade s ust. § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd považuje názorové a povahové odlišnosti medzi manželmi, ich rôznorodosť záujmov a rozdielny rebríček hodnôt i náhľadov na život ako taký.
Súd prihliadal v tejto súvislosti aj na nesúhlas odporcu s rozvodom, ktorý bol zdôvodnený náboženskou otázkou a tým, že údajne odporca má citové väzby na svoju manželku.
O trovách konania rozhodol súd tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
O Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti výroku o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma svoje predchádzajúce priezvisko.