Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_1T-88-2007.pdf
PDF · 85.71 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/88/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Roháča a prísediacich RNDr. Daniely Babincovej a Milana Milčáka v trestnej veci obžalovaného V. V.-R. pre trestný čin porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 124 ods. 2, 5 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 16. 01. 2014 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
V. V.-R., N.. XX. XX. XXXX M. B., C. A. B., Q. A. XXX/XX
j e v i n n ý , že
ako konajúci za fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie s názvom V. V. - R. V. B. B. L.. Q.N. A. Č.. XX, B. a inde prechovával rôzny tovar a to skrinky, elektromotory, poistky, relé, čerpadlá, časti prevodoviek, vypínače, ventily a ďalší tovar, ktorý je uvedený v rozhodnutí, ktorý unikol colnému dohľadu, lebo tento neprihlásil a nepredložil spolu s dokladmi uvedenými v rozhodnutí Colného úradu Prešov zn. 695/2003 z 23. 10. 2003 označených ako faktúry po I-V výrokovej časti od dodávateľov z Ukrajiny označených W., V. XXX XXX, ul. Geroev truda 30, Charkov, Ukrajina a B., K. XXX XXXXX, ul. Polevaja 23, Žitomír, Ukrajina, ktoré sa vzťahovali na tento tovar, ktorý podlieha dovoznému clu colného orgánu v čase od 03. 01. 1998 do 07. 10. 2000, čím spôsobil únik na cle v daniach a iných poplatkoch vyberaných Colným úradom Prešov pri dovoze tovaru, a tak spôsobil colný dlh vo výške 6 268 422,- Sk, pozostávajúci z nezaplatenia cla v sume 1 649 876,- Sk (54765,85 eur), dovoznej prirážky vo výške 723 475,- Sk (24014,97 eur) a dane z pridanej hodnoty vo výške 3 895 071,- Sk (129292,67 eur),
t e d a
skrátil clo vyberané podľa zákona pri dovoze tovaru a spôsobil činom uvedeným v odseku 2 škodu veľkého rozsahu,
č í m s p á c h a l
trestný čin porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 124 ods. 2, 5 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.
Za to sa o d s u d z u j e :
Podľa § 124 ods. 5 Tr. zák. 140/61 Zb. za použitia § 40 ods. 1 Tr. zák. 140/61 Zb. na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. 140/61 Zb. súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov.
odôvodnenie:
Súd túto trestnú vec už prejednával dňa 24. 01. 2011, rozhodol rozsudkom, proti ktorému bolo v zákonnej lehote podané odvolanie, na základe ktorého krajský súd zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na nové prejednanie, doplnenie dokazovania ako aj na nové rozhodnutie.
V zmysle uznesenia krajského súdu bol opätovne vypočutý obžalovaný, ktorý využil svoje právo na hlavnom pojednávaní a nevypovedal a prehlásil, že sa necíti byť vinný. Jeho výpoveď z prípravného konania ako dôkaz bola prečítaná a z tejto výpovede si súd osvojil tú skutočnosť, že obvinený tvrdil, že tovar na colnom úrade neprihlásil preto, lebo tento tovar z Ukrajiny na územie SR nepreviezol. Kupoval od ukrajinských spoločníkov, ktorí tovar doviezli na územie SR a dohodnutí odberatelia tento tovar odmietli prevziať. Tovar predával na dohodnutých miestach a to na rôznych čerpacích staniciach, kde s tovarom vystavil dodacie listiny, potom o niekoľko dní aj faktúry.
Pokiaľ sa týka tovaru z Ukrajiny, tento dovážal najprv sám a potom po jednom roku obchodovania s Ukrajincami mu tento tovar dovážali podnikatelia z Ukrajiny. On tvrdí, že tovar na colnici mal prihlásiť ten, kto dovezie tovar na Slovensko. Takto odkúpený tovar on ďalej odpredal, doklady evidoval vo svojom účtovníctve.
Táto obrana obvineného bola neopodstatnená a bola vyvrátená rozhodnutím Colného úradu Prešov č. l. 55-76 spisu, kde je uvedené na č. 165-168 kúpnej zmluvy, v ktorej boli dohodnuté dodacie podmienky INCOTERMS: 90 DDP Snina, Humenné. V spise sa nachádzajú sporné faktúry a vyčíslený colný dlh, príjmové a výdavkové pokladničné doklady.
Šetrením bolo zistené, že Štátna colná služba Ukrajiny ohľadne sporných spoločností Penta a Smrečina a slovenskej firmy V. V.-R. - V. bolo zistené, že uvedené firmy v kontrolovanom regióne činnosť nevykonávali, resp. neboli registrované ako subjekty so zahraničnou ekonomickou činnosťou. Súdu sa nepodarilo vypočuť svedka A. J. Š., ktorý mal byť riaditeľom súkromného podniku Penta, ktorý mal obchodovať s obžalovaným. Tento svedok bol vypočutý prostredníctvom právnej pomoci a jeho výpoveď zaznamenaná v prípravnom konaní bola prečítaná ako dôkaz na hlavnom pojednávaní. Spoločnosť Penta, ul. Georev Trudav v Charkove potvrdila, že A. J. Š. nebol nikdy u nich zamestnaný a nikdy neobchodoval s firmou V. V.-R. - V..
V nadväznosti na to boli vypočuté pracovníčky daňového úradu, ktoré robili kontrolu v subjekte V. V.-R. P. C. V. A., J. S., S. B., V. P.. Kontrolu vykonával za obdobie roku 1999-2000 ohľadne DPH. Predložili doklady o nákupe tovaru, kontrolovali doložené JCD, z ktorých nebola uplatnená daň z dovozu. Túto skutočnosť obžalovaný nevedel uviesť, resp. sa bránil, že tovar zakúpil na Slovensku. V skutočnosti tovar, ktorý on odpredával, neprešiel JCD, nebol zdaniteľný, pričom oprávnená osoba bola preverovaná dožiadaním cez medzinárodnú výmenu informácií. Medzinárodnou výmenou informácií bolo zistené, že ukrajinský dodávateľ, s ktorým mal údajne obchodovať obžalovaný, resp. firma Mayer, neexistuje. Toto zhodne potvrdili všetky svedkyne, pracovníčky daňového úradu, ktoré vykonávali kontrolu a z tejto urobili zápis. Jediní svedkovia J.. Y. S. P. J.. Ľ. S. potvrdili, že firma Mayer s nimi obchodovala, nakupovali od nich rôzny tovar strojárskej výroby, elektromateriál a vo väčšine prípadov tovar im bol dovážaný obžalovaným V. - R.. Iba v dvoch prípadoch si pre tovar išli sami. Všetok tovar mali zaevidovaný vo svojom účtovníctve. Po ukončení objasňovania colnými úradmi bolo vydané rozhodnutie 686/2003 z 23. 10. 2003, v ktorom bolo popísané podrobne, boli preskúmané a prehodnotené všetky faktúry, ktoré predložila colná pátracia služba a tieto sú súčasťou spisu. Celkový colný dlh bol vyčíslený na 6 628 422,- Sk. V dokumentácií sú zaistené zmluvy, v ktorých je uvedené, že kontrolovaný subjekt, firma Mayer, dojednali kúpnu cenu a dodacie podmienky - INCOTERMS : 90 DDP Snina, Humenné s tým, že predávajúci dodával tovar na miesto určenia s tým, že platil všetky poplatky spojené s dodávkou tovaru, vrátane cla, dopravy a iných poplatkov. Obžalovaný pri daných nákupoch bol povinný zistiť alebo dožadovať sa od predávajúceho, najmä, keď išlo o zahraničný tovar, či tento zaplatil clo, dovoznú prirážku a DPH: Pokiaľ by zistil, že tieto poplatky zaplatené neboli, bol povinný sám tento tovar deklarovať. Keďže tak neurobil, porušil predpisy o colnom dlhu.
Mimo vyššie uvedených dôkazov bol obžalovaný zo skutku usvedčený spisovými dokladmi, jednotlivými faktúrami, protokolom o vykonanej kontrole, nadväzne rozhodnutím daňového úradu ako aj protokolom o vyčíslení škody.
Pri výmere druhu trestu a jeho výšky súd vychádzal z toho, že skutok sa stal v roku 1998, ku kontrole došlo 23. 10. 2003, obžaloba bola podaná 22. 05. 2007 prokurátorom, čiže po štyroch rokoch, čiže od spáchania skutku uplynulo 16 rokov a prvýkrát vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom dňa 24. 01. 2011 oslobodením a po jeho zrušení ďalšie rozhodnutie bolo v roku 2014. Teda od spáchania skutku uplynulo 16 rokov.
Podľa Článku 48 ods. 2 Prvá veta Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.
Podľa Článku 6 ods. 1 Prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pri rozhodovaní o trestnom obvinení je každá dotknutá strana oprávnená na spravodlivé a verejné prerokovanie svojej veci, uskutočnené v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom.
Podľa § 2 ods. 4 Tr. por. platného od roku 2005 postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti, musia trestné veci prejednať čo najrýchlejšie, zachovať občianske práva zaručené ústavou.
Porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote je bez pochyby významným zásahom do princípov zaručujúcim právo na spravodlivý proces. Neodôvodnené prieťahy, primeraná dĺžka trestného konania sú závažným a nežiadajúcim javom, ktorý nielen odporuje zmyslu práva obvineného, poškodeného na spravodlivý proces, ale je i v rozpore a odporuje účelu trestného konania.
Súčasne je však nutné konštatovať, že porušenie tohto práva samo o sebe nezakladá neprípustnosť trestného stíhania.
Článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je potrebné v prvom rade považovať za pokyn, či apel sygnatárskym štátom, aby organizovali svoje súdníctvo tak, aby princípy v súdníctva v dohovore zakotvené boli rešpektované.
Štát preto prostredníctvom orgánov tomu určených rozhoduje u obvinených z trestných činov a zaisťuje prípadné potrestanie páchateľa. Rozhodnutie o vine a treste v rámci trestného konania je nielen právom, ale predovšetkým povinnosťou týchto orgánov. Je celkom v rozpore so zmyslom Článku 6 Dohovoru, aby orgány činné v trestnom konaní, ktorí prieťahy v konaní spôsobili, sa tejto svojej povinnosti zbavili bez toho, aby vyvinuli iniciatívu k naplneniu účelu trestného konania, ktorým je práve rozhodnutie o otázke viny a trestu. Tu treba podotknúť, že účelom trestného konania je predovšetkým to, aby trestný čin bol náležite zistený, páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pritom má pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, na predchádzanie a zamedzovanie trestnej činnosti, na výchovu občanov v duchu dôsledného zachovania občanov a pravidiel občianskeho spolužitia, čestného plnenia povinností štátu a spoločností.
Článok 6 ods. 1 Dohovoru vôbec nestanovuje žiadnu výslovnú sankciu, ktorou by stíhal porušene práva na spravodlivý proces, ktoré je v tomto článku zakotvené a pod ktorým je uvedený celý rad čiastkových práv a slobôd, ktorého súčasťou je i právo na rozhodnutie v primeranej lehote.
Primeraná dĺžka konania je judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva posudzované na konkrétne okolnosti prípadu, s prihliadnutím na kritéria zakotvené v judikatúre súdu, ktorými sú zložitosť prípadne chovanie sťažovateľa, štátnych orgánov, prípadne čo je pre sťažovateľa v stávke. Súd v žiadnom zo svojich rozhodnutí nekonkretizoval všeobecne záväznú dobu, ktorou by bolo možné za primeranú dobu považovať. Nápravu porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote vo forme zastavenia trestného stíhania súd v Článku 6 Dohovoru v žiadnom prípade zo svojich rozhodnutí nevyvodil. Naopak, judikatúra je jednoznačná v tom smere, že zmiernenie trestu z dôvodu neprimeranosti dĺžky konania v zásade zbavuje jednotlivca jeho postavenia obete v zmysle Článku 36 Dohovoru za predpokladu, že vnútroštátne orgány uznajú či už výslovné alebo podstatné veci, že šlo o po rušenie Dohovoru a uskutočnia nápravu.
Tu treba podotknúť, že najväčšia dĺžka konania bola v prípravnom konaní a to od spáchania skutku do podania obžaloby, 9 rokov. Za daných okolností, okolností prípadu ako aj pomery páchateľa, odôvodňujú použitie ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01. 01. 2006 za predpokladu, že použitie zákonom stanovenej trestnej sadzby by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu je možné dosiahnuť aj trestnom kratšieho trvania. Všetky tri podmienky sú stanovené kumulatívne, a preto sú splnené zároveň. Ustálená súdna prax v súvislosti s aplikáciou § 40 ods. 1 Tr. zák. č. 140/61 Zb. zohľadňovala predovšetkým, ak nie je vylúčené, tie okolnosti prípadu, ktoré súviseli so skutkom ako takým a s jeho právnym posúdením, teda okolnosti, za ktorých bol spáchaný čin, rodinné a osobné pomery páchateľa. V konkrétnom prípade ale súd zohľadňuje v nadväznosti na vyššie uvedené neprimeranú dĺžku konania, v rámci posúdenia otázky, či uvedená skutočnosť, je takou okolnosťou, ktorá odôvodňuje mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby za použitia ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. č. 140/61 Zb.
Konkrétne v tomto prípade s prihliadnutím na osobu páchateľa, ktorý síce bol v minulosti súdne trestaný, no teraz sa na neho hľadí ako keby v minulosti súdne trestaný nebol, poukázal na dĺžku konania, postoj obvineného k trestnému stíhaniu, procesný postup orgánov činných v trestnom konaní, výrazne a neprimerane presahujúcu dĺžku konania, je takou okolnosťou v tomto prípade, ktorú súd použil pri ukladaní trestu ako mimoriadne zmierňujúce ustanovenia podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. zákona účinného do 01. 01. 2006 a uložil mu trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom a to trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov. Tento trest má splniť u obžalovaného jednak generálnu ale i špeciálnu prevenciu. Trest bol ukladaný podľa zákona č. 140/61 Zb. , lebo toto je priaznivejšie v prospech obžalovaného.
Nakoľko o škode bolo rozhodnuté v administratívnom konaní, poškodená strana si škodu neuplatňovala, preto o tejto škode súd nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.