Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/118/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. januára 2014, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Rudolfa Ďurtu a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a Mgr. Jána Bednára prejednal odvolanie obžalovanej P. O. proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 03.09.2013, sp.zn. a takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp.zn. zo dňa 03.09.2013.

Rozhodujúc sám podľa

Obžalovaná P. O., nar. X.X.XXXX vo R., trvale bytom R., R. XX, sa podľa oslobodzuje spod obžaloby Okresného prokurátora , sp.zn. pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa , Tr.zák. , s poukazom na Tr.zák. a Tr.zák., ktorého sa mala dopustiť tak, že

04.10.2010 v čase okolo 17.00 hod. vo R. na ul. B. X, v priestoroch bytu okr. R. , fyzicky napadla L.. H. S. tak, že ho udrela neznámym predmetom na ľavé líce , následkom čoho ostal otrasený, vyšiel na chodbu pred byt, kde odpadol a bola mu privolaná RZP Zvolen , čím spôsobila L.. H. S., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom R., P. XX,zranenia - otras mozgu ľahkého stupňa, poúrazovú bolesť hlavy, pomliaždenie tváre s podkožnou krvnou podliatinou, ktoré si vyžiadali dobu liečenia a PN v trvaní 3 týždňov.

Podľa poškodení Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Skuteckého 22, Banská Bystrica, ÚPVSaR Zvolen , J. Jiskru 6, Zvolen a Sociálna poisťovňa Š.. Moyzesa 1369/52, Zvolen, so svojimi nárokmi na náhradu škody sa odkazujú na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn. zo dňa 03.09.2013 bola obž. P. O. uznaná za vinnú z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm.a Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm.e/ Tr.zák. a § 127 ods. 3 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

04.10.2010 v čase okolo 17.00 hod. vo R. na ul. B. X, v priestoroch bytu okr. R. , fyzicky napadla L.. H. S. tak, že ho udrela neznámym predmetom na ľavé líce , následkom čoho ostal otrasený, vyšiel na chodbu pred byt, kde odpadol a bola mu privolaná RZP Zvolen , čím spôsobila L.. H. S., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom R., P. XX,zranenia - otras mozgu ľahkého stupňa, poúrazovú bolesť hlavy, pomliaždenie tváre s podkožnou krvnou podliatinou, ktoré si vyžiadali dobu liečenia a PN v trvaní 3 týždňov.

Za to ju okresný súd odsúdil k peňažnému trestu vo výmere 250,-€ a pre prípad marenia peňažného trestu jej stanovil náhradný trest vo výmere 1 mesiac a podľa sa poškodení Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Skuteckého 22, Banská Bystrica, ÚPVSaR Zvolen , J. Jiskru 6, Zvolen a Sociálna poisťovňa Š. Moyzesa 1369/52, Zvolen, so svojimi nárokmi na náhradu škody sa odkazujú na občianske súdne konanie. Proti prvostupňovému rozsudku podala odvolanie obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu . V písomných dôvodoch odvolania poukázala, že k žalovanému skutku od počiatku zaujala korektný postoj , opisovala primerane priebeh a okolnosti skutku, ktorý sa jej kládol za vinu, svoje výpovede a postoje nemenila, pričom poukázala i na dôkazy, vyvracajúce skutkový základ obvinenia. Ďalej poukázala, že pre náležité zistenie skutkového stavu v zmysle ust. sa vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie o vine oprel o jednoznačne zistené, bezpečne preukázané fakty, ktoré vylučujú pochybnosť , že sa stal skutok , ktorý je predmetom trestného stíhania. Pokiaľ sa týka nepriamych dôkazov pre uznanie viny, tie musia tvoriť ucelený systém - reťaz , ktoré jednotlivé články sú v súlade medzi sebou , ako aj s dokazovanou skutočnosťou. Ich súhrn musí byť uzatvorený tak, že musí viesť výlučne len k jednému záveru a vylučovať možnosť záveru iného. Ak zostanú aj po vyčerpaní všetkých relevantných dôkazov dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke významnej pre rozhodnutie, ktoré už nie je možné odstrániť, vykonaním ďalších dostupných dôkazov, je potrebné rozhodnúť tak, že obžalovaný sa spod obžaloby oslobodí , pretože sa nepodarilo preukázať , že skutok kladený obžalovanému za vinu sa stal. Na základe odvolania obžalovanej preskúmal krajský súd v zmysle ust. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré odvolaním vytýkané neboli a zistil, že odvolanie obžalovanej je dôvodné. Podľa súd je povinný postupovať tak, aby bo zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. Dôkazy je potrebné zaobstarávať z úradnej povinnosti. Súd je však povinný s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili spravodlivé rozhodnutie. Podľa súd hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia , založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgán činný v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Okresný súd sa však týmito ust. dôsledne neriadil. Uznanie viny súdom prvého stupňa u obž. P. O. bolo prevedené bez starostlivého vyhodnotenia všetkých skutočností svedčiacich v prospech nej tak, ako to majú na mysli základné zásady trestného konania vyjadrené v ust. a Obhajoba obžalovanej popierajúca spáchanie trestného činu nebola doposiaľ jednoznačne vyvrátená a dôkazná situácia ohľadom prebiehu a okolnosti skutku je od začiatku trestného stíhania veľmi sporná, pochybná ,s mnohými vzájomnými a vnútornými rozpormi. Obžalovaná v prípravnom konaní i v konaní pred súdom pripustila fyzický kontakt so synom poškodeného M. S., unášajúcim vnuka obžalovanevej /kopnutie do zadnej sedacej časti tela/. Súvislosti s poškodeným L.. H. S. opisovala krátke jednostranné obmedzenie pohybu obžalovanej zo strany poškodeného. Jednoznačne vylúčila, že by z jej strany mal byť iniciovaný a uskutočnený akýkoľvek fyzický kontakt smerom k poškodenému , tobôž úder, ktorý mal následne spôsobiť poškodenému otras mozgu, či bezvedomie. Na rozdiel od obžalovanej je potrebné poukázať na rozpory v správaní a tvrdeniach poškodeného L.. T. S., ktorý dňa 04.10.2010 o 17.24 h bol prijatý a vyšetrený na chirurgickom odd. Nemocnice a.s., Zvolen a mimo iného tvrdil, že bol 2-krát udretý do tváre päsťou, pričom mu vyvrtlo krčnú chrbticu, okolnosti si pamätá, nebol v bezvedomí, ale opakovane zvracia a má intenzívne bolesti v záhlaví. Po objektívnom náleze sa konštatuje, že bol pri jasnom vedomí, orientovaný, vystrašený a otrasený, neurologicky orientovaný v norme. Konštatuje sa ďalej bolestivosť v záhlaví, hrudník bez traumatických zmien, brucho nebolestivé, lebka bez zjavnej traumy na skelete. Poškodený bol ponechaný na pozorovaní na chirurgickom oddelení, pričom počas tejto hospitalizácie nebol potvrdený žiadny nález hlavy, resp. mozgu. Subjektívne uvádzal bolesť hlavy , nesťažoval sa na žiadnu bolesť krku, či tŕpnutie končatín a pod. Dňa 6.10.2012 lekár konštatoval výrazne zlepšený stav , mal iba mierne bolesti hlavy a pri prepustení bol konštatovaný nález v norme. Nelogicky a nepresvedčivo potom vyznievajú zdravotné ťažkosti poškodeným proklamované až do prepustenia z nemocnice. Vo veci boli voči obžalovanej P. O. vedené dve priestupkové konania , ktoré sa týkali kopnutia do zadku L.. O. S. a konanie , ktoré sa týkalo L.. T. S.. V oboch konaniach bol vypočutý L.. O. Š. ktorý v oznámení zo 04.10.2010 o 17.30 h, pričom skutok sa stal asi o 17.00 h, jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností

uviedol, že pritom ako chcel odísť so synom z bytu, tak za ním išiel aj jeho otec H. a pritom ako sa predieral dverami popri M. O., tak tento udrel T. S. 1-krát do oblasti čela, pričom otec si po údere sadol vonku na chodbu, lebo mu prišlo zle. Následne dňa 11.10.2010 o 17.40 h, čo znamená o 7 dní po pôvodnom oznámení, sa L.. O. S. dostavil na OO PZ Zvolen a tvrdil, že po opätovnom rozpamätaní sa po danom incidente si nespomína, že by jeho otca udrel M. O. , ale že jeho otca musela udrieť P. O., nakoľko stála za jeho otcom, ale akým spôsobom, koľkokrát a na akú časť tela, uviesť nevie, nakoľko sa všetko zbehlo rýchlo a bol z toho všetkého v šoku. Vo výpovedi samotného poškodeného L.. H. S. sa tak isto vyskytujú podstatné rozpory a tak isto rozpory vo vzťahu k iným svedeckým výpovediam. V konaní boli vypočutí aj svedkovia W., ktorí však informácie mali len sprostredkovane a to od rodiny poškodeného, sami nič nevideli, na chodbu vyšli až potom, čo prudko buchli vchodové dvere protiľahlého bytu. Ich výpovede neumožňujú vytvoriť obraz o priebehu incidentu. Svedok T. W. ml. a st. a V. W. dokonca nevideli na tvári poškodeného žiadne povrchové zranenia, pričom zároveň uviedli, že ho nevideli ani zvracať. T. W. vypovedal iba o troche peny z úst a uvádzali, že ho iba napínalo na zvracanie. Rozporuplné sú teda tvrdenia o tom, či sa poškodený cítil po zdravotnej stránke tak zle, že hneď po incidente zvracal na chodbe. Svedok L.. O. S. totiž tvrdil, že jeho otec keď vyšiel na chodbu, tak si čupol a začal zvracať do vedra, ktoré mu priniesla suseda W.. Svedkyňa A. W. však túto verziu nepotvrdila, keď vypovedala, že poškodený ani nezvracal a vedro mu priniesla až potom, ako ležal u nich vo vnútri na gauči, lebo ho iba napínalo na zvracanie. Jej výpoveď potvrdil aj F. W. ml. , ktorý vypovedal, že poškodenému priniesli vedro až potom, ako bol u nich v obývačke, avšak nezvracal. Z prepúšťacej správny poškodeného vyplýva, že poškodený sa krátko po hospitalizovaní a aj v čase jeho prepustenia do domácej starostlivosti cítil dobre, netrpel žiadnymi bolesťami a týmto záverom nasvedčovali aj klinické vyšetrenia , somatické nálezy, pričom poškodený vo svojich výpovediach neustále deklaroval a zdôrazňoval, že to tak nebolo. Jeho tvrdenia prezentované v konaní pred súdom o tom, že zavádzal nemocničný personál a ošetrujúceho lekára, aby mohol ísť z nemocnice skôr domov , sú len tendenčné konštrukcie, snažiace sa ospravedlniť uvedené skutočnosti. Vo veci bol vypracovaný aj znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva a farmácia. Ohľadom mechanizmu vzniku, charakteru a vážnosti zranenia poškodeného L.. T. S., ktorý vo viacerých smeroch vyvrátil tvrdenia poškodeného ohľadne spôsobu vzniku jeho zranení. Znalec vo svojom posudku ako i pri výsluchu v konaní pred súdom totiž vyvrátil, že by okrem možného otrasu mozgu ľahkého stupňa došlo u poškodeného k bezvedomiu. Znalec uviedol, že zraneniu poškodeného mohlo dôjsť nielen pri predmetnom incidente , ale taktiež aj pádom , resp. zošuchnutím sa na zem , ktorý popisuje vo svojej výpovedi aj svedok W.. Znalec však jednoznačne uvádza, že úraz sa stal na zjavne poškodenom teréne u poškodeného, pričom sa jednalo najmä o nedokrvenie mozgu, upchávanie ciev a ťažké zmeny na krčnej chrbtici. Subjektívne následky , ktoré uvádza poškodený teda podľa týchto záverov a záveru krajského súdu , ktorými sa konštatuje ľahký otras mozgu, mohli teda byť spôsobené aj skutočnosťou, že sa jednalo u poškodeného o upchávanie ciev, ťažké zmeny na krčnej chrbtici a tým aj nedokrvením mozgu. Znalec tak isto pripustil, že zdravý človek by prípadný úder mohol zniesť aj bez otrasu mozgu, avšak poškodený vo veku 61 rokov s vážnym poškodením chrbtice a mozgu toto znášal ťažšie. Navyše je potrebné uviesť, že viaceré významné diagnózy popísané v znaleckom posudku, ktorými poškodený trpí, nemajú žiadny súvis s následkami prípadu , ktorý je predmetom trestného konania. Po vykonaní dokazovania sa práve javí podozrenie , že zo strany poškodeného a jeho rodiny bolo celé konanie voči obžalovanej vedené na základe účelového podnetu , keď v bode predchádzajúcej danému skutku sa syn poškodeného L.. M. S. usilovať získať mal.syna , ktorého má s dcérou obžalovanej do svojej výlučnej starostlivosti, čo potvrdili aj vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, pričom tu existovali zrejmé snahy o zdiskreditovanie matky maloletého a celej jej rodiny, ktorých výsledkom malo byť to, že by sa títo ľudia nejavili ako spoľahliví a dôveryhodní pre výchovu mal. A. v konaní o určovaní úpravy styku , ktoré súbežne prebiehalo na Okresnom súde vo Zvolene. Ako je vyššie uvedené v odvolaní obžalovanej, náležité zistenie skutkového stavu si vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie o vine oprel o jednoznačne zistené bezpečne preukázané fakty, ktoré vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dostupných dôkazov dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke významnej pre rozhodnutie, ktoré nie je možné odstrániť vykonaním ďalších dôkazov, je potrebné obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Po správnom vyhodnotení dôkazov by bolo možné konanie obžalovanej postúpiť príslušnému orgánu na prejednanie ako možného priestupku , keďže však od skutku uplynula doba viac ako 2 roky, nemožno jej konanie prejednať ako priestupok a preto odvolací súd obžalovanú spod obžaloby oslobodil, nakoľko skutok , pre ktorý bola stíhaná, nie je trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.