Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/69/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a sudkýň JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka U.. F. M., bytom M., X. D. XX/X a otec P. U., bytom M., T. XX/ XX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 19. augusta 2013 č. k. -45, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia výživného m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. M., nar. XX. XX. XXXX sumou 120 eur mesačne, počnúc od 22. 04. 2013 vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.

V časti zaostalého výživného a náhrady trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril mal. M. U. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 100 eur mesačne, počnúc od 01. 05. 2013, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Zaostalé výživné za obdobie od 01. 05. 2013 do 31. 08. 2013 predstavujúce sumu 100 eur, súd zaviazal otca zaplatiť naraz spolu s bežným výživným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia , , , , , , , , , , o rodine a zistený skutkový stav. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že matka, ktorá žije s dcérou sama, sa o dieťa stará, čo nenamietal ani otec maloletej. Z uvedeného dôvodu zveril mal. M. do osobnej starostlivosti matky. Pri určení výživného súd prihliadol na to, že matka má s dcérou bežné výdavky na školské potreby, ošatenie, obuv. Maloletá navštevuje ZUŠ- výtvarný krúžok, kde matka polročne platí 50 eur, nakupuje potreby k maľovaniu. Otec sa s maloletou stretáva sporadicky, výživné v sume 75 eur doposiaľ platil pravidelne. Otec maloletej pracuje vo firme Sodema s. r. o., Bratislava ako vodič nákladného auta, jeho čistý príjem je 254,16 eura, okrem toho má vyplatené cestovné náhrady - diéty, v priemere v sume 1.370,20 eura. Z tejto sumy súd prvého stupňa k príjmu otca 254 eur pripočítal sumu 600 eur, zvyšok považoval za potrebný na výživu otca na cestách, preto k príjmu pripočítal približne polovicu diét. Takto súd prvého stupňa dospel k záveru, že čistý príjem otca je približne 854 eur. Matka pracuje na ZŠ Komenského v Komárne, pričom jej čistý mesačný príjem je 593,41 eura. Matku ďalšia vyživovacia povinnosť nezaťažuje, otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči plnoletej T. M., nar. XX. XX. XXXX v sume 17 eur mesačne. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd prvého stupňa bol toho názoru, že na 10-ročné dieťa výživné v sume 100 eur zo strany otca je postačujúce na pokrytie jeho potrieb, pričom súd prihliadol na príjem otca, ako aj na príjem matky. Súd prvého stupňa vo zvyšku

návrh matky (matka žiadala určiť výživné vo výške 170 eur mesačne) zamietol ako nedôvodný, nakoľko otec nemá tak vysoký príjem, aby výživné v požadovanej výške mohol platiť a ani odôvodnené potreby dieťaťa v danom veku nie sú tak vysoké. Zároveň súd prvého stupňa rozhodol o zaostalom výživnom, za obdobie od 01. 05. 2013 do 31. 08. 2013 v sume 100 eur, keď sa jedná o 4 mesiace po 25 eur, spolu 100 eur, keďže otec mesačne platil 75 eur a jeho zaostalosť je tak mesačne 25 eur. Sumu zaostalého výživného súd otca zaviazal zaplatiť naraz, nakoľko jeho finančné možnosti to dovoľujú. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku, v časti určenia vyživovacej povinnosti otca k mal. M. v zákonnej lehote podala odvolanie matka, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že otec bude zaviazaný prispievať na výživu mal. M. sumou 170 eur mesačne, počnúc od 01. 05. 2013, vždy do 15. dňa k rukám matky, pričom súd zaviaže otca maloletej uhradiť zameškané výživné v celkovej sume 3.600 eur, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám matky. V podanom odvolaní namietala, že nie sú pravdivé tvrdenia uvedené v rozsudku v tom, že by nežiadala uhradiť zaostalé výživné. Sudkyňa jej na pojednávaní uviedla, že nemá nárok na zaostalé výživné, nakoľko o určenie výživného mala žiadať skôr. Na toto jej konštatovanie nijako nereagovala, preto nechápe, ako mohla vydedukovať, že zaostalé výživné nepožaduje. Pokiaľ by skutočne nemala právny nárok na úhradu zaostalého výživného, mal to súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviesť, a nie uvádzať, že zaostalé výživné nežiadala. Ďalej namietala tvrdenia vyplývajúce z napadnutého rozhodnutia v tom, že by potvrdila, že otec riadne platí výživné vo výške 75 eur. Už z návrhu vyplýva, že s otcom dieťaťa sa dohodli, že tento bude platiť výživné vo výške 150 eur mesačne, čo však málokedy dodržal. Namiesto dohodnutej sumy výživného svojvoľne platil výživné vo výške 75 eur a ani to nie riadne. Ďalej namietala, že súd prvého stupňa nezobral do úvahy skutočnosť, že jej mzda je vo výške 593,41 eura mesačne, ale z toho musí mesačnou periodicitou hradiť sumu 324 eur z titulu úhrady hypotekárneho úveru, sumu 132,92 eura z titulu úhrady mesačného zálohového predpisu za plnenia a preddavkov do fondu opráv, sumu 35,21 eura z titulu preddavkových platieb za elektrickú energiu, čo spolu mesačne činí sumu 494,13 eura. Z uvedeného vyplýva, že jej a dcére mesačne zostáva suma 99,28 eura, pričom z toho musí dcére platiť obedy v cene 21 až 23 eur mesačne, ošatenie, krúžky, internet, stravu, pričom sa jedná o výdavky, ktoré je nevyhnutné vynaložiť pre život a zdravie maloletého dieťaťa. Je pritom pozoruhodné, že otec dieťaťa má mesačný príjem vo výške 1.624,36 eura, pričom z tohto hradí ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo výške 17 eur, ubytovanie v zahraničí mu zabezpečuje zamestnávateľ, súdu nepredložil dôkaz a ani neuviedol, že by na Slovensku musel hradiť nájomné. Mesačne tak otcovi zostáva suma 1.607,36 eura a z tejto sumy súd čiastku vo výške 753,20 eura považoval za potrebnú na výživu otca na cestách. Podľa názoru súdu prvého stupňa suma 199,28 eura (100 eur výživné + 99,28 eura) by mala byť postačujúca na výživu maloletej dcéry a jej, pričom otcovi súd uznal sumu potrebnú na jeho výživu vo výške 753,20 eura. Následkom takéhoto výpočtu dospel súd prvého stupňa k záveru, že výšku výživného 100 eur určil zo zostatkovej sumy 854,16 eura, pričom treba uviesť, že z tejto sumy otec nemá žiadne iné záväzky na úhradu. Matka vytýkala súdu prvého stupňa, že sa v danej právnej veci neriadil § 62 Zákona o rodine a to tým, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Súd prvého stupňa neprihliadol ani na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Záverom uviedla, že okresný súd nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a jeho závery sú z tohto titulu predčasné.

Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ods. l ) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo ( ) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti týkajúcej sa určenia výživného podľa zmenil a v časti týkajúcej sa zročného výživného a náhrady trov konania účastníkov napadnuté rozhodnutie podľa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Predmetom konania je návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Svoj návrh podala dňa 22. 04. 2013 a žiadala ním, aby bola mal. M., nar. XX. XX. XXXX zverená do jej osobnej starostlivosti, otec bol zaviazaný prispievať na maloletú výživným vo výške 170 eur mesačne, počnúc od 01. 05. 2013, pričom zameškané výživné matkou vyčíslené sumou 3.600 eur bude otec povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám matky.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd vždy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované. Výživné pre maloleté dieťa slúži nielen k uspokojovaniu jeho výživy v užšom zmysle, ale i k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, hygiena, atď.), ako aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelanie, príprava na budúcnosť, kultúra, športové a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, schopností a spôsobu prípravy na budúce povolanie i celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne i od schopností a možností rodičov. Toto prepojenie je v súlade so zásadou práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri hodnotení schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd vychádza z reálnych zárobkových schopností a možností takéhoto rodiča, ktoré sú dané nielen jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, pracovnými skúsenosťami, zdravotným stavom), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, predovšetkým existenciou pracovných príležitostí primeraných subjektívnym predpokladom povinného rodiča, či vôbec možnosťou zamestnať sa. Do príjmov rodiča sa pre účely výživného okrem zárobku zohľadnia i benefity z pracovného pomeru, ako sú diéty alebo poskytnuté finančné náhrady za auto, resp. mobilný telefón a to tak, že ich súd započíta ako faktory určujúce životnú úroveň rodiča. Pri započítaní cestovných náhrad povinného rodiča však musí súd pri rozhodovaní o výške výživného zohľadniť aj náklady nevyhnutne vynaložené týmto rodičom pri vykonávaní práce v zahraničí.

Odvolací súd z obsahu spisu Okresného súdu Komárno zistil, že rodičia mal. Karolíny prerušili spolužitie 30. 05. 2010. Maloletá M., žijúca s matkou, je žiačkou 5. ročníka základnej školy (aktuálne 6. ročníka), je zdravá. Matka okrem bežných výdavkov na dieťa má výdavky spojené s návštevou výtvarného

krúžku ZUŠ dieťaťom, a to vo forme polročného príspevku vo výške 50 eur, ako i nákupu potrieb na maľovanie. Matka pracuje na Základnej škole Komenského v Komárne, kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 593,41 eura. Okrem maloletej M. matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec maloletej M. pracuje vo firme Sodema, s. r. o., Bratislava, ako vodič nákladného motorového vozidla. Jeho priemerný čistý mesačný príjem dosahuje výšku 297,83 eura (do výpočtu priemerného mesačného príjmu otca odvolací súd odlišne od súdu prvého stupňa nezapočítal príjem otca vyplývajúci z potvrdenia o príjme za mesiac jún 2012, ktorý mesiac otec neodpracoval celý, keď v tomto mesiaci otec odpracoval len 5 dní). Potom odvolací súd vypočítal priemerný mesačný príjem otca z jeho príjmu deklarovaného v potvrdení o príjme za obdobie od 07/12-04/13. Otec má okrem príjmu vyplácané pravidelne mesačne cestovné náhrady - diéty v priemernej výške za 12 mesiacov 1370,20 eura. Okrem mal. M. má otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére T. M., nar. XX. XX. XXXX, na ktorú podľa jeho udania prispieva výživným vo výške 17 eur mesačne.

Rozsudok súdu prvého stupňa nebol napadnutý v časti zverenia maloletej M., nar. XX. XX. XXXX do starostlivosti matky, predmetom odvolacieho konania bolo určenie vyživovacej povinnosti otcovi mal. M.. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní matky proti rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti, po oboznámení sa so skutkovým a právnym stavom vyplývajúcim zo spisu, dospel k inému právnemu záveru ako súd prvého stupňa. Súd prvého stupňa správne a dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, z takto zisteného skutkového stavu však vyvodil nesprávny právny záver, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia výživného podľa zmenil.

Na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že odôvodneným potrebám mal. M., s prihliadnutím na nielen základné potreby, ale aj jej záujmovú činnosť, ako aj momentálnym možnostiam a schopnostiam oboch rodičov plniť si vyživovaciu povinnosť, zodpovedá výživné určené otcovi vo výške 120 eur mesačne. Súd prvého stupňa, vychádzajúc zo správnych skutkových zistení, uskutočnil nesprávny výpočet priemerného príjmu otca, keď do tohto výpočtu započítal i príjem otca za mesiac jún 2012, v ktorom otec odpracoval len 5 dní, a dosiahol tak príjem len za takto odpracovanú minimálnu časť mesiaca. Odvolací súd preto vypočítal priemerný mesačný príjem otca, berúc do úvahy až mesiac nasledujúci, t. j. mesiac júl 2012, ktorý otec odpracoval celý, a priemerný mesačný príjem otca vypočítal z príjmu dosahovaného otcom v období od 07/2013 - 04/2013. Preto na rozdiel od výpočtu súdu prvého stupňa, priemerný mesačný netto príjem otca odvolací súd určil výpočtom sumou 297,83 eura. Súd prvého stupňa správne zohľadnil v celkovom príjme otca aj vyplatené cestovné náhrady, ktoré otec pravidelne mesačne poberá v priemernej výške 1370,20 eura. Účelom cestovných náhrad je predovšetkým zabezpečenie základných potrieb zamestnania na pracovnej ceste, v danom prípade zahraničnej pracovnej ceste. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa v tom, že na zabezpečenie základných životných potrieb otca v zahraničí v rámci pracovnej cesty je možné ustáliť sumu 770,20 eura, pričom zvyšná časť vyplatených cestovných náhrad vo výške 600 eur môže byť otcom využitá iným spôsobom. Rovnako ako súd prvého stupňa, i odvolací súd je toho názoru, že v celkovom príjme otca je potrebné zohľadniť časť zo sumy vyplatených cestovných náhrad, ktoré otec nespotrebuje na uspokojenie jeho základných životných potrieb v rámci výkonu pracovnej ceny, pričom za takto určenú sumu súd prvého stupňa správne určil sumu 600 eur. Potom priemerný mesačný príjem otca predstavuje sumu 897,83 eura.

S poukazom na vyššie uvedené zistenia, odvolací súd dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu mal. M. sumou 120 eur mesačne, a to za súčasného zohľadnenia ďalšej vyživovacej povinnosti otca, ktoré tento má k plnoletej dcére T. M., nar. XX. XX. XXXX a ktorú si aktuálne plní vo výške 17 eur mesačne, s možnosťou jej ďalšej zmeny. Odvolací súd je toho názoru, že takto určené výživné zodpovedá i potrebám mal. M., ktorá je 11-ročným dievčaťom navštevujúcim základnú školu, bez zdravotných problémov, s bežnými výdavkami. Takto určené výživné vo výške 120 eur mesačne je súčasne v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami , a , ako i Zákona o rodine. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti otca podľa zmenil tak, že výšku vyživovacej povinnosti otca na maloletú M. určil sumou 120 eur mesačne.

Pokiaľ ide o určenie obdobia, od ktorého súd prvého stupňa určil spätne výživné na mal. M., odvolací súd rovnako dospel k záveru, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vec nesprávne právne posúdil, a preto je potrebné, po zohľadnení ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, i v tejto časti napadnuté rozhodnutie zmeniť. Matka v podanom odvolaní namietala, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil jej požiadavku na priznanie zaostalého výživného, ktoré žiadala priznať vo výške 3.600 eur, pričom súd prvého stupňa uviedol, že o úhradu zameškaného výživného nežiadala. Z návrhu na začatie konania je zrejmé, že matka sa domáhala určenia výživného, počnúc od 01. 05. 2013. Súčasne žiadala, aby bol otec zaviazaný zaplatiť k jej rukám zameškané výživné v celkovej výške 3.600 eur, pričom z obsahu návrhu vyplýva, že takto určené zameškané výživné vypočítala za obdobie od 01. 06. 2010 do marca 2013, vychádzajúc pritom s otcom dohodnutej výšky výživného 150 eur mesačne. Z takto koncipovaného návrhu matky možno potom ustáliť záver, že matka sa domáhala určenia zameškaného výživného, pričom počiatok omeškania určila od 01. 06. 2010, od ktorého obdobia počítala zameškané výživné otca, určené ňou vo výške 3.600 eur. I keď sa následne domáhala určenia výživného od 01. 05. 2013, podľa názoru odvolacieho súdu, za súčasného zohľadnenia požiadavky matky na zaplatenie sumy 3.600 eur titulom zaostalého výživného, nemožno ustáliť záver, že matka zameškané výživné nežiadala. Na to, aby súd priznal výživné spätne, v danom prípade od 01. 06. 2010 by bol daný dôvod len za splnenia zákonnej podmienky existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Matka maloletej v konaní pred súdom prvého stupňa nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného, ktoré dôvody by bolo možné posúdiť ako výnimočné. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ si otec maloletej riadne neplnil vyživovaciu povinnosť na základe dohody rodičov a túto dohodu porušoval, matke nič nebránilo v tom, aby sa úpravy vyživovacej povinnosti otca vo forme súdneho rozhodnutia domáhala skôr. Už zo samotného návrhu vyplýva, že otec neuhradil výživné v zmysle dohody rodičov hneď mesiac nasledujúci po tom, čo rodičia prerušili spolužitie a dohodli sa na úprave práv a povinností k mal. M., pričom výživné podľa udania matky v návrhu neplnil i v mesiacoch nasledujúcich. Matka nepreukázala súdu žiaden taký dôvod, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nemohla podať návrh na úpravu vyživovacej povinnosti otca skôr, keď bolo zrejmé, že dohoda uzavretá s otcom neplní svoj účel a vymožiteľnosť výživného je možné dosiahnuť až na základe rozhodnutia súdu. Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolací súd podľa , pre absenciu relevantných dôvodov na spätné priznanie výživného, zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a počiatok vyživovacej povinnosti otca určil dňom podania návrhu, t. j. odo dňa 22. 04. 2013 v súlade s Zákona o rodine , ako i .

V časti zameškaného výživného, ako aj v časti náhrady trov konania, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, keď nemal podmienky pre potvrdenie, ani zmenu rozhodnutia v tejto časti. V čase rozhodovania odvolacieho súdu neboli súdu známe platby výživného v prospech mal. M. od 22. 04. 2013, z ktorého dôvodu odvolací súd nemohol ustáliť zročné výživné za obdobie od 22. 04. 2013 do rozhodnutia súdu. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude preto zistiť, koľko otec zaplatil na výživnom na mal. M. od 22. 04. 2013 do vyhlásenia rozhodnutia a následne ustáli výšku zročného výživného a rozhodne i o trovách konania účastníkov.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.